Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5C-59-2012.pdf
PDF · 93.81 KB
Case nature
Subarea
5C/59/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Monika Balážová, v právnej veci žalobcu Q. D., S.. XX.X.XXXX, M. A., A. XXX/XX, právne zastúpeného JUDr. Mariana Dobríková, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom v Martine, Jilemnického 8, IČO: 36869431, proti žalovanej KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave 1, Štefanovičova 4, IČO: 00585441, o zaplatenie 268,87 Eur s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaná j e p o v i n n á uhradiť žalobcovi sumu 268,87 Eur spolu s 9,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 268,87 Eur od 27.9.2011 do zaplatenia a uhradiť trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia v sume 605,92 Eur, tieto na účet právnej zástupkyne žalobcu, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa svojím návrhom domáhal, aby súd vydal platobný rozkaz, ktorým by zaviazal žalovanú uhradiť žalobcovi sumu 268,87 Eur spolu s 9,5 % úrokom z omeškania ročne od 27.9.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.
Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 10.9.2011 o 11.40 hod. na Radlinského ulici v Spišskej Novej Vsi došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bolo poškodené čelné sklo motorového vozidla žalobcu značky Renault Twingo ev.č. V. XXXBS. Škodovú udalosť zavinil pán F. U. ako vodič vozidla značky MAN TGA ev. číslo Z. XXXFC, ktorého prevádzkovateľom je poistený žalovanej - spoločnosť Q. V..R..J.. S. X, Z.. Postenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla mala predmetná spoločnosť uzatvorené u žalovanej poistnou zmluvou 6550906592. Žalobca si u žalovanej uplatnil nárok na náhradu škody na svojom motorovom vozidle 268,87 Eur, a to na základe faktúry č. 20110446, vystavenej dňa 21.9.2011 autoservisom Autosklo Salaj. Žalovaná listom z 27.9.2011 žalobcovi oznámila, že náhradu škody neposkytne. Žalobca najskôr sám vyzval žalovanú na prehodnotenie svojho zamietavého stanoviska, avšak táto náhradu škody neposkytla. Následne žalobca dňa 29.3.2012 prostredníctvom svojho zástupcu LITIS odškodnenie s.r.o. vyzval žalovanú na poskytnutie náhrady škody, pričom žalovanej bolo predložené aj čestné vyhlásenie vodiča F. U. a výpis z GPS prevádzkovateľa vozidla, ktoré škodu spôsobilo. Žalovaná listom z 2.5.2012 žalobcovi oznámila, že na svojom zamietavom stanovisku zotrváva.
Vo veci bol vydaný platobný rozkaz 5Ro 183/2012-20 zo dňa 20.7.2012, voči ktorému v zákonom stanovenej lehote podala odpor žalovaná, ktorý odôvodnila tým, že nárok neuznáva čo do právneho základu ani výšky. Žalobca bol oboznámený s tým, že vodič motorového vozidla, ktorého prevádzkou malo dôjsť ku vzniku škody, si s ohľadom na svoje povinnosti pri riadení vozidla nemohol byť vedomý toho, že práve od kolies ním riadeného vozidla došlo k odskočeniu skalky, ktorá mala údajne spôsobiť
poškodenie čelného skla jeho motorového vozidla. Poškodený je povinný podľa žalovanej preukázať vecnú a časovú súvislosť medzi osobitnou povahou prevádzky konkrétneho motorového vozidla ako príčinou a vznikom škody ako následkom. Podľa žalovanej ani prípadné súhlasné vyhlásenie vodiča vozidla, ktoré malo údajne poškodenie skla spôsobiť a vodiča poškodeného vozidla, nemá charakter preukázania okolností vzniku škody. Z tohto dôvodu žalovaná likvidovala poistnú udalosť bez poskytnutia náhrady.
