Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2S-31-2011.pdf
PDF · 169 KB
Case nature
Area
Subarea
2S/31/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a sudkýň JUDr. Evy Slávikovej a JUDr. Moniky Tobiašovej v právnej veci žalobcu Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom v Kežmarku, Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Beňo&partners, Advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom v Poprade, Nám. sv. Egídia 95, 058 01 Poprad, proti žalovanému Slovenskej obchodnej inšpekcii, Ústrednému inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie, so sídlom Bratislava, Prievozská 32, 827 99 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovanej zo dňa 10. augusta 2011 č.: SK/0253/99/2011 na základe žaloby takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovanej citovaného v úvodnej časti rozsudku v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Slovenskej obchodnej inšpekcie, Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Prešove pre Prešovský kraj zo dňa 14. marca 2011 č. : P/0514/07/10, ktoré žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie a priznať trovy konania.
Žalobu odôvodnil tým, že poukázal na výrok prvostupňového rozhodnutia, ako aj dôvody odvolania a konštatovania žalovaného. Ďalej dôvodil tým, že výška mesačnej splátky uvedená v časti 2C formulára neobsahuje podľa tvrdení žalovaného mesačné poistné, z uvedeného dôvodu sa táto suma odlišuje od sumy uvedenej v úverovej zmluve, ktorá je stanovená aj s poistným. Výška poistného nie je položkou, ktorú je poskytovateľ úveru povinný uvádzať vo formulári v zmysle vyhlášky č. 660/2007 Z.z.. Poistné je náklad spotrebiteľa iba ak, spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby - teda, ak by poistenie bolo nevyhnutnou podmienkou získania úveru, čo v danom prípade nie je. Navyše podľa žalobcu poistenie nie je predmetom jeho činnosti a zaplatené poistné nie je jeho príjmom. Spotrebiteľovi je pri podpise zmluvy poskytnutá možnosť uzavrieť poistenie, pričom spotrebiteľ sa môže rozhodnúť, či túto možnosť využije a nie je daný zákonný dôvod na uvádzanie výšky poistného v zmluvnom formulári.
Podľa žalobcu žalovaný nerozlišoval medzi celkovými nákladmi spotrebiteľa a nákladmi spojenými s poskytnutím pôžičky a podľa uvedenej zmluvy spotrebiteľ obdržal pôžičku v sume 11 871,41 Eur sa vrátiť bol povinný 60 splátok vo výške 273,39 Eur, t.j. spolu 14 403,40 Eur. Rozdiel medzi sumou, ktorú spotrebiteľ celkovo dostal a celkovou sumou, ktorú mal vrátiť sú jeho celkové náklady. V danom prípade ide o sumu 4 531,99 Eur, o ktorej žalobca informuje spotrebiteľa v zmluvnom formulári. Náklady spojené s poskytnutím pôžičky sú odlišnou položkou a predstavujú náklady, ktoré kontrolovanému subjektu
vzniknú v súvislosti s poskytnutím pôžičku a ktoré spotrebiteľ v rámci splácania úveru refunduje. Táto suma je výslovne uvedené v zmluve. Ďalej žalobca dôvodil tým, že výška úveru nekorešponduje so sumou čerpaných prostriedkov z dôvodu, že časť úveru je prevedená na účet predávajúceho a časť úveru na úhradu nákladov spojených s poskytnutím pôžičky. V doslovnom slova zmysle spotrebiteľ peňažné prostriedky nedostáva vôbec, ale sú poskytnuté a rozúčtované na priamu úhradu všetkých spotrebiteľových výdavkov, ktoré má v súvislosti s kúpou auta.
Podľa vysvetliviek na vyplnenie formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyhlášky MF SR č. 620/2007 Z.z. je poskytovateľ úveru povinný vyplniť údaj o nákladoch uvedený v § 2 písm. c) v prvom až piatom bode zákona č. 258/2001 Z.z., ktoré neboli zahrnuté do výpočtu RPMN a sú povinné na získanie ponúkaného spotrebiteľského úveru. Zároveň žalobca citoval ustanovenie § 2 písm. c) zákona č. 258/2001 Z.z. a zdôraznil, že žalovaný má za to, že náklady spojené s poskytnutím pôžičky nie sú ani jednou položkou uvedenou v citovanom ustanovení, jeho postup pri oboznamovaní spotrebiteľa s podmienkami poskytnutia úveru je preto správny.
S uvedeným záverom žalovaného žalobca nemôže súhlasiť. Formát predmetných zmluvných podmienok nie je pre priemerného spotrebiteľa nečitateľný, pričom v menšom formáte písma sú vyhotovované napr. príbalové letáky k liečivám, ktoré obsahujú pre spotrebiteľa veľmi závažné informácie. Text zmluvných podmienok je podľa žalobcu prehľadne rozčlenený odsekmi a zvýraznenými nadpismi jednotlivých časti a veľkosť písma samotného textu nie je neprimeraná bežným zvyklostiam v tejto oblasti služieb.
Uvedený záver správneho orgánu podľa žalobcu nemá oporu v skutkovom stave. V spoločných ustanoveniach zmluvy o pôžičke sa výslovne uvádza vyhlásenie spotrebiteľa, že formulár o zmluvných podmienkach mu bol doručený a že sa s jeho obsahom oboznámil. Žalobca nemá vedomosť z akého dôvodu žalovaný usúdil, že k doručovaniu formulára malo dôjsť prostredníctvom pošty a až po podpise zmluvy, pričom žalobca v súlade s ustanovením § 3 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. doručoval zmluvný formulár klientom osobne pri rokovaní o uzavretí zmluvy a klienti tak majú možnosť sa jeho obsahom podrobne oboznámiť. Tak tomu bolo aj v posudzovanom prípade. Žalobca osobitne poukázal na manuál, ktorý určuje podmienky, za ktorých je predávajúci ako zástupca oprávnený uzavrieť zmluvu o pôžičke a ktoré písomnosti sa doručujú spotrebiteľovi osobne pred podpisom zmluvy. Tento manuál mal správny orgán v priebehu kontroly k dispozícii a z uvedeného dôkazu vyplýva, že okrem iných písomností sa pred podpisom zmluvy dovzdáva spotrebiteľovi aj predmetný formulár. Ak má správny orgán za to, že zmluvný formulár bol doručovaný poštou, je povinný túto skutočnosť preukázať, pričom je oprávnený vyžadovať od kontrolovaného subjektu súčinnosť. Žalobca je nútený konštatovať, že napriek súčinnosti ktorú správnemu orgánu poskytol, toto potvrdenie správneho orgánu preukázané nebolo. Žalobca nikdy netvrdil, že doručovanie má preukazovať spotrebiteľ, naopak tvrdí, že doručenie, resp. nedoručenie má preukazovať správny orgán, ak za túto skutočnosť ukladá sankciu. Žalobca uviedol, že nemá vedomosť, ako má od spotrebiteľa obdržať potvrdenie doručenia, ak nie jeho podpisom. Rozhodne žalobca trvá na tom, že formulár vždy bezvýnimočne doručuje osobne pred podpisom zmluvy a v konaní nebol preukázaný opak.
