Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/345/2012

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o maloletého Y. M. nar. XX.XX.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach dieťaťa rodičov C.M. M. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v V. na R. ulici č. XX zastúpenej JUDr. Janou Šándorovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na Mlynárskej ulici č. 19 a Y. M. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v V. na K. ulici č. XX zastúpeného JUDr. Romanom Nižníkom advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na Kováčskej ulici č. 49 v konaní o nariadenie predbežného opatrenia o úprave styku o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Košice II z 27.9.2012 č.k. -10 takto

rozhodol:

M e n í uznesenie tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým Y. každý párny týždeň v sobotu od 14.00 hod. do 16.00 hod. a každý nepárny týždeň v nedeľu od 15.00 hod. do 17.00 hod. s tým, že dieťa v určené hodiny prevezme pred bytom matky a po skončení styku na tom istom mieste matke odovzdá.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením upravil styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým dieťaťom za prítomnosti matky každý párny týždeň v sobotu od 14.00 hod. do 16.00 hod. a každý nepárny týždeň v nedeľu od 15.00 hod. do 17.00 hod..

Rozhodol tak na návrh otca podaný 14.9.2012, ktorým sa domáhal nariadenia predbežného opatrenia

- úpravy styku s maloletým. Návrh odôvodnil tým, že matka v marci 2012 odišla s maloletým na jemu neznáme miesto, následne sa v apríli 2012 vrátila. Začiatkom septembra 2012 opätovne opustila spoločnú domácnosť a odmietla mu oznámiť miesto súčasného pobytu. Matka mu neumožňuje sa s maloletým stretávať. Matka s ním komunikuje len prostredníctvom textových správ. Uviedol, že doposiaľ sa o maloletého v plnej miere staral a vychovával ho, čo má záujem aj do budúcna. Zároveň uviedol, že si je vedomý svojej vyživovacej povinnosti voči maloletému, avšak vzhľadom na to, že nemá žiaden kontakt s matkou maloletého, nevie kde túto povinnosť má plniť. Konajúci súd uviedol, že na Okresnom súde Košice II prebieha pod sp.zn. konanie o nariadenie predbežného opatrenia na návrh matky z 21.9.2012, ktorým žiadala zveriť maloletého do jej osobnej starostlivosti, čo odôvodnila nebezpečenstvom bezprostredne hroziacej ujmy na psychickom zdraví maloletého v prípade jeho prevzatia do starostlivosti otca, nakoľko maloletý je zvyknutý na jej celodennú starostlivosť a nikdy nebol od nej odlúčený, ako aj nebezpečenstvom svojvoľného odcestovania otca s maloletým do USA. Konajúci súd právne posúdil vec podľa , , , a dospel k záveru, že podaný návrh na nariadenie predbežného opatrenia je dôvodný, nakoľko je v záujme maloletého udržiavať kontakt s obidvoma rodičmi, preto návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel. Vzhľadom na to, že rodičia maloletého spolu nežijú a celodenná starostlivosť toho času je zabezpečovaná matkou, na ktorú je maloletý zvyknutý, nebol od nej ešte nikdy odlúčený, ako aj na vek maloletého, upravil styk otca s maloletým za prítomnosti matky.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec a navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že upraví jeho styk s maloletým každý nepárny víkend v čase od soboty od 8.00 hod. do nedele do 17.00 hod. bez prítomnosti matky s tým, že matka bude povinná v určenom čase maloletého odovzdať otcovi v mieste bydliska maloletého a otec bude povinný v dohodnutom čase na tom istom mieste maloletého odovzdať. Poukázal na to, že na Okresnom súde Košice II je okrem konania vedeného pod sp.zn. začatého na jeho návrh vedené aj konanie pod sp.zn. začatého na návrh matky maloletého o nariadenie predbežného