Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21S/79/2012

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v právnej veci žalobkyne: JUDr. K. N., rod. H., bytom R. XX, XXX XX U., práv. zast. JUDr. Ing. Jozefom Lalinským, advokátom so sídlom R. XX, XXX XX U., proti žalovanému: Krajský stavebný úrad v Žiline, Andreja Kmeťa č. 17, 010 01 Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. A/2012/00974/KSÚ Žilina/Pál zo dňa 02.07.2012, takto jednomyseľne

rozhodol:

Krajský súd konanie zastavuje.

Po právoplatnosti tohto uznesenia bude vec postúpená Ministerstvu dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky ako príslušnému správnemu orgánu.

Žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalobou podanou na tunajšom súde osobne dňa 08.08.2012 sa žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu domáhala preskúmania a zrušenia rozhodnutia Krajského stavebného úradu v Žiline č. A/2012/00974/KSÚ Žilina/Pál zo dňa 02.07.2012, ktorým tento vyhovel protestu prokurátora zo dňa 27.04.2012 č. Pd 45/12 - 7 a zrušil Oznámenie Mesta Žilina č. 14949/2011-28366/2011-OS-BO zo dňa 25.05.2011, a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.

V odôvodnení žaloby uviedla, že dňa 30.05.2011 jej bolo v súlade s o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „“) doručené Oznámenie stavebného úradu k ohláseniu drobnej stavby „Umiestnenie automatickej závory“ na pozemku par. č. 1744/2 KNC v k. ú. U., ohlásenej stavebníkmi JUDr. K. N., JUDr. E. Q., Ing. N. I., Ing. A. Z., Ing. W. I., že proti vykonaniu drobnej stavby nemá námietky. Podľa právneho názoru žalobkyne nie je možné považovať oznámenie k ohláseniu drobnej stavby za rozhodnutie, nakoľko nemá náležitosti v zmysle Správneho poriadku, ale ani za opatrenie v zmysle o prokuratúre, a preto nie je možné napadnúť takéto oznámenie protestom. Zároveň podrobne uviedla, z akých dôvodov nesúhlasí s jednotlivými dôvodmi zrušenia oznámenia uvedených v napadnutom rozhodnutí.

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa , a sa podľa ustanovení tejto hlavy postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho

orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným.

Podľa veta prvá pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Podľa kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Medzi podmienky konania, ktoré musí súd v správnom súdnictve skúmať, patrí vždy podmienka jeho súdnej právomoci, ktorú účastník predurčuje obsahom svojej žalobnej žiadosti, resp. obsahom požiadavky, ktorej splnenie sa od súdu dožaduje.

Podľa o prokuratúre (ďalej len ,e“) prokurátor je oprávnený podať protest proti

a) všeobecne záväznému právnemu predpisu vydanému orgánom verejnej správy, a to

1. vyhláške, výnosu a opatreniu ústredného orgánu štátnej správy, štátneho orgánu alebo inej právnickej osoby, ktorú osobitný zákon splnomocnil na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu,

2. všeobecne záväznému nariadeniu územnej samosprávy,

3. všeobecne záväznému právnemu predpisu orgánu miestnej štátnej správy,

b) opatreniu,

c) rozhodnutiu, ktorými bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis.

V náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 23. septembra 2009 Ústavný súd vyslovil: „Protest prokurátora je jedným z právnych prostriedkov, prostredníctvom ktorého prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy ( ). Z príslušných ustanovení totiž vyplýva, že aj protestom prokurátora možno iniciovať a v konečnom dôsledku aj dosiahnuť zásah do právoplatných rozhodnutí či iných právnych aktov (a teda aj opatrení) orgánov verejnej správy, a to v prípade, ak orgán verejnej správy, ktorému je protest adresovaný, protestu vyhovie, resp. ak sa účel sledovaný podaním protestu následne dosiahne súdnym rozhodnutím vydaným v rámci správneho súdnictva po predchádzajúcej žalobe príslušného prokurátora podanej podľa v spojení s ďalšími ustanoveniami o správnom súdnictve. Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že právna úprava, ktorá umožňuje bez časového obmedzenia zasahovať do právoplatných rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ktoré zakladajú, rušia alebo menia práva alebo povinnosti individuálne určeným adresátom (fyzickým osobám alebo právnickým osobám) po uplatnení mimoriadnych opravných prostriedkov alebo iných prostriedkov nápravy (ku ktorým treba zaradiť aj protest prokurátora), je v materiálnom právnom štáte neakceptovateľná, pretože je v rozpore s princípom právnej istoty a ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok, ktorý tvorí neodmysliteľnú súčasť princípov právneho štátu zaručených prvou vetou . Podľa názoru ústavného súdu napadnuté ustanovenie možno interpretovať a aplikovať ústavne konformným spôsobom.