K žalobe sa písomným podaním zo dňa 08. novembra 2011 vyjadrila žalovaná, ktorá s poukazom na dôvody uvádzané v napadnutom rozhodnutí navrhla žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť.
Z administratívneho spisu predloženého žalovaným vyplýva, že Slovenská obchodná inšpekcia, Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Prešove pre Prešovský kraj dňa 14. marca 2011 pod č. P/0514/07/10 podľa § § 3 ods. 4, § 4 ods. 1, 2 písm. g) zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov ako príslušný správny orgán rozhodol tak, že účastníkovi konania Consumer Finance Holding, a. s. , Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, ICO: 35 923 130, v zastúpení Beňo & partners advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom 058 01 Poprad, Nám. sv. Egídia 95 pre porušenie povinnosti predávajúceho
- neklamať spotrebiteľa zamlčaním údajov o nákupných podmienkach podľa § 5 ods. 1,
- pre porušenie zákazu používania nekalej obchodnej praktiky vo forme klamlivého konania vo vzťahu k cene a vo forme klamlivého opomenutia poskytovaním podstatných informácii nevhodným spôsobom podľa § 7 ods. 1 v nadväznosti na § 8 ods. 1 písm. d) a na § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov zistené pri výkone kontroly dňa 22. júna 2010 v prevádzkarni účastníka konania Consumer Finance Holding, a. s., Bernolákova 4681/17, Poprad a dňa 13. decembra 2010 na základe došetrenia v sídle správneho orgánu uložil podľa § 24 ods. 1 zákona pokutu vo výške 10 000,00 Eur, z toho za klamanie spotrebiteľa podľa § 5 ods. 1 zákona vo výške 1 000,00 Eur a za porušenie zákazu používania nekalej obchodnej praktiky podľa § 7 ods. 1 v nadväznosti na § 8 ods. 1 písm. d) a § 8 ods. 4 vo výške 9 000,00 Eur, ktorú je účastník konania povinný zaplatiť do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.
Výrok rozhodnutia odôvodnil prvostupňový správny orgán tým, že dňa 22. júna 2010 bola vykonaná kontrola v prevádzkarni účastníka konania a dňa 13. decembra 2010 vykonané došetrenie v sídle správneho orgánu zamerané na dodržiavanie príslušných ustanovení zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších zmien a doplnkov, Vyhlášky MF SR č. 620/2007 Z. z. , ktorou sa ustanovuje vzor formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere a na prešetrenie spotrebiteľského podnetu evidovaného správnym orgánom pod číslom PO 430/10, pričom inšpektorom SOI boli účastníkom konania predložené podklady a na základe týchto podkladov bolo zistené, že účastník konania je predávajúcim v zmysle § 2 písm. b) zákona a veriteľom v zmysle § 3 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch.
Kontrolou bolo zistené, že účastník konania pri poskytovaní spotrebiteľských úverov klamal spotrebiteľa zamlčaním údajov o nákupných podmienkach a používal nekalú obchodnú praktiku vo forme klamlivého konania vo vzťahu k cene služby a vo forme klamlivého opomenutia poskytovaním podstatných informácii nevhodným spôsobom, čím porušil § 5 ods. 1 a § 7 ods. 1 v nadväznosti na § 8 ods. ods. 1 písm. d) a ods. 4 zákona.
Za zistené nedostatky a tým aj za preukázané porušenie zákona citované vo výrokovej časti tohto rozhodnutia účastník konania ako predávajúci v zmysle § 2 písm. b) zákona zodpovedá v plnom rozsahu. Z uvedeného dôvodu bolo voči nemu dňa 20. januára 2011 začaté správne konanie, ku ktorému sa písomne vyjadril 11. marca 2011. Správny orgán zároveň poukázal na písomné vyjadrenie účastníka konania a ďalej dôvodil tým, že inšpektorát práce preskúmal podklady rozhodnutia v celom rozsahu a dospel k záveru, že dôvody uvádzané vo vyjadrení účastníka konania ho nezbavujú zodpovednosti za kontrolou zistený protiprávny stav. Správny orgán argumentoval tým, že keďže zodpovednosť za vyhotovenie dvoch rôznych kúpnych zmlúv treťou osobou nie je predmetom správneho konania a keďže správny orgán z tohto dôvodu za tento nedostatok uvedený v inšpekčnom zázname nevyvodzuje zodpovednosť voči účastníkovi konania, nebude sa námietkami uvedenými vo vyjadrení v tomto smere zaoberať. Účastník konania ako predávajúci, podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky alebo poskytuje služby je povinný dodržiavať všetky zákonom stanovené podmienky ponuky alebo predaja výrobkov alebo poskytovania služieb. Za ich dodržiavanie zodpovedá objektívne, teda bez ohľadu na akékoľvek okolnosti, ktoré spôsobili ich porušenie. Správny orgán citoval ustanovenie § 3 ods. 5, § 5 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Dôvodil ďalej tým, že z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že zákaz klamania spotrebiteľa je adresovaný každej osobe, ktorá pri predaji výrobku, či poskytovaní služby vstupuje do vzťahov so spotrebiteľom v inom postavení ako v postavení spotrebiteľa. Účelom zákazu klamania spotrebiteľa je zabezpečenie primeranej informovanosti spotrebiteľa o výrobku, či službe alebo úrovni nákupných podmienok. K porušeniu zákazu klamania spotrebiteľa zákon nevyžaduje zavinené konanie a dôjde k nemu vždy, ak sa preukáže, že spotrebiteľ bol klamaný. Posúdením obsahu formulára, s ktorým bol účastník konania ako poskytovateľ spotrebiteľských úverov v zmysle § 3 ods. 5 Zákona o spotrebiteľských úveroch povinný spotrebiteľa pred uzavretím zmluvy oboznámiť bolo zistené, že účastník konania neoboznámil spotrebiteľa so zmluvnými podmienkami podľa bodu 1C a3E formulára a zároveň bolo zistené, že účastník konania uvedené riadky formulára nevyplnil údajmi v súlade s Vyhláškou v prípade, ak údaje boli pre daný spotrebiteľský úver relevantné, ale ani neoznačil symbolom „-„ ak údaje pre daný spotrebiteľský úver relevantné neboli. Uvedeným konaním účastník konania tak v rozpore s § 5 ods. 1 zákona klamal spotrebiteľa zamlčaním údajov o nákupných podmienkach spotrebiteľského úveru. Správny orgán citoval ustanovenie § 7 ods. 1, 2, § 2 písm. p), § 2 písm. r), § 2 písm. u), § 7 ods. 4, § 8 ods. 1 písm. d), § 8 ods. 4 Zákona o spotrebiteľských úveroch.