opatrenia o zverení do osobnej starostlivosti matky, pričom tieto konania skutkovo aj právne spolu súvisia. Tvrdenia matky maloletého uvádzané v jej návrhu na nariadenie predbežného opatrenia () považuje za zavádzajúce a účelové. Matka maloletého neoprávnene obmedzuje jeho prístup k maloletému a za týmto účelom tvrdí nepravdivé skutočnosti. Podozrenie matky maloletého z hrozby únosu dieťaťa do Spojených štátov amerických je účelové a nepravdivé. Potvrdil, že v USA má otca, ktorý tam žije dlhodobo, avšak toto nemôže byť považované za riziko únosu, nakoľko v Slovenskej republike vedie riadny a usporiadaný život, dlhodobo úspešne podniká a teda nemá dôvod opustiť Slovenskú republiku s úmyslom usadiť sa niekde inde a už vôbec nie uniesť svojho syna. Potvrdil, že na jar roku 2012 bol po niekoľkých rokoch v USA kvôli vážnym zdravotným problémom svojho otca. Matka maloletého na neho vyvíjala nátlak, aby ju spolu so synom zobral do USA. Zjavne si neuvedomovala, že nešlo o výlet, ale o neplánovú a náročnú cestu s účelom pomôcť svojmu otcovi. Ďalšie tvrdenia matky v jej návrhu, že sa ambulantne lieči na Psychiatrickej ambulancii Y.. L. je účelové a samozrejme nepravdivé. Z lekárskej správy Y.. L. jednoznačne vyplýva, že netrpí žiadnymi psychickými problémami, ktoré by bolo potrebné liečiť ambulantnou formou a ktoré by boli čo i len potenciálnou hrozbou pre výchovu a život maloletého. Je pravdou, že niekoľkokrát psychiatričku navštívil a táto mu predpisovala iba bežné lieky na spanie a zvýšenie chuti do jedla. Dôvodom vyhľadania odbornej pomoci je skutočnosť, že ťažko znáša obmedzenie styku s maloletým a že do problémov, ktoré medzi nimi vznikli nevhodným spôsobom matka interesuje maloletého, ktorý sa neraz stáva rukojemníkom pri ich hádkach. Ďalší dôvod, ktorý matka maloletého vo svojom návrhu uvádza je skutočnosť, že malo dôjsť k neoprávnenému vybratiu maloletého z materskej škôlky, ktorú maloletý navštevuje. Tento dôvod nie je opodstatnený, a to najmä s poukázaním na § 28 ods. 2 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že obaja rodičia majú rovnaké práva na starostlivosť a výchovu maloletého a vybrať svoje dieťa z materskej škôlky takým právom bezpochyby je. Neprimerané správanie matky maloletého a nevhodné so zreteľom na maloletého dokazuje aj to, že v danej situácii došlo aj k podaniu trestného oznámenia na neho zo strany matky, pričom matka mala vedomosť o tom, že maloletý je s ním a v poriadku. Uvedené trestné oznámenie bolo podané len pár hodín po vyzdvihnutí maloletého z materskej škôlky. Matka maloletého tiež zamlčala, že dieťa vybral zo škôlky len preto, že po odchode zo spoločnej domácnosti mu vyše mesiaca neoprávnene neumožnila prístup k svojmu maloletému synovi. Poukázal na ust. § 36 ods. 1, § 24 ods. 2 a ž 4 Zákona o rodine. Uviedol, že rád by s matkou maloletého uzavrel dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností s ohľadom na dobro maloletého, avšak spolupráca a konsenzus s ňou je nemožný. Vychádzajúc zo zásady rovnoprávnosti pri výkone rodičovských práv a povinností a taktiež v zmysle Dohovoru o právach dieťaťa navrhuje, aby súd vo veci samej zveril maloletého do striedavej osobnej starostlivosti obom rodičom. S ohľadom na stálosť prostredia, v ktorom žije a je vychovávaný maloletý chcel, aby maloletý naďalej žil v rodinnom dome na T., v ktorom vyrastal od jedného roku. Za týmto účelom je ochotný nájsť si iné bývanie tak, aby maloletý mohol v tomto prostredí byť vychovávaný aj matkou, žiaľ matka naďalej robí všetko preto, aby ho zo života maloletého odstránila. Zdôraznil, že spolu s matkou maloletého sa staral od narodenia o dieťa a preto maloletého návyky, zdravotný stav, spôsob a postup starostlivosti o neho sú mu dobre známe. Taktiež pozná