Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/26/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV samosudkyňou JUDr. Taťánou Polákovou v právnej veci navrhovateľky: D., zastúpená JUDr. Františkom Kurnotom, bytom Agátová 1313/16, Senica, proti odporcovi: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne nám. č. 1, Bratislava, o určenie vlastníctva takto

rozhodol:

Súd určuje, že navrhovateľka je vlastníkom nehnuteľností

- parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, nachádzajúcej sa v katastrálnom území P. okres T., zapísanej na LV č. XXXX Správy katastra pre U. ako parcela registra B. a

- parc. č XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, ktorá vznikla odčlenením od parc. č. XXX/X o výmere XXX m2, nachádzajúcej sa v katastrálnom území P., okres T., zapísanej na LV č. XX, Správy katastra pre U. podľa Geometrického plánu č.XX/XXXX

na oddelenie pozemku parc. č. XXX/XX vyhotoveného spoločnosťou O. zo dňa XX.X.XXXX, overeného Správou katastra pre U. dňa XX.X.XXXX pod č. XXXX/XX.

O trovách konania súd rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom na začatie konania zo dňa 11.01.2011 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že je vlastníkom nehnuteľností uvedených vo výroku tohto rozsudku.

Návrh odôvodnila tým, že na základe Dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku zo dňa XX.XX.XXXX sa stala vlastníkom pozemku parc. č. XXXX/XX, na ktorom vykonala v rokoch XXXX-XXXX stavbu radového rodinného domu a garáže, zapísané na LV

č. XXXX pod novým parc. č. XXX/X vo výmere XXX. m2 a parc. č. XXX/X vo výmere XX m2. Reálnou súčasťou týchto parciel, ktoré výlučne užíva od XX.XX.XXXX . je jediná prístupová cesta a manipulačná plocha k nim o výmere XX m2, ktorá nebola nedopatrením zahrnutá

do pôvodnej parcely č. XXXX/XX a následne do parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/X a ostala zapísaná pod parc. č. XXX/X (teraz XXX/X) a pod parc. č. XXX/X. Tento nedostatok bol zistený až v roku XXXX, keď žiadala ObNV T. o vydanie stavebného povolenia na prístavbu skladu náradia. Preto ObNV T. dňa XX.XX.XXXX vydal Dodatok k dohode o zriadení práva osobného užívania pozemku zo dňa XX.XX.XXXX, na základe ktorého jej pridelil pozemok parc. č. XXX/X v celkovej výmere XX m2, z

ktorého XX m2 bolo na prístavbu skladu náradia a zostatok ako prístupová cesta a manipulačná plocha. Následne dňa XX.XX.XXXX ObNV T. pod č. Výst. XXXX/XX Ma vydal stavebné povolenie na prístavbu skladu náradia, ktorú vykonala v súlade so schválenou projektovou dokumentáciou. Po vykonaní prístavby skladu náradia dňa XX.X.XXXX požiadala o vykonanie kolaudácie a vydanie kolaudačného rozhodnutia. Na základe dodatku k Dohode o zriadení práva osobného užívania pozemku

zo dňa XX.XX.XXXX sa ObNV T. zaviazal previesť v evidencii nehnuteľností u Strediska geodézie T. záznam. Napriek tomu si ObNV T. svoju povinnosť vyplývajúcu z čl. 4 Dodatku o zriadení práva osobného užívania pozemku nesplnil. V domnení, že je vlastníkom vyššie uvedených parciel užívala tieto ako svoje až do roku XXXX, kedy v katastri nehnuteľností zistila, že nie je zapísaná ako vlastník predmetných nehnuteľností, ale že ako ich vlastník je v katastri zapísaný odporca,

na ktorého sa opakovane obrátila so žiadosťou o jeho súhlas s vydržaním, keďže spĺňala všetky zákonné podmienky vydržania. Na jej žiadosť zo dňa XX.XX.XXXX odporca reagoval písomným vyjadrením zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom uviedol nesúhlas s nadobudnutím vlastníckeho práva k parcelám uvedeným v žiadosti vydržaním a navrhol odkúpenie predmetných parciel. V záujme mimosúdneho a rýchleho usporiadania vlastníckeho práva k predmetným parcelám reagovala na návrh odporcu kladne a dňa XX.XX.XXXX žiadala o odkúpenie predmetných parciel a zriadenie vecného bremena k ostatnej časti pozemku spočívajúcej v práve prechodu a bezodplatného užívania za účelom prístupu k predmetným parcelám. Jej žiadosť prerokovalo Miestne zastupiteľstvo E. dňa XX.XX.XXXX, ktoré predaj pozemku neschválilo. Oznámenie s rovnakým obsahom jej bolo doručené aj od odporcu a to dňa XX.XX.XXXX. Dňa XX.XX.XXXX opätovne žiadala o usporiadanie vlastníckeho práva vydržaním. Na túto jej žiadosť odporca odpovedal neopodstatnenou žiadosťou o zaslanie geometrického plánu, pretože podľa odporcu nebola v jej žiadosti jasne určená parc. č. XXX/X. Odpovedala mu listom zo dňa XX.X.XXXX. Uviedla, že v čase, keď jej bolo zriadené právo osobného užívania pozemku parc. č. XXX/X o. výmere

XX m2, vtedy ako súkromná osoba nemohla dať vypracovať takýto dokument. To bolo povinnosťou právneho predchodcu odporcu, ktorý mal podľa č. 4 Dodatku dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku vykonať prevod v evidencii nehnuteľností u Strediska geodézie T. mesto s príslušnou dokumentáciou. ObNV T. si však túto povinnosť nesplnil. Napriek tomu opätovne zaslala odporcovi geometrický plán + grafické znázornenie, z ktorého podľa nej jasne vyplýva presné určenie vtedajšej parcely č. XXX/X o výmere XX m2. V súčasnosti je pôvodná parcela č. XXX/X zmenená a má výmeru XX m2. Zvyšná časť pôvodnej parcely č. XXX/X o výmere XX m2 je pričlenená k parcele č. XXX/X. Pre tieto nezrovnalosti dala vypracovať Geometrický plán č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom bola z pozemku parc. č. XXX/X odčlenená časť pozemku o výmere XX m2 pod novým parc. č. XXX/XX. V priloženom Geometrickom pláne je graficky znázornená pôvodná parc.

č. XXX/X, ktorú v súčasnosti podľa nového Geometrického plánu tvorí parcela č. XXX/X o výmere XX. m2 a parc. č. XXX/XX o výmere XX. m2, v celkovej výmere XX m2. Vo vyššie uvedenej žiadosti tiež žiadala zriadiť k ostatnej časti pozemku parc. č. XXX/X právo zodpovedajúce vecnému bremenu podľa spočívajúce v práve prístupovej cesty cez priľahlý pozemok k nehnuteľnostiam postaveným a zapísaným na LV č. XXXX pod parc. č. XXX/X a XXX/X, na LV č. XXXX a parc. č. XXX/X a nehnuteľnosti - skladu náradia postaveného na parc. č. XXX/X, nakoľko iný prístup do jej domu č. XX, garáži a skladu náradia nie je možný. Tieto plochy dobromyseľne užíva už od roku XXXX ako jedinú prístupovú cestu k uvedeným nehnuteľnostiam. Súčasne navrhovateľka uviedla, že zriadením práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nedôjde k neprimeranému zásahu do cudzích vlastníckych práv. Jej žiadosti ani v tejto časti vyhovené nebolo a vecné bremeno spočívajúce v práve prístupovej cesty cez priľahlý pozemok zriadené nebolo napriek tomu, že boli splnené podmienky pre nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním podľa . Odporca bez toho, aby ona navrhovateľka o to opätovne žiadala mienil predložiť na rokovanie orgánov mesta na schválenie a prijatie uznesenia materiál týkajúci sa predaja predmetného pozemku, o čom ju informoval listom zo dňa XX.XX.XXXX., s čím nesúhlasila, čo vyjadrila svojim listom zo dňa XX.XX.XXXX. Navrhovateľka v návrhu ďalej poukazovala na tú skutočnosť, že na základe rozsudku tunajšieho súdu č.k. zo dňa 13.10.2004 prešlo vlastnícke právo k susedným pozemkom na ich súčasných vlastníkov. Okresný súd tak rozhodol v dôsledku toho, že ObNV T. nevykonal potrebné úkony na štátnom notárstve a v evidencii nehnuteľností podľa vydanej Dohody o zriadení práva spoločného osobného užívania pozemku zo dňa XX.XX.XXXX neprešlo na účastníkov vlastnícke právo k uvádzaným nehnuteľnostiam. Navrhovateľka zvýraznila, že tento prípad je úplne totožný ako jej. Tiež na základe súhlasu odporcu zo dňa XX.XX.XXXX prešlo vlastnícke právo k ďalším susedným pozemkom

