Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/64/2012

Rozhodnutie

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, IČO: 00 151 866, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, proti žalovanej J. Z., S.. XX.X.XXXX, M. X..F. X/XX, XXX XX X.-C., v konaní o náhradu škody vo výške 363,26 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalobca žalobcu sa v celom rozsahu z a m i e t a.

Žalovanej sa proti žalobcovi náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 6.12.2011 sa žalobca proti žalovanej domáhal zaplatenia sumy 363,26€ spolu s 9,25%-ným úrokom z omeškania ročne za obdobie od 16.11.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Žalobca požadoval istinu titulom náhrady škody a svoj nárok odôvodnil v žalobe nasledovnými skutočnosťami. Žalobca uviedol, že 19.3.2011 došlo v Meste Martin na ceste 1/18 v kilometri 480,700 v smere od Banskej Bystrici na Žilinu pri predajni Mercedes k dopravnej nehode a to tým, že vodičovi služobného vozidla Ministerstva vnútra SR W. P. O..Č..X.-XXX-M. F. Z. vbehol náhle z ľavej strany do jazdnej dráhy pes, následkom čoho došlo ku kolízii s vozidlom a následne k škode na uvedenom motorovom vozidle, ktorá bola odhadnutá v hlásení o nehode služobného vozidla na približne 800,-€. V Hlásení o nehode služobného vozidla je uvedená majiteľka psa žalovaná. Žalovaná podpísala Záznam o preverení oznámenia - škodovej udalosti Okresného riaditeľstva Policajného Zboru Martin, Okresného dopravného inšpektorátu dňa 19.3.2011 č.p.: ORPZ-MT-ODI-16-147/2011. Vozidlo bolo uvedené do pôvodného stavu opravou, ktorá sa uskutočnila v Automobilových opravovniach Ministerstva vnútra SR a.s., prevádzka Banská Bystrica. Za opravu bola vyfakturovaná suma 1222,57€. Skutočná výška škody bola stanovená znaleckým posudkom č.117/2011, ktorý vypracoval znalec Ing. Jozef Kavecký na sumu 528,-€. Vyúčtovanie za vyhotovenie znaleckého posudku činilo 99,26€. Keďže škoda vznikla v príčinnej súvislosti s vbehnutím psa žalovanej do jazdnej dráhy motorového vozidla žalobcu, bola za vznik škody podľa tvrdení žalobcu zodpovedná žalovaná. Listom z 23.8.2011 vyzval žalobca žalovanú na úhradu škody vo výške 627,26€. Žalovaná reagovala na tento list listom z 13.10.2011, kde uviedla, že v záujme riešiť nároky vzniknuté zo škodovej udalosti poukazuje na účet žalobcu sumu 264,-eur. Túto sumu žalobca 27.10.2011 skutočne na svoj účet obdržal. Zvyšok škody však žalovaná nenahradila napriek opakovaným výzvam a z toho dôvodu bol žalobca nútený obrátiť sa na súd.

V priebehu konania žalobca na žalobe zotrval.

Súd vo veci rozhodol najskôr vydaním platobného rozkazu sp.zn. zo dňa 22.2.2012, voči ktorému však žalovaná podala odpor, ktorým sa prvýkrát k žalobe vyjadrila.

Vo svojom odpore žalovaná uviedla, že vodič Ministerstva vnútra po strete s jej psom vozidlo nezastavil a z miesta nehody ušiel. Následne asi po 30 až 40.minútach sa vrátil na uvedené miesto a privolal hliadku Policajného Zboru z Martina. Ona a jej manžel z tohto dôvodu nemali možnosť uvedené motorové vozidlo vidieť a o škode motorového vozidla sa žalovaná dozvedela až okolo 21,30 hod. toho istého dňa, keď u nej doma zazvonil príslušník Policajného Zboru a oznámil vznik škody na predmetnom motorovom vozidle, tvrdiac, že bola poškodená nejaká plastová nádržka. Na základe tejto informácie žalovaná podpísala záznam o škodovej udalosti. Vzhľadom na túto informáciu sa teda domnieva, že výška škody má úplne iný rozsah a žiadala, aby žalobca preukázal, že škody, ktoré boli popísané v znaleckom posudku boli spôsobené skutočne kolíziou s jej psom. V zázname o škodovej udalosti totiž nie je uvedený žiadny rozsah škôd.

