Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_15CoP-128-2023.pdf
PDF · 97.79 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoP/128/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, t.č. bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefánikova 88, Nitra, dieťa rodičov: matka C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. G., H. XXX/XX, zastúpená JUDr. Zuzanou Jóžovou Boreckou, advokátkou so sídlom Nitra, Sládkovičova 7, IČO: 46 334 858 a otec I. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., J. K. L. XXXX/XX, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 18.07.2023, č.k. 24P/129/2023-30, jednomyseľne takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie sa v časti, v ktorej zamietol návrh matky na zverenie maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok a na úpravu styku otca s maloletou , a to na čas do právoplatného rozhodnutia vo veci samej o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, potvrdzuje.
V časti, v ktorej zamietol návrh matky na uloženie povinnosti prispievať na výživu maloletej sumou 150 eur mesačne sa mení tak, že do vykonateľnosti rozhodnutia súdu o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu v časti týkajúcej sa vyživovacej povinnosti rodičov k maloletej , je otec povinný prispievať na výživu maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX sumou 130 eur mesačne, ktorú je povinný zasielať k rukám matky maloletej, vždy do 15-ho dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 18.07.2023.
Vo zvyšku sa návrh matky v tejto časti zamieta.
odôvodnenie:
1.V napadnutom uznesení súd prvej inštancie zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa do právoplatného rozhodnutia vo veci samej o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností domáhala zveriť maloletú A. do svojej osobnej starostlivosti s tým, že obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, otcovi uložiť povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 150 eur mesačne a upraviť styk otca s maloletou na každú párnu sobotu od 14.00 hod. do 18.00 hod., vždy za prítomnosti matky dieťaťa, pričom k odovzdávaniu dieťaťa bude prichádzať pred hlavným vchodom M. N. G..
2.Rozhodnutie právne odôvodnil § 324 ods.1, § 325 ods.1, 2,§ 326 ods.1, § 328 ods.1,2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „ C.s.p.“), § 2 ods.1, § 366 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej „ C.m.p.“), keď po oboznámení sa s návrhom a s obsahom spisu dospel k záveru o nedôvodnosti podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Z doposiaľ zistených skutočností zistil, že rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti od 13.03.2022, kedy sa po vzájomnej dohode otec odsťahoval zo spoločnej domácnosti k svojim rodičom a matka naďalej zabezpečovala osobnú starostlivosť o maloleté dieťa. Matka v návrhu uviedla, že otec si
vyživovaciu povinnosť dohodnutú na sumu 150 eur mesačne neplní riadne a včas. Z vyžiadaných správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra zo dňa 29.06.2023 a 11.07.2023 zistil, matka býva spoločne s maloletou dcérou v rodinnom dome vo vlastníctve pána J. a jeho bývalej partnerky, v domácnosti a ani v starostlivosti o maloletú neboli zistené žiadne nedostatky. Maloletá A. v rámci pohovoru o.i. uviedla, že tatino býva v J. (túto informáciu neuviedla spontánne, ale až na otázku orgánu sociálnoprávnej ochrany detí), tatino v čase keď spolu bývali kričal škaredé veci, nechce s ním telefonovať, lebo bol zlý a ona to už nechce počúvať, na otázku upresnila, že sa jej pýtal ako sa má, čo robí a dodala, že s ním ale nechce telefonovať, lebo keď videla, že volá, tak mala z toho stresy, lebo bol zlý a ona mu to nikdy neodpustí. Na doplňujúcu otázku uviedla, že otec bol na ňu niekedy zlý, ubližovalo jej to, že bol zlý na matku, na ňu nebol nikdy zlý, pamätá si , že raz na ňu skríkol, lebo jej spadla pokladnička z lega, ktorú jej kúpila maminka. U tatina spala jednu noc, s druhou babkou ( mamou tatina ) sa nikdy nechce stretnúť, lebo aj tá bola zlá, boli niekde a išli zo salaša, jej sa chcelo kakať ale nemali kde zastaviť a ona to nevydržala, tak sa pokakala. Potom sa začali babka s tatinom spolu hádať a na seba kričať (nie na ňu), odvtedy nechce s tatinom volať, to bolo poslednýkrát, kedy videla babku a tatina. Tatino matke vypisuje, uráža ju, píše jej škaredé veci, keď príde sms-ka, vidí na telefóne T, vtedy sa pýta maminy, že čo jej píše, lebo je z toho v strese a maminka jej to povie. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 14.07.2023 súd prvej inštancie zistil, že kolízna opatrovníčka kontaktovala telefonicky otca maloletého dieťaťa, ktorý uviedol, že so zverením maloletej do starostlivosti matke súhlasí, s výškou výživného nesúhlasí, aktuálne matke posiela výživné vo výške 130 eur mesačne, predtým posielal 150 eur, zo zahraničia nechodieva domov v pravidelných intervaloch. Matka po telefonickom kontakte uviedla, že otec jej výživné poslal aj 180 eur jeden krát, potom aj 150 eur a teraz nepravidelne 130 eur (v daný mesiac ešte neposlal).