pediatričku Y.. H. U., ktorú maloletý navštevuje od narodenia a nie od konca roku 2011, ako uvádza matka maloletého vo svojom návrhu, pričom dôvod návštev u Y.. U. je fakt, že ide o známu matky maloletého a nie neurotické prejavy maloletého, ktoré však môžu byť vyvolané práve systematickým ničením citového puta medzi otcom a dieťaťom. Prejavil názor, že je schopný starať sa o maloletého v čase určenom podľa jeho návrhu aj bez prítomnosti matky, čo v konečnom dôsledku je pozitívom pre maloletého, pretože prítomnosť matky pri jeho stretnutiach s maloletým predstavuje reálnu hrozbu konfliktu a výmeny názorov medzi rodičmi dieťaťa. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, ako aj s ohľadom na zachovanie proporcionality rozloženia voľného času maloletého pri rešpektovaní rovnakých práv rodičov, čo predstavuje polovicu voľného času maloletého, pričom úprava stretávania rodičov s maloletým pod tento rozsah je obmedzením stretávania sa a obmedzením rodičovských práv a povinností, navrhuje odvolaciemu súdu rozhodnúť v zmysle jeho odvolacieho návrhu.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť. Uviedla, že nie sú pravdivé tvrdenia otca, že mu obmedzuje prístup k maloletému. Dôkazom toho je aj tá skutočnosť, že sama návrhom z 9.10.2012 navrhla súdu, aby predbežným opatrením upravil styk otca s maloletým, keďže návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia bol neurčitý. Uviedla, že otec maloletého bez jej vedomia predal rodinný dom, ktorý bol v jeho výlučnom vlastníctve a v ktorom žili pred ich rozchodom niekoľko rokov spolu s maloletým dieťaťom. Z toho dôvodu považuje tvrdenia otca, že chce, aby vychovávala syna v predmetnom dome na T. za neadekvátne a absurdné. To, že otec chcel vziať syna do USA vie preukázať, v prípade potreby svedkami, ktorí počuli ako jej otec maloletého hovoril, že chce syna vziať so sebou. Taktiež nie je pravdivé jeho tvrdenie, že na neho vyvíjala nátlak, aby ju zobral do USA na výlet spolu so synom. Ďalej uviedla, že otec maloletého začal navštevovať psychiatričku už v čase, keď bývali v spoločnej domácnosti na T.. Trvá na všetkých svojich vyjadreniach týkajúcich sa agresívneho správania sa otca voči nej ako ako synovi v období od novembra 2011 do septembra 2012. Poukázala na správu z psychologického vyšetrenia maloletého z 28.9.2012 psychologičky T.. X. L., ktorú v konaní už predložila. Zdôraznila, že od 17.9.2012 otec ani po nariadení napadnutého predbežného opatrenia syna nenavštívil a nedostavuje sa na styk. Od uvedenej doby vyhľadal syna len raz, a to na 10 minút v materskej škôlke 19.10.2012, kedy mu odovzdal narodeninové darčeky a odišiel. Následne po tejto návšteve sa u maloletého prejavil ďalší tik, preto je pre ňu zarážajúce, že otec neuznal príčinu synových problémov ako dôsledok svojho agresívneho správania, ale vinu hodil na ňu. Podotkla, že vo svojom podaní neuviedla, že koncom roka 2011 začala navštevovať pediatričku Y.. U., ale uviedla, že túto pediatričku začala navštevovať od konca roku 2011 pre neurotické prejavy u syna. Potvrdila, že lekárku so synom od narodenia navštevujú v prípade zdravotných problémov. Uviedla, že aj napriek tomu, že otec o syna nejaví skutočný záujem, výživné neuhrádza, hoci ho o to písomne požiadala, po stabilizácii psychického stavu maloletého je ochotná sa na pojednávaní v predmetnej veci dohodnúť s otcom na styku s maloletým, avšak až pri rešpektovaní korektného správania sa otca voči nej a synovi. Trvá na tom, aby otec na ňu pred synom vulgárne nenadával, neponižoval ju a nekričal. So striedavou starostlivosťou však nesúhlasí z dôvodu nízkeho veku dieťaťa, jeho neurotickým prejavom a neschopnosti otca sa o dieťa postarať dlhší čas.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