na ich súčasných vlastníkov a to na základe vydržania. Na základe uvedeného rozsudku Okresného súdu Bratislava IV a súhlasu odporcu s vydržaním podľa Geometrického plánu č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX bolo z pozemku parc. č. XXX/X v pôvodnej výmere XXXX m2 odčlenených XXX m2 a zapísaných

na LV č. XXXX do vlastníctva XX susedných vlastníkov garáží. Zostatok parcely č. XXX/X

vo výmere XXX . m2 je v súčasnosti vedené pod novým parc. č. XXX/X. Navrhovateľka má za to, že odporca jej bezdôvodne odopieral a naďalej odopiera udeliť súhlas s vydržaním. Napokon navrhovateľka v návrhu uviedla, že na základe Zámennej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorenej medzi ňou a E. sa stala vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcich v k.u. P. zapísaných na LV č. XXXX a to parc. registra „C“ parc.

č. XXX/X o výmere XX. m2, zastavené plochy a nádvoria, stavba: druh stavby - samostatne stojaca garáž, súpisné č. XXXX, postavená na parc. registra „C“ č. XXX/X o výmere XX m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria. Predchádzajúci vlastník uvedenej nehnuteľnosti E. mala získať túto nehnuteľnosť spolu s vtedajším manželom do vlastníctva na základe Dohody o zriadení práva spoločného osobného užívania pozemku zo dňa XX.XX.XXXX., podľa ktorej mal odporca v Stredisku geodézie T. previesť záznam. Odporca si ani v tomto prípade túto povinnosť nesplnil, čo bolo zistené E. až pri žiadosti o kolaudáciu garáže, ktorú medzičasom postavila na predmetnom pozemku. Z tohto dôvodu žiadala odporcu o súhlas k usporiadaniu vlastníctva k pozemku, na ktorom je postavená garáž, žiadosťou zo dňa XX.XX.XXXX. V žiadosti žiadala o udelenie súhlasu k vydržaniu predmetného pozemku. Odporca vo Vyjadrení obce zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že nemá výhrady voči vydržaniu predmetného pozemku parc. č. XXXX/XX o výmere XX m2. Avšak vo vyjadrení ďalej uviedol, že pozemok vedený v katastri nehnuteľností, parc. č. XXX/X v k.u. Karlova Ves nie je úplne totožný s pôvodnou parc. č. XXXX/XX,. keďže jeho výmera je XX m2, čo predstavuje rozdiel X m2 oproti pôvodnej parc. č. XXXX/XX. Navrhovateľka má za to, že došlo k omylu, keď v katastri nehnuteľností bola zapísaná až do roku XXXX parc. č. XXX/X o výmere XX. m2. K zmene v katastri nehnuteľností došlo až v roku XXXX, keď bol vypracovaný Geometrický plán č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX., na základe ktorého sa nezmyselne z pôvodnej parcely XXX/X o výmere XX m2 oddelila časť pozemku - novovzniknutá parcela č. XXX/X o výmere X m2. Pričom parc. č. XXX/X o výmere XX m2 prešla do vlastníctva E. na základe Notárskej zápisnice o osvedčení vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a parc. č. XXX/X o výmere X m2 ostala

vo vlastníctve odporcu. Takéto konanie však nedáva zmysel, keďže pozemok parc. č. XXX/X o výmere X m2 sa vtedy tak ako aj teraz reálne nachádza vo vnútri garáže a tvorí reálnu časť pozemku, na ktorom je postavená garáž so súpisným č. XXXX. Navrhovateľka v návrhu ďalej poukázala na skutočnosť, že garáž stojaca v tesnej blízkosti vyššie uvedenej garáže (ľavá strana vyššie uvedenej garáže je spoločná s vedľa stojacou garážou) je postavená na pozemku parc. č. XXX/X o výmere XX. m2 a v skutočnosti je rozmerovo úplne totožná s garážou postavenou na parc. č. XXX/X o výmere XX m2. Z uvedeného vyplýva, že zápis v katastri nehnuteľností nie je správny, resp. nie je totožný s reálnym stavom, keďže garáž postavená

na pozemku parc. č. XXX/X o výmere XX m2 má v skutočnosti výmeru XX m2, takisto ako garáž, postavená na pozemku parc. č. XXX/X, a nie XX m2, ako je uvedené v katastri nehnuteľností.

Navrhovateľka v návrhu napokon uviedla, že jej naliehavý právny záujem

na požadovanom určení je daný tým, že bez takéhoto určenia, deklarujúceho jej vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam nie je možné dosiahnuť zmenu zápisu v katastri nehnuteľností.

Odporca žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť.

Vo vyjadrení zo dňa 18.04.2011 odporca v zásade uviedol, že navrhovateľka súdu predložila Dodatok k Dohode o zriadení osobného užívania pozemku zo dňa XX.XX.XXXX podpísaný dňa XX.XX.XXXX, od ktorého odvodzuje vlastnícke právo k súčasným pozemkom parc. č. XXX/X a novovytvorenému parc. č. XXX/XX v k.ú. P.. Navrhovateľka však nepredložila k Dodatku rozhodnutie o pridelení pozemku do

osobného užívania, v ktorom by bol bližšie určený predmetný pozemok parc. č. XXX/X o výmere XX m2 a nepredložila ani inú grafickú prílohu špecifikujúcu túto nehnuteľnosť z obdobia podpisu predmetného Dodatku. Zároveň tento Dodatok nie je ani registrovaný príslušným štátnym notárstvom, pričom práve jeho registráciou by podľa Obč. zákonníka vzniklo navrhovateľke právo osobného užívania pozemku. Navrhovateľke preto nemohlo vzniknúť právo osobného užívania predmetného pozemku, ktoré by sa v zmysle § 872 Obč. zák. k 01.01.1992 mohlo zmeniť na vlastníctvo fyzickej osoby k pozemku pôvodne parc. č. XXX/X o výmere XX. m2. Nakoľko k Dodatku nie je priložená ani snímka z katastrálnej mapy, ani grafická identifikácia, či geometrický plán, nie je zrejmé, kde uvedená výmera XX m2 leží, nie je presne špecifikovaný, určitý predmet Dodatku. Odporca ďalej uviedol, že navrhovateľka dala vypracovať geometrický plán

č. XX/XXXX, ktorým bol z pozemku parc. č. XXX/X odčlenený pozemok parc. č. XXX/XX o výmere XX m2 a tvrdí, že pozemok parc. č. XXX/X o výmere XX m2 a novovytvorený pozemok parc. č. XXX/XX tvoria pôvodný pozemok z Dodatku parc. č. XXX/X o výmere XX m2. Navrhovateľka však k návrhu nedoložila žiadnu pôvodnú grafickú identifikáciu, či geometrický plán, ktorý by identifikoval polohu pôvodného pozemku parc. č. XXX/X tak, ako to odporca od nej žiadal už listom zo dňa XX.XX.XXXX. Preto nie je jasné, ako dospela k tomu, že by pôvodný pozemok parc. č. XXX/X o výmere XX m2 mal zodpovedať práve tomuto stavu, ako si ho predstavuje navrhovateľka. Jednak nesedia výmery, pôvodný pozemok mal výmeru XX m2 a súčasné pozemky parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/XX majú spolu výmeru XX m2. Okrem toho, navrhovateľka v čase uzavretia Dodatku nebola vlastníkom pozemku parc. č. XXX/X

a na nej postavenej garáže, ktorú nadobudla do vlastníctva až zámennou zmluvou podľa R. zo dňa XX.XX.XXXX.. Z uvedeného dôvodu má odporca za to, že jej nemohla byť Dodatkom daná do užívania parcela XXX/X v takomto stave, ako je naznačená v geometrickom pláne č. XX/XXXX, lebo by sa susedia navrhovateľky mohli dostať do svojej garáže len cez pozemok v jej užívaní. Odporca ďalej poukázal na tú skutočnosť, že podľa vtedy platných predpisov k platnému a účinnému prevodu vlastníckeho práva a zriadeniu práva osobného užívania pozemku nebola potrebná evidencia týchto skutočností v stredisku geodézie.

