Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Uznesenie_19CoE-137-2012.pdf
PDF · 79.27 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoE/137/2012
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove, Štúrova 7, Prešov, IČO: 00 735 850, proti povinnému U. X., nar. XX.XX.XXXX, Z. XX, B., o vymoženie 16,60 eur s príslušenstvom, o odvolaní súdneho exekútora JUDr. Svätoslava Mruškoviča proti uzneseniu Okresného súdu Humenné č. k. 21Er/517/2008-9 zo dňa 04.01.2012 jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o trovách exekúcie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil.
Povinného zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Svätoslavovi Mruškovičovi trovy exekúcie v sume 41.03 eur v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia.
Rozhodnutie o zastavení exekúcie právne odôvodnil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. b); 58 ods. 1 Exekučného poriadku, § 88 ods. 1 Zákona o priestupkoch.
Konštatoval, že exekučným titulom vo veci je Blok na pokutu nezaplatenú na mieste zo dňa 26.06.2007, číslo bloku AA 1668304, vydaný Obvodným oddelením Policajného zboru v Humennom. Rozhodnutie, na základe ktorého bolo vydané poverenie, nadobudlo vykonateľnosť dňa 12.07.2007, teda trojročná prekluzívna lehota určená na výkon rozhodnutia uplynula dňa 12.07.2010. Preto nie je možné ďalej v exekúcii pokračovať. Rozhodnutie sa stalo neúčinným uplynutím doby na jeho vykonanie.
Rozhodnutie o trovách exekúcie odôvodnil súd prvého stupňa právne podľa ust. §§ 196; 197 osd. 1; 200 ods. 1, 2 Exekučného poriadku v zmysle vyhl. č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, pričom konštatoval, že súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie v sume 41,27 eur v zmysle vyhl. č. 288/1995 Z. z. V zmysle ust. § 14 ods. 1, 2 v spojení s ust. § 15 ods. 1 vyhlášky požiadal súdny exekútor o priznanie paušálnej odmeny za jednotlivé úkony v sume 33,19 eur, preto mu súd prvého stupňa priznal paušálnu odmenu za jednotlivé úkony v zákonom určenej minimálnej výške.
Keďže súdny exekútor je platiteľom dane podľa osobitného zákona, súd prvého stupňa priznal súdnemu exekútorovi aj túto daň, a to vo výške 20% výlučne z odmeny v zmysle dikcie ust. § 14, 15 vyhlášky, nie však z hotových výdavkov, ako to súdny exekútor požadoval.
Súd prvého stupňa priznal súdnemu exekútorovi tiež náhradu hotových výdavkov v súvislosti s poštovnými výdavkami vo výške 1,20 eur.
Prvostupňový súd ďalej konštatoval, že v danom prípade bola exekúcia zastavená z dôvodu uplynutia lehoty, určenej na výkon rozhodnutia, nie zavinením oprávneného, ani z dôvodu nemajetnosti povinného, preto zaviazal na úhradu trov exekúcie v zmysle ustanovenia § 197 ods. 1 Exekučného poriadku povinného.
Proti tomuto uzneseniu, a to proti výroku o trovách exekúcie, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie súdny exekútor JUDr. Svätoslav Mruškovič.
Namietal, že je síce pravdou, že uplynula lehota určená na výkon rozhodnutia, avšak vyšší súdny úradník sa nevysporiadal s otázkou, či k zastaveniu exekúcie nedošlo zavinením oprávneného. Pri každom zastavení exekúcie musí súd ad hoc posudzovať, či dôvod, pre ktorý exekúciu zastavil, napĺňa znaky zavinenia oprávneného, alebo nie. Z jednotlivých zákonných dôvodov na zastavenie exekúcie možno pripisovať zavinenie oprávnenému napríklad vtedy, ak k zastaveniu exekúcie došlo preto, že súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Z petitu napadnutého uznesenia nie je ani zrejmé, z akého dôvodu bola exekúcia zastavená. Vzhľadom na ustanovenie § 2 a § 6 ods. 4 zák. č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu, oprávnený zavinil zastavenie exekúcie, nepodal včas návrh na vykonanie exekúcie a pri náležitej opatrnosti mohol a mal predvídať zastavenie exekúcie. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 26.06.2007 a vykonateľnosť dňa 12.07.2007, pričom oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie až dňa 23.12.2008, čím svojím konaním skrátil lehotu na reálne vymoženie finančných prostriedkov od povinného o 17 mesiacov. Túto prekluzívnu lehotu výrazne skrátil napriek tomu, že mal a mohol poznať Exekučný poriadok v zmysle, že súdny exekútor môže aktívne vykonávať exekúciu až po vydaní poverenia na exekúciu, že povinný má právo podať námietky proti exekúcii, že povinný má právo požiadať o odklad exekúcie. Oprávnený mohol predvídať aj problémy pri doručovaní rozhodnutí súdneho exekútora. Oprávnený vedel, že rozhodnutie o uložení pokuty možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty, určenej na jej zaplatenie. Zo skutočnosti, že priestupca neuhradil pokutu v stanovenej lehote a ani neprejavil žiadny záujem dohodnúť sa o jej úhrade, mohol oprávnený predpokladať, že povinný nebude mať snahu dobrovoľne uhradiť pohľadávku v rámci exekúcie.