3.V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie zdôraznil, že nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, ak tieto právne vzťahy vyžadujú bezodkladnú úpravu, ak táto úprava je potrebná, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe bezodkladnej úpravy. Neodkladným opatrením súd poskytuje ochranu právam a právom chráneným záujmom účastníkov a zabezpečuje úpravu stavu pomerov tak, aby svojím rozhodnutím sledoval v tomto prípade ako prvoradý záujem maloletého dieťaťa, ktorého sa toto rozhodnutie súdu bezprostredne dotýka. Konštatoval, že matka žiadala v návrhu zveriť maloletú neodkladným opatrením do jej osobnej starostlivosti (v ktorej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky), s čím otec súhlasí, a teda nie je žiaden dôvod pre zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky formou neodkladného opatrenia. Čo sa týka určenia výživného, podľa vyjadrenia oboch rodičov si otec svoju vyživovaciu povinnosť plní (v predchádzajúcom období aj vyššími sumami), aktuálne vo výške 130 eur mesačne. Pokiaľ by otec prispieval na maloletú dočasne takouto sumou, tak v žiadnom prípade nie je ohrozené zabezpečovanie základných životných potrieb maloletého dieťaťa. Matka je poberateľkou prídavkov na dieťa vo výške 60 eur mesačne, z tejto sumy spolu s výživným zo strany otca sú v dostatočnej miere zabezpečované nevyhnutné potreby maloletej tak, ako to má na mysli § 366 C.m.p.. Okrem toho sa matka vyjadrila, že má k dispozícii aj finančné prostriedky z predaja bytu v J.. V nadväznosti na uvedené súd prvej inštancie konštatoval, že až v konaní vo veci samej bude vykonané potrebné dokazovanie za účelom určenia výšky výživného, ktorá bude primeraná možnostiam a schopnostiam rodičov , ako aj veku a odôvodneným potrebám maloletej A.. Za nedôvodný posúdil aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti úpravy styku otca s maloletou zohľadňujúc, že návrh matky je pre otca nerealizovateľný, nakoľko tento pracuje v zahraničí a jeho príchod na Slovensko nie je v pravidelných intervaloch. Zdôraznil, že pokiaľ otec bude mať záujem o osobné kontakty s maloletou je potrebné, aby s dostatočným časovým predstihom oznámil matke, kedy za maloletou príde a matka, ktorá sama navrhla styk otca s dieťaťom na každú druhú sobotu na štyri hodiny za jej prítomnosti, styk otcovi s maloletou určite umožní. Mal za to, že aj napriek aktuálnemu odmietaniu aj telefonickej komunikácie s otcom maloletou, dieťa za podpory matky (ktorá je povinná maloletú na kontakty s otcom riadne pripraviť aj po psychickej stránke) stretnutia s otcom určite zvládne. Je však potrebné, aby sa otec v prítomnosti matky a maloletej vyvaroval akýchkoľvek invektív voči matke, aby sa správal slušne, aby nekričal, nezvyšoval hlas, matke nenadával, nakoľko maloletá už tieto situácie vníma a následne odmieta akékoľvek kontakty so svojim otcom. Otec musí maloletú pri týchto stretnutiach presvedčiť o tom, že sa zmenil, že negatívne zážitky, ktoré má maloletá z čias, keď ešte žili jej rodičia v spoločnej domácnosti, sa už opakovať nebudú, a že sa môže aj v prítomnosti svojho otca cítiť bezpečne. Apeloval na otca, aby sa tento na adresu matky nevyjadroval urážlivo a vulgárne ani formou sms správ, či telefonických kontaktov a zároveň na matku, aby maloletej nečítala komunikáciu medzi ňou a jej otcom (ktorá nie je určená pre maloletú a maloleté dieťa vo veku necelých šesť rokov uvedené informácie nedokáže adekvátne spracovať, tieto jej spôsobujú nepokoj a stres).
