Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoP/89/2012

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a členov senátu JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej vo veci starostlivosti o mal. O. N. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny W., dieťa rodičov U. H., bytom D. nad T., R. X. XXX/XX a N. O., bytom D. nad T., O. I. XX/XX, o návrhu otca na zverenie mal. dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 12. júla 2012, č.k. -81 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku, ktorým súd zamietol návrh otca na zverenie mal. O. N. do striedavej starostlivosti oboch rodičov p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh otca na zverenie mal. O. N. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Otcovi dieťaťa uložil povinnosť zaplatiť trovy štátu vo výške 206,88 eur na účet Okresného súdu Trenčín, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v zmysle § 24 ods. 2 Zákona o rodine predpokladmi pre zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti je predovšetkým jednoznačný záujem dieťaťa na zverení do striedavej starostlivosti oboch rodičov, lepšia možnosť zaistenia potrieb dieťaťa pri tomto spôsobe osobitnej starostlivosti, ako pri výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov, spôsobilosť rodičov vychovávať dieťa, záujem obidvoch rodičov o osobnú starostlivosť o dieťa a súhlas aspoň jedného z rodičov so zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti. Tieto predpoklady musia byť všetky splnené kumulatívne (súčasne). Záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti oboch rodičov, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania, rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva upravené v Dohovore o právach dieťaťa, ako aj v iných právnych predpisoch. V danom prípade mal súd jednoznačne za preukázané, že zverenie maloletého O. N. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov nie je v jeho záujme. V konaní bolo preukázané, a to nielen znaleckým posudkom, ale aj v tom, ako sa rodičia maloletého vo svojich vyjadreniach prezentovali na pojednávaniach, že ich vzťah je hlboko rozvrátený. Rodičia spolu nedokážu komunikovať ani vo veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa a sústavne dochádza k vyhroteným hádkam a konfliktom, čo negatívne vplýva na maloleté dieťa. Otec zjavne popiera športovú aktivitu dieťaťa, neskôr pripustí, že dieťa futbal hrá, ale nie je ochotný dieťa v tomto smere aktívne podporovať napr. návštevou jeho tréningu. Maloletý O. je tak zo strany rodičov pod veľkým tlakom lebo je vtiahnutý do ich súperenia. Pociťuje nutnosť voľby medzi rodičmi a ich záujmami a to na neho pôsobí stresujúco. Pre maloletého je podľa vyjadrenia psychológa jednoduchšie striedať preferencie jedného alebo druhého rodiča podľa toho, s kým z nich sa práve nachádza. Z psychologickej praxe je prijatý záver, že pre striedavú výchovu sú vhodní len tí rodičia, ktorí sú schopní zachovať výchovnú koalíciu a jedným z preukazov osobnostnej zrelosti rodičov je schopnosť dohodnúť sa na striedavej výchove a s plným vedomím vziať na seba záväzky a obtiaže, ktoré z nej plynú. Schopnosť

dohodnúť sa na striedavej výchove je aj indikátorom, že obaja partneri sa dostali do poslednej fáze vyrovnania sa s ich rozchodom. Vzhľadom k tomu, že rodičia maloletého O. N. nespĺňajú predpoklady pre zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, súd návrh otca na zverenie maloletého O. N. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov zamietol. O náhrade trov štátu rozhodol podľa , v zmysle ktorého štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov. O trovách konania medzi účastníkmi rozhodol podľa .

