Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/176/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého T. T. nar. X.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach dieťaťa rodičov: Z. K. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v K. na ul. K. č. X a M. T. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v K. na ul. M. č. X o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo 16.3.2012 č.k. -49 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil výživné od otca pre mal. T. z 2.500 Sk, t.j. 83 € na 120 € mesačne od 1.10.2011 do budúcnosti, ktoré výživné zaviazal otca prispievať matke maloletého vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Dlžné výživné za obdobie od 1.10.2011 do 31.3.2012 222 € zaviazal otca zaplatiť matke maloletého do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec s návrhom, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že návrh matky zamietne. Vyslovil názor, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že pokiaľ konajúci súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že zdroj príjmu si dopĺňa brigádnickými činnosťami, tak ide v zásade o ojedinelú činnosť, pričom jeho príjem z tejto činnosti bol v roku 2011 40 € za kalendárny rok a táto skutočnosť nemôže zásadným spôsobom ovplyvniť jeho schopnosti a možnosti. Upresnil odôvodnenie prvostupňového rozsudku v tom, že exekučné splátky je nútený splácať, pretože ide o nútený výkon súdneho rozhodnutia a nie je bez významu, že exekúcia je vykonávaná za neuhradené pôžičky, ktoré potrebovali na zabezpečenie spoločných potrieb v manželstve. V dôsledku toho z vyplácanej mzdy po uhradení exekučných splátok a oboch súm výživnému by mu ostalo na živobytie suma nie vyššia ako 10 €. Citoval ust. § 75 a § 78 Zákona o rodine a konštatoval, že k zmene pomerov môže dôjsť na strane oprávneného, ako aj na strane povinného a praxou uznávaný dôvod je aj vznik novej vyživovacej povinnosti.

Matka vo vyjadrení navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok. Poukázala na to, že napriek tomu, že otec nesúhlasí so zvýšením výživného na 120 €, sám priznáva skutočnosť, že svojej dcére, ktorá nie je ani školopovinná súhlasil a sám navrhol prispievať výživné 100 € mesačne. Maloletý T. je žiak 2. stupňa

základnej školy, jeho odôvodnené potreby sú omnoho vyššie, preto vyslovila názor, že otec by si mal uvedomiť, že nie je správne robiť rozdiel medzi svojimi deťmi, voči ktorým má vyživovaciu povinnosť. Poprela, že by odporca uhrádzal exekučné zrážky za neuhradené pôžičky počas trvania manželstva, preto túto námietku považuje za nedôvodnú. Konštatovala, že ako otec je schopný platiť výživné 100 € na svoje druhé dieťa, preto primerane veku mal. T. je dôvodné zvýšenie výživného na 120 € mesačne.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa bez nariadenia pojednávania podľa v spojení s a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a v súlade s vyhodnotil dôkazy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd stotožňuje. Odvolací súd dodáva, že zmenou pomerov v zmysle ust. Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena tých okolností na jednej strane alebo na strane druhej, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. V konaní o zvýšenie výživného je preto potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide o ust. , , a a ust. Zákona o rodine. Súd prvého stupňa správne porovnal pomery rodičov a maloletého dieťaťa v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase podania návrhu na zmenu výživného, v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami vyhodnotil zmenu pomerov, ktoré nastali v rozhodnom období a primerane zisteným zmenám pomerov určil výživné. Pretože súd prvého stupňa správne určil rozsah vyživovacej povinnosti otca a správne určil aj počiatok plnenia zvýšeného výživného, správne vypočítal aj dlh na výživnom a rozhodol o jeho splatnosti, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa ako vecne správne potvrdil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením. K odvolacím námietkam otca dodáva, že pre rozhodnutie o zmene výživného postačuje zmena pomerov len na jednej strane, t.j. buď oprávneného alebo povinného a teda jeho nie výrazný nárast príjmov vzhľadom na podstatný nárast odôvodnených potrieb maloletého a ním dosahovaný príjem, ktorý mu nepochybne umožňuje prispievať na výživu maloletého výživným stanoveným rozsudkom súdu prvého stupňa, nie je okolnosťou, ktorá by mala za následok iné rozhodnutie o výživnom. Otec má nepochybne potencionálne možnosti zvýšiť svoj príjem vykonávaním prác príležitostnými brigádami, ktorými si vie zarobiť od 10 do 60 €, ak aj nie pravidelne, ktoré aj realizoval a v súlade s ust. Zákona o rodine je potrebné v rámci hodnotenia možností, schopností a majetkových pomerov povinného prihliadať aj na jeho potencionálne možnosti a schopnosti, ktoré sú dané okrem iného jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí, pracovných skúseností a podobne. Odvolací súd konštatuje, že otec svoje možnosti a schopnosti prispievať na výživu mal. T. deklaroval aj sám, pokiaľ uzavrel rodičovskú dohodu, ktorú schválil konajúci súd pod sp.zn. dňa 6.4.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť 6.5.2011, na základe ktorej sa zaviazal prispievať na výživu svojej maloletej dcéry K. T. nar. XX.X.XXXX výživné 100 € mesačne, pričom pri schvaľovaní uvedenej rodičovskej dohody súd aj vtedy vychádzal z priemerného čistého príjmu otca 510,47 €. K námietkam otca, že jeho príjem vzhľadom na jeho finančnú situáciu, v

dôsledku exekučných zrážok, neumožňuje platiť výživné v stanovenej výške, odvolací súd zdôrazňuje, že podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine je rodič povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti neoblo ohrozené. Nakoľko výdavky otca v čase vykonávania exekučných zrážok z titulu nesplácania pôžičiek nie je možné považovať za nevyhnutné výdavky, ktoré by v súlade s ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine mali prednosť pred výživným, teda nie je možné ich zohľadniť pri určovaní výživného a z uvedeného dôvodu sú odvolacie námietky otca vo vzťahu k zvýšeniu jeho vyživovacej povinnosti na mal. T. právne irelevantné.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal (, ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.