Na takomto stanovisku potom žalovaná zotrvala v priebehu konania a vo svojej výpovedi uviedla, že nárok žalobcu na náhradu škody sa jej zdá privysoký. Potvrdila, že 19.3.2011 vozidlo žalobcu zrazilo jej psíka, k čomu došlo okolo 19,15 hod. V tomto období už bola celkom tma, nie šero, keď s manželom so Záturčia prešli cez hlavnú cestu, vedúcu smerom na Žilina zo sídliska Záturčie na lúku, ktorá sa nachádza pri predajni motorových vozidiel Mercedes. Pes bol krížencom, výšky asi 30 cm. Psovi sa v jednej chvíli podarilo uvoľniť z vodítka, na čo sa rozbehol smerom k ceste, akoby chcel cez ňu prebehnúť a vrátiť sa na sídlisko Záturčie, kde žalovaná býva. Žalovaná v tej chvíli na psa zakričala, pes zastal, ale už bol na ceste, a v tej chvíli ho zrazilo spomínané motorové vozidlo. Z pohľadu žalovanej však vodič určite nešiel predpísanou rýchlosťou 50 km/hod., ale podľa jej odhadu minimálne 100 km/hod. Vozidla psa pri zrážke odhodilo na okraj cesty smerom k predajni Mercedes a vodič bez toho, aby zastal, pokračoval v jazde až sa žalovanej celkom stratil z dohľadu, teda určite nezastal po nejakých desiatkách metrov. Žalovaná šla svojho psa hľadať a keď zistila, že je mŕtvy, zostala pri ňom a jej manžel šiel domov do bytu zobrať sáčok a lopatku, keďže psa chceli pochovať pri rieke Turiec. To aj žalovaná urobila. Tieto úkony, ktoré žalovaná urobila so svojím manželom po zrazení psa netrvali viac ako 40. až 45.minút. Potom, čo žalovaná s manželom psa pochovala, vrátila sa domov a až okolo 21,30 hod. zazvonila u nej polícia a príslušník polície držal v ruke strhnutý obojok zo psa aj so známkou. Žalovaná mu potvrdila, že obojok patrí jej psovi, ktorého zrazilo motorové vozidlo a následne od policajta dostala informáciu, že vodič predmetného motorového vozidla privolal políciu, pretože má poškodenú nejakú plastovú nádržku. Keďže sa hovorilo len o poškodenej plastovej nádržke, žalovaná sa nejako nepriečila tomu, aby podpísala záznam o škodovej udalosti, ktorý jej policajt predložil na predpis. Poškodené motorové vozidlo však žalovaná ani v ten deň ani následne už nevidela a teda nemohla sa vyjadriť k tomu, aké škody po zrážke s jej psom na ňom vznikli. Prekvapilo ju však, že zrážka s tak malým psom mohla spôsobiť až také rozsiahle poškodenie motorového vozidla. Vyslovila počudovanie aj nad tým, že privolaná hliadka polície nevidela väčšie poškodenie motorového vozidla, ktoré bolo popísané v listinách, pripojených do spisu žalobcom aj v samotnom znaleckom posudku a teda poškodenie nárazníka, svetla a podobne. Uviedla, že suma 264,- eur, ktorú zaplatila titulom náhrady škody je v podstate polovicou škody, ktorá bola zistená znaleckým posudkom, ale nezahrňuje polovicu nákladov za obstaranie znaleckého posudku.

Vzhľadom na konštatovanie žalovanej súd vo veci vypočul viacerých svedkov mimo čítania listín, ktoré do spisu pripojil žalobca.