Súd prevedeným dokazovaním, výsluchom žalobcu a výsluchom svedka, ako aj listinnými dôkazmi, zistil tento skutkový stav:
Súd z výpovede žalobcu ako účastníka konania zistil, že tento podal návrh preto, že na jeho požiadanie ho neodškodnila poisťovňa - teda žalovaná, aj napriek tomu, že nahlásil škodovú udalosť. Vo svojej výpovedi uviedol, že v uvedený deň išiel zo Spišského Štvrtku do Spišskej Novej Vsi, keď na ulici Radlinského niekde pred Kovošrotom, keď išiel za veľkým nákladným diaľničným autom, ktoré vozí skaly, avšak vtedy bolo prázdne, spod jeho kolesa odskočila skala veľká maximálne ako päsť, lebo ju videl a táto narazila do ľavého horného rohu jeho čelného skla - z pohľadu vodiča. Podľa žalobcu skala musela mať dva hroty, lebo sklo okamžite prasklo a vzniklo niečo ako dve dierky. Následne na to začal žalobca blikať, nákladné vozidlo predbehol, zatrúbil, znova blikal a šofér nákladného auta potom zastal. Žalobca mu oznámil, že od jeho auta dostal skalu, on sa na to išiel pozrieť. Uviedol, že nevie, či šofér mal s tým skúsenosti, ale automaticky išiel ku sklu a prstom prešiel po praskline. Žalobca čakal, že šofér nákladného auta bude mať nejaké výhrady, ale potom, čo prešiel prstom po praskline, kde bol jemný čerstvý prach, povedal, že uznáva, že je to urobené teraz, lebo tam bol jemnučký prach, teda že je to z jeho auta a že sa to udialo teraz, nie je to stará prasklina. Žalobca v tom čase išiel rýchlosťou asi 50 km/h, teda takou, aká je tam predpísaná. Vodič nákladného auta išiel takou istou rýchlosťou v odstupe asi asi 15 až 20 metrov. Podľa žalobcu kameň bol vymrštený spod kolesa, čo žalobca videl. Následne potom žalobca s vodičom nákladného motorového vozidla túto situáciu riešili asi trištvrte hodiny, vypisovali potrebné papiere. Predtým, než začali vypisovať papiere, žalobca telefonicky konzultoval s asistenčnou službou, ako má tlačivá vypisovať a ako ďalej vo veci postupovať.
Súd z výpovede svedka F. U. zistil, že tento žalobcu pozná odo dňa škodovej udalosti. Uviedol, že si to dobre pamätá, išiel zo stavby zo Spišského Štvrtku zo staveniska, kde zavážali kameň veľkosti 063, išiel vozidlom Man Z. D.. Vyšiel zo stavby a asi po 6 km začalo zozadu na neho blikať osobné auto, spočiatku nereagoval, potom prišiel na to, že bliká naňho. Nemohol presne v tej sekunde zastaviť, lebo tam je úzka cesta a plná čiara, hľadal vhodné miesto, kde sa dá zastať, po chvíľke zastali pri Kovošrote na odstavnom mieste, aby neohrozili ostatné autá. Keď zastali, žalobca mu povedal, že svedok mu rozbil predné sklo. Svedok uviedol, že je dosť skúsený šofér, najprv žalobcovi nič nepovedal, ale chcel sa sám presvedčiť, či to nechce na neho našiť, lebo sa mu už raz také niečo stalo. Prešiel prstami po skle a videl tam čerstvý prášok, na čo žalobcovi povedal, že je to z jeho auta. Mal aj nové pneumatiky, vtedy sa to častejšie stáva. Taký istý prípad už mal minulý rok v Bratislave, keď sa odkaľoval Dunaj, vtedy vyvážali skaly a to isté sa stalo, že sa skala zabodla do pneumatiky a odskočila. Uviedol, že táto situácia je už vyriešená a nevie prečo táto poisťovňa s tým robí také problémy. Následne na to volal svojho šéfa z firmy Q. Z., že rozbil niekomu sklo na aute, šéf povedal, že treba vypísať papier na poistku. Potom žalobca volal na poisťovňu. Svedok mu dal kartičku a tam boli telefónne čísla, on volal zo svojho telefónu. Povedali mu presne ako treba tlačivá vypísať, jedno svedok, jedno žalobca a že si to majú navzájom podpísať. Jeho šéf mu povedal, že tento doklad musí ihneď doručiť na firmu, aby stihli lehotu - asi 10 dní, do ktorej to musí nahlásiť poisťovni. Tento doklad hneď poslal na firmu, aby to zahlásili.
