Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (31)Rozsudok_11C-133-2012.pdf
PDF · 113.67 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/133/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka 5, 851 01, Bratislava, proti žalovanej: Š. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX o zaplatenie sumy 368,63 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 368,63 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 16.07.2009 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobu v prevyšujúcej časti pokiaľ sa týka úroku z omeškania z a m i e t a.
Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 22 eur za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia vo výške 89,23 eur na účet právneho zástupcu žalobcu TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o. a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 16.08.2012 domáhal voči žalovanej vydania rozhodnutia , ktorým by súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 368,63 eur spolu s úrokom z omeškania od 21.11.2007 do zaplatenia. Podanie žaloby odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 10.03.2011 medzi postupcom a spol. EOS KSI Slovensko s.r.o., postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanej. Ďalej uviedol, že dňa 08.03.2007 bola uzatvorená zmluva č. 7031933466. Na základe zmluvy sa žalovaná zaviazala uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas. Nakoľko si túto povinnosť neplnila, dostala sa do omeškania s úhradou dlžnej sumy a ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky dlhovala sumu pozostávajúcu z neuhradených dlžných splátok v celkovej výške 562,41 eur. Žalovaná uznala vyššie uvedený záväzok v Dohode o uznaní záväzku ako ja náklady inkasného konania , ktoré si žalobca neuplatňuje. Nakoľko žalovaná svoj záväzok zo zmluvy neplnila riadne a včas, žalobca si uplatňuje aj nárok na úrok z omeškania po dni účinnosti postúpenia pohľadávky. Žalovaná ku dňu podania žaloby v jeho prospech neuhradila žiadnu sumu. Ku dňu podania žaloby dlžná sumu je vo výške 368,63 eur a pozostáva z neuhradenej istiny úveru.
Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami a to Zmluvou o pôžičke, Podmienkami k zmluve o pôžičke, upomienku zo dňa 26.07.2009 vrátane nedoručenej zásielky, dohodou zo dňa 09.07.2009, Dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa
22.06.2011, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 10.03.2011 a Prílohou č. 1 k zmluve, pokusom o zmier zo dňa 12.7.2012 a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:
Pôvodný veriteľ Consumer Financa Holding, a.s. a žalovaná ako zákazník uzatvorili dňa 8.3.2007 zmluvu o pôžičke, s tým, že predmetom financovania pôžičky bol Sporák na tuhe palivo o kúpnej cene 15.900,-Sk. Žalovaná uhradila akontáciu vo výške 25% ( 4.000,-Sk), zvyšok pôžičky sa zaviazala uhradiť v splátkach v počte 51 o výške 300,-Sk, t.j. 9,96 eur. Celková suma predstavovala sumu 19.300,- Sk, pričom pôžička predstavovala sumu 11.990,-Sk, t.j. 395,01 eur. Žalovaná podpisom tejto zmluvy vyhlásila, že súhlasí so Všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, súhlasí s nimi, nemá k ním žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať.
Podľa predloženej dohody o úhrade pohľadávkach v splátkach zo dňa 09.07.2009 uzavretej medzi pôvodným veriteľom a žalovanou došlo žalovanou k uznaniu záväzku voči pôvodnému veriteľovi Consumer Financa Holding, a.s. vo výške 616,27 eur, ktorá pozostáva z istiny vo výške 410,24 eur a zo sumy 206,03 eur- nákladov na inkasné konanie. Tento záväzok sa žalovaná podľa tejto dohody zaviazala uhradiť v pravidelných mesačných splátkach podľa priloženého splátkového kalendára. Ako to vyplýva z bodu 1 tejto dohody účastníci dohody sa dohodli na tom, že ak dlžník, t.j. žalovaný nebude uhrádzať svoj záväzok pravidelne, bude splatná celá pohľadávka vyčíslená ku dňu splatnosti. Z bodu 3 tejto dohody vyplýva, že v prípade ak dlžník nebude plniť svoje povinnosti vyplývajúce z tejto dohody riadne a včas, najmä ak neuhradí ktorúkoľvek splátku splatnú včas, stáva sa splatnou celá zostatková pohľadávka špecifikovaná v bode 1 tejto dohody a to dňom splatnosti prevej splátky v zmysle bodu 2 tejto dohody. Zo splátkového kalendára priloženého k tejto dohode vyplýva že žalovaná sa zaviazala splatiť dlžnú sumu v 14 mesačných splátkach vo výške 44 eur, pričom posledná bola vo výške 44,29 eur. Prvá splátka bola splatná dňa 15.07.2009 a posledná dňa 15.08.2010. Splátky boli splatné k 15 .dňu v mesiaci.
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 10.03.2011 spol. Consumer Finance Holding, a.s. ako postupca postúpila pohľadávku voči žalovanému, ktorá je predmetom tohto konania, na žalobcu ako postupníka.