Od roku XXXX bol v našom právnom poriadku zrušený intabulačný princíp, tzn. že zápis zmeny vlastníka, či užívateľa nebol povinný k platnému a účinnému prevodu práv k nehnuteľnostiam, tak ako je to povinné od XX.XX.XXXX až do súčasnosti. Odporca vo vyjadrení ďalej uviedol, že podľa ním doloženie snímky z katastrálnej mapy boli súčasné pozemky parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/X. vytvorené z pôvodného pozemku parc. č. XXXX/X k.ú. P. a nie je pravdou údaj v Dodatku k Dohode o zriadení práva osobného užívania pozemku, že výmera XX m2 nedopatrením nebola zahrnutá do pôvodnej parcely č. XXXX/XX a že by boli reálnou súčasťou týchto parciel, lebo na základe zistení odporcu z údajov v katastri nehnuteľností nikdy neboli súčasťou pozemku parc. č. XXXX/XX. daného navrhovateľke do osobného užívania Dohodou z roku XXXX. Novovytvorený pozemok parc.

č. XXX/XX o výmere XX m2 ani v súčasnosti nie je reálnou súčasťou pozemkov vo vlastníctve navrhovateľky, nie je oplotený, je súčasťou pozemku parc. č. XXX/X, ktorý je verejne prístupný a užívaný aj vlastníkmi susedných nehnuteľností, domov a garáží. Pozemok, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere X m2 nemá v katastri nehnuteľností založený list vlastníctva. Navrhovateľka nepredložila súdu žiadne dôkazy, z ktorých by vyplývalo,

že odporca je vlastníkom predmetného pozemku. V tejto časti návrhu odporca preto nie je pasívne legitimovaný. Podľa názoru odporcu k chybe vo vyjadrení obce k vydržaniu vlastníckeho práva k pôvodnému pozemku parc. č. XXXX/XX o výmere XX m2 a chybe v údajoch katastra nehnuteľností nedošlo, nakoľko Dohoda o zriadení práva spoločného osobného užívania pozemku zo dňa XX.XX.XXXX. podpísaná manželmi J. jasne definuje výmeru užívaného pozemku na XX m2 a nie na XX m2. Manželia J. nepredložili žiaden iný právny titul, na základe ktorého by mohli predpokladať, že sú vlastníkmi aj zvyšnej výmery X m2. Garáž navrhovateľky súp. č XXXX je postavená

na pozemkoch parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/X, takže je rozmerovo totožná so susednou garážou. Žiadna právna norma neukladá, aby pod stavbou bol vytvorený len jeden pozemok s jedným parcelným číslom. Navrhovateľka nepredložila žiaden právny titul na základe ktorého by sa mohla domnievať, že je vlastníčkou pozemku parc. č. XXX/X-zastavané plochy a nádvoria o výmere X m2. V zámennej zmluve uzavretej medzi navrhovateľkou a E. zo dňa XX.XX.XXXX je jasne definované, že navrhovateľka prijíma od E.j do vlastníctva garáž súp. č XXXX zapísanú na LV č. XXXX a pozemok parc.

č. XXX/X - ostatné plochy o výmere XX m2, tak ako je to v súčasnosti vedené v evidencii katastra nehnuteľností. Touto zmluvou, a navrhovateľka nepredložila ani iný právny titul, sa nerieši vlastnícke právo k pozemku parc. č. XXX/X, a nie je preto zrejmé, z čoho navrhovateľka usudzuje, že by mala byť vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti. Z uvedených dôvodov odporca namietal oprávnenosť držby nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu. Navrhovateľka už mala z roku XXXX skúsenosť ako prebieha zriadenie práva osobného užívania a zároveň ako právnicky vzdelaná musela mať vedomosť o tom, čo všetko je potrebné k vzniku osobného užívania. Nemohla byť dobromyseľná v tom, že jej vec - pôvodný pozemok parc. č. XXX/X o výmere XX m2 patrí. Odporca vo vyjadrení ďalej uviedol, že spor vedený na tunajšom súde pod sp.zn. nie je úplne totožný ako tento. Nakoľko navrhovateľka nemá k sporným nehnuteľnostiam dohodu o zriadení práva osobného užívania pozemku, nedoložila grafickú identifikáciu z roku XXXX, ktorá by presne špecifikovala predmet Dodatku, veď aby vedela čo vlastne môže užívať, musela mať k dispozícii grafický podklad ako predmetný pozemok vyzerá a odkiaľ, kam siaha. Napokon, pokiaľ ide o zriadenie bezplatného vecného bremena, navrhovateľka v návrhu dosiaľ žiadnym spôsobom nepreukázala, že by odporca mal v tomto ohľade voči nej nejakú povinnosť, či už ex lege alebo ex contractu. Má za to, že navrhovateľka je v tomto prípade povinná preukázať existenciu takého záväzku odporcu, ktorý zakladá povinnosť uzatvoriť zmluvu o vecnom bremene, resp. vecné bremeno zriadiť. Odporca má zato, že neboli splnené všetky zákonné podmienky vydržania vlastníckeho práva k veci ani práva vecného bremena.

Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.09.2011 vzala navrhovateľka návrh v časti, v ktorej žiada určiť, že je vlastníkom nehnuteľnosti - parc. č. XXX/X o výmere X m2 nachádzajúceho sa v k.ú. P. späť. V tejto časti navrhla konanie zastaviť. V časti návrhu na zriadenie bezodplatného vecného bremena k predmetným nehnuteľnostiam navrhovateľka žiadala konanie o tomto nároku vylúčiť na samostatné konanie.

Uznesením zo dňa 04.06.2012 súd konanie o návrhu navrhovateľky na určenie vlastníctva k parc. č. XXX/X o výmere X m2 nachádzajúcej sa v k.ú. P. zastavil. Konanie o návrhu navrhovateľky na zriadenie bezodplatného vecného bremena k predmetným nehnuteľnostiam vylúčil na samostatné konanie.

Vzhľadom k tomu, že predmetom sporu je určovací návrh, súd sa prejudiciálne zaoberal tým, či navrhovateľka má na požadovanom určení naliehavý právny záujem.

