Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Co-161-2012.pdf
PDF · 79.07 KB
Case nature
Subarea
16Co/161/2012
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľa: Slovenský plynárenský priemysel, a. s., Mlynské Nivy 44/a, Bratislava, IČO: 35 815 256, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., Údernícka 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti odporcovi: Q. N., nar. XX. XX. XXXX, F., W. X, toho času na neznámom mieste, zastúpenému v konaní opatrovníkom Q. P., súdnou tajomníčkou Okresného súdu F., o zaplatenie 439,60 Eur s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 10C32/2012-46 zo dňa 05. 09. 2012 takto jednohlasne
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o náhrade trov právneho zastúpenia.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovaného zaplatiť navrhovateľovi 439,60 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 439,60 Eur za obdobie od 06. 11. 2010 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalej zaviazal odporcu nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 26 Eur na zaplatenom súdnom poplatku a trovy právneho zastúpenia vo výške 46,74 Eur na účet jeho právneho zástupcu v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že mal za preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená zmluva o dodávke plynu, pričom odporca nesplnil svoju základnú povinnosť zaplatiť cenu za dodanie plynu v zmysle priloženého vyúčtovania. V konaní neboli preukázané ani vznesené námietky, že by navrhovateľ nebol splnil svoju zmluvnú povinnosť ohľadom dodávky plynu. Preto považoval za právne dôvodné návrhu vyhovieť v celom rozsahu. Priznaná suma činí nedoplatok za odber zemného plynu na odbernom mieste dohodnutom v zmluve podľa fakturácie navrhovateľa. Keďže sa odporca dostal aj do omeškania, súd priznal navrhovateľovi právo na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne.
O trovách konania rozhodol podľa ust. § 150 ods. 1 O. s. p., keď priznal náhradu trov konania úspešnému navrhovateľovi na zaplatenom poplatku a sčasti na trovách právneho zastúpenia. Priznal trovy právneho zastúpenia vo výške 46,74Eur, a to za jeden úkon právnej pomoci vo výške 31,54 Eur k tomu režijný paušál vo výške 7,41 Eur a 20 % DPH vo výške 7,79 Eur. Spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 46,74 Eur. Mal za to, že v danom prípade sú dôvody hodné osobitného zreteľa, kedy možno trovy priznať len sčasti. Uviedol, že v konaní sa jedná o typový spôsob uplatnenia pohľadávky, čo nie je klasickým poskytnutím právnej pomoci, nakoľko Slovenský plynárenský priemysel ako najrozšírenejší dodávateľský subjekt pri dodávke plynu uzatvára typové zmluvy s odberateľmi, ktorý v prípade neplnenia svojich zmluvných povinností sa stávajú účastníkmi súdneho konania na základe návrhu navrhovateľa. Mal za to, že takéto právne zastúpenie je formou procesného zneužívania práva, nakoľko pri zabezpečovaní takýchto právnych služieb právny zástupca nemusí vykonávať žiadnu
odbornú činnosť a na formulárových návrhoch sú zvyšované trovy právneho zastúpenia, ktoré možno charakterizovať ako ľahký zárobok na úkor osoby, ktorá síce neplní svoj zmluvný záväzok, no na druhej strane nie je podľa názoru súdu dôvodné ju zaťažovať takto umelo vzniknutými trovami súdneho konania. V týchto tzv. formulárových žalobách podľa názoru súdu je primeraná náhrada trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby zvýšený o režijný paušál a prípadne odmenu DPH, tak ako to priznal v tejto veci, čo nepochybne postačí na pokrytie agendy právneho zástupcu v spojení s jeho primeraným ziskom. V danom prípade poukazoval na nález Ústavného súdu Českej republiky z 25.07.2012 sp. zn. IUS 988/2012. Priznaná suma činí 439 Eur, pričom vyúčtované náklady právneho zastúpenia predstavujú sumu 236,68 Eur, čo v podstate dosahuje sumu vyššiu než polovica priznanej istiny.