Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Er-540-2010.pdf
PDF · 81.95 KB
Case nature
Area
Subarea
17Er/540/2010
Uznesenie
Okresný súd Galanta vo veci exekučného konania oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 36284831, Bajkalská 29/A, 821 08 Bratislava, proti povinnému: JR - TRANS s.r.o., IČO: 43838880, Gagarinova 449/25, Šaľa, o vymoženie uloženej povinnosti vo výške 265,63 Eur s prísl. a ďalších trov exekúcie, o návrhu na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu vedenú pred súdnym exekútorom JUDr. Ing. Roman Liščák pod spisovou značkou EX 2541/2010 zastavuje .
II. Oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 44,53 Eur, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Na návrh oprávneného sa začalo exekučné konanie, na základe ktorého súd výkonom exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Ing. Romana Liščáka, a to poverením vydaným Okresným súdom Galanta č. 5202 058761* zo dňa 16.6.2010, na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 265,63 Eur s prísl. a ďalších trov exekúcie na základe exekučného titulu - platobný výmer Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou čk. PV 401/08839/2009 zo dňa 16.11.2009.
Dňa 2.1.2012 doručil súdny exekútor súdu návrh na zastavenie exekúcie v celom rozsahu vzhľadom na skutočnosť, že opakovanými lustráciami majetku povinného zistil nemajetnosť povinného. Oprávnený vo svojom vyjadrení zo dňa 21.5.2012 uviedol, že so zastavením exekúcie z dôvodu nemajetnosti súhlasí. Spolu s podnetom na zastavenie exekúcie doručil tiež súdu vyúčtovanie trov exekúcie vo výške 115 Eur s DPH a exekučný spis EX 2541/2010 za účelom ich priznania. Keďže majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, súdny exekútor navrhol zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP
Podľa § 57 ods.1 písm. c/ EP, exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ EP exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Nakoľko zastavenie exekúcie navrhol súdny exekútor a oprávnený s daným podnetom súdneho exekútora súhlasil, súd v zmysle citovaných ustanovení rozhodol tak, ako je uvedené v prvej vete výrokovej časti tohto uznesenia.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17ba) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie ( §196).
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
V zmysle ust. § 203 Exekučného poriadku, oprávnenému možno uložiť náhradu trov exekúcie v prípadoch, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného alebo z dôvodu nedostatku majetku povinného ani na úhradu trov exekúcie. V danom prípade došlo k zastaveniu exekúcie na návrh oprávneného. Súd preto pri rozhodovaní o trovách exekúcie vychádzal z ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a zaviazal na ich úhradu oprávneného.
Podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z..z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení novely - Vyhlášky MS SR č. 569/2008 Z. z., ktorá sa vzťahuje na exekučné konania začaté od 1.1.2009, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 14 ods. 2 cit. Vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Podľa § 15 ods. 1 vyhl., paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 ods. 1 cit. vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 23 ods. 1, 2 cit. vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.
Súd pri rozhodovaní o trovách predmetného exekučného konania vychádzal z predloženej špecifikácie a súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie pozostávajúce z odmeny a náhrady hotových výdavkov nasledovne:
A. odmena exekútora za jednotlivé úkony určená paušálnou sumou 3,32 €/ úkon, najmenej 33,19 € (§ 14 ods. 1,2 vyhlášky č. 288/95 Z.z.):
- odmena za úkony exekučnej činnosti .....................................................................................33,19 Eur
DPH 20% .................................................................................................................................. 6,64 Eur
Spolu: 39,83 Eur
B. náhrada hotových výdavkov (§ 22 ods. 1, § 23 ods. 1,2 Vyhlášky č. 288/95 Z.z.)
- poštovné ...................................................................................................................................2,60 Eur
DPH 20 % ....................................................................................................................................0,52 Eur
Spolu: 3,12 Eur
B. náhrada za stratu času (§ 23 Vyhlášky č. 288/95 Z.z.)
- osobné doručenie žiadosti o udelenie poverenia.......................................................................1,32 Eur
DPH 20 % ....................................................................................................................................0,26 Eur
Spolu: 1,58 Eur
Trovy celkom .......................................................................................................................... 44,53 Eur
Súd posúdil a preskúmal súdnym exekútorom predloženú špecifikáciu trov exekučného konania a dospel k záveru, že súdny exekútor si trovy exekúcie podľa Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov vyúčtoval sčasti nesprávne.
Súdny exekútor si vyčíslil náhradu trovy exekúcie súčasne podľa §14 aj § 15 Vyhlášky č. 288/1995 Z.z. V zmysle § 14 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z.z. v prípade, že dôjde k zastaveniu exekúcie, základ odmeny súdneho exekútora sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, najmenej 33,19 Eur. Na druhej strane § 15 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z.z. taxatívnym spôsobom vymenúva úkony súdneho exekútora, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou. V tomto prípade teda súd nemohol priznať súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie súčasne podľa oboch ustanovení, a tak súdnemu exekútorovi priznal minimálnu odmenu v zmysle § 14, t.j. 33,19 Eur bez DPH.
V časti hotových výdavkov súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu poštovného za doručovanie exekučných príkazov a príkazov na začatie exekúcie bankám, nakoľko tieto úkony neboli účelné. Súdny exekútor súdu nepredložil žiadne listinné dôkazy, z ktorých by mal súd za preukázané, že pred tým, ako vydal príkazy na začatie exekúcie, ktoré zaslal bankám, zistil prostredníctvom súčinnosti u jednotlivých bánk, že povinný má v predmetných bankách vedený účet. Súd zdôrazňuje, že len v prípadoch tých bánk, kde má povinný vedený účet, totiž môže dôjsť (reálne) k postihnutiu účtov, z čoho vyplýva, že účelným úkonom súdneho exekútora je doručenie príkazu na začatie exekúcie len takej banke, u ktorej skorším zisťovaním podľa ust. § 34 ods. 5 Exekučného poriadku bol zachytený účet povinného potenciálne spôsobilý uspokojiť pohľadávku oprávneného a len za takéto doručenie patrí súdnemu exekútorovi odmena (či už časová alebo paušálna). Nakoľko súdny exekútor súdu žiadnym spôsobom nepreukázal, že pred tým ako vydal príkazy na začatie exekúcie, zisťoval v bankách, či má povinný vedený u nich účet, resp. účty, tak súd mu na základe vyššie uvedených skutočností preto nemohol priznať ním vyúčtované poštovné. Okrem doručeniek k spomínaným exekučným príkazom a príkazom na začatie exekúcie sa v spise nachádzali dve doručenky, súd teda priznal súdnemu exekútorovi náhradu poštovného vo výške 2,60 Eur bez DPH.
Pokiaľ ide o súdnym exekútorom uplatnenú náhradu za stratu času za osobné doručovanie písomností, súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu za stratu času len pokiaľ ide o doručenie žiadosti o udelenie poverenia, pretože osobné doručenie ostatných písomností súdny exekutor žiadnym spôsobom nepreukázal a vykonanie týchto úkonov nemal súd za preukázané ani po preskúmaní predloženého exekučného spisu.
Na základe uvedeného súd rozhodol o trovách súdneho exekútora tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia.
Súd zastavil predmetnú exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku. a to na základe návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave v písomnom vyhotovení trojmo.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ako má odvolací súd rozhodnúť ).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.