Svedok Ľ. Z., manžel žalovanej potvrdil tú skutočnosť, že v kritický deň šiel približne okolo 18,00 až 18,30 hod. venčiť s manželkou psa k budove predajne Mercedes za spomínanou komunikáciou smerom na Žilinu a z lúky, ktorá sa nachádza pri tejto predajni sa pes rozbehol späť k sídlisku Záturčie. Po skríknutí zarazene ostal stáť uprostred komunikácie, keď sa zrazu prirútilo auto, ktoré ho zrazilo. Aj podľa jeho odhadu vodič šiel vyššou rýchlosťou než predpísanou v danom mieste. Náraz bol taký prudký, že psa odhodilo 4 až 5 metrov do priekopy na okraji cesty a bol okamžite mŕtvy. On potvrdil, že šiel do bytu pre lopatku a vrece, aby psa mohli pochovať pri Turci, čo mu trvalo 15 až 20 minút. Od dopravnej nehody po pochovanie psa neubehlo viacej ako 45 minút. Potom sa s manželkou vrátil domov a približne okolo 21,30 až 21,45 hod. toho istého večera ich kontaktoval príslušník polície s obojkom, ktorý bol psovi strhnutý pri zrážke a bol políciou nájdený na mieste dopravnej nehody. Tento policajt informoval jeho

rodinu a manželku, že pán, ktorý zrazil ich psa má poškodené auto, nejakú plastovú nádržku v ňom, že je to len nejaká malichernosť. Potom so žalovanou spísal záznam o škodovej udalosti, ktorý žalovaná, jeho manželka podpísala a odišiel. S vodičom predmetného motorového vozidla svedok Z. v ten deň nekomunikoval a prvýkrát ho videl až na pojednávaní.

Svedok F. Z., vodič predmetného motorového vozidla potvrdil, že v danom čase, tak ako doposiaľ je zamestnancom Ministerstva vnútra SR a v kritický deň 19.3.2011 plnil služobné úlohy. Po predmetnej komunikácii šiel smerom od Martina na Žilinu, keď približne okolo 19,30 hod. z jeho pohľadu zľava od sídliska Záturčie približne v úrovni predajne Mercedes mu vbehol do cesty pes. V tom čase mal už zníženú rýchlosť, pretože chcel ísť tankovať na benzínovú pumpu Agip, ktorá sa nachádza neďaleko. Psovi sa už nedokázal vyhnúť a vozidlom ho zrazil. Keďže si bol vedomý, že došlo k dopravnej nehode po pár metroch vošiel buď smerom k benzínovej pumpe Agip, alebo zastal ešte pred touto pumpou, čo si už presne nepamätá a skontroloval škody na motorovom vozidle. Zistil, že má poškodený pravý predný nárazník, vystrihnutú hmlovku, rozbitú nádržku ostrekovača. K rýchlosti, ktorou viedol motorové vozidlo po predmetnej komunikácii sa vyjadriť nevedel. Tvrdil, že psovi sa nedalo vyhnúť. Keďže zistil, že má škodu na služobnom motorovom vozidle, volal operačné stredisko a škodovú udalosť hlásil svojim nadriadeným. Následne prišli príslušníci dopravnej polície, ktorí s ním vykonali dychovú skúšku. Svedok sa potom ešte vrátil na miesto dopravnej nehody, kde na ceste našiel zakrvavený obojok po psovi. Keďže zistil, že má ešte sfúknuté koleso, musel ho vymeniť za rezervu. Na mieste dopravnej nehody - teda stretu so psom , keď sa vrátil svojim motorovým vozidlom, nikoho nevidel. Neskôr vo svojej výpovedi svedok pripustil, že k udalosti dopravnej nehody mohlo dôjsť aj hodinu skôr ako uviedol, a tiež tvrdil, že žalovaná musela vidieť, že zastal pri benzínovej pumpe Agip, pretože nedokázal pokračovať v ceste, keďže auto akoby „plávalo“ po ceste. Poprel, že by bol odišiel z miesta dopravnej nehody, keďže ako zamestnanec Ministerstva vnútra si také niečo nemôže dovoliť, bol by za to vysoko sankcionovaný. S políciou spísal záznam o škodovej udalosti, podpísal ho a následne pokračoval v plnení služobných úloh. S majiteľkou psa sa nekontaktoval. Potom, čo sa k výpovedi svedka vyjadrila žalovaná, svedok Z. pripustil, že mu pes mohol vbehnúť do jazdnej dráhy aj sprava, a nie zľava, ako tvrdil. Zakrvavený obojok našiel vedľa úlomkov hmlovky, ktorá sa mu pri náraze so psom podľa jeho výpovede rozbila.