Kontrolou bolo zistené, že spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy ale ani pri uzavretí zmluvy nie je riadne informovaný o podstatných zmluvných podmienkach spotrebiteľského úveru vrátane ceny, ktorú má za poskytnutý úver zaplatiť. Samotný spôsob, akým účastník konania stanovuje výšku úveru a celkových nákladov spojených s poskytnutím spotrebiteľského úveru je neprijateľný a nekalý, nakoľko vyvoláva dojem, že cena úveru je podstatne nižšia, než v skutočnosti je. Správny orgán dospel k záveru, že tento spôsob vykazuje znaky nekalej obchodnej praktiky vo forme klamlivého konania podľa § 8 ods. 1 písm. d) zákona z dôvodu, že môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu spotrebiteľa vo vzťahu k cene. Dôkazom o charaktere protiprávneho konania účastníka konania je i obsah šetreného spotrebiteľského podnetu, z ktorého jednoznačne vyplýva, že spotrebiteľ bol uvedený do omylu, v dôsledku ktorého pristúpil k uzavretiu zmluvy, ktorú by inak neuzatvoril. Čo sa týka dôležitých informácií uvedených v časti havarijné poistenie týkajúcich sa povahy produktu, jeho vlastností a podmienok, za ktorých je poskytovaný, sú vzhľadom na veľkosť písma absolútne nečitateľné, pričom spôsob poskytovania týchto informácii je pre bežného spotrebiteľa nevhodný. Uvedený spôsob poskytovania podstatných informácií vykazuje znaky nekalej obchodnej praktiky vo forme klamlivého opomenutia v zmysle § 7 ods. 1 v nadväznosti na § 8 ods. 4 zákona z dôvodu, že v dôsledku nevhodného spôsobu poskytovania podstatných informácii môže priemerný spotrebiteľ prijať rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.
Podľa názoru správneho orgánu, zmluvná podmienka, na ktorú sa účastník konania vo vyjadrení odvoláva, podľa ktorej spotrebiteľ podpisom zmluvy prehlasuje, že pred uzavretím zmluvy bol písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami prostredníctvom formulára, ktorý mu bol doručený a tento prevzal, tak ako to je uvedené v časti zmluvy Spoločné ustanovenia je neprijateľná z dôvodu, že na spotrebiteľa neprijateľne prenáša dôkazné bremeno v otázke oboznámenia sa s obsahom formulára. Je neprijateľné, aby bolo na spotrebiteľa štandardnou zmluvnou podmienkou prenášané dôkazné bremeno o to viac, keď povinnosť oboznámiť spotrebiteľa so zmluvnými podmienkami zmluvy o spotrebiteľskom úvere pred uzavretím zmluvy § 3 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch ukladá účastníkovi konania. S poukazom na ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Vychádzajúc zo skutočnosti, že uvedená zmluvná podmienka je neprijateľná a teda neplatná bolo preto povinnosťou účastníka konania svoje tvrdenie o osobnom odovzdaní formulára spotrebiteľovi pred uzavretím zmluvy preukázať, čo nepreukázal.
V tejto súvislosti nemožno vyčítať správnemu orgánu, že z predložených písomností nerozlišoval medzi celkovými nákladmi spotrebiteľa a nákladmi spojenými s poskytnutím pôžičky, ako vo vyjadrení uviedol účastník konania, keďže z predložených podkladov je vôbec ťažké zistiť skutočné celkové náklady spotrebiteľa spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru tak ako ich má na mysli ustanovenie § 2 písm. c) Zákona o spotrebiteľských úveroch. Aj keď náklad spojený s poskytnutím pôžičky v sume 2 821,46 Eur vykazuje znaky nákladov v zmysle § 2 písm. c) zákona, účastník konania ho vykazuje ako spotrebiteľský úver v zmysle § 2 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch, a to aj napriek tomu, že znaky spotrebiteľského úveru nespĺňa. Nakoľko správny orgán presne a úplne zistil skutočný stav veci z podkladov rozhodnutia, ktoré si za tým účelom zabezpečil, má za to, že prejednávaná vec bola náležité objasnená a pri hodnotení dôkazov, každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, vychádzal najmä zo skutkového stavu zisteného pri kontrole zaznamenaného v inšpekčnom zázname, ktorý považuje za nepochybne zistený.
Správny orgán opätovne posúdil zistený skutkový stav týkajúci sa používania nekalých obchodných praktík a tento prekvalifikoval na porušenie § 7 ods. 1 v nadväznosti na § 8 ods. 1 písm. d) a § 8 ods. 4. Citoval ustanovenie § 24 ods. 1 a § 24 ods. 5 zákona a pri určení výšky pokuty prihliadol na skutočnosť, že klamaním spotrebiteľa zamlčaním údajov o nákupných podmienkach a používaním nekalej obchodnej praktiky, vo forme klamlivého konania a vo forme klamlivého opomenutia, boli porušené práva spotrebiteľa chránené zákonom. S poukazom na tieto ustanovenia, ktorých porušení sa dopustil, správny orgán vyhodnotil aj výšku uloženej pokuty, pričom prihliadal na charakter protiprávneho konania, spoločenskú nebezpečnosť používania nekalej obchodnej praktiky vo vzťahu k spotrebiteľovi a uviedol, že samotné tzv. „náklady spojené s poskytnutím pôžičky“, ktoré nie sú zahrnuté do celkových nákladov spojených s poskytnutím spotrebiteľského úveru v sume 2 821,46 Eur sú s prihliadnutím na výšku spotrebiteľského úveru neprimerane vysoké až úžernícke o to viac, keď tieto náklady si účastník konania účtuje ako poplatok za uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré uzatvára opakovane v mnohých prípadoch v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti.