4.Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletého dieťaťa navrhujúc, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vo veci rozhodol v súlade s podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia. Mala za to, že v danej veci sú naplnené odvolacie dôvody podľa § 365 ods.1 písm. b/, d/,f/,g/, h/ C.s.p., § 62, § 63 C.m.p., nakoľko súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci a v konaní vznikol nový skutkový stav. Matka mala za to, že súd prvej inštancie v podstate „ nanucuje“ práva otcovi maloletej proti jeho vôli, aj keď si žiadne zo svojich povinností neplní. Otec súhlasí s tým, aby bola maloletá zverená do starostlivosti matke, o súdom určené termíny styku s maloletým dieťaťom nemá záujem, čo odôvodňuje tým , že nechodí domov zo zahraničia v pravidelných intervaloch. Matka v odvolaní poukázala na postup ÚPSVaR (ktorý bol ustanovený do konania ako opatrovník až uznesením zo dňa 18.07.2023, č.k. 24P/129/2023-29) pri vykonaní pohovoru s maloletou, uvedený pohovor nemožno považovať ani za zisťovanie názoru maloletého dieťaťa v zmysle § 38 ods.1,2 C.m.p., keďže z neho nebol vyhotovený zvukový záznam (§ 93c ods.3 písm. b/ zákona č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Za významný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia považovala, že otec si od júna 2023 do podania odvolania neplní svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu vôbec, naposledy uhradil výživné za máj 2023 vo výške 130 eur až 31.05.2023. Uviedla, že je t.č. nezamestnaná, nakoľko maloletú prijali do škôlky až od 01.09.2023, maloletá má bežné výdavky v priemernej výške 500 eur mesačne. Ak otec ani nevie, kedy sa môže stýkať s maloletou, súd nemusí upravovať styk otca s dieťaťom, to však neznamená, že nemôže upraviť komu bude dieťa dočasne zverené do osobnej starostlivosti a vyživovaciu povinnosť otca k maloletému dieťaťu. Matka napokon poukázala na nevyspytateľné správanie sa otca, ktorý sa jej viackrát vyhrážal, tento nemá na Slovensku zázemie ani bývanie, pracuje v zahraničí, kde má pomerne vysoký príjem, má na Slovensku dlhy a na potreby maloletej neprispieva. Uviedla, že vždy , keď išla do J. otca o tom informovala, aby mohol s dieťaťom byť (ak je na Slovensku). Je pravdou, že maloletá chce byť v J. skôr so starkou, s dedkom a kamarátkami, pričom niekedy boli situácie, že ani nechcela ísť z domu, aby nestretla tata. Matka s poukazom na dĺžku konania vo veci samej (v ktorej ešte nebolo nariadené pojednávanie) mala za to, že je potrebné práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu upraviť neodkladným opatrením, a to aj z dôvodu, že otec sa väčšinou času zdržuje v zahraničí.
5.Otec sa k riadne doručenému odvolaniu matky v súdom prvej inštancie predĺženej lehote (do 31.08.2023) písomne nevyjadril.
6.Kolízny opatrovník k odvolaniu matky písomne oznámil, že rozhodnutie súdu ponechávajú na zvážení odvolacieho súdu.