Súd vo veci vypočul ako svedkov aj príslušníkov Policajného Zboru, ktorí spísali Hlásenie o škodovej udalosti, ktoré žalobca pripojil do spisu, teda policajtov, ktorí v kritický deň motorové vozidlo a teda aj jeho poškodenie mohli vidieť.

Svedok Q. X. potvrdil, že v marci 2012 bol pracovníkom Dopravného inšpektorátu a bol privolaný k danej škodovej udalosti, ktorá sa dokumentovala spôsobom, že sa spísal len záznam, fotodokumentácia sa neurobila. Urobil len dychovú skúšku s vodičom. Nepamätal si ani to, či pri poškodenom motorovom vozidle boli majitelia psa, zdalo sa mu, že pes išiel na utratenie. Mal dojem, že na vozidle bola poškodená predná hmlovka predný nárazník, ale nebol si tým istý. Potvrdil, že spísal záznam, ktorý žalobca pripojil do súdneho spisu a uviedol, že majiteľku psa kontaktovali aj v byte, avšak nevedel sa vyjadriť k tomu, či náhodou nebola aj na mieste, kde došlo k usmrteniu psa a či so psom neutekala na veterinu, aby ho ešte zachránili. Nespomínal si ani, či mŕtveho psa videl na mieste dopravnej nehody. Nespomínal si ani na tú skutočnosť, že by záznam o škodovej udalosti spísal so žalovanou v jej byte. Uviedol, že ho spísal zrejme na mieste dopravnej nehody a potom, keď sa stotožnil majiteľ psa, prišiel dať do bytu záznam podpísať žalovanej. Svedok si spomenul sám, že auto mohlo mať poškodenú prednú pravú časť, myslel tým nárazník a hmlovku. Na poškodenie plastovej nádržky - nádobky ostrekovača si sám nespomínal. Poškodenie motorového vozidla v zázname o škodovej udalosti neopísal, nakoľko z jeho pohľadu škoda nepresiahla 4000,-eur a teda nebolo dôležité, aby sa poškodeniu motorového vozidla venoval. Nespomenul si ani na to, že by pred žalovanou bol spomínal len poškodenie plastovej nádržky (nádobky ostrekovača).

Svedok X. V. bol riaditeľom Odboru poriadkovej polície v Martine v marci 2011 a v deň, keď došlo ku kolízii medzi vozidlom žalobcu a psom žalovanej sa musel dostaviť k riešeniu tejto dopravnej nehody, nakoľko jej účastníkom bol príslušník policajného zboru, teda šofér ministerstva vnútra. Ku kolízii podľa toho, čo si svedok pamätal došlo niekde v oblasti sídliska Záturčie v blízkosti firmy Compel a Mercedes. Jeho jedinou úlohou bolo dostaviť sa miesto dopravnej nehody, pretože podľa vtedajších smerníc a

pokynov sa musel vždy funkcionár Policajného zboru dostaviť na miesto dopravnej nehody ak bol účastníkom dopravnej nehody policajt a musel práve funkcionár policajného zboru vykonať dychovú skúšku s policajtom. Tento svedok preto vôbec neohliadal poškodené motorové vozidlo a preto sa nevedel vyjadriť ani k rozsahu poškodenia motorového vozidla, nevedel povedať, ktoré časti na ňom boli poškodené. Nespomínal si na žiadne osobitné okolnosti prípadu. Pokiaľ si spomínal, vozidlo bolo odstavené na krajnici, niekde v oblasti firmy Compel alebo Mercedes na ceste medzi Martinom a Žilinou a bolo otočené v smere na Žilinu. Nespomínal si, že by svedok spomínal, čo má na vozidle poškodené.