S poukazom na vysokú spoločenskú nebezpečnosť protiprávneho konania účastníka konania je potrebné vidieť však najmä v tom, že o týchto nákladoch spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy nie je informovaný. O skutočnej cene a podmienkach spotrebiteľského úveru sa spotrebiteľ dozvedá až zo splátkového kalendára, ktorý je mu však doručovaný až po podpise zmluvy, kedy už nemôže zrušiť účinky svojho konania. Prihliadol na skutočnosť, že používanie nekalej obchodnej praktiky pri konaní so spotrebiteľom, je závažným zásahom do práv spotrebiteľa chránených zákonom. Takéto konanie je o to závažnejšie, keď v dôsledku takéhoto konania dochádza k porušovaniu ekonomických záujmov spotrebiteľov v značnom rozsahu. Vo vzťahu k miere zavinenia prihliadal aj na tú skutočnosť, že predávajúci objektívne bez ohľadu na zavinenie zodpovedá za dodržiavanie zákonom stanovených povinnosti, teda zodpovedá aj za protiprávne konanie osôb, ktoré v mene predávajúceho pri predaji výrobkov, či poskytovaní služieb konajú. Správny orgán zároveň prihliadol k tomu, že účel sledovaný zákonom vyjadrený v ustanovení § 3 ods. 1 zákona na ochranu pred nekalou obchodnou praktikou a na ochranu ekonomických záujmov vzhľadom na zistené nedostatky, v zákonom požadovanej miere a úrovni dosiahnutý nebol a preto v súlade s ustanovením § 24 ods. 1 prvej časti prvej vety zákona, uložil pokutu na spodnej hranici zákonom stanovenej sadzby vo výške ako je uvedená vo výroku, pričom uložená pokuta v tejto výške je vzhľadom na jej represívno-výchovnú funkciu, ako aj s prihliadnutím na zákonom stanovené medze a hľadiská pokutou primeranou a zároveň pokutou zodpovedajúcou zistenému protiprávnemu stavu a charakteru porušenia zákona.
O odvolaní žalobcu, ktoré obsahuje identické dôvody ako sú uvedené v dôvodoch žaloby rozhodla žalovaná, ako odvolací orgán napadnutým rozhodnutím zo dňa 10. augusta 2011 pod č. SK/0253/99/2011 tak, že napadnuté rozhodnutie vo výrokovej časti mení tak, že za porušenie povinností ustanovených v § 7 ods. 1 v nadväznosti na § 8 ods. 1 písm. d) a na § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov sa účastníkovi konania: Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130, podľa § 24 ods. 1 vyššie cit. zákona o ochrane spotrebiteľa, ukladá peňažná pokuta vo výške 7 000 EUR, slovom: sedemtisíc eur. Uloženú pokutuje účastník konania povinný uhradiť do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia priloženou poštovou poukážkou alebo príkazom na úhradu na účet: Štátna pokladnica, č. ú.: XXXXXXXXXX, numerický kód-XXXX, VS-XXXXXXXX.
Výrok rozhodnutia odôvodnila žalovaná tým, že poukázala na pôvodný výrok prvostupňového rozhodnutia a dôvody odvolania, pričom citovala ustanovenie § 3 ods. 1, § 3 ods. 4 a § 32 ods. 2 a § 59 ods. 1 Správneho poriadku. Ďalej dôvodila tým, že preskúmaním veci v odvolacom konaní bol zistený dôvod na zmenu napadnutého rozhodnutia, pričom odvolací orgán upustil od postihu účastníka konania za porušenie § 5 ods. 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a s ohľadom na vysvetlivky na vyplnenie formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere tvoriace prílohu k vyhláške č. 620/2007 Z.z. konštatoval, že inšpektori SOI sa počas šetrenia podnetu spotrebiteľa dňa 22. júna 2010 nezamerali na zistenie prípadnej existencie zmluvy o výlučnom poskytovaní spotrebiteľského úveru uzatvorenej medzi veriteľom a predávajúcim, ako aj na preverenie toho, či si veriteľ uplatňoval voči spotrebiteľovi aj niektoré z nákladov vyplývajúcich z § 2 písm. c) prvý až piaty bod zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Uvedené zistenia boli pritom rozhodujúce pre ustálenie skutočnosti či mal účastník konania povinnosť uviesť údaje požadované v riadku 1C a 3E formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo len symbol „-", pokiaľ tieto údaje neboli pre príslušný spotrebiteľský úver relevantné. Ustálenie uvedených skutočností malo byť pritom rozhodujúce pre posúdenie charakteru a najmä závažnosti predmetného skutku a podľa názoru odvolacieho orgánu malo mať vplyv aj na samotné určenie výšky pokuty účastníkovi konania. Vzhľadom na to, že skutok spočívajúci v porušení § 5 ods. 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa nebol zo strany prvostupňového správneho orgánu dostatočne zistený, odvolací orgán upustil od ďalšieho postihu účastníka konania za toto porušenie. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací správny orgán zároveň znížil výšku uloženého postihu na sumu uvedenú vo výroku tohto rozhodnutia. Povinnosťou účastníka konania bolo dodržiavať zákaz používania nekalej obchodnej praktiky vo forme klamlivého konania vo vzťahu k cene a vo forme klamlivého opomenutia poskytovaním podstatných informácií nevhodným spôsobom; čo účastník konania porušil. Inšpektori SOI dňa 22.06.2010 vykonali kontrolu v prevádzkarni účastníka konania, poskytovateľ spotrebiteľských úverov, produkt Quatro Car, Bernolákova 4681/17, Poprad a dňa 13. februára 2010 vykonali došetrenie v sídle správneho orgánu zamerané na dodržiavanie príslušných ustanovení zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov, zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších zmien a doplnkov, Vyhlášky MF SR č. 620/2007 Z. z., ktorou sa ustanovuje vzor formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere a na prešetrenie spotrebiteľského podnetu evidovaného správnym orgánom.