Súd z predložených dôkazov žalobcom zistil, že tento si u žalovanej predmetnú škodu z tejto škodovej udalosti uplatnil jednak sám, jednak cestou spoločnosti LITIS odškodnenie s.r.o. a aj napriek vzájomnej korešpondencii medzi žalobcom a žalovanou k odškodneniu nedošlo. Žalobcom bol následne predložený aj dôkaz, a to faktúra vyfakturovaná spoločnosťou Autosklo Salaj, Hraničná 49, Poprad, na sumu 268,87 Eur, z ktorej je zrejmé, že na aute žalobcu došlo k výmene čelného skla. Taktiež zo strany žalobcu bol predložený dôkaz o uplatnení nároku na náhradu škody s priložením potrebných dokladov. Z korešpondencie žalovanej adresovanej jednak odškodňujúcej spoločnosti LITIS, ktorá
zastupovala žalobcu, ako aj adresovanej priamo žalobcovi je zrejmé, že žalovaná odmieta uhradiť žalobcovi spôsobenú škodu.
Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením veci.
Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak je dlžník v omeškaní s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo na úroky z omeškania.
Podľa § 428 Občianskeho zákonníka svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
Žalobca cestou právnej zástupkyne po vykonanom dokazovaní navrhol návrhu v plnom rozsahu vyhovieť, odôvodňujúc to tým, že v danom prípade existuje objektívna zodpovednosť prevádzkovateľa motorového vozidla ev. číslo KE XXXFC, ktorého poisťovateľom je žalovaná, žalobca bezpečne a jednoznačne preukázal všetky predpoklady zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, preukázal, že škoda vznikla v dôsledku okolností majúcich pôvod v prevádzke motorového vozidla, ktorým je samotné odskočenie kameňa spod kolies tohto vozidla, pričom v prípade, ak škoda bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke vozidla, nie je možné v zmysle ust. § 428 OZ liberovať sa, t. j. zbaviť sa zodpovednosti za škodu. Žalobca preukázal príčinnú súvislosť medzi prevádzkou motorového vozidla, ktoré škodu spôsobilo, a vznikom škody na svojom čelnom skle, táto skutočnosť bola preukázaná jednak výpoveďou žalobcu ako účastníka konania, čo predstavuje v zmysle O.s.p. rovnocenný dôkazný prostriedok ako iné dôkazné prostriedky, ďalej žalobca preukázal svoj nárok výpoveďou svedka U., ktorý potvrdil jednoznačne, že v danom čase sa nachádzal na mieste označenom žalobcom ako miesto vzniku škodovej udalosti a ako skúsený vodič kamiónu vyslovil dá sa povedať odborne prijateľný názor, že z technického hľadiska muselo dôjsť k poškodeniu čelného skla žalobcu odskočením kameňa práve od jeho vozidla. Nie je dôvod pochybovať o hodnovernosti i technickej správnosti záveru a výpovede svedka U., a to z dôvodu, že jednak sa žalobca so svedkom pred touto škodovou udalosťou vôbec nepoznali, t. j. žalobca nemá dôvod si vymýšľať takúto škodu, resp. uvádzať ako zodpovednú osobu práve cudziu osobu, ale aj z dôvodu, že svedok U. ako dlhoročný vodič kamiónu vie posúdiť, či škoda na čelnom skle bola čerstvá, alebo nie. V danom prípade je nepochybné, že svedok U. vychádzal zo staveniska, na ktorom s nachádzajú kamene a ako sám uviedol, že mal v tom čase nové pneumatiky, je vysoko pravdepodobné, že taký kameň uviazol v dezéne a následne pri pohybe sa vymrštil spod kolies do čelného skla žalobcu. Podľa právnej zástupkyne žalobcu jednoznačne bol preukázaný nárok žalobcu a pokiaľ žalovaná tvrdí opak, za tejto dôkaznej situácie znáša sama dôkazné bremeno na bezpečné preukázanie, že k odleteniu kameňa v žiadnom prípade nemohlo dôjsť spod kolies vozidla, ktoré viedol svedok U.. To v danom prípade žalovaná nepreukázala vzhľadom na skutočnosť, že nespochybňuje ani výšku škody, žalobca preukázal všetky predpoklady vzniku zodpovednosti žalovanej za škodu, ktorá vznikla na jeho čelnom skle dňa 10.9.2011.
