Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21CoE-181-2012.pdf
PDF · 76.11 KB
Case nature
Area
Subarea
21CoE/181/2012
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpený: Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti povinnému: C. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. P., M. U. XXXX/ XX, pre vymoženie pohľadávky v sume 130,56 € s príslušenstvom, vykonávaný súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu T., W. XX, pod sp. zn. EX 11389/09, o odvolaní oprávneného a subjektu - Združenie na ochranu finančného spotrebiteľa OFS, so sídlom v Nitre, Petzwalova 12, IČO: 422 05 735, proti uzneseniu Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 8Er/369/2009-21 zo dňa 08. 08. 2012, takto jednomyseľne
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozhodnutím prvostupňový súd vyhlásil vo výroku I. exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. V bode II. výroku rozhodnutia vedľajšiemu účastníkovi na strane povinného náhradu trov konania nepriznal. V bode III. výroku súd povinnému náhradu trov konania nepriznal. V bode IV. výroku rozhodnutia súd súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému náhradu trov exekúcie nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmysle čl. 17 všeobecných podmienok tvoriacich súčasť spotrebiteľskej zmluvy, resp. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere v uvedenej rozhodcovskej doložke, na základe ktorej bola založená príslušnosť rozhodcovského súdu vyplýva, že povinný bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu na rozhodcovskom súde. Táto jednoznačne znemožnila voľbu povinného dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, v prípade začatia konania na rozhodcovskom súde z vôle oprávneného však rozhodne bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Rozhodcovskú doložku si povinný nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Táto je neprijateľná, pretože nebola povinným osobitne vyjednaná a núti povinného neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Právomoc rozhodcovského súdu, ktorý vydal exekučný titul, bola stanovená neprijateľnou zmluvnou podmienkou - rozhodcovskou doložkou. O náhrade trov konania rozhodoval súd podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., keď zastavenie konania zavinil oprávnený, povinnému tak vzniklo právo na náhradu trov konania, tento si však žiadne trovy neuplatnil v dôsledku čoho ani nebol vyzvaný na vyčíslenie trov postupom podľa § 151 ods. 4 O.s.p. a vznik trov povinného nemal súd preukázané ani zo spisu. Vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi konania na strane povinného súd nepriznal náhradu trov konania, ktoré si uplatnil z titulu trov súvisiacich s poradenstvom advokátskych kancelárii. Uvedené zdôvodnil, že vedľajší účastník na strane povinného si uplatnil trovy konania za poskytnutie právnych služieb v advokátskej kancelárii, pričom súd konštatoval, že nárok na trovy za poskytnutie právnych služieb advokátom vzniká účastníkovi konania len v prípade, že tento je zastúpený advokátom na základe plnej moci, pričom táto skutočnosť musí byť súdu riadne preukázaná. Vedľajší účastník nebol v predmetom konaní advokátom zastúpený, súd mu uplatnené trovy konania nepriznal.
Proti tomuto uzneseniu ako celku podal odvolanie oprávnený, a to z dôvodu toho, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, súd svojim postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, súd nedostatočne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal náležité dokazovanie a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Oprávnený žiadal predmetné rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie.
Proti výroku prvostupňového rozhodnutia o nepriznaní trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane povinného ( bod II. výroku prvostupňového rozhodnutia) podal odvolanie subjekt - Združenie na ochranu finančného spotrebiteľa OFS, so sídlom v Nitre, Petzwalova 12, IČO: 422 05 735. Považoval stručné odôvodnenie nepriznania trov konania za arbitrárne. Ich účasť bola efektívna a oprávnený zavinil zastavenie konania. Bez náhrady trov konania združenie dlhodobo nezvládne kryť výdavky. Na trovy konania majú právo podľa čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ a ide o súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 38, čl. 47 Charty základných práv EÚ. Poukázal na to, že sa hromadne pričiňujú o zastavenie exekúcií, ktoré nemali nikdy byť povolené. Podľa § 137 O.s.p. v znení novely uskutočnenej zákonom č. 332/2011 Z. z. majú právo na náhradu trov konania, ktoré predstavuje porada s advokátom, t. j. za jeden úkon právnej služby. Žiadali, aby súd zmenil uznesenie prvostupňového súdu a im priznal náhradu trov za jeden úkon právnej služby v súvislosti s poradou s advokátom JUDr. Igorom Šafrankom, so sídlom vo J..
Povinná sa k odvolaniu oprávneného a vedľajšieho účastníka na strane povinného písomne nevyjadrila.