Kontrolou bolo zistené, že účastník konania používal pri poskytovaní spotrebiteľských úverov nekalú obchodnú praktiku vo forme klamlivého konania vo vzťahu k cene služby a vo forme klamlivého opomenutia poskytovaním podstatných informácii nevhodným spôsobom, čím porušil § 7 ods. 1 v nadväznosti na § 8 ods. ods. 1 písm. d) a ods. 4 zákona. Zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzatvoril spotrebiteľ s účastníkom konania, je naviazaná a vzájomne prepojená s kúpnou zmluvou uzatvorenou medzi spotrebiteľom a predajcom - spoločnosťou AUTOCENTRUM AAA AUTO, a. s., ktorej predmetom je kúpa motorového vozidla Škoda Octavia, rok výroby 2005, od predajcu za dohodnutú kúpnu cenu 10 647 Eur. Pri podpise kúpnej zmluvy spotrebiteľ zaplatil predajcovi zálohu na kúpnu cenu v sume 1 597,05 Eur (bod V. písm. a) kúpnej zmluvy). Podľa bodu V. písm. b) kúpnej zmluvy doplatok kúpnej ceny vo výške 9049,95 Eur mal byť predajcovi doplatený najneskôr do 10 dní po poskytnutí pôžičky spoločnosťou Consumer Finance Holding a. s., teda účastníkom konania. Pri tom istom rokovaní, toho istého dňa a pod tým istým číslom uzatvoril spotrebiteľ s účastníkom konania, v mene ktorého konal predajca ako sprostredkovateľ, aj zmluvu o úvere tzn. Zmluvu a zmluvu o zabezpečení. Podľa tejto zmluvy o úvere spotrebiteľovi mal byť poskytnutý úver vsunie 11 871,41 Eur , pričom táto suma pozostávala z doplatku kúpnej ceny a z nákladov spojených s poskytnutím pôžičky v sume 2 821,46 Eur. Žalovaná citovala ustanovenie § 3 ods. 5 Zákona o spotrebiteľských úveroch kontrolou náležitostí formulára a zmluvy, ktoré ustanovuje Vyhláška o spotrebiteľských úveroch a kontrolou, či informácie o podmienkach spotrebiteľského úveru sú jednoznačné, prehľadné a nezavádzajúce bolo zistené, že formulár neobsahuje náklady s poskytnutím pôžičky v sume 2 821,46 €, ktoré sú uvedené v zmluve. Mesačná splátka úveru v sume 273,39 Eur uvedená v riadku 2C formulára nekorešponduje s mesačnou splátkou úveru v sume 311,78 € uvedenou v zmluve. Výška úveru uvedená v riadku 2A formulára v sume 11871,41 € Eurnekorešponduje s čerpaním úveru (kúpna cena znížená o akontáciu) uvedená v riadku 2B formulára. Zmluva neobsahuje celkové náklady spotrebiteľa spojené s poskytnutím úveru v sume 4 531,99 Eur, ktoré sú uvedené v riadku 3A formulára. Zároveň bolo kontrolou spôsobu uvádzania výšky úveru a celkových nákladov spojených s poskytnutím úveru v zmysle § 2 písm. a) a c) zákona o spotrebiteľských úveroch, bolo zistené, že úver v celkovej výške 11 871,4 Eur, ale aj z nákladov spojených s poskytnutím pôžičky v sume 2 821,46 Eur , teda aj zo sumy, ktorá v zmysle § 2 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch, nie je úverom. Posúdením obsahu zmluvy o úvere správny orgán zistil, že účastník konania ani v tomto prípade nerešpektoval zákonom vymedzený pojem spotrebiteľského úveru v zmysle § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko do úveru v sume 11 871,4 Eur rovnajúcej sa doplatku kúpnej ceny podľa kúpnej zmluvy zarátal aj sumu 2 821,46 Eur, tzv. náklady spojené s poskytnutím pôžičky, ktoré nie sú úverom.
Zmluva o úvere taktiež neobsahuje údaje podľa § 4 ods. 2 písm. i) Zákona o spotrebiteľských úveroch, t. j. konkrétnu výšku a termíny jednotlivých splátok v členení na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov. Zmluva o úvere obsahuje len výšku celkovej splátky, počet splátok a dátum prvej splátky s tým, že ďalšie splátky sú splatné vždy do 04. dňa v mesiaci. Zo zmluvy o úvere z časti „Spôsob financovania" správny orgán zistil aj to, že zmluva obsahuje ustanovenie, v zmysle ktorého spotrebiteľ podpisom zmluvy berie na vedomie, že výška poskytnutého úveru predstavuje doplatok kúpnej ceny predmetu financovania vo výške 11 871,41 Eur a náklady spojené s poskytnutím pôžičky vo výške 2 821,46 Eur. Správny orgán aj v tomto prípade považuje za neprípustné, aby podpis spotrebiteľa na zmluve nahrádzal jeho výslovný a jednoznačný súhlas s výškou úveru, jednoznačná dohoda, ktorá je podstatnou náležitosťou zmluvy v zmysle § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch potrebná na vznik zmluvy o to viac, keď do úveruje zahrnutý náklad, o ktorom spotrebiteľ preukázateľne nebol formou formulára pred podpisom zmluvy informovaný. Podmienka, podľa ktorej má spotrebiteľ účastníkovi konania zaplatiť aj 2 821,46 Eur je neprijateľná v zmysle § 53 ods. 4 písm. a) Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa za neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť, a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy.
Z výsledku kontroly obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere správny orgán dospel k záveru, že vyššie uvedené konanie účastníka konania vykazuje znaky obchodnej praktiky v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti z dôvodu, že vybočuje z pravidiel čestnej obchodnej praxe a všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti.
