Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Co-256-2012.pdf
PDF · 85.62 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/256/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členiek senátu JUDr. Evy Malíkovej a Mgr. Kataríny Beniačovej v právnej veci navrhovateľov: v rade 1/ Mgr. T. A., nar. XX.X.XXXX, bytom B. - X., O. XXXX/XX, v rade 2/ T. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., O. XXX, navrhovateľky v rade 1/ a 2/ právne zastúpené Mgr. Marošom Ježíkom, advokátom so sídlom v Q. K., H. XXX/XX, proti odporcovi: VEXIKOM s.r.o., so sídlom Mariánske námestie 28/51, 010 01 Žilina, IČO: 36 398 438, právne zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin, o zaplatenie 8.501,04 eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina, zo dňa 2. mája 2012, sp. zn. 17C/232/2010-110, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým odporca bol povinný zaplatiť navrhovateľke v rade 1/ sumu 4.250,52 Eur spolu s 9% úrokom z omeškania ročne od 13.10.2010 až do zaplatenia, vo výroku, ktorým odporca bol povinný zaplatiť navrhovateľke v rade 2/ sumu 4.250,52 eur spolu s 9% úrokom z omeškania ročne od 13.10.2010 až do zaplatenia, všetko do troch dní a vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .
Rozsudku okresného súdu vo výroku, ktorým vo zvyšnej časti uplatneného úroku z omeškania návrh navrhovateľov v rade 1/ a 2/ zamietol, s a n e d o t ý k a .
Navrhovateľkám v rade 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke v rade 1/ a navrhovateľke v rade 2/, každej sumu 4.250,52 eur spolu s 9% úrokom z omeškania ročne od 13.10.2010 až do zaplatenia, z titulu vydania bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Vykonaným dokazovaním zistil, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa - spoločnosťou TOMA úverová a leasingová a.s. Čadca ako veriteľom na strane jednej a Ing. P. X. (právnym predchodcom navrhovateliek) ako dlžníkom bola dňa 22.5.2007 uzatvorená zmluva o úvere č. 20097, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi účelový úver vo výške 135.600,- Sk a dlžník sa zaviazal úver splatiť vrátane dohodnutých úrokov, ďalšieho príslušenstva a prípadných ostatných finančných záväzkov za podmienok stanovených zmluvou a všeobecnými obchodnými podmienkami. Výška mesačnej anuitnej splátky bola dojednaná vo výške 3.044,- Sk, úroková sadzba úveru predstavovala po dobu piatich rokov od podpisu zmluvy sumu 12,40% p.a. Zároveň medzi uvedenými zmluvnými stranami dňa 22.5.2007 bola uzatvorená zmluva o zriadení záložného práva č. 20097, v zmysle ktorej záložca prehlásil, že je vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. X., zapísaných na LV č. XXXX, a to bytu č. 65 v bytovom dome č.s. XXXX spolu so spoluvlastníckym podielom vo veľkosti 3554/432406-tín na spoločných častiach a zariadeniach domu, ktoré dal ako záloh záložnému veriteľovi na zabezpečenie pohľadávky z titulu zmluvy o úvere. Hodnota zálohu bola zmluvnými stranami dohodnutá na sumu 200.000,- Sk. V článku VI. bod 1 záložca prehlásil, že v deň podpisu zmluvy záloh nie je zaťažený žiadnymi ťarchami alebo právami tretích osôb, alebo akýmikoľvek inými právnymi vadami, pričom v prípade nepravdivého prehlásenia záložcu tejto skutočnosti bola dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 300.000,- Sk. Z osvedčenia o dedičstve vydaného JUDr. Zuzanou Mercovou, notárkou v obvode Okresného súdu Poprad zistil, že dlžník a záložca Ing. P. X. dňa 3.10.2008 zomrel. Predmetom dedičského konania bol aj záloh - byt č. 65 spolu s príslušenstvom, ktoré nadobudli manželka poručiteľa, navrhovateľky v rade 1/ a 2/, každá v podiele 1/3-iny. Listom zo dňa 8.6.2002 odporca oznámil navrhovateľkám, že dňa 9.10.2009 došlo k postúpeniu pohľadávky vo výške 17.731,75 Eur na navrhovateľa postupcom TOMA úverová leasingová a.s., pričom právnym titulom vzniku pohľadávky je zmluva o úvere č. 20097 z 22.5.2007. Zároveň navrhovateľkám bolo oznámené, že bolo pristúpené k výkonu záložného práva vo forme priameho predaja a predmetnú nehnuteľnosť dňa 2.3.2010 odpredal za sumu 18.000 Eur, z čoho pokryl pohľadávky: 3.749,80 Eur nesplatená istina, 1.825,67 Eur zmluvná pokuta (11 splátok x 5.000,- Sk), 1.991,14 Eur zmluvná pokuta (4 x nedoručené potvrdenie od správcu), 936,50 Eur poplatok za spoplatnenie, 863,31 Eur úrok, 635,24 Eur úrok z omeškania, 9.958 Eur zmluvná pokuta za nesúčinnosť pri exekučnom konaní, 6,64 Eur výzva, 16,60 Eur upozornenie. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že medzi právnym predchodcom navrhovateliek a právnym predchodcom odporcu bola uzatvorená úverová zmluva ako aj zmluva o zriadení záložného práva, ktoré majú charakter spotrebiteľských zmlúv v zmysle § 23a zák. č. 634/92 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Navrhovateľky podaným písomným návrhom sa domáhali zaplatenia (vydania bezdôvodného obohatenia) sumy 1.825,67 Eur (11 splátok x 5.000,- Sk) z titulu už odporcom uplatnených a vyplatených (z výťažku výkonu záložného práva) zmluvných pokút podľa bodu 11 Sadzobníka vo výške 936,50 Eur a podľa bodu 13 Sadzobníka, pričom dospel k záveru, že odporca nepreukázal, že by tieto zmluvné pokuty boli dojednané v súlade s ust. § 544 Občianskeho zákonníka. Taktiež dospel k záveru, že uvedené dojednania sú neplatné z dôvodu neurčitosti (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka), nakoľko v bode 12 presne nešpecifikujú povinnosť, ktorej porušenie je zabezpečené zmluvnou pokutou a v bode 13 je neurčitý spôsob určenia výšky zmluvnej pokuty. Taktiež vyplatenie zmluvnej pokuty vo výške 1.991,14 Eur (4 x 15.000,- Sk za nedoručené potvrdenie od správcu) považoval za dojednanie v rozpore s dobrými mravmi, v súlade s ust. § 39 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k ust. § 544 Občianskeho zákonníka. Dojednaná výška zmluvnej pokuty 15.000,- Sk za každé porušenie povinností by nezodpovedala významu zabezpečovanej povinnosti (predložiť 2-krát ročne potvrdenie správcu bytu o aktuálnom stave prípadných nedoplatkov) a nie je ani zrejmé, aká prípadná škoda by právnemu predchodcovi porušením tejto povinnosti mohla vzniknúť. Ďalej pokiaľ odporcovi bola vyplatená zmluvná pokuta vo výške 9.958,- Sk, odporca najskôr špecifikoval, že zmluvná pokuta (a jej vyplatenie) bola uplatňovaná za neoznámenie skutočností, že na predmet zálohu je vedená exekúcia. Neskôr uviedol, že sa jedná o vyčíslenie v zmluve o zriadení záložného práva podľa článku 4 bod 4 v spojení s článkom 6 bod 1, ktorým záložca v zmluve prehlásil, že v deň podpisu nie je zaťažený záloh žiadnymi ťarchami alebo právami tretích osôb, alebo iných povinností a že v prípade nepravdivého prehlásenia záložcu je povinný zaplatiť záložnému veriteľovi zmluvnú pokutu 300.000,- Sk. Porušenie takejto informačnej povinnosti dojednania o výške zmluvnej pokuty sa prieči dobrým mravom. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že výška poskytnutého úveru bola v zmluve dohodnutá na sumu 135.600,- Sk, pričom hodnota zálohu v záložnej zmluve bola stanovená na sumu 200.000,- Sk. Zmluvná pokuta 300.000,- Sk tak značne prevyšuje nielen výšku, ale aj dohodou určenú hodnotu zálohu v záložnej zmluve, pričom absolútne nezodpovedá zabezpečovanej povinnosti dlžníka. Pri skúmaní úverovej zmluvy, úverových podmienok a záložnej zmluvy ďalej zistil, že tieto obsahujú viaceré dojednania o zmluvných pokutách pri porušeniach povinnosti dlžníka, resp. záložcu, ktoré dojednania sú v mnohých prípadoch neurčité, viažuce sa na splnenie ktorejkoľvek povinnosti alebo sa opakujú. Vychádzajúc ďalej z článku XI. Všeobecných obchodných podmienok dospel k záveru, že upravené dojednania zmluvy potom vyznievajú v neprospech dlžníka ako slabšej zmluvnej strany. V súvislosti s uvedeným poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011 IV.ÚS 55/2001. Za dôvodný považoval aj návrh navrhovateliek na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 6,64 Eur a 16,60 Eur, keďže odporca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by uvedené výzvy ako upozornenie boli právnemu predchodcovi navrhovateliek doručené a že by tieto sumy boli vo vyúčtovaní z výťažku z výkonu záložného práva započítané dôvodne. Na základe uvedených skutočností návrhu navrhovateliek na vydanie bezdôvodného obohatenia vyhovel, keďže ich nárok predstavuje podiel vyplývajúci z dedičského práva. V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR 87/95 Z.z. zaviazal odporcu zaplatiť úrok z omeškania zo žalovaných súm odo dňa nasledujúceho po doručení platobného rozkazu odporcovi, t.j. od 13.10.2010. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a priznal navrhovateľkám nárok na náhradu trov konania v plnej výške.
Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie odporca. Namietal, že okresný súd sa nevysporiadal s námietkou nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateliek, ktorú vzniesol v súvislosti s tým, že záväzok poručiteľa Ing. P. X., ktorý zomrel 3.10.2008, nebol predmetom dedičstva sp. zn. 2D 109/2008 zo dňa 23.1.2009. Navrhovateľky zdedili založenú nehnuteľnosť, ale nezdedili aj záväzok, a preto nemôžu uplatňovať nároky zo zmluvy o úvere č. 20097 zo dňa 25.2.2007 uzatvorenej medzi TOMA úverová leasingová a.s. Čadca a poručiteľom Ing. P. X.. Ďalej namietal, že v danom prípade sa síce jedná o spotrebiteľský vzťah, nejedná sa o spotrebiteľský úver s ohľadom na § 1 ods. 2 písm. a/ zák. č. 258/2001 Z.z. Preto nie je možné posúdiť zákon o spotrebiteľských úveroch pri posudzovaní tohto prípadu. S touto otázkou sa okresný súd nevysporiadal. Od toho sa potom odvíja aj posudzovanie neprijateľnosti jednotlivých podmienok v zmluve, lebo ak by osoba poručiteľa nezaplatila výdavky v prospech SVB, vzniká zákonné záložné právo v prospech spoluvlastníkov, ktoré má prednosť pred inými záložnými právami. V tomto kontexte zabezpečenie povinnosti záložného dlžníka zmluvnou pokutou nie je neprijateľná podmienka v zmluve, keďže nezaplatením môže záložný veriteľ o svoje peniaze zabezpečené záložným právom prísť, keďže pred ním bude zákonný záložný veriteľ. Žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Navrhovateľky vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadali rozsudok okresného súdu ako správny potvrdiť.
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania proti rozsudku, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 201, § 204 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1 O.s.p., ktorý podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako správny potvrdil.
