Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Co-128-2012.pdf
PDF · 72.24 KB
Case nature
Subarea
11Co/128/2012
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu Y. Y.U., nar. XX.XX.E., bytom U., P. E., zast. JUDr. Antonom Hencovským & spol., Advokátska kancelária, Košice, Františkánska 3, proti žalovanému S., a.s., X., X. X, IČO: 36 197 386, za účasti vedľajšej účastníčky U. L., X., D.. XX. H. Č.. X a 10, o zaplatenie 2.052,98 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 19C 65/2011-174 z 31.1.2012 Okresného súdu Michalovce
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 922,36 €, v prevyšujúcej časti konanie zastavil a vec postúpil na rozhodnutie U. L. U. U. P. X., D.. XX. H., a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil poukazom na § 142 ods. 2 O.s.p. (znenie tohto ustanovenia súd v odôvodnení rozsudku vôbec necitoval) a tým, že súd rozhodoval iba o malej časti nárokov žalobcu, ktorý bol v konaní úspešný iba čiastočne, a preto žalobcovi náhradu trov nepriznal.
Rozsudok vo výroku o trovách konania napadol včas podaným odvolaním žalobca, odôvodniac ho odvolacím dôvodom podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., lebo bol toho názoru, že rozhodnutie o trovách konania vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Citoval ust. § 201 ods. 1 zák. č. 311/2011 Z.z. v znení neskorších predpisov, § 445 Občianskeho zákonníka a uviedol, že do účinnosti zákona č. 461/2003 Z.z. bolo povinnosťou zamestnávateľa vyplácať plnenia vyplývajúce zo zodpovednosti za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania a po účinnosti tohto zákona prešla táto povinnosť na Sociálnu poisťovňu. Poukázal na to, že k jeho pracovnému úrazu došlo dňa 3.7.2001 pri plnení pracovných úloh v pracovnom čase, pričom pri pracovnom úraze utrpel závažné poranenia vyžadujúce dlhodobú práceneschopnosť a po jej skončení bol uznaný za invalidného, pričom je nepochybné, že mu vznikla strata na zárobku, ktorá mu rozsudkom bola priznaná, a preto podľa jeho názoru v danom prípade pri rozhodovaní o trovách konania mal súd vychádzať z § 142 ods. 3 O.s.p. a priznať mu náhradu trov konania, aj keď mal čiastočný úspech vo veci, lebo trovy konania, ktoré mu vznikli, boli účelne vynaložené v súvislosti s uplatňovaním jeho nárokov. Vzhľadom na uvedené vyčíslil náhradu trov konania z výpočtového základu 922,36 € a navrhol rozsudok v napadnutom výroku o trovách konania zmeniť a priznať mu náhradu trov prvostupňového konania vo výške 1.210,57 €.
Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
Vedľajšia účastníčka v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok v napadnutom výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdiť. Bola toho názoru, že súd správne rozhodol, keď v danom
prípade postupoval podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a účastníkom náhradu trov konania nepriznal, a poukázala na neprimeranú výšku uplatnených trov konania voči istine (žalovaná suma 2.052,98 €, súdom priznaná suma 922,36 € a uplatnené trovy konania 1.210,57 €).
Odvolací súd prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a zistil, že nie sú podmienky na potvrdenie rozsudku (§ 219 O.s.p.), ani na jeho zmenu v napadnutom výroku o trovách konania (§ 220 O.s.p.), lebo postupom súdu prvého stupňa bola účastníkom odňatá možnosť konať pred súdom, preto rozsudok vo výroku o trovách konania podľa § 221 ods. 1 písm. f/, ods. 2 O.s.p. zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa vo všeobecnosti rozumie taký postup súdu, ktorým znemožňuje účastníkovi realizáciu konkrétnych procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen postupom súdu, ktorý rozhodnutiu predchádza, ale aj rozhodnutím samým. Takýmto rozhodnutím je aj rozsudok, ktorý je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Právo účastníkov konania na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia je súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces (konanie) podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a procesnou zárukou spravodlivého rozhodnutia, preto je povinnosťou súdu v každom svojom rozhodnutí (a to aj v rozhodnutí o procesnom nároku) uviesť v súlade s § 157 ods. 2, § 167 ods. 2 a § 169 ods. 1 O.s.p. dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých je rozhodnutie založené, tak po skutkovej, ako i právnej stránke veci, lebo inak účastník objektívne nemá možnosť posúdiť správnosť, resp. nesprávnosť rozhodnutia, príp. postupu súdu a efektívne využiť svoje procesné právo na podanie odvolania proti rozhodnutiu (§ 201 prvá veta O.s.p.).
Účelom odôvodnenia je predovšetkým poukázať na správnosť rozhodnutia, preto odôvodnenie rozhodnutia musí byť aj prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia, t.j. musí byť preskúmateľné. Odôvodnenie, ktoré nezodpovedá týmto zákonným a ústavným požiadavkám, má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov a súčasne znamená odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom, preto v takom prípade prichádza do úvahy iba zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Odôvodnenie napadnutého rozsudku v jeho výroku, ktorým bolo rozhodnuté o trovách konania, len odkazom na § 142 ods. 2 O.s.p. (znenie tohto ustanovenia súd vôbec necitoval) a zistením, že súd rozhodoval iba o malej časti nárokov žalobcu, ktorý bol v konaní úspešný iba čiastočne, nezodpovedá požiadavkám riadneho odôvodnenia rozhodnutia vyplývajúcim z § 157 ods. 2 O.s.p. Súd v odôvodnení rozsudku vôbec neuviedol, na základe akých skutočností dospel k záveru o čiastočnom úspechu žalobcu, akými úvahami sa spravoval pri rozhodovaní o trovách konania a z akého dôvodu zistený čiastočný úspech žalobcu vo veci nezakladá nárok na priznanie náhrady trov konania, príp. v pomernej výške. Z odôvodnenia rozsudku (výroku o trovách konania) nemožno zistiť, či čiastočný úspech žalobcu súd skúmal (zistil) so zreteľom na nárok (a v akej výške) uplatnený v súdnom konaní (o ktorom bolo rozhodnuté napadnutým rozsudkom) - a to porovnaním žalobnej žiadosti a výroku, ktorým sa rozhodlo o veci samej, alebo aj so zreteľom na časť nároku, o ktorej bolo konanie zastavené a vec bola postúpená na rozhodnutie U. L. U. U. P. X.. Súd prvého stupňa neuviedol dostatočné a konkrétne dôvody svojho rozhodnutia a nevysvetlil úvahu, na základe ktorej dospel k záveru, že čiastočný úspech žalobcu
nezakladá žiadny nárok na priznanie náhrady trov, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie práva, preto je rozsudok vo výroku o trovách konania nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.
Z uvedených dôvodov bol rozsudok v napadnutom výroku o trovách konania zrušený a v zrušenom rozsahu vec bola vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom bude jeho povinnosťou opätovne v súlade so zákonom rozhodnúť o trovách konania a rozhodnutie riadne odôvodniť (§ 157 ods. 2 O.s.p.) tak, aby bolo preskúmateľné a umožňovalo odvolaciemu súdu v prípade podaného opravného prostriedku posúdiť jeho vecnú správnosť, a aby sa súčasne vyporiadalo aj s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1.5.2011).
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.