Žalovaná ako odvolací orgán k dôvodom namietaným odvolávajúcim vyjadrila tak, že preskúmaním napadnutého rozhodnutia v odvolacom konaní upustila od postihu za porušenie § 5 ods. l Zákona o ochrane spotrebiteľa z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a vo vzťahu k ostatným porušeniam zákona o ochrane spotrebiteľa, ktoré boli kvalifikované ako nesplnenie povinnosti vyplývajúcej z § 7 ods. 1 v nadväznosti na § 8 ods. 1 písm. d) a § 8 ods. 4 Zákona o ochrane spotrebiteľa, považuje odvolací orgán tvrdenia účastníka konania o nesprávnom právnom posúdení a nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia ako neopodstatnené, ktoré nemajú oporu v skutkových zisteniach, a aj vo všeobecne záväzných právnych predpisoch. Žalovaná sa domnieva, že námietky vznesené účastníkom konania ho nezbavujú zodpovednosti za kontrolou presne a spoľahlivo zistené porušenie zákona. Zo zákona o ochrane spotrebiteľa jasne podľa žalovaného vyplýva, že spotrebiteľ má právo na ochranu pred používaním nekalých obchodných praktík zo strany predávajúceho, ktoré sú v rozpore s odbornou starostlivosťou a môžu podstatne narušiť ekonomické správanie spotrebiteľa vo vzťahu k službe. Zároveň žalovaná citovala ustanovenie § 8 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch a zdôraznila, že znaky neurčitosti obsahujú údaje o výške poskytnutého úveru uvedené v bode 2C formulára, prostredníctvom ktorého je spotrebiteľ zákonom stanoveným spôsobom oboznámený so zmluvnými podmienkami, v spojení so zmluvou o spotrebiteľskom úvere ako aj kúpnou zmluvou uzatvorenými so spotrebiteľom. V bode 2C je mesačná anuitná splátka uvedená 273,39 Eur, pričom v Zmluve a Zmluve o zabezpečení je uvedená výška splátky 311,78 Eur. Ako podmienku v rozpore so zákonom vyhodnotil prvostupňový orgán podmienku uvedenú v zmluve o spotrebiteľskom úvere, podľa ktorej sú rozpore s § 2 písm. a) a c) zákona č. 258/2001 Z.z. zarátané do úveru aj „náklady spojené s poskytnutím pôžičky“, ktoré by však mali byť zahrnuté do celkových nákladov spojených s poskytnutím spotrebiteľského úveru. Žalovaná preto zastáva názor, že uvedené závery správneho orgánu majú dostatočnú oporu v skutkových zisteniach ako aj v relevantných právnych predpisoch a rovnako ako prvostupňový orgán je toho názoru, že z výsledkov kontroly spôsobu poskytovania informácii spotrebiteľovi, správny orgán dospel k záveru, že tento spôsob vykazuje znaky nekalej obchodnej praktiky vo forme klamlivého konania podľa § 8 ods. 1 písm. d) zákona z dôvodu, že môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu spotrebiteľa vo vzťahu k cene. Dôkazom o charaktere protiprávneho konania účastníka konania je i obsah spotrebiteľského podnetu, ktorý inšpektori prešetrovali a z ktorého jednoznačne vyplýva, že spotrebiteľ bol uvedený do omylu, v dôsledku ktorého pristúpil k uzavretiu zmluvy, ktorú by inak neuzatvoril. Účastník konania pri svojej činnosti využíval nekalé obchodné praktiky, ktoré zákon zakazuje a ktoré môžu negatívne vplývať na spotrebiteľa pri jeho rozhodovaní o obchodnej transakcii. K uvedenému konaniu došlo dojednaním neurčitých podmienok v rozpore so zákonom, neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve uzatvorenej so spotrebiteľom ako aj upieraním práva spotrebiteľa na ochranu jeho ekonomických záujmov, čím účastník konania nedodržal úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú bolo možné od neho rozumne očakávať. Skutočnosť, že účastník konania neinformoval spotrebiteľa pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere a ani v zmluve o spotrebiteľskom úvere jasne a určito o podstatných podmienkach zmluvy, značne obmedzila schopnosť spotrebiteľa urobiť rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktorú by pri dostatku informácií inak neurobil. Pri určení výšky pokuty správny orgán prihliadal na charakter uzatvorenej zmluvy, ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy, s ustanoveniami ktorej sa síce spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť pred podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah. Správny orgán prihliadol na skutočnosť, že účastník konania vo vzťahu k spotrebiteľovi zneužil svoje postavenie silnejšej zmluvnej strany, keď do spotrebiteľskej zmluvy zakotvil neurčité podmienky, podmienku v rozpore so zákonom a neprijateľnú podmienku.
Pri určení výšky pokuty vzal do úvahy spoločenskú nebezpečnosť používania nekalej obchodnej praktiky vo vzťahu k spotrebiteľovi spočívajúcu v spôsobe určenia odplaty za spotrebiteľský úver, ktorý vyvoláva dojem, že cena spotrebiteľského úveru je výrazne nižšia, než v skutočnosti je. Vysokú spoločenskú nebezpečnosť protiprávneho konania účastníka konania je potrebné vidieť však najmä v tom, že o týchto nákladoch spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy nie je informovaný. O skutočnej cene a podmienkach spotrebiteľského úveru sa spotrebiteľ dozvedá až zo splátkového kalendára, ktorý je mu však doručovaný až po podpise zmluvy, kedy už nemôže zrušiť účinky svojho konania. Prihliadol na skutočnosť, že používanie nekalej obchodnej praktiky pri konaní so spotrebiteľom, je závažným zásahom do práv spotrebiteľa chránených zákonom. Takéto konanie je o to závažnejšie, keď v dôsledku takéhoto konania dochádza k porušovaniu ekonomických záujmov spotrebiteľov v značnom rozsahu.
Správny orgán zároveň prihliadol k tomu, že účel sledovaný zákonom vyjadrený v ustanovení § 3 ods. 1 zákona, podľa ktorého každý spotrebiteľ okrem iného má právo na informácie, na ochranu svojho zdravia a bezpečnosti a na ochranu ekonomických záujmov vzhľadom na zistené nedostatky v zákonom požadovanej miere a úrovni dosiahnutý nebol. Správny orgán má za to, že pokuta uložená vo výške stanovenej týmto rozhodnutím je s prihliadnutím na zákonom stanovené medze a hľadiská pokutou primeranou a zároveň pokutou zodpovedajúcou zistenému protiprávnemu stavu a charakteru porušenia zákona.
Z vyššie uvedeného nepochybne vyplýva, že žalobca sa domáha preskúmania rozhodnutia žalovanej v spojení s prvostupňovým rozhodnutím podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.
Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 244 ods. 1 upravuje, že v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť (§ 244 ods. 2, 3 O.s.p.).
Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.
Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.).
Zákon č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v ustanovení § 1 ods. 1 upravuje
a) štátnu kontrolu predaja výrobkov a poskytovania služieb spotrebiteľom na vnútornom trhu
b) pôsobnosť Slovenskej obchodnej inšpekcie pri kontrole vnútorného trhu,
c) ochranné opatrenia a pokuty za porušenie zákona,
d) spoluprácu Slovenskej obchodnej inšpekcie s inými orgánmi verejnej správy a občianskymi združeniami.
Podľa § 2 citovaného zákona, kontrolou vnútorného trhu sa zisťuje,
a) či výrobky a služby pri ich predaji a poskytovaní sú v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, najmä či sa predávajú a poskytujú bezpečné, v správnom množstve, miere, hmotnosti a kvalite …
i) dodržiavanie obchodných podmienok veriteľov a zmluvných podmienok ponúkaných spotrebiteľom podľa osobitného predpisu.
Pôsobnosť Slovenskej obchodnej inšpekcie v ustanovení § 4 ods. 1 je upravená tak, že Slovenská obchodná inšpekcia kontroluje vnútorný trh podľa § 2 a podľa osobitných predpisov s opätovným odkazom na poznámku pod bodom 1, ktorý uvádza aj zákon o ochrane spotrebiteľa.
Podľa ods. 2 tohto ustanovenia Slovenská obchodná inšpekcia pri kontrole vnútorného trhu u fyzických a právnických osôb predávajúcich alebo dodávajúcich výrobky na vnútorný trh alebo poskytujúcich služby
a) zisťuje nedostatky pri výkone kontroly podľa ods. 1
b) vyžaduje odstránenie zistených nedostatkov a škodlivých následkov, ukladá ochranné opatrenia na ich odstránenie…
g) ukladá pokuty
h) vybavuje sťažnosti spotrebiteľov
i) objasňuje priestupky.
Zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v ustanovení § 1 ods. 1 v predmete a rozsahu úpravy zakotvuje, že tento zákon upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa.
Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, tento zákon sa vzťahuje na predaj výrobkov a poskytovanie služieb, ak k plneniu dochádza na území SR, alebo ak splnenie súvisí s podnikaním na území SR.
Spotrebiteľom sa rozumie na účely tohto zákona fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti (§ 2 písm. a) citovaného zákona).
Predávajúcim sa na účely tohto zákona rozumie
1. podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby alebo jeho splnomocnenec,
2. fyzická osoba, ktorá predáva spotrebiteľovi rastlinné a živočíšne výrobky z vlastnej drobnej pestovateľskej činnosti alebo chovateľskej činnosti alebo lesné plodiny,
3. fyzická osoba, ktorá predáva vlastné použité výrobky, okrem potravín.
Podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona, každý spotrebiteľ má právo na výrobky a služby v bežnej kvalite, uplatnenie reklamácie, náhradu škody, vzdelávanie, informácie, ochranu svojho zdravia, bezpečnosti a ekonomických záujmov a na podávanie podnetov a sťažností orgánom dozoru a kontroly a obci pri porušení zákonom priznaných práv spotrebiteľa.
Podľa § 2 písm. u) citovaného zákona sa rozumie odbornou starostlivosťou úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti.
Podľa § 2 písm. p) citovaného zákona, obchodnou praktikou konanie, opomenutie konania, spôsob správania alebo vyjadrovania, obchodná komunikácia vrátane reklamy a marketingu predávajúceho, priamo spojené s propagáciou, ponukou, predajom a dodaním výrobku spotrebiteľovi.
Podľa § 7 ods. 1 citovaného zákona, nekalé obchodné praktiky sú zakázané.
Podľa § 7 ods. 2 písm. a) citovaného zákona, obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti.
Podľa § 7 ods. 4 citovaného zákona, za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9. Zoznam obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, je v prílohe č. 1.
Podľa § 8 ods. 1 písm. d) citovaného zákona, obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj ak je táto informácia vecne správna vo vzťahu k cene alebo k spôsobu výpočtu ceny alebo existencie osobitnej cenovej výhody.
Podľa § 8 ods. 4 citovaného zákona, za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v odseku 1, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.
Podľa § 20 ods. 1 citovaného zákona, dozor nad dodržiavaním povinností ustanovených týmto zákonom vykonávajú orgány dozoru. Ak nemožno pôsobnosť orgánu dozoru určiť, je na výkon dozoru a kontroly príslušná Slovenská obchodná inšpekcia.
Podľa § 24 ods. 1 citovaného zákona, za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom alebo právnymi aktmi európskych členstiev v oblasti ochrany spotrebiteľa uloží orgán dozoru výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi alebo dodávateľovi alebo osobe uvedenej v § 26 pokutu do 66 387,83 Eur.
Podľa § 24 ods. 5 citovaného zákona, pri určení výšky pokuty sa prihliada najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti.
Podľa § 1 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 2 písm. a) citovaného zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa § 2 písm. b) sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 2 písm. c) citovaného zákona, celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru.
Podľa § 3 ods. 5 citovaného zákona, pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí byť spotrebiteľ písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami podľa § 4 prostredníctvom ustanoveného vzoru formulára. Na požiadanie musí veriteľ poskytnúť spotrebiteľovi ďalšie doplňujúce informácie.
Podľa § 4 ods. 2 písm. i), j) citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 53 ods. 4 písm. a) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť, a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy.
Podľa § 27 citovaného zákona, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.
Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
Z obsahu administratívneho spisu, predložených listinných dôkazov a rozhodnutí obidvoch správnych orgánov mal súd preukázané, že zo strany žalobcu jednoznačne došlo k porušeniu citovaných ustanovení zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu realizácie kontroly, pretože žalobca sa dopustil porušenia jeho povinnosti ako predávajúceho v zmysle ustanovenia § §7 ods. 1 v nadväznosti na § 8 ods. 1 písm. d) a na § 8 ods. 4 Zákona o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, pretože spotrebiteľa nedostatočne informoval o podmienkach uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Senát krajského súdu preskúmal napadnuté rozhodnutia správnych orgánov podľa § 250j ods. 1 O.s.p. v rozsahu a z dôvodov uvádzaných žalobcom v žalobe a dospel k jednohlasnému záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju zamietol.
V plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými zisteniami správnych orgánov a s ich argumentáciou, ako aj právnym posúdením zisteného skutkového stavu v tom zmysle, že bolo preukázané, že žalobca porušil svojím konaním povinnosť dodržať zákaz používania nekalej obchodnej praktiky, ktorá je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti a zákazu používania nekalej obchodnej praktiky vo forme klamlivého konania vo vzťahu k spotrebiteľovi tým, že klamal spotrebiteľa zamlčaním údajov o zmluvných podmienkach a používal nekalú obchodnú praktiku vo forme klamlivého konania vo vzťahu k cene služby alebo spôsobu výpočtu cien a vo forme klamlivého opomenutia poskytovaním podstatných informácií nevhodným spôsobom podľa § 8 ods. 1 písm. d) a § 8 ods. 4 Zákona o ochrane spotrebiteľa uviedol tohto do omylu
.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzatvoril spotrebiteľ so žalobcom je naviazaná a vzájomne prepojená s kúpnou zmluvou uzatvorenou medzi spotrebiteľom a predajcom - spoločnosťou AUTOCENTRUM AAA AUTO, a.s., ktorej predmetom je kúpa motorového vozidla Škoda Octavia za dohodnutú kúpnu cenu 10 647 Eur. V ten istý deň ako bola uzatvorená zmluva bola uzatvorená aj zmluva o úvere, tzv. Zmluva a zmluva o zabezpečení, podľa ktorej mal byť poskytnutý spotrebiteľovi úver v sume 11 871,41 Eur, pričom táto suma pozostáva z doplatku kúpnej ceny a z nákladov spojených s poskytnutím pôžičky v sume 2 821,46 Eur.