7.Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66 C.m.p. , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 C.s.p. a po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru o tom, že odvolanie matky je čiastočne dôvodné.
8.Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
9.Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
10.Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
11.Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
12.Podľa § 366 C.m.p. neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
13.Vo vzťahu k odvolaniu matky a k doplneniu procesných predpokladov pre možné nariadenie neodkladného opatrenia, uvedených v rozhodnutí súdu prvej inštancie zdôrazňuje, že účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých detí je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v ktorom sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, resp. osobami blízkymi , pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý má mať prednosť pred záujmom rodiča, resp. osobou blízkou a neumožňuje vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa. Neodkladné opatrenie však zásadne nemôže prejudikovať práva a záujmy účastníkov a súd môže pristúpiť k nariadeniu neodkladného opatrenia v závislosti od konkrétnych okolností, pričom musí starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Neodkladné opatrenie môže byť teda nariadené vtedy, ak má za preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad. Takýmto rozhodnutím je možné urýchlene a pružne riešiť situácie, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. U maloletých pôjde v zásade o zásah do stavu, ktorým je bezprostredne ohrozená ich výživa, výchova, prípadne iné dôležité záujmy. V konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 C.m.p.) je neodkladné opatrenie procesným prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv maloletého dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine.
14.Cieľom neodkladných opatrení je provizórna (dočasná) okamžitá úprava pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. To však neznamená, že ho súd môže vydať len na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak.
15.V posudzovanej veci sa odvolací súd v plnej miere stotožňuje s úvahou súdu prvej inštancie o neosvedčení potreby nevyhnutnej a okamžitej ingerencie súdu, a to v otázke osobnej starostlivosti o maloleté dieťa, jeho zastupovania a spravovania majetku a ani v otázke styku otca s maloletým dieťaťom. V tejto súvislosti odkazuje na osvedčené okolnosti danej veci (ktoré správne zohľadňoval súd prvej inštancie), z ktorých vyplýva, že od rozpadu spoločnej domácnosti rodičov maloletého dieťaťa v marci 2022 zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloleté dieťa výlučne matka, ktorú starostlivosť otec rešpektuje a to, že otec sa z pracovných dôvodov dlhodobo zdržiava v zahraničí (kde pracuje na turnusy) a jeho príchody na Slovensko sú nepravidelné. Tieto skutočnosti samy osebe indikujú stav vedúci k úvahe o neosvedčení procesných predpokladov pre okamžité nariadenie dočasnej úpravy súdu týkajúcej sa osobnej starostlivosti matky o maloleté dieťa, zastupovania a spravovania majetku maloletého dieťaťa a aj styku otca s maloletým dieťaťom. Zdôrazňuje, že sama matka v podanom návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu zo dňa 20.06.2023, ktorého súčasťou je aj posudzovaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, neuvádzala žiadne podstatné skutočnosti , vedúce k úvahe o nutnosti okamžitého riešenia situácie maloletého dieťaťa v hore uvedených otázkach (osobná starostlivosť, zastupovanie a spravovanie majetku a styk otca s maloletým dieťaťom).
16.V nadväznosti na uvedené uznesenie súdu prvej inštancie v časti, v ktorej zamietol návrh matky na zverenie maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok a na úpravu styku otca s maloletou , a to na čas do právoplatného rozhodnutia vo veci samej o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, podľa § 387 ods.2 C.s.p. ako vecne a právne správne potvrdil.