Proti tomuto rozsudku, a to jeho výroku, ktorým súd zamietol návrh otca na zverenie mal. O. N. do striedavej starostlivosti oboch rodičov, podal v zákonnej lehote odvolanie otec mal. dieťaťa, domáhal sa jeho zmeny tak, že mal. O. N. bude zverený do striedavej starostlivosti oboch rodičov. Domnieval sa, že súd prvého stupňa nedostatočne posúdil jeho návrh, neprešetril všetky okolnosti a jednoznačne sa priklonil na stranu matky dieťaťa. Dôvodil, že sa chce podieľať na výchove a starostlivosti o mal. O. N. tak, ako jeho matka. Úprava styku s mal. dieťaťom každý druhý týždeň po dva dni, t.j. celkovo štyri dni v mesiaci, mu preto absolútne nevyhovuje, lebo je to príliš málo času, ktorý by mohol venovať svojmu synovi. Za rok je to pre neho len 48 dní, zatiaľ čo matka dieťaťa má k dispozícii až 317 dní, v dôsledku čoho môže matka lepšie na mal. O. N. vplývať a upevňovať si s ním vzťah po každej stránke (najmä v citovej oblasti) a samozrejme s ním aj nenápadne manipulovať. Poukázal na to, že aj podľa záverov znaleckého posudku je jeho vzťah so synom pozitívny, v dôsledku čoho je možné konštatovať, že na svojho syna v žiadnom prípade negatívne nevplýva. Pokiaľ znalkyňa uviedla, že spolu s matkou mal. dieťa nedostatočne chránili pri konfliktoch, ktoré mali ako rodičia medzi sebou a že toto na dieťa v minulosti negatívne vplývalo a rôzne sa to u neho prejavovalo, mal za to, že v tomto smere sú vinní obaja rodičia, pretože tieto napádania boli vzájomné. Ďalej uviedol, že má vytvorené vhodné podmienky k tomu, aby dieťa mohlo byť aj v jeho osobnej starostlivosti, pretože aj obaja starí rodičia mal. dieťaťa sú ochotní mu s výchovou maximálne pomáhať. Namietal, že nie on, ale matka má problém dohodnúť sa na striedavej starostlivosti, pričom súd prvého stupňa mu nedal žiadnu šancu dokázať, že na synovi a jeho výchove mu skutočne záleží a chce mu vytvoriť čo najlepšie podmienky pre jeho vývin, aby prežil šťastný a spokojný život a aby bol dobre pripravený vstúpiť do života dospelých.

Matka maloletého dieťaťa v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdiť ako vecne správny. Uviedla, že so striedavou starostlivosťou nesúhlasí, pretože si nevie predstaviť ako spolu s otcom vytvoria tie najlepšie podmienky pre život mal. O. N. v modely striedavej starostlivosti, pri ktorom je nevyhnutná sústavná, priam každodenná komunikácia a ústretovosť, keď s otcom práve tento základný princíp nie je možné dosiahnuť, nakoľko otec ju nestále slovne alebo formou sms uráža, osočuje, vyhráža sa jej a aj jej rodine, čo je aj zdokumentované v policajnom zápise, ba dokonca sa ju pokúsil aj fyzicky atakovať, a to priamo pre maloletým. Žiadna konštruktívna komunikácia ohľadom výchovy dieťaťa medzi nimi nikdy nebola a ani si ju nevie predstaviť. Zastávala názor, že otec nie je dobrým príkladom pre výchovu dieťaťa, pretože je nezodpovedný a jeho hrubé chovanie sa prenáša aj na dieťa, keďže vždy po návšteve u otca boli následné sťažnosti v škôlke na chovanie a sústredenosť maloletého. Tak isto má otec problém s dodržiavaním platenia výživného na dieťa, ktoré neplatí pravidelne a ani v plnej výške a ku dňu 12.08.2012 je dlžný 140 eur, čo je možné pokladať za negatívny prejav záujmu otca o starostlivosť o dieťa. Nesúhlasila s tvrdením otca o dostatočných podmienkach na výchovu dieťaťa, pretože v trojizbovom byte starých rodičov mal. dieťaťa žijú ešte ďalšie tri dospelé osoby, a to starí rodičia a priateľka otca, čo ona osobne nepovažuje za dostatočný priestor pre maloletého. Uviedla, že s mal. O. N. žije sama v dvojizbovom byte, kde má maloletý svoju vlastnú izbu a teda má aj do budúcnosti vytvorený priestor na svoje súkromie, sebarealizáciu a rast osobnosti, pričom tieto podmienky už teraz určite plnohodnotne prispievajú na kvalitnú prípravu na školské vyučovanie, keďže v septembri 2012 maloletý nastúpil do prvého ročníka základnej školy. Na záver uviedla, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so znaleckým posudkom súdnej znalkyne PhDr. J. U..

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti (vo výroku, ktorým súd zamietol návrh otca na zverenie mal. O. N. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov) bez

nariadenia odvolacieho pojednávania (, v spojení s ) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní otcom vznesené a v celom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Z daného titulu si odvolací súd osvojuje aj dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje ( ). Otec v podanom odvolaní neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by mohli privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia. K odvolacím námietkam otca odvolací súd považuje zdôrazniť nasledovné:

Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov, a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.