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), vec preskúmal v zmysle § 212 ods. 3 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) napadnuté uznesenie zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p..
Krajský súd v Žiline podľa § 212 ods. 3 O.s.p. prihliadol aj bez návrhu na vadu konania pred súdom prvého stupňa, pretože táto mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Táto vada spočíva v tom, že prvostupňový súd bez toho, aby sa procesne relevantným spôsobom zaoberal návrhom Združenia na ochranu finančného spotrebiteľa OFS zo dňa 16. 8. 2011 v zmysle § 93 O.s.p. v spojení s § 251 ods. 4 O.s.p., tento subjekt bez ďalšie zahrnul do záhlavia napadnutého uznesenia s označeným vedľajšieho účastníka na strane povinného, pričom rozhodoval aj o jeho náhrade trov konania. Pritom v zmysle § 93 ods. 1 O.s.p. ako vedľajší účastník môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi sa zúčastniť ten, kto má právny záujem na jeho výsledku. Prvostupňový súd predtým, ako vydal napadnuté rozhodnutie, mal otázku, či tento subjekt v exekučnom konaní môže alebo nemôže vystupovať ako vedľajší účastník na strane konkrétneho účastníka exekučného konania (oprávneného alebo povinného), s končenou platnosťou vyriešiť s dôrazom na to, či je možné v exekučnom konaní vystupovanie vedľajšieho účastníka ako inštitútu.
V ďalšom konaní sa prvostupňový súd procesne vysporiada s týmto návrhom na vstup vedľajšieho účastníka do exekučného konania. Ak prvostupňový súd zastáva právny názor, že v exekučnom konaní je vedľajšie účastníctvo ako inštitút prípustné a možné, bude povinnosťou okresného súdu v ďalšom konaní postupom podľa § 93 ods. 3 v spojení s § 251 ods. 4 O.s.p. vyžiadať stanoviská účastníkov konania (oprávneného a povinného) a v prípade negatívneho vyjadrenia niektorého z účastníkov rozhodnúť o prípustnosti vedľajšieho účastníctva. V prípade, ak prvostupňový súd záujme právny názor, že vedľajšie účastníctvo v exekučnom konaní ako inštitút nie je možné aplikovať, rozhodne o tomto osobitným uznesením.
V tomto štádiu konania je však rozhodovanie o zastavení exekúcie predčasné. Kým nebude ustálené postavenie Združenia na ochranu finančného spotrebiteľa OFS v tomto exekučnom konaní, nie je možné ďalej pokračovať v exekučnom konaní. Preto sa súd nezaoberal vecnými námietkami uvedenými v odvolaniach oprávneného a Združenia na ochranu finančného spotrebiteľa OFS. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako celok podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
V súvislosti s výrokom napadnutého rozhodnutia, ktorým súd povinnej náhradu trov exekučného konania neprisúdil, súd poukazuje na ustálenú súdnu prax, podľa ktorej právo na náhradu trov exekúcie podľa § 200 ods. 1 EP nemôže vzniknúť povinnému; takéto právo nemožno vyvodiť ani z ust. § 203 ods. 1 EP, lebo toto ustanovenie rieši len vzťah vzniknutý medzi exekútorom a oprávneným (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5M Cdo 12/2004). Ak by súd rozhodoval o náhrade trov povinnej podľa EP, takéto rozhodnutie v ňom nemá oporu. Pokiaľ v danom prípade súd rozhodoval v zmysle O.s.p., použitie ustanovení O.s.p. o trovách konania i v exekučnom konaní podľa EP zásadne neprichádza do úvahy. Úprava v EP komplexne rieši rozhodovanie súdu o trovách exekúcie v prípade jej zastavenia. Ak teda lex specialis (EP) upravuje otázku rozhodovania o trovách exekúcie pri jej zastavení, nemožno v tejto otázke ani podporne použiť O.s.p. ako lex generalis. Preto výrok prvostupňového súdu, ktorým povinnej náhradu trov exekučného konania neprisúdil, je nadbytočný - z Exekučného poriadku nevyplýva a Občiansky súdny poriadok na toto rozhodovanie nie je možné použiť.
Čo sa týka výroku, ktorým súd vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov exekučného konania neprisúdil, tento výrok je predčasný vzhľadom na to, že v konaní doposiaľ nebolo ustálené, či subjekt Združenie na ochranu finančného spotrebiteľa OFS bude v exekučnom konaní vystupovať ako vedľajší účastník na strane konkrétneho účastníka exekučného konania.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne prvostupňový súd v novom rozhodnutí o veci podľa § 224 ods. 3 O.s.p..
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.