Zo šetrenia predmetnej škodovej udalosti bol políciou a to Okresným dopravným inšpektorátom v Martine spísaný záznam o preverení oznámenia - škodovej udalosti (čl. 7, z ktorého ale rozsah poškodenia motorového vozidla nevyplýva. Podľa záznamu ku kolízii došlo v čase okolo 19,30 hod.. Žalobca do spisu pripojil aj oznámenie operačného strediska Žilina č.p. ORPZ-MT-ODI-16-147/2011 zo dňa 19.3.2011 (čl. 6), z ktorého vyplynulo, že dňa 19.3.2011 došlo k škodovej udalosti v Martine okolo 19,33 hod. vodičovi ministerstva vnútra, ktorý viedol služobné motorové vozidlo W. P. ev.č. X. XXX M. do jazdného pruhu vbehol pes z pohľadu vodiča zľava, následkom čoho došlo k stretu prednou pravou časťou osobného motorového vozidla a psa. Po strete pes z miesta odišiel. Alkohol u vodiča F. Z. zistený nebol. Na vozidle nevznikla hmotná škoda prevyšujúca 3990,-eur a z toho dôvodu bola udalosť riešená ako škodová.

Vodič ministerstva vnútra F. Z. dňa 20.3.2011 spísal aj hlásenie o nehode služobného vozidla (čl.4-5), z ktorého vyplynuli už známe skutočnosti o spôsobe poškodenia motorového vozidla a stretu vozidla so psom. Podľa údajov vodiča došlo k poškodeniu predného nárazníka, pravej hmlovky a mriežky pravého podblatníka a nádobky ostrekovača. K udalosti došlo počas plnenia služobných úloh a jazda bola vopred schválená a podpísaná, čo potvrdil nadriadený vodiča.

Ako bolo zistené z ďalších dokladov, ktoré žalobca pripojil do súdneho spisu, žalobca opravu motorového vozidla objednal u Automobilových opravovní Ministerstva vnútra a.s., prevádzka Banská Bystrica, ktoré vyhotovili faktúru R XXXXXXXX, z ktorej vyplynul rozsah vykonaných prác.

Z objednávky, ktorú vystavil zákazník Ministerstvo vnútra SR, vyplynulo, že si objednával opravu predného nárazníka, a jeho striekanie, výmenu hmlového pravého predného svetla a mriežky, výmenu nádoby ostrekovača a výmenu pravého predného podblatníka.

Skutočnú škodu sa žalobca snažil preukázať tiež znaleckým posudkom, ktorý vypracoval Ing. Jozef Kavecký, Senica, Robotnícka 73/88 č.117/2011. Z tohto znaleckého posudku vyplynulo, že znalec ohliadku motorového vozidla nevykonával. Podával posudok ku dňu 19.3.2011 a účelom posudku bolo stanoviť výšku škody, spôsobenú pri dopravnej nehode a posúdiť rentabilnosť opravy vozidla.

Zo znaleckého posudku potom vyplynulo, že celkové náklady na opravu predstavovali sumu 1222,- eur, pričom všeobecná hodnota motorového vozidla predstavovala sumu 7642,-eur a škoda, ktorú určil znalec včetne DPH 528,-eur. Záver znalca bol, že oprava poškodeného motorového vozidla je rentabilná.

Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná namietala, že by na vozidle vznikla škoda takého rozsahu, ako tvrdil žalobca, súd oslovil vyššie spomínaného znalca, ktorého žiadal o vyjadrenie, či pri náraze do motorového vozidla do psa rozmerov psa žalovanej, mohlo dôjsť k poškodeniu nárazníka, hmlovky, podblatníka, i nádobky ostrekovača v takom rozsahu, aký si vyžiadala oprava, o ktorej svedčia doklady, vystavené opravárenskou firmou, a či by podľa názoru znalca bolo možné, aby došlo len k poškodeniu nádoby ostrekovača, bez poškodenia nárazníka, hmlovky a podblatníka. Na dožiadanie súdu znalec Ing. Jozef Kavecký odpovedal listom z 15.11.2012, v ktorom uviedol, že doklady, ktoré mu zaslal súd, teda doklady o oprave motorového vozidla mal k dispozícií pri vypracovaní predmetného znaleckého posudku, ktorého účelom bolo vyhodnotiť, či oprava vozidla vôbec bola rentabilná. K takému rozhodnutiu, ktorú otázku vyhodnotil kladne dospel na základe toho, že všeobecná hodnota motorového vozidla pred poškodením je vyššia ako náklady na opravu. Výška škody nie je totožná s nákladmi na opravu motorového vozidla, pretože v danom prípade ide o zhodnotenie vozidla. Teda náklady na opravu sú vyššie, ako výška škody. Predmetné motorové vozidlo k dispozícii nemal a preto nevidel ani

rozsah jeho poškodenia, z technického hľadiska je však možné, aby došlo k uvedeným poškodeniam nárazníka, hmlovky, podblatníka, i nádobky ostrekovača. K tomu, či je možné, aby došlo len k poškodeniu nádobky ostrekovača nemôže zaujať objektívne stanovisko, pretože táto je umiestnená v spodnej časti motorového priestoru, teda za určitých okolností je možné, aby k takémuto poškodeniu došlo.

Na základe takto vykonaného dokazovania mal súd síce nepochybne preukázané, že vozidlo žalobcu bolo poškodené pri strete so psom žalovanej, avšak nemal preukázané k poškodeniu ktorých dielov došlo jednoznačne v príčinnej súvislosti s nárazom psa do motorového vozidla žalobcu.

Podľa presvedčenia súdu žalovaná vypovedala pravdivo, keď uviedla, že motorové vozidlo žalobcu po náraze do psa nezastalo, ale pokračovalo v jazde v smere na Žilinu, a keď popierala, že sa nevrátilo po dobu, ktorá prešla od nárazu vozidla do psa až po moment, keď sa žalovaná so svojím manželom vrátila po pochovaní psa domov. Obaja manželia Z. vypovedali zhodne o tom, že ku kolízii došlo po 18,30 hod., podľa žalovanej asi o 19,15 hod. kdežto z dokumentov, predložených políciou a žalobcom bolo zistené, že k hláseniu dopravnej nehody došlo o 19,33 hod. Vozidlo ohliadali mimo vodiča predmetného vodiča motorového vozidla ďalší dvaja príslušníci polície, ani jeden z nich si presne nepamätal, čo na vozidle videl poškodené. Výpoveď žalovanej ohľadne toho, že potom, čo ju príslušník policajného zboru vyhľadal v mieste jej bydliska v neskorých večerných hodinách, keď podpísala hlásenie o škodovej udalosti, informoval len o poškodenej plastovej nádobke, sa javí byť súdu opäť hodnoverná, túto skutočnosť žalovaná v podstate spomínala už v odpore voči platobnému rozkazu a na takomto tvrdení zotrvala v priebehu celého konania. Podľa presvedčenia súdu bolo úlohou žalobcu aj za pomoci ďalších príslušníkov policajného zboru, ktorých žalobca riadi zdokumentovať rozsah poškodenia tak, aby nevznikli o škode, vzniknutej na vozidle 19.3.2011 žiadne pochybnosti. Žalobca však nezabezpečil ani vyhotovenie fotodokumentácie, ani vyhotovenie riadnej ohliadky poškodeného motorového vozidla, čo by vylúčilo akékoľvek pochybnosti o čom, či poškodenie vzniklo pri náraze psa do motorového vozidla, prípadne či vzniklo aj neskôr. Obom príslušníkom policajného zboru, ktorí spisovali hlásenie o škodovej udalosti nič nebránilo, aby popísali rozsah poškodenia predmetného motorového vozidla už v zázname o preverení oznámenia - škodovej udalosti.

