Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28C-197-2010.pdf
PDF · 80.48 KB
Case nature
Area
Subarea
28C/197/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Farkašovou v právnej veci navrhovateľky P.. P. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ľ., W. XX, proti odporcovi P. E., nar. XX.X.XXXX, bytom F., O. XXXX/XX, o zaplatenie 45.541,39 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke istinu vo výške 3.320,-- Eur s 9 % úrokom z omeškania od 16.1.2010 až do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 2.732,- Eur, to všetko v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa svojim návrhom zo dňa 8.7.2010 domáhala vydania platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal odporcu k zaplateniu 45.541,89 Eur s 8 % plus 1 % úrokom z omeškania od 27.10.2009 až do zaplatenia a k náhrade trov konania.
Súd vydal vo veci platobný rozkaz dňa 17.9.2010, ktorým návrhu vyhovel.
Dňa 6.10.2010 podal odporca na tunajšom súde odpor voči platobnému rozkazu z dôvodu, že neuplynula dohodnutá lehota na zaplatenie celého záväzku, ktorý bude vyrovnaný do dohodnutého termínu.
Okresný súd v F. svojim rozsudkom zo dňa 13.6.2011 rozhodol tak, že zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke istinu vo výške 45.541,39 Eur s 9 % úrokom z omeškania od 6.1.2010 až do zaplatenia a k náhrade trov konania. V prevyšujúcej časti návrh zamietol.
Krajský súd svojim rozsudkom zo dňa 7.6.2012 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, okrem výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti, teda čo do povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľke istinu 42.221,39 Eur s 9 % úrokom z omeškania od 16.1.2010 až do zaplatenia a zároveň zrušil rozsudok vo výroku o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľke sumu 3.320,-- Eur s príslušenstvom a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázal pritom, že súd sa nevyporiadal s námietkou odporcu ohľadne zaplatenia sumy 3.320,-- Eur, preto v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil na ďalšie konanie.
Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinnými dôkazmi, písomnými vyjadreniami účastníkov, ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
Navrhovateľka v návrhu uviedla, že s odporcom uzatvorila dňa 27.10.2010 dohodu o mimosúdnom vyrovnaní, v ktorej sa odporca zaviazal, že bude splácať mesačne po dobu 16-tich mesiacov svoj dlh. Avšak keďže neuhradil ani jednu splátku, rozhodla sa odstúpiť od zmluvy a vyzvala dlžníka na zaplatenie celého dlhu do 7 dní, čo však odporca neurobil.
Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že v roku 2001 požičala odporcovi peniaze ako pôžičku, ktorú mal mesačne splácať. Potom ju ale nedokázal splácať. V rokoch 2004-2005 bola podaná žaloba na súd, ale v rámci tohto konania prišlo k mimosúdnej dohode s tým, že odporca uviedol navrhovateľke, že odpredá prevádzku a peniaze vráti. Nič sa nedialo, preto podali druhú žalobu v roku 2007. Keďže dlh bol ale v tom čase premlčaný, urobila sa s odporcom dohoda o urovnaní. Následne žalobu stiahli. V tejto dohode boli uvedené splátky, ale splátky neboli zaplatené, preto podala túto žalobu. Keď sa podpisovala dohoda o urovnaní, odporca vyplatil 100.000,- Sk v rámci spísania, takže časť z toho bola uhradená.
Odporca na pojednávaní uviedol, že je pravda, že si v roku 2001 požičiaval peniaze. Časť z toho splatil, bolo to asi 200.000,- Sk. Následne boli problémy v podnikaní a nebol schopný dlh splácať. Skrachovala prevádzka. V roku 2005 otvorili pizzériu. Mysleli si, že situácia sa zlepší, ale upadalo to, zastavil sa rast tržieb a brali si ďalšie úvery. V predchádzajúcom konaní v roku 2009 bola uzavretá mimosúdna dohoda, hoci právo navrhovateľov bolo už premlčané, ale nechcel, aby to tak bolo, pretože vie, že tie peniaze dlhuje, preto spísali túto mimosúdnu dohodu. Aj keď tam boli uvedené mesačné splátky a tiež uvedené aj to, že keď sa nezaplatí mesačná splátka, tak zročným sa stane celý dlh, ústne bola dohoda, že jeden a pol roka nepodajú žalobu na súd, avšak podali ju skôr. Ten jeden a pol roka uplynulo na jar tohto roku. Odporca uviedol, že uznáva tento dlh a je ochotný ho zaplatiť, avšak si myslí, že žaloba bola podaná predčasne. Poukazoval na to, že pri podpisovaní zaplatil 100.000,- Sk, takže ochota z jeho strany je, avšak neboli peniaze. Spolieha sa na to, že jeho syn, ktorý vlastní pizzériu, tak ju predá a zaplatí celý dlh. Odporca uviedol, že požičaná suma bola oveľa nižšia. Bolo to komplikované na vypočítavanie úrokov, preto sa dohodli na čiastke, ktorá je uvedená v návrhu. Bolo požičaných 850.000,- Sk, 200.000,- Sk sa splatilo, ostalo 650.000,- Sk. Teraz je žalovaná suma 45.541,39 Eur.
Navrhovateľka poukázala, že tá čiastka je nielen pôžička spred 10-tich rokov, ale v dohode o urovnaní sa dohodli na tejto čiastke, ktorá je istinou ako aj úrokmi za predmetné obdobie.
Z dohody o urovnaní, ktorú predložila navrhovateľka, vyplýva, že odporca sa zaviazal zaplatiť istinu vo výške 45.541,39 Eur v 16-tich mesačných splátkach, každý mesiac 2.846,34 Eur.
Z priloženého spisu tunajšieho súdu sp. zn. XXC/XXX/XXXX súd zistil, že konanie bolo zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu zo strany navrhovateľky s tým, že účastníci uzavreli mimosúdnu dohodu.
Po zrušujúcej časti rozsudku sa účastníci vyjadrili nasledovným spôsobom. Navrhovateľka uviedla, že už raz vysvetľovala, že 3.320,-- Eur nie je splátka istiny dlhu, pretože mesačná splátka predstavovala 2.846,36 Eur. 3.320,-- Eur jej odporca zaplatil z dôvodu, že stiahne prvú žalobu, voči ktorej dal odporca odpor.
Odporca sa vyjadril, že uznáva vyjadrenie navrhovateľky, že zaplatená suma 3.320,-- Eur bol jednorázový poplatok za stiahnutie jej predchádzajúcej žaloby, za čo mu ona odpustila zaplatiť úrok od 27.10.2009 až do zaplatenia. S týmto súhlasil a žiadal ukončenie tohto dlhoročného sporu.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Na základe doplneného dokazovania a zhodného vyjadrenia obidvoch účastníkov konania dospel súd k záveru, že 3.320,-- Eur nie je splátkou istiny, ale časťou samotnej istiny tak, ako to vyjadrili zhodne účastníci vo svojich písomných podaniach. Súd mal preukázané, že odporca aj túto čiastku
dlhuje odporkyni a je súčasťou celkového dlhu voči nej. Súd tieto relevantné skutočnosti považoval za preukázateľné a nespochybniteľné, preto návrhu vyhovel aj v tejto časti 3.320,- Eur.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/95 Z.z. platného od 1.1.2009, výška úrokov z omeškania je 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
S poukazom na úroky z omeškania súd poukazuje na svoje predchádzajúce rozhodnutie. Poukazuje pritom, že k omeškaniu odporcu nedošlo dňom podpísania zmluvy. V zmluve bola stanovená prvá splátka 15-tym dňom v mesiaci december 2009 a v prípade, ak dlžník nezaplatí dva mesiace svoje splátky, zročným sa stane celý dlh. Druhá splátka mala byť zaplatená 15.1.2010, teda do omeškania s plnením celého dlhu sa dlžník - odporca dostal 16.1.2010 a až od tohto dátumu súd priznal úroky z omeškania navrhovateľke aj v tejto časti istiny.
O trovách konania rozhodol súd v zmysle ust. § 142 ods. 1 a 3 O.s.p. a úspešnej navrhovateľke priznal náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 2.732,- Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.