Oporu pre tento právny názor možno vyvodiť aj z citovanej časti stanoviska národnej rady a čiastočne aj zo stanoviska generálneho prokurátora. Ústavne konformná interpretácia napadnutého podľa názoru ústavného súdu musí byť založená na ústavne konformnej interpretácii pojmu „rozhodnutie“ použitého vo viacerých ustanoveniach , prostredníctvom ktorej možno „dosiahnuť“, aby protesty prokurátora proti právnym aktom (opatreniam) orgánov verejnej správy, ktoré zakladajú práva alebo povinnosti individuálne určeným adresátom (fyzickým osobám alebo právnickým osobám), neboli podávané v režime , ktorý neustanovuje časové obmedzenie na ich podávanie. Vo veci žaloby preskúmavanej krajským súdom, ktorá bola dôvodom na podanie tohto návrhu na začatie konania pred ústavným súdom, je sporné uplatnenie režimu na protest prokurátora podaný proti oznámeniu obecného úradu podľa stavebného poriadku. Ústavný súd zastáva názor, že na posudzovanie protestu podaného proti oznámeniu podľa stavebného poriadku treba uplatniť režim (a nie ) . S uvedeným právnym názorom ústavného súdu korešponduje aj právny názor vyjadrený v odbornej literatúre, podľa ktorého „Oznámenie stavebného úradu, že nemá námietky proti uskutočneniu zamýšľanej stavby, je treba... považovať za opatrenie, za individuálny právny akt, ktorý má povahu rozhodnutia“ [BENEČ, Š.: Ad. Správny poriadok a konanie o proteste prokurátora (BSA 5/2007). Bulletin slovenskej advokácie, 2008, č. 7-8, s. 10].“

Pri dôslednom rešpektovaní požiadaviek na ústavne konformný výklad pojmu „rozhodnutie“ použitého vo viacerých ustanoveniach neprichádza do úvahy, aby sa v aplikačnej praxi podávali protesty prokurátora proti právnym aktom (opatreniam) orgánov verejnej správy, ktoré zakladajú, menia alebo rušia priamo alebo aj sprostredkovane práva alebo povinnosti individuálne určeným adresátom (fyzickým osobám alebo právnickým osobám) v režime , ale len v režime (protest proti rozhodnutiu), ktorý ustanovuje časové obmedzenie na ich podávanie v ustanovení odseku 1 písm. e); pre uplatnenie tohto režimu nie je podstatné to, ako je príslušný (individuálny) právny akt formálne označený (rozhodnutie, opatrenie, oznámenie, vyjadrenie a pod.), ale to, či svojimi účinkami smeruje ku konkrétnym adresátom práva a zakladá im priamo alebo aj sprostredkovane práva alebo povinnosti.

V žalobkyňou predloženej veci došlo na základe vyhoveniu protestu prokurátora práve k zrušeniu oznámenia podľa , ku ktorého charakteru sa Ústavný súd SR vyjadril práve vo vyššie uvedenom náleze, z ktorého vyplýva, že treba na takéto oznámenie k ohláseniu stavby nahliadať akoby šlo rozhodnutie.

Podľa , nazvanom protest prokurátora, na protest prokurátora proti rozhodnutiu sa vzťahujú ustanovenia s týmito odchýlkami: proti rozhodnutiu o proteste prokurátora sa môžu účastníci konania odvolať alebo podať rozklad; na konanie o odvolaní alebo rozklade proti rozhodnutiu o proteste prokurátora sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky preskúmava rozhodnutia krajského stavebného úradu vydané v správnom konaní.

Vzhľadom na vyššie uvedené má krajský súd za to, že žalobou napadnuté rozhodnutie podlieha odvolaciemu konaniu, avšak v dôsledku nesprávneho poučenia žalovaným, sa žalobkyňa domáhala ochrany svojich práv cestou správneho súdnictva. Za naznačenej situácie nie je možné preskúmať napadnuté rozhodnutie v správnom súdnictve postupom podľa II. hlavy, V. časti , lebo v zmysle požiadavky obsiahnutej v ust. (vyčerpanie riadnych opravných prostriedkov) sa nestalo právoplatným.

Jedná sa o vec bez viny žalobkyne predčasne predloženú k súdnemu prieskumu, ktorú súd nemá právomoc prejednať a rozhodnúť, a preto po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení konania bude vec postúpená príslušnému orgánu- Ministerstvu dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, do ktorého právomoci spadá rozhodnúť o odvolaní žalobkyne.

O trovách konania rozhodol krajský súd v zmysle ust. v spojení s veta prvá , podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie musí spĺňať náležitosti podľa