Podľa návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

V predmetnej veci navrhovateľka má naliehavý právny záujem na požadovanom určení z dôvodu, že bez takéhoto určenia by nemohlo dôjsť k zmenám zápisov v katastri nehnuteľností.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, výsluchom účastníkov, výpisom z LV č. XXXX, Dohodou o zriadení práv osobného užívania pozemku zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatkom k dohode o zriadení práva osobného užívania pozemku zo dňa XX.XX.XXXX., stavebným povolením ObNV T. zo dňa XX.XX.XXXX, listom navrhovateľky zo dňa XX.XX.XXXX, čiastočným výpisom z LV č. XXXX a XX, listom navrhovateľky zo dňa XX.XX.XXXX a zo dňa XX.XX.XXXX, listom odporcu zo dňa XX.XX.XXXX, listom navrhovateľky z XX.XX.XXXX, list MČ P. zo dňa XX.XX.XXXX, listom Magistrátu hl. mesta SR Bratislavy zo dňa XX.XX.XXXX a zo dňa XX.XX.XXXX, listom navrhovateľky zo dňa XX.XX.XXXX, Geometrickým plánom zo dňa XX.XX.XXXX O., oznámením Magistrátu hl. mesta SR Bratislavy zo dňa XX.XX.XXXX, listom navrhovateľky zo dňa XX.XX.XXXX, Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. - zo dňa 13.10.2004, listom odporcu zo dňa XX.X.XXXX., Dohodou o zriadení práva spoločného užívania pozemku zo dňa XX.XX.XXXX, čiastočným výpisom z listu vlastníctva č. XXXX, Geometrickým plánom zo dňa XX.XX.XXXX O., Grafickým znázornením č.X s legendou, Zámennou zmluvou z XX.XX.XXXX, výpisom z LV č. XXXX, Dohodou o zriadení práva spoločného užívania pozemku z XX.X.XXXX, listom Magistrátu hl. mesta SR Bratislavy z XX.XX.XXXX, l Geometrickým plánom zo dňa XX.XX.XXXX E., Notárskou zápisnicou F. zo dňa XX.XX.XXXX., grafickým znázornením č.l. XX, kópiou z pozemkovej mapy zo dňa XX.XX.XXXX, Geometrickým plánom zo dňa XX.XX.XXXX,

fotodokumentáciou, Geometrickým plánom XXX-XXXX-XXX-XX, LV č. XXXX, Geometrickým plánom zo dňa XX.XX.XXXX O., Grafickým znázornením č. X s legendou, projektovou dokumentáciou - opisom miestností z čl.XXX, Technickou správou z čl.. XXX, Zoznamom objektov za daň z nehnuteľností z čl. XXX, listom Magistrátu hl. mesta SR Bratislavy z XX.XX.XXXX, Geometrický plán č. XXXX/XX-XX, LV č. X, záznamom z obhliadky sporných nehnuteľností zo dňa XX.XX.XXXX, ako aj ostatným obsahom spisu a po poučení podľa zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľka sa na základe Dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku

zo dňa XX.X.XXXX sa stala vlastníkom pozemku parc. č. XXXX/XX, na ktorom vykonala v rokoch XXXX

- XXXX stavbu radového rodinného domu a garáže, zapísané na LV č. XXXX pod novým parc. č. XXX/ X vo výmere XXX m2 a parc. č. XXX/X vo výmere XX m2.

Z Dodatku k Dohode o zriadení práva osobného užívania pozemku zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že dňa XX.XX.XXXX Československý štát zastúpený vedúcim odboru výstavby a územného plánovania ObNV T. zriadil D. právo osobného užívania pozemku parc. č. XXX/X kat. úz. P. vo výmere XX m2 za účelom prístavby skladu náradia XX m2 a prístupovej cesty a manipulačnej plochy k rodinnému domu č. XX a garážam postaveným na parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/X, pôvodne pod parc. číslom XXXX/XX /kópia pozemkovej mapy zo dňa XX.XX.XXXX/. Podľa bodu II. Dodatku pozemok parc. č. XXX/X o výmere XX m2 vzniká odčlenením z parc. č. XXX/X z dôvodu, že táto výmera pozemku XX m2 nedopatrením nebola zahrnutá do pôvodnej parc. č. XXXX/XX a následne

do parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/X i napriek tomu, že bola a je reálnou súčasťou týchto parciel, ktoré výlučne užíva D. odo dňa podpisu Dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku zo dňa XX.XX.XXXX. V bode III. Dodatku sa uvádza, že právo osobného užívania pozemku sa zriaďuje bezplatne, nakoľko sa jedná o radovú výstavbu. V bode IV. Dodatku sa uvádza, že podľa tejto listiny ObNV Bratislava IV prevedie v evidencii nehnuteľností u Strediska geodézie Q. záznam. V bode V. Dodatku je uvedené, že tento Dodatok je neoddeliteľnou súčasťou Dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku zo dňa XX.XX.XXXX.

Navrhovateľka vypovedala, že k Dodatku k dohode o zriadení práva osobného užívania pozemku zo dňa XX.XX.XXXX nepredložila rozhodnutie o pridelení pozemku

do osobného užívania, keď bolo povinnosťou právneho predchodcu odporcu takéto rozhodnutie zabezpečiť vo vlastnej kompetencii. Nemala dôvod pochybovať o správnosti postupu štátneho orgánu, plne mu dôverovala a akceptovala jeho postup. Ak išlo o pochybenie právneho predchodcu odporcu, nemôže niesť následky takéhoto postupu. Faktom je, že pri vydávaní Rozhodnutia č. S. zo dňa XX.XX.XXXX na základe ktorého jej bol pridelený do osobného užívania pozemok parc. č. XXXX/XX o výmere XXX m2 a následne pri podpisovaní Dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku zo dňa XX.XX.XXXX došlo ku chybe, keď nebola do pôvodnej parcely XXXX/XX o výmere XXX m2 zahrnutá časť pozemku o výmere XX m2. Túto chybu právny predchodca odporcu zistil až v roku XXXX, keď žiadala právneho predchodcu odporcu o vydanie stavebného povolenia na výstavbu skladu náradia (garáže). V záujme vyriešiť danú situáciu právny predchodca odporcu dal v roku XXXX vyhotoviť Geometrický plán č. XXX-XXX-XXX-XX . zo dňa XX.XX.XXXX na oddelenie pozemku parc. č. XXX/ X na výstavbu garáže, na základe ktorého došlo k vytvoreniu parcely XXX/X o výmere XX. m2, ktorá vznikla odčlenením od parcely č. XXX/X a následne právny predchodca odporcu dňa XX.XX.XXXX s ňou uzavrel Dodatok k dohode o zriadení práva osobného užívania pozemku, predmetom ktorého bolo zriadenie práva osobného užívania pozemku - novovytvorená parc. č. XXX/X o výmere XX . m2 za účelom prístavby skladu náradia (garáže) o výmere XX m2 a za účelom prístupovej cesty a manipulačnej plochy o výmere XX m2 k jej rodinnému domu č. XX a garážam postaveným na parc. č. XXX/X a XXX/ X., pôvodne pod parc.

č. XXXX/XX a tiež k budúcemu skladu náradia (garáže), spolu teda XX m2. Z uvedeného vyplýva presné určenie pozemku o výmere XX m2, ako aj úmysel právneho predchodcu odporcu zriadiť jej právo osobného užívania jednak k pozemku pod skladom náradia (garáže) a jednak k pozemku pred ním ako prístupovej cesty a manipulačnej plochy k nemu, rodinnému domu č. XX a ku garážam. Predmetným Dodatkom bol odstránený nedostatok Dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku zo dňa

XX.XX.XXXX, spôsobený právnym predchodcom odporcu. Právny predchodca odporcu v Dodatku priznal svoju chybu, keď vyslovil, že ... ,, výmera XX m2 nedopatrením nebola zahrnutá do pôvodnej parcely č. XXXX/XX a následne do parcely č. XXX/X a XXX/X i napriek tomu, že je reálnou súčasťou týchto parciel“. Právny predchodca odporcu v Dodatku uvádza, že ...,, pozemok parc. č. XXX/X o výmere

XX m2 vzniká odčlenením z parcely XXX/X....“. Z uvedeného jasne vyplýva, že pôvodná parcely č. XXX/ X o výmere XX. m2 sa mala po podpise Dodatku rozšíriť o XX m2, spolu

na výmeru XX m2 a to tak, že k pôvodnej parcele č. XXX/X o výmere XX m2 sa pripojí časť pozemku odčleneného z parcely XXX/X o výmere XX m2, zosúladiť stav podľa Dodatku

so stavom zapísaným v evidencii nehnuteľností u Strediska geodézie T. sa zaviazal právny predchodca odporcu v čl. 4 Dodatku. Napriek absencii ďalšieho geometrického plánu, ktorý by presne špecifikoval celý pozemok o výmere XX m2, je úplne jasné, o akú časť pozemku sa jedná. Tiež skutočný stav na mieste samom by neumožňoval iné riešenie. Podkladom právneho predchodcu odporcu pre takéto riešenie