Okresný súd riadne zistil skutkový stav, na základe ktorého dospel k záveru, keď návrhu navrhovateliek na vydanie bezdôvodného obohatenie v zmysle § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka návrhu navrhovateliek vyhovel. Krajský súd sa plne stotožňuje s vyhodnotením skutkových okolností zistených okresným súdom na základe výsledkov vykonaného dokazovania, na ktoré v dôvodoch svojho rozhodnutia odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Krajský súd považoval za významné sa vyjadriť len k tým skutočnostiam, ktoré boli namietané odporcom v odvolaní proti rozsudku okresného súdu, ktorými je krajský súd v odvolacom konaní viazaný (§ 205 ods. 1, 3 O.s.p.) a ktoré majú význam aj vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci okresným súdom.
Námietka odporcu v odvolaní proti rozsudku okresného súdu, že navrhovateľky v rade 1/ a 2/ nie sú v spore aktívne legitimované, nie je dôvodná. Z pripojeného osvedčenia o dedičstve, ktoré vydala notárka v obvode Okresného súdu Poprad JUDr. Zuzana Mercová, sp. zn. Dnot 161/2008, 2D 109/2008 zo dňa 23.1.2009 vyplýva, že dedičmi po poručiteľovi zo zákona v prvej skupine bola T. X., rod. Z., manželka poručiteľa a navrhovateľky v rade 1/ a 2/ ako dcéry poručiteľa. Z dedičského rozhodnutia ďalej vyplýva, že manželka poručiteľa a navrhovateľky v rade 1/, 2/ ako deti poručiteľa sú dedičmi každé z nich rovnakým dielom. Spornosť otázky, čo patrí do dedičstva, je aktuálna iba medzi dedičmi. Medzi dedičmi a tretími osobami žaloba o určenie do dedičstva nič nevyrieši (právne postavenie dedičov sa nezmení a na základe takéhoto požadovaného určenia veci z dedičstva nenadobudnú). Možným riešením je preto žaloba na plnenie tak, ako bola v prejednávanej veci zo strany navrhovateliek uplatnená.
Okresný súd správne posúdil uzavretú zmluvu o úvere č. 20097 uzatvorenú dňa 22.5.2007 medzi právnym predchodcom navrhovateľov Ing. P. X. a právnym predchodcom odporcu - spoločnosťou TOMA úverová leasingová a.s. Čadca ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 23a zák. č. 634/92 Zb. vzhľadom na obsah a charakter uzavretého zmluvného vzťahu, kde právneho predchodcu navrhovateliek je dôvodné považovať za spotrebiteľa. Na daný právny vzťah je preto dôvodné aplikovať ust. § 52 až 60 Občianskeho zákonníka, ktoré znamenajú implementáciu troch smerníc Európskeho spoločenstva, najmä Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Námietka odporcu v odvolaní, že sa nejedná o spotrebiteľský vzťah, keďže sa nejedná o spotrebiteľský úver s ohľadom na § 1 ods. 2 písm. a/ zák. č. 258/2001 Z.z., nie je preto dôvodná. V prípade poskytnutia úveru právnym predchodcom odporcu právnemu predchodcovi navrhovateľa na základe zmluvy o úvere zo dňa 22.5.2007, na ktorý sa nevzťahujú podmienky zákona č. 258/2001 Z.z., v platnom znení, neznamená, že by uzavretý zmluvný vzťah medzi zmluvnými stranami, kde na strane jednej Ing. P.
X. je považovaný za spotrebiteľa, nemohol byť posudzovaný podľa ustanovení právnych predpisov o spotrebiteľských zmluvách.
Na základe uvedených skutočností, keďže okresný súd správne posúdil zákonné podmienky uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia s príslušenstvom, krajský súd rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch (spolu so súvisiacim výrokom o trovách konania) ako správny v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Navrhovateľky si v odvolacom konaní náhradu trov neuplatnili, preto súd aj vzhľadom na úspech v spore, ich náhradu im nepriznal.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.