Na základe uvedeného súdny exekútor žiadal, aby odvolací súd uznesenie v ním napadnutej časti zrušil a aby k úhrade trov exekúcie zaviazal v celom rozsahu oprávneného.
Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad, vyplývajúcich mu z ust. § 212 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie súdneho exekútora nie je dôvodné.
Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. f) zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok) v znení platnom ku dňu začatia exekúcie (ku 07.05.2008), exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
Podľa ustanovenia § 58 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa ustanovenia § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa ustanovenia § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa ustanovenia § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
Zo spisu vyplýva, že predmetom exekúcie je vymoženie sumy 16,60 eur s príslušenstvom.
Oprávnený sa domáhal vymoženia uvedenej sumy na základe exekučného titulu, ktorým je blok na pokutu nezaplatenú na mieste, evidenčné číslo bloku AA 1668304 zo dňa 26.06.2007, ktorý sa stal právoplatným dňa 26.06.2007 a vykonateľným dňa 12.07.2007.
Oprávnený podal súdnemu exekútorovi JUDr. Svätoslavovi Mruškovičovi návrh na vykonanie exekúcie dňa 23.12.2008.
Súdny exekútor požiadal exekučný súd o udelenie poverenia dňa 30.12.2008.
Súd prvého stupňa vydal poverenie dňa 31.12.2008.
Ustanovenia § 196 a § 197 ods. 1 Exekučného poriadku určujú zásadu, že odmenu súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu hotových výdavkov súdneho exekútora a náhradu za stratu času uhrádza povinný. Len výnimočne, a to v prípade, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. V takomto prípade súd zváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Citované ustanovenie § 203 Exekučného poriadku teda umožňuje súdu pri zastavení exekúcie prelomiť zásadu, ustanovenú v § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, t. j. že náklady súdneho exekútora uhrádza povinný a povinnosť nahradiť trovy exekúcie uloží oprávnenému.
Zákonnou podmienkou pre takýto postup exekučného súdu je existencia určitej formy procesného zavinenia oprávneného.
K odvolacej námietke súdneho exekútora, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie až po 17 mesiacoch od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu, odvolací súd konštatuje, že táto námietka je nedôvodná a nemôže byť dôvodom pre uloženie povinnosti uhradiť trovy exekúcie oprávnenému.
Z horeuvedeného vyplýva, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie včas, t. j. pred uplynutím prekluzívnej lehoty na vykonanie exekúcie.
V posudzovanej veci nebol splnený žiadny zo zákonných predpokladov na uloženie povinnosti oprávnenému uhradiť trovy exekúcie, teda nebol splnený ani dôvod pre použitie výnimky z citovaného ustanovenia § 197 ods. 1 Exekučného poriadku.
Pod zavinením oprávneného v zmysle citovaného zákonného ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku je potrebné rozumieť porušenie procesných predpisov oprávneným, ktoré má za následok buď neodôvodnené vedenie exekúcie, alebo také jeho konania, ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie. Oprávnenému nemožno pričítať procesné zavinenie na zastavení exekúcie, pretože k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej zákonom na jej vykonanie.
K uvedenému odvolací súd dopĺňa, že od podania návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávalo k vykonaniu exekúcie 18 mesiacov a súdnemu exekútorovi od udelenia poverenia do uplynutia lehoty na vykonanie exekúcie reálne 18 mesiacov. Oprávnený postup súdu, prípadne vykonanie exekúcie súdnym exekútorom nijako ovplyvniť nemohol. Je však nepochybné, že tým, že návrh na exekúciu nebol podaný hneď po tom, čo sa exekučný titul stal vykonateľným, vystavil sa oprávnený riziku, že exekúcia mohla prebiehať kratšie a bez reálneho vymoženia predmetu exekúcie.
Preto odvolací súd uznesenie v jeho napadnutej časti v súlade s ustanovením § 219 ods. O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.