(XX m2) bola Kópia z pozemkovej mapy zo dňa XX.XX.XXXX, čo vyplýva z Dodatku a Geometrického plánu č. XXX-XXX-XXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX. K tvrdeniu odporcu, že nesedia výmery parcely č. XXX/X o výmere XX m2, ktorá bola uvedená v Dodatku a v súčasnosti navrhovateľkou žiadaných parciel XXX/X o výmere XX m2 a č. XXX/XX o výmere XX m2, spolu vo výmere XX m2 uviedla, že tieto sú právne irelevantné. Výmeru parcely č. XXX/XX - XX m2 určil Geometrický plán č. XX/ XXXXX zo dňa XX.XX.XXXX. V čase podpisu Dodatku technické prostriedky neumožňovali také presné zameranie parciel ako dnes, preto sa v súčasnosti v mnohých prípadoch objavujú odchýlky vo výmerách. K argumentom odporcu, že v čase uzavretia Dodatku nebola vlastníkom parc. č. XXX/X, popred ktorú mala pôvodná parcela XXX/X o výmere XX m2 prechádzať, navrhovateľka uviedla, že nemusela byť jej vlastníkom, ani to nebolo podmienkou. Právny predchodca odporcu riešil týmto Dodatkom okrem iného aj prístupovú cestu a manipulačnú plochu k pozemku parc. č. XXX/X, . na ktorej jej určil stavbu garáže a súčasne riešil existujúci stav prístupu a manipulačnej plochy ku garážam na parc.

č. XXX/X a vstup do rodinného domu na parc. XXX/X. Navrhovateľka tiež uviedla, že podľa projektovej dokumentácie k radovej výstavbe desiatich rodinných domov mala byť vlastníkom dvoch garáží (v súčasnosti postavených na parc. č. XXX/X a XXX/X) prislúchajúcich k rodinnému domu v radovej zástavbe a to z toho dôvodu, že predmetný rodinný dom nemá pivničné priestory. O tom svedčí aj kópia z pozemkovej mapy zo dňa XX.XX.XXXX a Geometrický plán z obdobia, kedy bol Dodatok podpísaný č. XXX-XXX-XXX-XX, v ktorom sú označené parcely nasledovne: parc. č. XXX/X - rodinný dom a dve parcely č./X a /X. Právny predchodca odporcu preto vychádzal aj z tohto stavu, a preto zahrnul do Dodatku aj túto časť pozemku. Nie je pravdou ani, že súčasné pozemky parc. č. XXX/X a XXX/X podľa doloženej snímky z Katastrálnej mapy boli vytvorené z pôvodnej parcely č. XXXX/X, keď pozemok parc. č. XXX/X o výmere XX m2 pre výstavbu skladu jej náradia (garáže) bol odčlenený z pozemku parc. č. XXX/X podľa Geometrického plánu č. XXX-XXX-XXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX a pozemok parc. č. XXX/ X o výmere XXX m2 zastavaná plochy + manipulačná plocha bol odčlenený z pozemku parc. č. XXX/X z pôvodnej výmery XXXX m2 podľa Geometrického plánu č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Pozemok XXX/XX o výmere XX m2 neužívajú aj vlastníci susedných nehnuteľností, pretože cez predmetný pozemok neprechádza nikto iný než ona navrhovateľka, lebo je na konci pozemku parc. č. XXX/X a parc. XXX/X a priamo nadväzuje na pozemky v jej vlastníctve a to parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X a tiež zastavanej parcely č. XXX/X, na ktorej má postavený sklad náradia (garáž), na základe stavebného povolenia vydaného právnym predchodcom odporcu. Teda nikto iný okrem nej nemá dôvod a ani potrebu prechádzať

cez predmetný pozemok a dodnes ho nikto iný okrem nej neužíva. K tvrdeniam odporcu,

že ako osoba s právnickým vzdelaním mala vedieť, čo je potrebné ku vzniku práva osobného užívania uviedla, že takéto tvrdenie odporcu je irelevantné, keď žiaden právny predpis nezakladá fikciu, aby doktor práv musel mať vedomosť o tom, čo je potrebné ku vzniku práva osobného užívania. Tieto tvrdenia odporcu považuje za účelové, zavádzajúce, ničím nepodložené pokusy o spochybnenie jej dobromyseľnosti. Na viac, v tom čase bol majetok v socialistickom vlastníctve a politický systém nedovoľoval spochybňovať rozhodnutia štátnych orgánov. Navrhovateľka tvrdí, že splnila všetky podmienky vydržania, keď fakticky ovládala tieto nehnuteľnosti (pozemky parc. č. XXX/X a

novovytvorenú parc. č. XXX/XX.) viac ako 10 rokov na základe Dodatku. So spornými nehnuteľnosťami nakladala ako so svojimi

po dobu viac ako 10 rokov. V dobrej viere, že jej nehnuteľnosti patria, investovala do nich značné finančné prostriedky, keď na nich postavila sklad náradia (garáž), celú túto plochu zabetónovala, položila na ňu zámkovú dlažbu. Všetky tieto práce vykonala na základe právoplatného stavebného povolenia zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré vydal právny predchodca odporcu. Právny predchodca odporcu ani odporca, po celú dobu ani raz neprejavili záujem o predmetné nehnuteľnosti, nestarali sa o ne, a to i napriek tomu, že ako vlastník tak mali urobiť. Po celú dobu to bola práve ona, navrhovateľka, ktorá udržiavala predmetné nehnuteľnosti v stave spôsobilom na užívanie, teda odhŕňala sneh, zametala smeti, lístie a vykonávala všetky ďalšie potrebné práce.

Zástupkyňa odporcu argumentovala predovšetkým tým, že navrhovateľke bolo zriadené právo osobného užívania pozemku parc. č. XXXX/XX o výmere XXX m2 iba za účelom výstavby radového rodinného domu a nie pre účely výstavby skladu náradia, či manipulačnej plochy k rodinnému domu a garáži. Z kópie z pozemkovej mapy zo dňa XX.XX.XXXX doloženej navrhovateľkou i snímky z katastrálnej mapy doloženej odporcom jasne vyplýva, že pozemok parcela č. XXX/X o výmere XX m2 uvádzaný v Dodatku k Dohode o zriadení práva osobného užívania pozemku nikdy nebol súčasťou pôvodného pozemku parc. č. XXXX/XX, teda po prečíslovaní v XX-tych rokoch pozemkov parc. č. XXX/X a XXX/X. Poukazovala

na Geometrický plán č. XXX-XXXX-XXX-XX z roku XXXX, ktorým sa odčlenil pozemok parc.

č. XXXX/XX na ktorom následne prebehla výstavba radových rodinných domov a z podkladov je zrejmé, že okrem výstavby domov sa v tom čase plánovalo, či možno začalo i s výstavbou garáží na pozemkoch pôvodne XXXX/X až XXXX/XX, ktoré sa nachádzajú za radovými rodinnými domami a je na nich vidieť, že priestor medzi záhradou navrhovateľky (ktorej oplotenie z obdobia výstavby rodinných domov je postavené na hranici pozemku parc.