Podľa Prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok, žalovaná neuhradila po prvýkrát splátku splatnú dňa 20.9.2003. Dátum posledného predpisu bol 20.8.2004. Ku dňu postúpenia bola výška pohľadávky 368,63 eur-istina, zostatok príslušenstva bol 193,78 eur.
Následne dňa 22.06.2011 bola medzi účastníkmi konania uzatvorená Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku (ďalej len ,,Dohoda“) medzi žalobcom a žalovanou. V Článku 2. Dohody
- Uznanie záväzku, žalovaná ako osoba uvedená v bode 1.2. uznala čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom s tým, že dlžná suma pozostáva z istiny v sume 368,63 eur a príslušenstva a nákladov na inkasné konanie v sume 278,14 eur. V Článku 3. Dohody - Forma splatenia záväzku v bode 3.4. je uvedené, že dlžník má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.
Žalobca listom zo dňa 12.7.2012, označeným ako pokus o zmier, vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy v celkovej výške 792,28 eur, pozostávajúcej z istiny neuhradeného úveru vo výške 368,63 eur, neuhradeného zmluvného úroku vo výške 145,51 eur a nákladov inkasného konania vo výške 84,36 eur a ostaného príslušenstva v sume 193,78 eur.
Podľa § 51 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,,Občiansky zákonník“), môžu účastníci uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu zákona.
Podľa § 491 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v rozhodnom období, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v
zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv. Na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených treba použiť ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom od 1.4.2004, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 879e ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom od 1.4.2004, spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením § 55 ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s ustanoveniami § 53, 54 a 57 tohto zákona podľa odseku 3, sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Spotrebiteľ má právo odstúpiť od spotrebiteľskej zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch, ktorá nie je podľa odseku 3 daná do súladu s ustanovením § 55 ods. 1 tohto zákona, ak ide o náležitosti zmluvy, a to do troch mesiacov po uplynutí lehoty podľa odseku 3.
Podľa § 2 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa platného a účinného v rozhodnom období ( ďalej len ,,Zákon“), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti, predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby.
Podľa § 6 ods. 3 Zákona, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré
a) je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby,
b) môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
Podľa § 23a ods. 1. a 2. Zákona, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.
Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, platného od 1.1.2009, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.
Súd mal v danej právnej veci za preukázané, že žalovaná a pôvodný veriteľ uzatvorili zmluvu o pôžičke a žalovaná sa zaviazala po dobu 51 mesiacov v prospech žalobcu platiť pravidelné splátky. Túto svoju povinnosť žalovaná v zmysle zmluvných dojednaní neplnila. Následne pôvodný veriteľ pohľadávku voči žalovanej postúpil na žalobcu.
Ďalej mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzatvorená spotrebiteľská zmluva. Na uvedený právny vzťah je totiž potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, ods. 2, podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.
Žalobca si svoj nárok v konaní uplatňuje z titulu toho, že so žalovanou uzatvoril dohodu o splátkovom kalendári a uznaní dlhu a z toho, že žalovaná v tomto dokumente prehlásila, že má vedomosť o premlčaní dlhu a o jeho následkoch.
Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty ( § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka ).
Premlčanie je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou premlčania. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Uplynutím premlčacej doby právo nezaniká, iba sa oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje nároky a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby nebolo po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti.
Tak ako súd vyššie uviedol, právny vzťah medzi účastníkmi konania je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy a teda na tento je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu a teda aj na právny úkon uznania dlhu žalovanou.
Dohoda o uznaní dlhu musí zodpovedať všetkým náležitostiam platného právneho úkonu, najmä musí byť určitá a zrozumiteľná. V prípade ak takouto dohodou povinný uznáva premlčaní dlh, takéto uznanie zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania iba vtedy, ak dlžník, ktorý dlh uznal, vedel o jeho premlčaní, ak dlžník nevedel o premlčaní, či už pre omyl skutkový alebo pre omyl právny, nemá jeho uznanie uvedené právne účinky. Dlžník sa i tu môže brániť námietkou, že dlh nevznikol, alebo že v čase uznania neexistoval.
Z vykonaného dokazovania a to z dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku nepochybne vyplýva, že záväzok žalovaná uznala dňa 22.06.2011 a to čo do dôvodu a výšky v celkovej výške 368,63 eur. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považoval nárok žalobcu v tejto časti za dôvodný a žalobe vyhovel.
Pôvodný veriteľ na žalobcu postúpil celú pohľadávku voči žalovanej na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 10.03.2011 a súd v tomto smere dospel k záveru, že k uvedenému dňu musela byť splatná už celá pohľadávka voči žalovanej.