Súd sa jednoznačne stotožnil s argumentáciou správneho orgánu, že formulár neobsahuje náklady spojené s poskytnutím pôžičky v sume 2 821,46 Eur, ktoré sú uvedené v zmluve. Mesačná splátka úveru v sume 273,39 Eur uvedená v riadku 2C formulára nekorešponduje aj podľa názoru súdu s mesačnou splátkou úveru vo výške 311,78 Eur uvedenou v zmluve. Takisto výška úveru uvedená v riadku 2A formulára v sume 11 871,41 Eur nekorešponduje s čerpaním úveru uvedená v riadku 2B formulára. A napokon zmluva neobsahuje celkové náklady spotrebiteľa spojené s poskytnutím úveru v sume 4 531,99 Eur, ktoré sú uvedené v riadku 3A formulára.
Uvedeným postupom žalobca nerešpektoval ustanovenie § 2 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože v rozpore s týmto ustanovením zarátal do úveru ( 11 871,40 Eur ) aj tzv. náklady spojené s poskytnutím úveru vo výške 2 821,46 Eur, ktoré nie sú úverom.
Zároveň súd dospel k názoru, že neoboznámením spotrebiteľa s obsahom formulára pred podpisom zmluvy o úvere žalobca porušil ustanovenie § 3 ods. 5 Zákona o spotrebiteľských zmluvách. Súd poukazuje na obsah zákonného ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Súd z obsahu administratívneho spisu, ako aj z rozhodnutí oboch správnych orgánov dospel k záveru, že tento spôsob konania žalobcu pri poskytnutí úveru vykazuje znaky nekalej obchodnej praktiky vo forme klamlivého konania s poukazom na obsah ustanovenia § 8 ods. 1 písm. d) Zákona o ochrane spotrebiteľa.
Aj súd sa stotožnil so záverom správneho orgánu, že zmluva o úvere neobsahuje konkrétnu výšku a termíny jednotlivých splátok v členení na splátky istiny, úrokov a poplatkov, čo je v príkrom rozpore s ustanovením § 4 ods. 2 písm. i) Zákona o spotrebiteľských úverov. O splátkovom kalendári v tzv. dohode o platbe, ktorý má tvoriť neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere však spotrebiteľ pred podpisom zmluvy o úvere nemal vedomosť, čo je v rozpore s ustanovením § 53 ods. 4 písm. a) Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa za neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť, a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy.
O tom, že zmluvy, ktoré správne orgány označili a vyhodnotili ako neprijateľné vykazujúce znaky nekalých obchodných praktík svedčí aj podnet spotrebiteľa, v ktorom tento uviedol, že v zmysle splátkového kalendára je výška istiny v sume 11 871,40 Eur čo nezodpovedná ani jednému údaju a táto suma je navýšená o 3 589,78 Eur v porovnaní s faktúrou, z čoho vyplýva, že o výške jednotlivých splátok sa dozvedel až po doručení splátkového kalendára, teda po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na možnosť prípadného zrušenia uzatvorenej transakcie, na čo následne reagoval podaním podnetu.
Aj súd konštatuje, že pri kúpnej zmluve a zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktoré boli uzatvorené medzi spotrebiteľom a žalobcom aj vzhľadom na obsah podnetu spotrebiteľa bolo potrebné zo strany žalobcu postupovať voči spotrebiteľovi v takom rozsahu a s takou odbornou starostlivosťou, aby boli dodržané v danom prípade pri poskytovaní spotrebiteľského úveru všetky podmienky poskytovateľa úveru nie v rozpore so zákonom, pričom v tomto prípade boli spotrebiteľovi dané neprijateľné podmienky, o ktorých sa dozvedel až po doručení splátkového kalendára, ktorý mal byť súčasťou Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 20. decembra 2009.
Všetky tieto skutočnosti boli uvádzané v obidvoch rozhodnutiach správnych orgánov, v ktorých sa s jednotlivými námietkami žalobcu uvádzanými v odvolaní dôsledne správne orgány vyporiadali.
Skutočnosť, že žalobca neinformoval spotrebiteľa pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ani v zmluve o spotrebiteľskom úvere jasne a určito o podstatných podmienkach zmluvy, značne obmedzila schopnosť spotrebiteľa urobiť rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by pri dostatku informácii inak neurobil, preto sa krajský súd stotožňuje s názorom správnych orgánov, že žalobca pri svojej činnosti využíval nekalé obchodné praktiky, ktoré zákon zakazuje, a ktoré môžu negatívne vplývať na spotrebiteľa pri jeho rozhodovaní o obchodnej transakcii.
Námietky uvádzane žalobcom v odvolaní ( totožne ako v žalobe ) správne orgány na ne dôsledne a detailne reagovali a v odôvodnení svojich rozhodnutí a preto sa súd opätovne nezaoberal a dospel k názoru, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu ustanovení na ktoré poukazujú správne orgány vo výroku rozhodnutia, ako aj v odôvodnení obidvoch rozhodnutí a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.
Čo sa týka uloženia sankcie správnymi orgánmi tieto ako už súd vyššie skonštatoval zohľadnili mieru porušenia povinnosti žalobcu a v zmysle § 24 citovaného zákona uložili pokutu na dolnej hranici zákonom stanovenej možnej sadzby, pričom v plnej miere zohľadnili závažnosť porušenia, ako aj spôsobený následok, hlavne s poukazom na podnet spotrebiteľa.
O trovách konania súd rozhodol vzhľadom k tom, že žalobca nemal úspech podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že náhradu trov konania účastníkom nepriznal pretože žalovaná aj pri úspechu v konaní nárok na náhradu trov konania zo zákona nemá.
Senát krajského súdu vo veci rozhodol jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.