17.Pokiaľ ide o návrh matky na uloženie povinnosti otcovi platiť do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej výživné na maloleté dieťa vo výške 150 eur mesačne , ktorý súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí zamietol zdôrazňuje, že povinnosť platiť výživné v nevyhnutnej miere podľa § 366 C.m.p. je možné uložiť rodičovi, ktorý si svoju vyživovaciu povinnosť dobrovoľne neplní v primeranom rozsahu, alebo ktorého zákonná vyživovacia povinnosť nebola doposiaľ súdnym rozhodnutím upravená; povinnosť platiť výživné je možné nariadiť len v nevyhnutnej miere tak, aby výživa dieťaťa nebola žiadnym spôsobom ohrozená. To znamená, že výživné určené neodkladným opatrením nevychádza z pomerov rodičov a maloletého dieťaťa zisťovaných v zmysle hmotnoprávneho predpisu (Zákon o rodine), čo je povinnosťou meritórneho konania, ale zo skutočností vyplývajúcich zo samotného návrhu, resp. jeho príloh. Celkové pomery, ktoré determinujú spôsobilosť primárneho rodiča poskytovať dieťaťu výživu, sú rovnako ako u druhého rodiča, predmetom dokazovania v konaní vo veci samej. Súčasťou toho, že výživné sa určuje len v nevyhnutnej miere je aj to, že počiatkom plnenia vyživovacej povinnosti je deň vydania rozhodnutia o neodkladnom opatrení.
18.V prejednávanom prípade súd prvej inštancie, pri zamietnutí návrhu matky v tejto časti správne zohľadňoval osvedčené okolnosti vyplývajúce v danom čase z obsahu spisu o tom, že otec prispieval a prispieva na výživu maloletej sumou v minimálnej výške 130 eur mesačne. Odvolací súd však pri odvolacom prieskume nemohol obísť aktuálne zistenia vyplývajúce zo spisu o tom, že otec od mesiaca jún 2023 na výživu maloletého dieťaťa dobrovoľne finančne neprispieva a má za to, že pri faktickej realizácii výlučnej osobnej starostlivosti matky o maloleté dieťa , sa vydanie takéhoto rozhodnutia v čase rozhodovania odvolacieho súdu javí ako nanajvýš potrebné. Konštatuje, že otec nevyužil svoje právo vyjadriť sa k odvolaniu matky, a to ani v predĺženej lehote poskytnutej mu prvoinštančným súdom (v ktorom matka o.i. poukázala aj na konanie otca , ktorý od júna 2023 ponechal celú ťarchu finančnej starostlivosti o maloleté dieťa na ňu ) a odvolací súd vychádzal z premisy osvedčenia tejto matkou tvrdenej skutočnosti. Pokiaľ ide o odvolacím súdom určenú výšku výživného v nevyhnutnej miere vo výške 130 eur mesačne, táto svojim charakterom zodpovedá pomerom oboch rodičov osvedčeným obsahom spisu (matka je aktuálne dlhodobo nezamestnaná, zároveň však disponuje úsporami z predaja nehnuteľnosti, otec je zamestnaný v zahraničí s deklarovaným príjmom cca 1 300 eur brutto mesačne) a aj pomerom maloletého dieťaťa, so zohľadnením jeho veku, výšky nevyhnutných potrieb , a napokon aj tým, že potreby maloletého dieťaťa sú aktuálne pokrývané aj sumou rodinných prídavkov vo výške 60 eur mesačne. Obom rodičom dáva do pozornosti, že sporné tvrdenia týkajúce sa ich majetkových, zárobkových pomerov a ich schopností a možností dosahovať príjem, ktoré doposiaľ produkovali v konaní, bude súd dôsledne vyhodnocovať v konaní o veci samej.
19.S poukazom na uvedené rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti, v ktorej zamietol návrh matky na uloženie povinnosti prispievať na výživu maloletej sumou 150 eur mesačne podľa § 388 C.s.p. zmenil tak, že do vykonateľnosti rozhodnutia súdu o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu v časti týkajúcej sa vyživovacej povinnosti rodičov k maloletej, uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX sumou 130 eur mesačne, ktorú je povinný zasielať k rukám matky maloletej, vždy do 15-ho dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 18.07.2023 a vo zvyšku návrh matky v tejto časti zamietol. Pokiaľ ide o zadefinovanie obdobia, na aké je rozhodnutie o neodkladnom opatrení nariadené, nad návrh matky zohľadnil ust. § 44 C.m.p. , podľa ktorého sú rozsudky o výživnom vykonateľné doručením.
20.O trovách konania rozhodne súd v konaní o veci samej ( § 52 , § 58 C.m.p.).
21.Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods.1 C.m.p., § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).