Žalobca si uplatnil nárok na úrok z omeškania z celej dlžnej sumy odo dňa 21.11.2007. Žalovaná ešte s pôvodným veriteľom, tak ako je to vyššie uvedené uzavrela dňa 09.07.2009 dohodu o úhrade pohľadávkach v splátkach zo ktorou došlo žalovanou k uznaniu záväzku voči pôvodnému veriteľovi Consumer Financa Holding, a.s. vo výške 616,27 eur, ktorá pozostáva z istiny vo výške 410,24 eur a zo sumy 206,03 eur- nákladov na inkasné konanie.
V tejto prvej dohode sa žalovaná dohodla ešte pôvodným veriteľom na zmene splácania dlžnej sumy a to tak, že s sním dohodla, že uhradí dlh v pravidelných mesačných splátkach podľa priloženého splátkového kalendára ako to vyplýva z bodu 1 tejto dohody. Účastníci dohody sa dohodli na tom, že ak dlžník, t.j. žalovaný nebude uhrádzať svoj záväzok pravidelne, bude splatná celá pohľadávka vyčíslená ku dňu splatnosti. Z bodu 3 tejto dohody vyplýva, že v prípade ak dlžník nebude plniť svoje povinnosti vyplývajúce z tejto dohody riadne a včas , najmä ak neuhradí ktorúkoľvek splátku splatnú včas, stáva sa splatnou celá zostatková pohľadávka špecifikovaná v bode 1 tejto dohody a to dňom splatnosti prevej splátky v zmysle bodu 2 tejto dohody. Zo splátkového kalendára priloženého k tejto dohode vyplýva že žalovaná sa zaviazala splatiť dlžnú sumu v 14 mesačných splátkach vo výške 44 eur, posledná vo výške 44,29 eur. Prvá splátka bola splatná dňa 15.07.2009 a posledná dňa 15.08.2010. Splátky boli splatné k 15 .dňu v mesiaci.
Z uvedeného vyplýva, že ak túto dohodu žalovaná porušila neplatila pravidelné splátky, splatnou sa celá pohľadávky stala dňom splatnosti prvej splátky, ktorá bola splatná dňa 15.07.2009. Až od nasledujúceho dňa sa teda žalovaná mohla odstať do omeškania. Súd preto zaviazal žalovanú aj na zaplatenie úroku z omeškania až od tohto dňa, t.j. 16.07.2009 vo výške aktuálnej úrokovej sadzby 9 % ročne z dlžnej sumy 368,63 eur a zvyšok nároku žalobcu čo do úrokov z omeškania ako nedôvodný zamietol.
Pre úplnosť súd poznamenáva, že rozhodol v neprítomnosti žalovanej, ktorá sa na pojednávanie neustanovila, hoci bol naň riadne a včas predvolaná, svoju neprítomnosť vážnymi dôvodmi neospravedlnila a ani nepožiadala o odročenie pojednávania.
Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.
Podľa ust. § 142 ods. 3 OSP aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný , môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania , ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti, alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu.
V predmetnej právnej veci ma súd za to, že žalobca mal neúspech v pomerne nepatrnej časti, pokiaľ sa týka stanovenia začiatku omeškania a preto mu súd v súlade s vyššie uvedeným ustanovením priznal plnú náhradu trov konania , ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku v sume 22 eur , hotových výdavkov a z trov právneho zastúpenia .
V rámci náhrady trov právneho zastúpenia súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 89,23 eur podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len ,,vyhláška“), ktoré sú vyčíslené takto :
Tarifná odmena v sume 33,86 eur vrátane DPH podľa § 10 ods.1, § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky a to za nasledovné úkony :
- prevzatie a príprava zastupovania ......................................................................... 33,86 eur
- písomné podanie na súd - žalobný návrh zo dňa 30.7.2012 ................................. 33,86 eur
Náhrada hotových výdavkov v sume 18,32 eur s DPH podľa § 16 ods. 3 vyhlášky (režijný paušál) rok 2012 - 2 x 9,16 eur s DPH.
Náhrada hotových výdavkov v sume 3,19 eur podľa § 15 vyhlášky a to poplatku za notárske overenie dokladov predložených súdu v zmysle príjmového pokladničného dokladu č. 30/2012.
Podľa §18 ods. 3 vyhlášky ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného právneho predpisu.
Trovy konania spolu sú 111,23 eur ( 22eur 3,19 eur + 89,23 eur ).
Súd nepriznal právnemu zástupcovi odmenu za právnym úkon - pokus o zmier zo dňa 12.07.2012, nakoľko v zmysle cit. vyhl. § 14 ods. 1 písm. c) v znení účinnom od 1.6.2009 a § 14 ods. 1 písm. b) v znení účinnom od 1.6.010 patrí odmena len za písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej. V súvislosti s tým nepriznal súd právnemu zástupcovi žalobcu ani režijný paušál za tento úkon a DPH.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.