Podľa článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, či už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

Z citovaných ustanovení teda vyplýva povinnosť súdu, aby pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti rodičov sledoval predovšetkým záujem dieťaťa s ohľadom na jeho osobnosť, najmä vlohy, schopnosti a vývojové možnosti a so zreteľom na životné pomery rodičov. Súd musí dbať, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov a udržovanie pravidelného osobného styku s nimi a právo druhého rodiča, ktorému nebude dieťa zverené, na pravidelnú informáciu o dieťati. Súd má prihliadnuť taktiež k citovej orientácii a zázemiu dieťaťa, k výchovnej schopnosti a zodpovednosti rodičov, k stabilite budúceho výchovného prostredia, k schopnosti rodičov dohodnúť sa na výchove dieťaťa s druhým rodičom, k citovým väzbám dieťaťa na súrodenca, prarodičov a ďalších príbuzných, a tiež k hmotnému zabezpečeniu zo strany rodičov, včetne bytových pomerov.

Podľa článku 12 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnými stranami dohovoru, zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni. Za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmä možnosť, aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka a to buď priamo, alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade s procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.

Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa vykonal potrebné dokazovanie zamerané na osobnú starostlivosť o mal. O. N., a to výsluchom účastníkov konania, oboznámením spisu sp. zn. , správy ÚPSVaR W. zo šetrenia pomerov v rodine rodičov, úradného záznamu a správy z psychologického pohovoru rodičov a maloletého psychológom ÚPSVaR Trenčín, nariadením znaleckého dokazovania znalkyňou z odboru psychológia, klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých, PhDr. J. U.. Dôkazy vyhodnotil tak, že rodičia mal. dieťaťa spolu nedokážu komunikovať ani vo veciach týkajúcich sa mal. dieťaťa a sústavne dochádza medzi nimi k vyhroteným

hádkam a konfliktom, čo negatívne vplýva na mal. dieťa. Na základe takto vykonaného dokazovania dospel k záveru, že zverenie maloletého O. N. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov nie je v jeho záujme a preto návrh otca na striedavú osobnú starostlivosť zamietol. Odvolací súd sa s týmto právnym názorom súdu prvého stupňa plne stotožňuje. Z vykonaného dokazovania nesporne vyplýva, že vzťah oboch rodičov je hlboko rozvrátený, rodičia medzi sebou nedokážu vzájomne komunikovať, dochádza medzi nimi k hádkam a konfliktom, v dôsledku čoho je mal. O. N. zo strany rodičov pod veľkým tlakom, je vtiahnutý do ich súperenia a pociťuje nutnosť voľby medzi rodičmi a ich záujmami, čo na neho pôsobí stresujúco. Keďže zhodnotenie podmienok na zverenie mal. dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v zmysle ust. § 24 ods. 2 Zákona o rodine závisí aj od odborného posúdenia spôsobilosti oboch rodičov vychovávať dieťa v striedavej starostlivosti, odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa prihliadal pri rozhodovaní aj na stanovisko znalkyne uvedené v znaleckom posudku zo dňa 14.02.2011, č. 12/11, z ktorého jednoznačne vyplýva, že vzhľadom na neschopnosť rodičov primerane spolu komunikovať, konštruktívne riešiť náhle vzniknuté situácie okolo starostlivosti o maloletého, by striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov nebola v záujme dieťaťa a vystavovala by ho neprimeranej psychickej záťaži. Keďže v konaní bolo nielen znaleckým posudkom preukázané, že vo veciach týkajúcich sa mal. O. N. rodičia spolu nedokážu vzájomne komunikovať, dochádza medzi nimi k sústavným konfliktom a hádkam, odvolací súd v súlade s právnym názorom súdu prvého stupňa dospel k záveru, že rodičia mal. O. N. nespĺňajú predpoklady pre zverenie mal. dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Práve schopnosť rodičov vzájomne komunikovať, dohodnúť sa na striedavej výchove a dodržiavať výchovnú koalíciu je totiž prejavom ich zrelosti, vyrovnanosti a schopnosti zodpovedne vziať na seba všetky záväzky spojené so striedavou výchovou o mal. dieťa za účelom vytvorenia čo najvhodnejšieho výchovného prostredia. K námietke otca uvádzanej v odvolaní, že sa chce podieľať na výchove a starostlivosti o mal. O. N. tak, ako jeho matka, v dôsledku čoho mu úprava styku s mal. dieťaťom každý druhý týždeň po dva dni absolútne nevyhovuje, odvolací súd dodáva, že otcovi nič nebráni v tom, aby podal návrh na rozšírenie úpravy styku s mal. dieťaťom.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku, ktorým súd zamietol návrh otca na zverenie mal. O. N. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov podľa ako vecne správny potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .