Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Co-100-2012.pdf
PDF · 83.98 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/100/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Márie Kupkovej vo veci žalobkyne Y. J., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. č. XX, T., zastúpenej JUDr. Mikulášom Buzgóm, advokátom v Košiciach, Ul. Štúrova č. 20, proti žalovanému Y. T., nar. X.X.XXXX, bytom W. č. XXX/X, XXX XX I., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 11C 51/2011 - 95 z 3.7.2012 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok okrem výroku o trovách konania.
Zrušuje rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, a to parcele č. 446 - záhrada o výmere 454 m2, zapísanej na LV č. XXXX, Správy katastra Snina, tak. úz. G. a to tak, že táto nehnuteľnosť patrí do dedičstva po Q. M., rod. T., ktorá zomrela XX.XX.XXXX. Zaviazal žalobkyňu zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 459,90 Eur a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vychádzal zo zistenia, že v prejednávanej veci z vykonaného dokazovania, najmä zo svedeckých výpovedí nepochybne vyplynulo, že žalobkyňa nespĺňa všetky tri podmienky oprávnenej držby, a to predovšetkým faktické ovládanie veci, pretože predmetnú nehnuteľnosť žalobkyňa neužívala sama, ani prostredníctvom iných osôb, ktoré ju mali mať od nej v nájme. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, t.j. nepreukázala nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti, a preto súd nemohol postupovať iným spôsobom ako žalobu zamietnuť.
Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa.
Poukázala na to, že rozsudok Okresného súdu Humenné sp. zn. 8 C 958/1989, ktorým bola predmetná nehnuteľnosť vyporiadaná, ju nezaväzuje. Nie je správna argumentácia súdu prvého stupňa pokiaľ uvádza, že právni predchodcovia žalovaného spornú nehnuteľnosť nadobudli do oprávnenej a dobromyseľnej držby už v roku 1959, pričom pokračovali v oprávnenej držbe svojich predchodcov v období pred 2. svetovou vojnou. Ide o nezmysel vtedy tvrdený žalobcom v konaní v roku 1989. Pred
rokom 1959 nehnuteľnosti po reálnej deľbe mali svojich skutočných užívateľov, ktorí túto reálnu deľbu rešpektovali, pričom v roku 1963 došlo medzi rodičmi žalobkyne a Y. A., rod. N. k uzavretiu nie perfektnej kúpnej zmluvy. Uvedená skutočnosť preukazuje opak tvrdení bývalého účastníka súdneho konania a je v rozpore aj so skutkovým zistením, ku ktorému dospel prvostupňový súd v napadnutom rozsudku. Obecný úrad v Ubli dňa 15.11.2006 obdobne ako dňa 31.5.1993 potvrdzoval úhradu domovej dane za parcelu č. 446 - záhrada o výmere 454 m2, ktoré potvrdenie preukazuje užívanie tejto nehnuteľnosti žalobkyňou alebo plnenie si povinností vlastníka nehnuteľností do uvedeného obdobia. Žalobkyňa užívala predmetnú nehnuteľnosť až do roku 2002, kedy matka žalovaného upozornila vnuka U. L., aby ich rodina prestala užívať predmetnú nehnuteľnosť. Svedkyňa U. L. medzičasom ochorela a jej svedecká výpoveď je taká, ako bola podchytená v zápisnici na pojednávaní, pričom určitá vecná a časová dezorientácia zrejme súvisí s ochorením. Pokiaľ ide o svedkyňu Q. J., je potrebné uviesť, že táto svedkyňa tvrdila, že nikdy na súde v Humennom v roku 1989 nebola, aj keď vo svojej výpovedi spochybnila vlastnícke právo právnych predchodcov žalobkyne. Kúpna zmluva z roku 1963 skutočnosť spísania tejto zmluvy na MNV preukazuje opak tvrdených skutočností touto svedkyňou. Výpoveď bývalého starostu obce Ing. R. U. je skutkovo použiteľná a je v súlade s tvrdením žalobkyne v tomto konaní, keď tento uviedol, že podklady k vymeriavaniu domovej dane obecný úrad dostával od príslušnej správy katastra s tým, že údaj o parcele jej výmere bol podkladom k vyrubeniu dane. Za rok 2001 žalobkyňa uhradila domovú daň a na jar 2002 matka žalovaného uviedla už známe skutočnosti súvisiace s prevzatím vlastníctva parcely č. 446. Žalobkyňa náležite preukázala užívanie predmetnej nehnuteľnosti svojimi právnymi predchodcami do roku 1940 a po uvedenom období v čase okupácie ešte originálnymi daňovými hárkami, pričom sporná nehnuteľnosť bola súčasťou platenej dane z nehnuteľnosti. Po druhej svetovej vojne užívanie tejto nehnuteľnosti preukazujú písomnosti otca žalobkyne E. M. z obdobia predpisovaných kontingentov z užívania nehnuteľností osobami, ktorým takáto povinnosť bola stanovená, aj keď neboli vlastníkmi užívaných nehnuteľností. Kúpna zmluva z roku 1963 preukazuje užívanie tejto nehnuteľnosti rodičmi žalobkyne a vedomosť U. A. - starého otca žalovaného o účastníkoch - právnych nástupcoch po Y. V. v čase súdneho konania v roku 1989 pred Okresným súdom Humenné. Nijakým spôsobom nebolo vyvrátené tvrdenie žalobkyne o užívaní spornej nehnuteľnosti do roku 2001. Čestné vyhlásenie U. L. a Y. L. dokumentuje skutočnosť nimi potvrdzovanú v čase, keď došlo k uvedenému vyhláseniu a jedine preukazuje progresívny vývoj zdravotného stavu svedkyne, ktorá pôvodne učinila písomné vyhlásenie.
Na základe toho navrhla, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobe vyhovel.
Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1,2 O.s.p., a to bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a zistil, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvého stupňa nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.
Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov ak ide o hnuteľnosť a po dobu 10 rokov ak ide o nehnuteľnosť.
Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
V predmetnej veci bolo súdom prvého stupňa správne konštatované, že žalobkyňa nepreukázala držbu predmetnej nehnuteľnosti po stanovenú dobu 10 rokov, ako aj ďalšie náležitosti nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním, a to či už jej osobou alebo jej právnymi predchodcami.
Faktom zostáva, že rozsudkom Okresného súdu Humenné č.k. 9C 859/89 - 14 zo 14.9.1989 bola predmetná nehnuteľnosť vysporiadaná v prospech právneho predchodcu žalovaného, a to v podiele 1/2 - vice a druhá polovica predmetnej nehnuteľnosti bola určená do dedičstva po nebohej Y. A., rod. N., ktorá zomrela X.X.XXXX. Je pravdou, že predmetný rozsudok žalobkyňu nezaväzuje, keďže nebola účastníčkou konania pod sp. zn. 9 C 859/89 Okresného súdu Humenné, avšak so skutkovými zisteniami súdu prvého stupňa urobenými v tomto konaní je potrebné sa vyporiadať, pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že predmetnú nehnuteľnosť v skutočnosti užívala ona a pred ňou jej právni predchodcovia a to aj pred rokom 1940.
V konaní pod sp. zn. 9 C 859/89 dospel súd prvého stupňa k iným skutkovým zisteniam a konštatoval, že predmetnú nehnuteľnosť užíval U. A. s Y. A., pričom svedkovia vypočutí v tomto konaní (v konaní pod sp. zn. 11 C 51/2011) nepotvrdzujú tvrdenia žalobkyne o tom, že predmetnú nehnuteľnosť užívala ona alebo jej právni predchodcovia.
Predmetná nehnuteľnosť je zapísaná v pozemnoknižnej zápisnici č. 362 ako mpč. 6, čo potvrdzuje aj identifikácia v rámci geometrického plánu zo 7.3.1989 a ako držiteľ predmetnej nehnuteľnosti je vedený U. A..
Žalobkyňa, ani jej právni predchodcovia ako vlastníci predmetnej nehnuteľnosti v pozemnoknižných zápisoch sa nenachádzajú. Pokiaľ ide o kúpnu zmluvu z 11.5.1963, táto len potvrdzuje odpredanie parcely mpč. 130/3 kat. úz. G., kde ako odpredávateľka vystupuje Q. M., teda právna predchodkyňa žalobkyne a ako kupujúca Y. A.. Táto kúpna zmluva však nepotvrdzuje nadobudnutie držby, alebo vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti, teda mpč. 6, zapísanej v zápisnici č. 362 kat. úz. G..
Ďalšou významnou okolnosťou, ktorú je potrebné vyhodnotiť v tomto konaní, sú výpovede svedkov, ako ich cituje aj súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Títo svedkovia nepotvrdili užívanie predmetnej nehnuteľnosti žalobkyňou, ani jej právnymi predchodcami.
Za týchto okolností platenie domovej dane, tak ako to tvrdí žalobkyňa, nie je takým právne významným dokladom, ktorý by umožňoval urobiť záver o vstupe do držby žalobkyne alebo jej právnych predchodcov k predmetnej nehnuteľnosti, a o nadobudnutí vlastníckeho práva jej právnymi predchodcami titulom vydržania.
Napokon je potrebné poukázať na to, že žalobkyňa sa síce domáha určenia rozsahu dedičstva po svojich právnych predchodcoch vo vzťahu k predmetnej parcele, avšak na druhej strane tvrdí, že až zhruba do roku 2000 predmetnú nehnuteľnosť užívala ona. Nie je preto zrejmé, na základe čoho a v ktorom období sa stali vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti jej právni predchodcovia.
Doklady týkajúce sa platenia kontingentov, ktoré sú k spisovému materiálu pripojené, nešpecifikujú predmetnú nehnuteľnosť ako majetok, ktorý by bol užívaný právnym predchodcom žalobkyne.
Na základe týchto okolností je potrebné konštatovať, že súd prvého stupňa správne zistil, že nebolo preukázané užívanie predmetnej nehnuteľnosti, či už žalobkyňou alebo jej právnymi predchodcami počas rozhodnej doby potrebnej na nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním a taktiež ani titul, na základe ktorého by mohla žalobkyňa alebo jej právni predchodcovia do tejto držby vstúpiť.
Správne preto postupoval súd prvého stupňa pokiaľ žalobu zamietol a postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozsudok v tejto časti ako vecne správny potvrdil.
Pochybil však súd prvého stupňa pokiaľ ide o trovy konania, pretože zo spisu nevyplýva, že by žalovaný bol zastúpený právnym zástupcom, aj keď do spisu predložil príjmové pokladničné doklady
svedčiace o právnych poradách s advokátkou. Pre ustálenie trov konania v podobe reálnych výdavkov sa však vyžaduje konkrétna špecifikácia, akým spôsobom bola táto suma účtovaná žalovanému a za aké služby. Zatiaľ doklady pripojené k spisu svedčiace o trovách konania žalovaného sú v tejto časti nepreskúmateľné a taktiež aj rozhodnutie súdu prvého stupňa je predčasné, pretože nekritickým spôsobom akceptovalo predložené doklady zo strany žalovaného bez hlbšieho posúdenia reálnej výšky a dôvodnosti týchto nákladov.
Preto postupom podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. odvolací súd rozsudok v tejto časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
V konečnom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).
Poučenie:
Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.