č. XXXX/XX) a radovými garážami (čiže dnešný pozemok parc. č. XXX/X) mal zostať prázdny, nemal byť využitý na výstavbu a mal zostať priechodný. V zmysle grafických podkladov sa neuvažovalo s možnosťou dať navrhovateľke do osobného užívania väčšiu výmeru ako

XXX m2 a tak sa realizovalo aj oplotenie záhrady k jej rodinnému domu. Kópia z pozemkovej mapy zo dňa XX.XX.XXXX uvedená v Dodatku k Dohode zo dňa XX.XX.XXXX znázorňuje okrem iných iba pozemky parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/X . vo vlastníctve navrhovateľky, ale nie pozemok parc. č. XXX/ X o výmere XX m2 určený na prístavbu skladu náradia ako manipulačnú plochu k domu a garáži. Zástupkyňa odporcu pakovane zdôrazňovala, že navrhovateľka nedoložila z obdobia roku XXXX (a ani v ich archíve sa nenachádza) žiadny grafický podklad, snímku z katastrálnej mapy, identifikáciu, či geometrický plán, ktorý by špecifikoval, kde sa tento pozemok o výmere XX m2 nachádza, odkiaľ, kam siaha. Bez neho navrhovateľka nemohla vedieť čo má presne užívať, predmet Dodatku k Dohode o zriadení práva osobného užívania pozemku zo dňa XX.XX.XXXX nie je preto jednoznačne určený a preto i z tohto dôvodu nemôže ísť o platnú listinu. Správa katastra pre hl. mesto SR Bratislavu či jej právny predchodca by bez príslušnej grafickej identifikácie, tak ako existovala k zriadeniu osobného užívania k pozemkom na výstavbu radových rodinných domov v roku XXXX, nezapísal vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktorá nie je jednoznačne definovaná a špecifikovaná. Pokiaľ ide o predstavu navrhovateľky o polohe výmery XX m2 pôvodného pozemku parc. č. XXX/X a v tom zmysle na jej návrh vypracovaný geometrický plán č. XX/XXXX má odporca za to, že v takomto rozsahu a tvare nemohol byť definovaný pôvodný pozemok parc. č. XXX/X o výmere XX m2 (pozemok parc. č. XXX/X vytvorený GP č. XXX-XXX-XXX-XX. mal výmeru

XX m2, nikdy nie XX m2). Odporca vychádza z toho, že súčasný pozemok pod garážou parc.

č. XXX/X (pôvodne parc. č. XXXX/XX.) bol daný do spoločného osobného užívania na výstavbu garáže manželom J. dohodou o zriadení práva osobného užívania pozemku

zo dňa XX.XX.XXXX, teda v čase uzatvorenia Dodatku dňa XX.XX.XXXX. navrhovateľka nebola vlastníčkou pozemku parc. č. XXX/X a na nej postavenej garáže, ktorú nadobudla

do vlastníctva až zámennou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX. Preto má odporca za to,

že navrhovateľka by nedostala do osobného užívania pozemok pred garážou a pozemkom, ktorých nie je vlastníkom, ani užívateľom a ich užívatelia by mali priamo prechádzať a jazdiť cez pozemok daný do užívania inej fyzickej osobe. Žiadnemu inému vlastníkovi radových rodinných domov v susedstve navrhovateľky, ktorí vychádzajú z garáže na pozemok parc.

č. XXX/X k.ú. P. nebola dohodou o zriadení práva osobného užívania pozemku daná časť tohto pozemku nachádzajúca sa pred ich rodinným domom a garážou do užívania. Odporcovi nie je zrejmé, z čoho navrhovateľka usudzuje, že by k jej rodinnému domu mali prislúchať dve garáže, veď do osobného užívania v roku XXXX dostala len pozemok parc.

č. XXXX/XX, na ktorom podľa doložených listín mala stáť a stojí iba stavba rodinného domu

so záhradou (súčasný pozemok parc. č. XXX/X) a jedna garáž (súčasný pozemok parc.

č. XXX/X). Čo sa týka GP č. XXX-XXX-XXX-XX a znázornenia pozemkov parc. č. XXX/X - rodinný dom a dve parcely č. /X a č. /X, neznamená to, že by k domu navrhovateľky mali patriť dve garáže ako tvrdí, ale podľa údajov v evidencii katastra nehnuteľností a v zmysle GP

č. XX/XXXX a č. XX/XXXX. doložených v spise ide o dva rôzne pozemky a to parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/X, ktorý bol daný do užívania manželom J. a nie navrhovateľke. Ďalej poukazovala na to, že účinný ku dňu XX.XX.XXXX podrobne upravoval postup pri prideľovaní pozemkov do osobného užívania. Navrhovateľka mala poznať zákonné podmienky a postup pre zriadenie práva osobného užívania pozemku. Reálne nie je možné, aby Dodatok z roku XXXX bol neoddeliteľnou súčasťou dohody uzavretej v roku XXXX, teda osem rokov skôr, ktorá bola v zmysle platných právnych predpisov registrovaná Štátnym notárstvom T. dňa XX.XX.XXXX bez dodatku, nie je možné rozširovať jej predmet - o pozemok, parcelné číslo, výmeru - a to bez náležitého zákonom stanoveného postupu pri zriaďovaní osobného užívania. Napokon zástupkyňa odporcu poukazovala na list vlastníctva č. XXXX z obdobia roku XXXX do XX.XX.XXXX, na ktorom sú zapísané nehnuteľnosti vo vlastníctve navrhovateľky - dom, pozemok parc. č. XXX/X ostatné plochy o výmere XX m2 (zápis na základe položky výkazu zmien č. XXX/XX) a parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 (zápis na základe položky výkazu zmien

č. XXX/XX) k.ú. P.. Žiadny iný záznam na tomto liste vlastníctva okrem žiadosti o zmenu mena zo dňa XX.XX.XXXX až do XX.XX.XXXX . nevykonal. Navrhovateľka teda mala možnosť nahliadnuť do údajov evidencie katastra nehnuteľností a overiť si údaje a záznamy na jej liste vlastníctva. Odporca má za to, že držiteľka veci pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti daného prípadu rozumne od nej požadovať, mala mať pochybnosti o tom, že jej vec - predmet tohto súdneho sporu - patrí. Oba pozemky, ktoré sú predmetom sporu, boli pred rokom XXXX i po začatí výstavby radových rodinných domov verejne prístupné, neboli oplotené, užívala ich široká verejnosť a neboli predmetom dohody o zriadení práva osobného užívania z roku XXXX uzatvorenej s navrhovateľkou. Až v roku XXXX začala užívať pozemok parc. č. XXX/X a vystavala na ňom sklad náradia. Tento sklad náradia nie je v súčasnosti zapísaný v evidencii Správy katastra pre hl. mesto SR Bratislavu na žiadnom liste vlastníctva, navrhovateľka nedoložila ani právoplatné kolaudačné rozhodnutie k tejto stavbe. Odporca má za to, že navrhovateľka nespĺňa zákonné predpoklady pre vydržanie sporných nehnuteľností.

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX súd zistil, že navrhovateľka je vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. P. a to parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. XXX/X ostatné plochy o výmere XX m2, a parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2.

Z Dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil,

že odbor výstavby a územného plánovania ObNV Bratislava IV zriadil D. právo osobného užívania pozemku parc. č. XXXX/XX k.ú. P. o výmere XXX m2

pod stavbu radového rodinného domu.

Z Dodatku k Dohode o zriadení práva osobného užívania pozemku zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že dňa XX.XX.XXXX Československý štát zastúpený vedúcim odboru výstavby a územného plánovania ObNV Bratislava IV zriadil D. právo osobného užívania pozemku parc. č. XXX/X kat. úz. P. vo výmere XX m2 za účelom prístavby skladu náradia XX m2) a prístupovej cesty a manipulačnej plochy k rodinnému domu č. XX a garážam postaveným na parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/X, pôvodne pod parc. číslom XXXX/XX /kópia pozemkovej mapy zo dňa XX.XX.XXXX/. Podľa bodu II. Dodatku pozemok parc. č. XXX/X o výmere XX m2 vzniká odčlenením z parc. č. XXX/X z dôvodu, že táto výmera pozemku XX m2 nedopatrením nebola zahrnutá do pôvodnej parc. č. XXXX/XX a následne

do parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/X i napriek tomu, že bola a je reálnou súčasťou týchto parciel, ktoré výlučne užíva D. odo dňa podpisu Dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku zo dňa XX.XX.XXXX.. V bode III. Dodatku sa uvádza, že právo osobného užívania pozemku sa zriaďuje bezplatne, nakoľko sa jedná o radovú výstavbu. V bode IV. Dodatku sa uvádza, že podľa tejto listiny ObNV Bratislava IV prevedie v evidencii nehnuteľností u Strediska geodézie T. záznam. V bode V. Dodatku je uvedené, že tento Dodatok je neoddeliteľnou súčasťou Dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku zo dňa XX.XX.XXXX.