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ, a to čo do trov konania. teda v časti, v ktorej súd nepriznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia v plnom rozsahu. Odvolanie podal z dôvodu nesprávneho posúdenia veci a poukázal na čl. 47 Ústavy SR, § 24 O. s. p., § 25 ods. 1 O. s. p. a ust. § 142 ods. 1 O. s. p.. Požaduje úhradu trov za úkony právnej služby nevyhnutné a potrebné na dosiahnutie úspechu vo veci. Nemožno spájať podobnosť jednotlivých prípadov s tým, že i zo strany právneho zástupcu navrhovateľa nedochádzalo k príprave, prevzatiu a rokovaniu v každom jednotlivom prípade, ktorý má byť žalovaný na súde. Právny zástupca sa musí oboznámiť s konkrétnymi skutkovými okolnosťami. Je zrejmé, že správne a účinné vykonanie právneho zastúpenia si vyžaduje už pri prevzatí veci posúdiť, či je vec vôbec možne a rentabilne riešiť v procese súdneho konania, zriadiť zložku a vedie evidenciu za účelom úspešného vyriešenia. Právny zástupca sa ešte pred podaním žaloby snažil o doriešenie predmetnej veci mimosúdnou cestou a snažil sa zabrániť zbytočnému navyšovaniu dlžnej sumy prostredníctvom výzvy na dobrovoľnú úhradu dlžnej sumy zo dňa 30. 11. 2011 označené ako pokus o zmier, ktorým vyzýval k úhrade dlžnej sumy do 03. 12. 2011. Právny zástupca navrhovateľa sa za účelom dosiahnutia úspechu vo veci sa zúčastnil dňa 05. 09. 2012 pojednávania, za ktorý mu patrí odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny. S účasťou na pojednávaní vznikli aj výdavky na cestovné, ako aj nárok na náhradu za stratu času za 3 začaté polhodiny, pričom v súlade s ust. § 15 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. má právny zástupca na ich náhradu zákonný nárok. Pokiaľ súd prvého stupňa pri odôvodnení trov konania poukázal na ust. § 150 ods. 1 O. s. p., uviedol, že k tomuto ustanovenie sa má prikloniť len výnimočne a len v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie trov konania. V danom prípade dôvody, ktoré uvádza súd vo svojom odôvodnení, nemožno považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa, nakoľko bolo už vyššie uvedené, že podobnosť jednotlivých prípadoch nemožno spájať s tým, že i zo strany právneho zástupcu nedochádzalo k osobitnému prístupu ku každému jednotlivému prípadu. Súd v odôvodnení bližšie nešpecifikuje, za ktorý konkrétny úkon bola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia. Uvádza len jeden úkon právnej služby. Preto v tejto súvislosti odkázal na ust. § 157 ods. 2 O. s.p. a poukázal na nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Uviedol, že v predmetnej veci vykonal 4 úkony právnej pomoci, prevzatie veci a príprava zastúpenia, písomné podanie protistrany - pokus o zmier, podanie žaloby a účasť na pojednávaní dňa 05. 09. 2012. Hodnota jedného úkonu bola vyčíslená v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z. z. na 37,85 Eur s DPH. Zároveň si uplatnil aj režijný paušál k trom úkonom právnej služby po 8,89 Eur s DPH a k jednému úkonu právnej služby po 9,16 Eur. Tiež v zmysle zákona o cestovných náhradách si uplatnil aj náhradu za použitie autobusovej dopravy, a to 1x cesta O. - F. na pojednávanie 05. 09. 2012 a 1x cesta F. - O. z pojednávania dňa 05. 09. 2012 spolu v sume 3,70 Eur a náhradu za stratu času, v týchto dňoch spolu v sume 45,76 Eur s DPH. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok o trovách konania zmenil a priznal ho v súlade so žalobným návrhom a uplatnil si aj trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 28,08 Eur s DPH.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O. s. p., bez prejednania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, správne vo veci rozhodol a prijal aj správny právny záver, na zisteniach, na ktorých sa nič nezmenilo ani v priebehu odvolacieho konania.