Za takýchto okolností, na základe vykonaného dokazovania súd mal jednoznačne preukázané, predovšetkým výpoveďou žalovanej, o tom, akým spôsobom bola v kritický deň informovaná príslušníkom policajného zboru o rozsahu škody, že pri kolízii vozidla žalobcu so psom žalovanej došlo len k poškodeniu nádržky ostrekovača. Ďalšie tvrdené poškodenie a to poškodenie predného nárazníka, pravého predného hmlového svetla a jeho mriežky a pravého predného podblatníka súd jednoznačne preukázané nemal.

Za takýchto okolností javí sa potom spravodlivé, aby žalovaná žalobcovi nahradila škodu, ktorá mu vznikla práve poškodením tejto časti motorového vozidla. Rozsah škody vzhľadom na vyjadrenie znalca a vypracovanie znaleckého posudku, ktorý vznikol žalobcovi poškodením nádobky ostrekovača nebolo možné zistiť zo znaleckého posudku, súd si preto vyhodnotil z faktúry vystavenej Automobilovým opravovňami Ministerstva vnútra SR a.s., so sídlom v Banskej Bystrici, aké náklady boli vynaložené na opravu práve tejto časti motorového vozidla. Hodnota práce pri výmene nádržky ostrekovača predstavovala 2,98€, samotná nová nádrž bola fakturovaná v sume 38,99€, k tomu čerpadlo v hodnote 51,45€, ďalší pomocný materiál - tesniaci guľatý krúžok v hodnote 2,65€ a kolienko ostrekovača v hodnote 4,09€. Tieto náklady spolu predstavujú sumu 100,16€, čo je menej, než žalovaná doposiaľ žalobcovi zaplatila, bolo totiž nesporne preukázané, že žalovaná žalobcovi na náhradu škody pred podaním žaloby na súd dňa 27.10.2011 zaplatila sumu 264,-€. Súd má preto za to, že žalovaná žalobcovi škodu na motorovom vozidle, ktorú mal súd preukázanú, nahradila ešte pred podaním žaloby na súd.

Nároky žalobcu voči žalovanej nachádzajú právnu oporu v ustanovení a nasledujúcich (), ktoré upravujú zodpovednosť za škodu.

Podľa , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa , zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa , uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa , škoda sa uhrádza v peniazoch, ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Je nepochybné, že poškodenie motorového vozidla žalobcu v rozsahu, ktorý mal súd preukázaný tak, ako konštatuje vyššie spôsobil pes žalovanej, ktorý sa jej uvoľnil z vodítka a vbehnutím do jazdnej dráhy motorového vozidla mu vytvoril náhlu prekážku, takže vodič motorového vozidla nedokázal stretu zabrániť (tu súd konštatuje, že tvrdenia žalovanej ohľadne prekročenia maximálnej povolenej rýchlosti v danom mieste u vodiča žalobcu preukázané nebolo). Je teda zrejmé, že žalovaná svojou vecou - psom, spôsobila škodu na motorovom vozidle žalobcu a preto je povinná ju nahradiť. Ako však bolo konštatované vyššie, žalovaná tak už urobila, keď žalobcovi pred podaním žaloby na súd zaplatila polovicu škody na motorovom vozidle, ktorej výšku určil znalec v podanom znaleckom posudku. Táto suma bola vyššia ako náklady na opravu - v podstate výmenu nádržky ostrekovača predmetného motorového vozidla.

Keďže súd vzhľadom na vyššie uvedené nemal preukázané, že žalobcovi vznikla v príčinnej súvislosti s vbehnutím psa žalovanej do jazdnej dráhy motorového vozidla žalobcu škoda väčšieho rozsahu, a teda, že jeho vozidlo bolo práve týmto mechanizmom poškodené aj v ďalších častiach (a že k poškodeniu ďalších častí motorového vozidla nedošlo neskôr) súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § . Žalovaná bola v konaní proti žalobcovi úspešná, avšak náhradu trov konania proti žalobcovi neuplatnila a z týchto dôvodov súd o trovách konania rozhodol tak, že žalovanej sa proti žalobcovi náhrada trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,

h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. / /.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať výkonom rozhodnutia.