Zo stavebného povolenia bývalého ObNV Bratislava IV zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že navrhovateľke bola povolená stavba prístavby skladu náradia na pozemku parc. č. XXX/X.

Z listu vlastníctva č. XX súd zistil, že vlastníkom parc. č. XXX/X o výmere XXX m2 je odporca.

Podľa (ďalej len Obč. zák.) držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

Podľa § 129 ods.2 Obč. zák. držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.

Podľa § 130 ods.1 Obč. zák. ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným.

Pri pochybnostiach sa predpokladá, že je držba oprávnená.

Podľa § 134 ods. 1 Obč. zák. oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, a ide o nehnuteľnosť.

Podľa § 134 ods.2 Obč. zák. takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125).

Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona (ex lege), pri splnení nasledovných zákonom požadovaných predpokladov:

a) musí ísť o spôsobilý predmet vydržania. Vydržaním nie je možné nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb. Predmetom vydržania sú veci hnuteľné i nehnuteľné,

b) držba musí byť oprávnená. Podmienkou vydržania je držba, a to oprávnená. Držiteľom je ten, kto drží vec pre seba, a že oprávnený držiteľ musí byť so zreteľom ku všetkým okolnostiam (objektívne) v dobrej viere, že mu vec alebo právo patrí. K vydržaniu teda nestačí len detencia,

c) držba musí byť nepretržitá počas celej zákonom ustanovenej doby. Vydržacia doba je tri roky, pokiaľ ide o hnuteľnú vec, a desať rokov, pokiaľ ide o nehnuteľnosť.

Zo zákona i z povahy veci vyplýva, že držba musí byť nepretržitá, držiteľ nesmie držbu stratiť. Musí teda po celú vydržaciu dobu trvať stav, nazvaný corpus possessionis.

Subjektom vydržania môže byť tak fyzická, ako aj právnická osoba, prípadne štát, pokiaľ je účastníkom občianskoprávnych vzťahov (§ 21).

Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera je podľa platnej úpravy daná , so zreteľom ku všetkým okolnostiam. Vydržanie tak hojí najmä vady, alebo nedostatok nadobúdacieho titulu v prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nadobúdateľ nemohol pri zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť, alebo tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je

so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že tu titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží. Vydržanie chráni vlastníka, ktorý sa ocitol v dôkaznej núdzi ohľadne existencie svojho práva.

Dobromyseľnosť, ako vnútorný psychický stav nemožno priamo dokázať. Možno o nej usudzovať iba z okolností, v ktorých sa tento psychický stav navonok prejavuje. Základným rozlišujúcim kritériom je, či držiteľ veci, alebo vykonávateľ práva pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti daného prípadu rozumne od neho požadovať, mohol alebo nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec, ktorú fakticky ovláda, alebo právo, ktoré vykonáva patria. Okolnosti, z ktorých možno usudzovať na existenciu dobromyseľnosti, musí v spore preukázať držiteľ veci, resp. vykonávateľ práva (nadobúdací titul, i keď neplatný, napr. kúpna alebo darovacia zmluva). Takže subjekt, ktorý sa bude dovolávať súdnej ochrany podľa § 130 ods. 2, bude musieť okrem iného tvrdiť, resp. preukázať okolnosti, z ktorých možno usudzovať na jeho dobromyseľnosť, teda okolnosti, svedčiace o poctivosti právneho dôvodu nadobudnutia veci, resp. práva, nie samu dobromyseľnosť ako vnútorné presvedčenie - psychický stav. Strata dobrej viery držiteľa alebo vykonávateľa práva nastane okamihom, keď sa mu stali známymi skutočnosti, ktoré z hľadiska objektívneho posudzovania museli u neho dôvodne vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí.

Účelom vzniku vydržania je teda uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym.

Významom oprávnenej držby, okrem toho, že poskytuje ochranu tzv. nedoloženým právnym vzťahom, spočíva aj v zákonnej možnosti jej premeny na vlastnícke právo, prípadne na právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Táto premena sa uskutočňuje zo zákona prostredníctvom vydržania.

Z vykonaného dokazovania pri hodnotení dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je dôvodný. Navrhovateľka uniesla dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení a splnila podmienky vzniku vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam vydržaním podľa § 134 Obč. zákonníka.

Rozhodujúca listina pre posúdenie nároku navrhovateľky je Dodatok k Dohode o zriadení práva osobného užívania pozemku zo dňa XX.XX.XXXX.. (ďalej len Dodatok).

Na základe uvedeného Dodatku zo dňa XX.XX.XXXX Československý štát zastúpený vedúcim odboru výstavby a územného plánovania ObNV Bratislava IV zriadil D. právo osobného užívania pozemku parc. č. XXX/X kat. úz. P.

vo výmere XX m2 za účelom prístavby skladu náradia XX m2 a prístupovej cesty a manipulačnej plochy k rodinnému domu č. XX a garážam postaveným na parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/X, pôvodne pod

parc. číslom XXXX/XX /kópia pozemkovej mapy zo dňa XX.XX.XXXX/. Podľa bodu II. Dodatku pozemok parc. č. XXX/X o výmere XX m2 vzniká odčlenením z parc. č. XXX/X z dôvodu, že táto výmera pozemku XX m2 nedopatrením nebola zahrnutá do pôvodnej parc. č. XXXX/XX a následne do parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/X . i napriek tomu, že bola a je reálnou súčasťou týchto parciel, ktoré výlučne užíva D. odo dňa podpisu Dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku zo dňa XX.XX.XXXX.. V bode III. Dodatku sa uvádza, že právo osobného užívania pozemku sa zriaďuje bezplatne, nakoľko sa jedná o radovú výstavbu. V bode IV. Dodatku sa uvádza, že podľa tejto listiny ObNV Bratislava IV prevedie v evidencii nehnuteľností u Strediska geodézie Q. záznam. V bode V. Dodatku je uvedené, že tento Dodatok je neoddeliteľnou súčasťou Dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku

zo dňa XX.XX.XXXX.

Teda samotný právny predchodca odporcu v Dodatku jasne uvádza, že ,, pozemok parc. č. XXX/X o výmere XX m2 vzniká odčlenením z parc. č. XXX/X z dôvodu, že táto výmera pozemku XX . m2 nedopatrením nebola zahrnutá do pôvodnej parc. č. XXXX/XX a následne

do parcely č. XXX/X a XXX/X i napriek tomu, že bola a je reálnou súčasťou týchto parciel...“

Vyššie uvedený Dodatok je listina, na základe ktorej sa navrhovateľka mohla dôvodne domnievať, že je vlastníčkou sporných nehnuteľností, keď tieto od XX.XX.XXXX užívala, starala sa o ne, zveľaďovala ich., investovala do nich značné finančné prostriedky, keď na nich postavila sklad náradia (garáž), celú túto plochu zabetónovala, položila na ňu zámkovú dlažbu.