Podľa , odvolací súd rozhodnutí súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie () ani na jeho zrušenie ().

Podľa ust. , pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.

Podľa ust. , predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

Z obsahu predloženého spisu vyplýva, že po nariadení predbežného opatrenia o úprave styku otca s maloletým dieťaťom podal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice ako ustanovený kolízny opatrovník vyjadrenie k návrhu, z ktorého vyplýva, že vypočul obidvoch rodičov a vzhľadom k ich rozporuplným vyjadreniam a rozličným predstavám o úprave styku s maloletým Y. bolo rodičom navrhnuté stretnutie s psychologičkou na Referáte poradensko-psychologických služieb s tým, že po prevedení konzultácií budú o výsledkoch spolupráce dodatočne informovať. Konajúcemu súdu bolo 10.10.2012 doručené podanie matky označené ako návrh, v ktorom uviedla, že jej bola doručená výzva súdu, aby sa vyjadrila k návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia o úprave styku. Poprela tvrdenia otca v návrhu, že v septembri 2012 odišla na jemu neznáme miesto, a že mu neumožňuje styk so synom. Otec maloletého vedel adresu, kde sa zdržiava, pretože bývala u svojej sestry a dokonca 4.9.2012 na túto adresu aj prišiel. Bol pozvaný do bytu, aby navštívil syna, to však odmietol s tým, že sa ponáhľa a odišiel preč. Otec maloletého vedel, že môže syna na tejto adrese kedykoľvek navštíviť. Od 2.9.2012 do 8.9.2012 bol maloletý chorý a od 11.9.2012 do 14.9.2012 bola s maloletým na výlete. Uvedenú skutočnosť otcovi oznámila. Z uvedeného dôvodu nerozumie, prečo otec podal návrh na nariadenie predbežného opatrenia. Následne 17.9.2012 otec vybral bez jej vedomia maloletého zo

škôlky a odišiel s ním na neznáme miesto. Na telefonáty ani SMS správy nereagoval. Asi o 17.00 hod. zistila, že sa zdržiava so synom na T., a po jej SMS správe, že to oznámi na polícii, jej ho nakoniec vrátil. Ten istý deň urobila oznámenie na OO PZ Košice - Západ o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný prečin. Uviedla, že predbežným opatrením Okresného súdu Košice II po sp.zn. jej súd predbežne zveril maloletého do starostlivosti. Asi pred týždňom sa presťahovala do prenajatého bytu, v ktorom zariadila aj detskú izbu pre maloletého. O tejto skutočnosti bol otec informovaný. Otec maloletého jej posiela urážlivé SMS správy, avšak skutočný záujem o syna neprejavuje. Výživné jej neposiela aj napriek tomu, že mu oznámila číslo účtu, kde môže výživné uhrádzať. Keďže návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia je neurčitý súhlasí s tým, aby súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým určí styk otca s maloletým každý utorok v mesiaci od 16.00 hod. do 18.00 hod. a každý štvrtok v mesiaci do 16.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že otec si dieťa vyzdvihne v materskej škôlke v určenom čase pre začiatok styku a vráti jej ho v určenom čase v mieste jej bydliska. Prejavila názor, že úprava pomerov medzi rodičmi maloletého je potrebná. Súhlasila s tým, aby sa otec v takomto rozsahu so synom stretával, avšak za situácie, že jej nebude pred synom nadávať a ponižovať ju z dôvodu, že syn ma neurotické prejavy v dôsledku agresívneho správania sa otca. Prejavuje sa to tak, že si okusuje nechty na rukách a nohách až do krvi, trpí nespavosťou a okusuje si peru. Z uvedeného dôvodu vyhľadala detskú pediatričku Y.. H. U.. Na jej odporúčanie navštívila Psychologickú ambulanciu T.. X. L., z ktorej vyplýva, že nedoporučuje, aby dieťa bolo svedkom hádok medzi rodičmi. K podaniu pripojila zápisnicu o trestnom oznámení zo 17.9.2012, lekársku správu Y.. H. U. z 18.9.2012, správu o psychologickom vyšetrení maloletého T.. X. L. z 28.9.2012, z ktorej vyplýva, že dieťa bude potrebovať k vhodnému psychickému vývinu kontakt s oboma rodičmi, ani jedného z nich v súčasnosti neodmieta. Z psychologického hľadiska nedoporučuje, aby dieťa bolo svedkom hádok, nedorozumení medzi rodičmi, malo by byť chránené pred týmito podnetmi, ktoré vníma ako podnety, ktoré v ňom vzbudzujú labilitu, emočné napätie a obavy zo straty lásky oboch rodičov (prežíva to ako stres a aj reakcie dieťaťa tomu zodpovedajú). V tomto období sa začína formovať osobnosť dieťaťa a preto je dôležité pre správny a zdravý vývin, aby mu okolie zabezpečovalo možnosť všestranného a rovnomerného psychického vývinu a uspokojovalo jeho základné psychické potreby. Udávané príznaky matkou, ktoré sa u dieťaťa objavili po konfliktoch medzi rodičmi, po dostatočnej stimulácii a vhodnom výchovnom vedení aj vymizli a v súčasnej dobe, a to aj v čase psychologického vyšetrenia u dieťaťa bol zaznamenaný len tik v oblasti úst, ak bol v napätí.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice II sp.zn. odvolací súd zistil, že uznesením z 25.9.2012 č.k. -14, ktoré nadobudlo právoplatnosť 24.10.2012 bol maloletý Y. M. zverený do osobnej starostlivosti matky.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie podľa bez nariadenia pojednávania podľa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že v prejednávanej veci bola splnená zákonná podmienka pre nariadenie predbežného opatrenia, ktorou je naliehavosť predbežnej úpravy pomerov daná záujmom maloletého dieťaťa na udržaní prirodzenej väzby k otcovi, ktorý sa v čase spolužitia rodičov podieľal na starostlivosti o dieťa a ktorý ho v súčasnosti nemá v osobnej starostlivosti v dôsledku odchodu matky zo spoločnej domácnosti, pričom uznesením Okresného súdu Košice II z 25.9.2012 č.k. -14, ktoré nadobudlo právoplatnosť 24.10.2012 bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti matky. Otec osvedčil danosť práva, t.j. naliehavosť predbežnej úpravy jeho styku s maloletým dieťaťom práve so zreteľom na skutočnosť, že rodičia dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti a nevedia sa na styku s dieťaťom dohodnúť a zlyhanie ich vzájomnej komunikácie je v absolútnom rozpore so záujmom maloletého. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že vzťahy medzi rodičmi dieťaťa sú značne problematické a ich dôsledné skúmanie si vyžaduje rozsiahle a časovo náročné dokazovanie presahujúce rámec konania o nariadenie predbežného opatrenia. Pretože sa jedná iba o dočasnú úpravu pomerov účastníkov konania, nebolo úlohou odvolacieho súdu dôsledne sa zaoberať skutočnosťami tvrdenými otcom v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, jeho odvolaní proti uzneseniu súdu prvého stupňa, ako aj matky vo vyjadrení k návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia a k odvolaniu otca, pretože tieto sa prakticky týkajú veci samej a majú význam pre konečné rozhodnutie, ktorými sa bude zaoberať konajúci súd v rámci zisťovania skutkového stavu potrebného pre rozhodnutie vo veci samej. Odvolací sú sa preto stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa, týkajúcim sa úpravy styku otca s maloletým, ako aj rozsahom a frekvenciou stretnutí, ktoré zodpovedajú účelu predbežného opatrenia, ktorým je len dočasná a nevyhnutná úprava pomerov účastníkov, ale nestotožnil sa s formou styku, ktorá má byť realizovaná za prítomnosti matky z dôvodu, že medzi rodičmi pretrváva konflikt, ktorý zrejme nie sú schopní riešiť bez verbálnych a fyzických útokov a