Súd na základe takto zisteného skutkového stavu dospel k právnemu záveru, že žalobcovi vznikla škoda na jeho osobnom motorovom vozidle a za túto škodu zodpovedá prevádzkovateľ motorového vozidla ev. čísla Z., ktorého motorové vozidlo je poistené u žalovanej. V danom prípade sa jedná o objektívnu zodpovednosť, z ktorej zodpovednosti sa prevádzkovateľ motorového vozidla nevyvinil a jeho vodičom bolo jednoznačne preukázané, že poškodenie čelného skla na motorovom vozidle žalobcu došlo odskočením kameňa z dezénu kolesa motorového vozidla prevádzkovateľa, ktorú skutočnosť sám potvrdil vodič vo svojej svedeckej výpovedi po poučení podľa § 126 O.s.p. o tom, že ako svedok musí vypovedať pravdu a nič nezamlčovať, o jeho právach a povinnostiach a o trestných následkoch krivej výpovede, teda súd nemá dôvod pochybovať o pravdivosti jeho výpovede. Situácia, ktorá bola popísaná
a taktiež ako bola popisovaná žalobcom je zhodná, z ich výpovedí sa nejavilo, že sú to vopred pripravené výpovede. Výška škody bola preukázaná faktúrou servisu, ktorý výmenu skla na motorovom vozidle prevádzal. Na základe vyššie uvedeného súd má za to, že žaloba žalobcu je po práve, z tohto dôvodu jej v plnom rozsahu vyhovel.
Pretože sa žalovaná dostala do omeškania s peňažným plnením, žalobca má právo na úrok z omeškania a keďže tento bol žalobcom vyúčtovaný v súlade s ustanovením § 517 odsek 2 Občianskeho zákonníka v spojení s Vládnym nariadením č. 87/1995 Zb., súd aj tento úrok z omeškania priznal. Povinnosť žalovanej uhradiť žalobcovi škodu vyplýva z ustanovenia § 15 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z.z. Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.
Súd o trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 odsek 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech, trovy priznal v celkovej výške 605,92 Eur a zaviazal žalovanú podľa § 149 ods. 2 O.s.p. k ich úhrade na účet právnej zástupkyne žalobcu. Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 Eur a z trov právneho zastúpenia za 4 úkony právnej služby á 23,24 Eur (príprava a prevzatie veci, podanie žalobného návrhu, 2x účasť na pojednávaní v dňoch 4.10.2012 a 29.11.2012) + režijný paušál 4 x 7,63 Eur, spolu 123,48 Eur, z náhrady za používanie osobného motorového vozidla podľa zákona č. 283/2002 Z.z. § 7 o cestovných náhradách v znení opatrenia MPSVaR SR č. 181/08 Z.z. a opatrenia č. 632/2008 v platnom znení - cesta osobným motorovým vozidlom ev. č. ZA 896EI z Martina do Spišskej Novej Vsi a späť na pojednávanie dňa 4.10.2012 a 29.11.2012 (148 km x 2 = 296 km, priemerná spotreba benzínu 6,7 l/100 km, cena PHM 1,600 Eur/l, resp. 1,514 Eur/l, základná náhrada 0,183 Eur/1 km, výpočet: 6,7/100 x 296 x 1,600 + (296 x 0,183) = 85,90 Eur, 6,7/100 x 296 x 1,514 Eur + (296 x 0,183) = 84,20 Eur), spolu 170,10 Eur a z náhrady za stratu času podľa § 17 vyhl. č. 557/2008 Z.z. v platnom znení (čas strávený cestou na pojednávanie dňa 4.10.2012 a dňa 29.11.2012, t. j. 8 polhodín x 12,35 Eur = 98,80 Eur x 2 = 197,60 Eur), teda trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 589,42 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.