Pokiaľ odporca dôvodil tým, že bolo povinnosťou navrhovateľky doložiť z obdobia roku XXXX nejaký grafický podklad, snímku z katastrálnej mapy alebo geometrický plán, ktorý by špecifikoval, kde sa pozemok parc. č. XXX/X o výmere XX m2 nachádza, v tomto smere sa súd stotožňuje s tvrdením navrhovateľky, že v tom čase nemohla dať vypracovať takúto listinu a bolo to povinnosťou právneho predchodcu odporcu. Napriek tomu je jasné, o akú časť pozemku sa jedná, nakoľko to vyplýva z Dodatku. Tiež skutočný stav na mieste samom by neumožňoval iné riešenie, čo mal súd možnosť vidieť vykonanou ohliadkou. K námietke odporcu, že č. 40/1964 ku dňu účinnosti podpisu Dodatku zo dňa XX.XX.XXXX stanovuje, že dohoda o zriadení práva osobného užívania musí mať písomnú formu a je k nej potrebná registrácia u štátneho notárstva a že právo osobného užívania vznikne až registráciou na štátnom notárstve, súd sa stotožňuje s argumentáciou navrhovateľky, že Dodatok zo dňa XX.XX.XXXX má písomnú formu a je neoddeliteľnou súčasťou Dohody o zriadení práva osobného užívania zo dňa XX.XX.XXXX. Skutočnosť, že Dodatok nebol registrovaný na štátnom notárstve nie je zapríčinená navrhovateľkou, ale právnym predchodcom odporcu, ktorý sa v čl. 4 predmetného Dodatku zaviazal zosúladiť stav podľa Dodatku so stavom zapísaným v evidencií nehnuteľností u Strediska geodézie T. Navrhovateľka nemala dôvod pochybovať o správnosti postupu štátneho orgánu

- právneho predchodcu odporcu, preto s dôverou akceptovala jeho postup a nekontrolovala ho. Ak došlo k pochybeniu zo strany právneho predchodcu odporcu, následky nemôže niesť a nemôže to byť na ťarchu navrhovateľky. Pokiaľ odporca namietal, že navrhovateľka žiada určenie vlastníckeho práva aj k pozemku nachádzajúcemu sa pred garážou postavenou v súčasnosti na parcele XXX/X, a že v predmetnom dodatku sa neuvádza, že by manipulačná plocha a prístupová cesta o výmere XX m2 mala byť aj k tomu pozemku XXX/X, ktorý bol v čase uzatvárania dodatku v osobnom užívaní tretej osoby - manželov J.. K tomuto argumentu odporcu je potrebné uviesť, že právny predchodca odporcu v predmetnom dodatku v bode I. uviedol, že „zriaďujem právo osobného užívania pozemku parc. č. XXX/ X kat. úz. P. vo výmere XX m2 za účelom prístavby skladu náradia /XX m2/ a prístupovej cesty a manipulačnej plochy k rodinnému domu č. XX a garážam postaveným na parc. č. XXX/X a parc. XXX/ X.“ Z citácie predmetného Dodatku jasne vyplýva, že právny predchodca odporcu nehovoril o jednej garáži, tak ako to tvrdí odporca, ale o dvoch garážach (množné číslo) postavených na parcelách XXX/ X (dom) a XXX/X (dve garáže) - označenie parciel však nesedí so súčasným označením, nakoľko právny predchodca odporcu v tom čase vychádzal z vtedy platného geometrického plánu č. XXX- XXX-XXX-XX zo dňa XX.XX.XXXXv ktorom sú uvedené čísla parciel XXX/X a /X . (prvá garáž) a / X (druhá garáž). Podľa projektovej dokumentácie k radovej výstavbe desiatich rodinných domov mal byť vlastníkom dvoch garáží (v súčasnosti postavených na parcelách č. XXX/X a č. XXX/X) prislúchajúcich k rodinnému domu v radovej zástavbe, a to z dôvodu, že predmetný rodinný dom nemá

pivničné priestory. O tom svedčí aj Kópia z pozemkovej mapy zo dňa XX.XX.XXXX a Geometrický plán z obdobia, kedy bol Dodatok podpísaný č. XXX-XXX-XXX-XX., v ktorom sú označené parcely nasledovne: parc. č. XXX/X - rodinný dom a dve parcely č. /X a /X. Právny predchodca odporcu preto vychádzal aj z tohto stavu, a preto zahrnul do Dodatku aj túto časť pozemku. Táto skutočnosť je uvedená vo vyjadrení navrhovateľky zo dňa 28.09.2011, založenej dokumentácie - technickej správy a je tiež zaznamenaná v zápisnici z pojednávania zo dňa 04.07.2012. Odporca tiež uviedol, že k Dodatku z roku XXXX neexistuje žiadna grafická príloha alebo identifikácia, ktorá by definovala pozemok XXX/ X vo výmere XX m2, a teda nie je zrejmé a určité, odkiaľ kam siaha a kde sa presne má nachádzať tento pozemok. Navrhovateľka v tom čase nemohla dať vypracovať žiadny takýto dokument a bolo to povinnosťou právneho predchodcu odporcu. Napriek tomu je jasné o akú časť pozemku sa jedná, nakoľko to vyplýva z Dodatku a z vyjadrení právneho predchodcu odporcu pri podpisovaní Dodatku. Tiež skutočný stav na mieste samom by neumožňoval iné riešenie o čom sa súd presvedčil obhliadkou na mieste samom dňa XX.XX.XXXX. Preto navrhovateľka vedela, ktorú časť pozemku má užívať a právny predchodca odporcu vedel, čo navrhovateľke Dodatkom prideľuje. Odporca ďalej uviedol, že ak by mal mať sporný pozemok polohu ako je znázornená v geometrickom pláne dodanom navrhovateľkou, tak by manželia J. museli chodiť do garáže v ich osobnom užívaní cez cudzí pozemok. Tu je podstatné, že manželia J. predmetnú garáž neužívali, nakoľko boli v rozvodovom konaní a s ich súhlasom garáž užívala po celú dobu navrhovateľka s tým, že po vyporiadaní BSM dôjde k výmene garáže, čo sa aj skutočne stalo zámennou zmluvnou medzi pani B. (J.) a navrhovateľkou. Napokon k obrane odporcu, že žiadnemu inému vlastníkovi radových rodinných domov v susedstve navrhovateľky, ktorí vychádzajú z garáže na pozemok parc. č. XXX/X k.ú. P. vo vlastníctve odporcu nebola dohodou o zriadení práva osobného užívania daná časť tohto pozemku nachádzajúca sa pred ich rodinným domom a garážou do užívania súd uvádza, že za predpokladu, že by títo, alebo niektorí z nich disponovali listinou, ktorou disponuje navrhovateľka (Dodatkom k dohode), s najväčšou pravdepodobnosťou by sa aj tiež svojich práv domáhali. Navrhovateľka preukázala oprávnenosť držby a teda svoju dobrú vieru, ktorú mal za preukázanú aj samotný právny predchodca odporcu, keď vydal stavebné povolenie číslo Výst. XXXX/ XXX Ma., v ktorom uviedol, že stavebníčka (navrhovateľka) preukázala k uvedenému pozemku osobné užívanie“. Tvrdenie odporcu, že navrhovateľka za sporné nehnuteľnosti neplatila daň z nehnuteľnosti je irelevantné, nakoľko nesplnenie povinnosti platiť z pozemkov daň nemôže mať za následok stratu vlastníckeho práva k pozemkom.

Navrhovateľka preukázala, že sporné nehnuteľnosti fakticky ovládala viac ako

10 rokov, nakladala s nimi ako so svojimi po dobu viac ako 10 rokov, v dobrej viere, že jej patria, investovala do nich finančné prostriedky, keď na predmetných nehnuteľnostiach na základe stavebného povolenia postavila sklad náradia (garáž), celú plochu zabetónovala, položila na ňu zámkovú dlažbu, starala sa o ne. Napokon o dobromyseľnosti navrhovateľky svedčí i vydané stavebné povolenie, keď samotný právny predchodca odporcu správny orgán v odôvodnení rozhodnutia uvádza, že stavebníčka preukázala k uvedenému pozemku (parc.

č. XXX/X) osobné užívanie.

Vzhľadom na vyššie uvedené, súd dospel k záveru, že navrhovateľka spĺňa zákonom stanovené podmienky vydržania vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, a to k pozemkom parc. č. XXX/ X o výmere XX m2 a parc. č. XXX/XX o výmere XX m2 z ktorého dôvodu súd jej návrhu vyhovel.

O trovách konania súd rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej

( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie, a to do 15 dní

odo dňa jeho písomného doručenia na Okresný súd Bratislava IV

v 3 vyhotoveniach, o ktorom rozhodne Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté

vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 202a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinní dobrovoľne nesplnia, čo im ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.