Je nepochybnou tá skutočnosť, že navrhovateľ podal odvolanie len čo do výroku o trovách konania, ktoré mu neboli priznané v plnom rozsahu. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie o trovách konania odôvodnil podľa ust. § 150 ods. 1 O. s. p. a priznal náhradu trov konania úspešnému navrhovateľovi len na zaplatenom súdnom poplatku a sčasti na trovách právneho zastúpenia a celkom tak priznal na trovách právneho zastúpenia odmenu vo výške 46,74 Eur.
Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že súd prvého stupňa priznal odmenu za jeden úkon právnej pomoci vo výške 31,54 Eur, k tomu pripočítal aj režijný paušál vo výške 7,41 Eur a 20 % DPH vo výške 7,79 Eur, spolu celkom 46,76 Eur.
Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými zisteniami súdu prvého stupňa a mal za to, že jeho rozhodnutie je vecne správne. Naopak námietky navrhovateľa považoval za nedôvodné. Bol názoru, že otázka týkajúca sa priznania náhrady nákladov konania je zverená v zmysle Občianskeho súdneho poriadku súdu, ktorý posudzuje ich účelnosť a v jednotlivých prípadoch prihliada aj ku konkrétnym okolnostiam prípadu. Zhodnotením predmetu sporu mal za to, že skutočne ide o typový spôsob uplatnenia pohľadávky a o formulárové žaloby.
Odvolací súd poukazuje na základnú zásadu, ktorá ovláda rozhodovanie o náhrade nákladov civilného konania, t. j. zásadu úspechu vo veci. Tá je v právnom poriadku vyjadrená v ust. § 142 ods. 1 O. s. p., ktoré ukladá súdu, aby priznala účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech proti účastníkovi, ktorý úspech nemá, náhradu nákladov potrebných k účelnému uplatňovaniu alebo bráneniu práva. Preto strana, ktorá v spore podľahla nehradí úspešnej procesnej strane všetky náklady, ale len také, ktoré možno považovať za potrebné k účelnému uplatňovaniu alebo bráneniu práva.
Odvolací súd z tohto hľadiska za účelne vynaložené náklady v zmysle ust. § 142 ods. 1 O. s. p. považuje také náklady, ktoré musela procesná strana nutne vynaložiť, aby mohla hájiť svoje subjektívne právo u súdu. Tomuto pravidlu však nemožno prisudzovať absolútnu povahu, pretože sa môžu vyskytnúť aj situácie, kedy náklady spojené so zastupovaním advokátom nebude možné považovať za nutné.
Je bez pochýb zistenie súdu prvého stupňa, že navrhovateľ si uplatňoval trovy, vyúčtovanie, ktoré sa nachádza na č. l. 41 spisu a tieto pozostávali z úkonov právnej pomoci: prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby, účasť na pojednávaní, z hotových výdavkov z cestovného a náhrady za stratu času, celkom vo výške 262,68 Eur, sumu, ktorú vyčíslil a uplatnil. Po zhodnotení všetkých okolností prípadu však zistil, že v danom prípade všetky tieto náklady neboli účelné, pretože išlo o typový spôsob uplatnenia pohľadávky, išlo o formulárové žaloby na formulárových návrhoch, kde sú zvyšované trovy právneho zastúpenia a tieto vyčíslené a uplatňované trovy nepovažoval za účelné. Preto mal za to, že je dôvodné priznať tieto trovy len sčasti.
Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením súdu prvého stupňa v celom rozsahu a v ďalšom poukazuje na tú skutočnosť, že boli naplnené zákonné kritériá, za ktorých súd náhradu nákladov celkom priznať nemôže z dôvodu, že išlo o náklady, ktoré nebolo potrebné k účelnému uplatňovaniu alebo bráneniu práva. Preto dôvodne súd prvého stupňa priznal trovy iba vo výške 46,74 Eur za jeden úkon právnej služby, zvýšený o režijný paušál a DPH.
So zreteľom na uvedené odvolací súd preto napadnutý rozsudok vo výroku o trovách právneho zastúpenia ako vecne správny v zmysle ust. § 219 O. s. p. potvrdil a o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 O. s. p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že neúspešnému navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal a úspešný odporca ich náhradu neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.