mimo prítomnosti maloletého dieťaťa, preto je absolútne vylúčené, aby prítomnosť matky pri stretnutiach otca s dieťaťom mohla pozitívne vplývať na bezproblémový priebeh styku. V konečnom dôsledku ani z tvrdení matky nevyplývajú skutočnosti, ktoré by odôvodňovali nevyhnutnosť participácie matky na styku otca s dieťaťom. Odvolací súd poznamenáva, že dieťa má právo na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom a je predovšetkým na nich, aby svojím správaním, najmä vzájomnou úctou a toleranciou vytvárali bezkonfliktné prostredie pre realizáciu styku a snažili sa o jednotný výchovný postup v otázkach starostlivosti o dieťa. V tomto smere odvolací súd poukazuje aj na správu z psychologického vyšetrenia maloletého dieťaťa, z ktorej jednoznačne vyplýva, že dieťa potrebuje pre svoj harmonický psychický vývin kontakt s obidvoma rodičmi, ani jedného z rodičov v súčasnosti neodmieta, ale je nevhodné, aby bolo svedkom nedorozumení rodičov, ku ktorým má silné citové puto, v dôsledku čoho môže dôjsť u dieťaťa k spomaleniu vývoja, hlavne v sociálnej a emočnej oblasti. Z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa a upravil styk otca v rozsahu a frekvencii totožne, ako súd prvého stupňa, avšak bez prítomnosti matky.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.