Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1S-44-2011.pdf
PDF · 139.73 KB
Case nature
Area
Subarea
1S/44/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a sudkýň JUDr. Evy Slávikovej a JUDr. Moniky Tobiašovej v právnej veci žalobcu G. B., trvale bytom K. XXX, podnikateľa na základe živnostenského oprávnenia č. 806/2005 z 23. februára 2005 s prideleným IČO: 41 569 261, právne zastúpeného JUDr. Pavlom Hovanom, advokátom so sídlom v Spišskej Novej Vsi, ul. Ing. Kožucha č. 1, 052 01 Spišská Nová Ves, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Vazovova 2, 815 11 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 14. januára 2011 č.: I/225/2242/2011/997020-r na základe žaloby takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 14. januára 2011 č. I/225/2242/ 2011/997020-r v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu Stará Ľubovňa zo dňa 30. septembra 2010 č. 735/230/27977/10/Dlu podľa § 250j ods. 2 písm. c), d) O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
Z a v ä z u j e žalovaného nahradiť trovy konania vo výške 1 083 Eur, ktoré je povinný žalovaný zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu JUDr. Pavlovi Hovanovi v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného uvedeného v úvodnej časti rozsudku v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu Stará Ľubovňa zo dňa 30. septembra 2010 č. 735/230/27977/10/Dlu, ktoré žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a priznať trovy konania.
Žalobca v úvode žaloby poukázal na rozhodnutie žalovaného, ktorý podľa § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov potvrdil Dodatočný platobný výmer Daňového úradu Stará Ľubovňa č. 735/230/27977/10/Dlu zo dňa 30. septembra 2010, ktorým bol vyrubený rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2006 v sume 8 037,90 EUR a zároveň nebola uznaná vykázaná daňová strata na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2006 v sume 78 792,74 EUR.
Uviedol, že Daňový úrad Stará Ľubovňa vykonal u neho kontrolu dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2006, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol o výsledku zistenia daňovej kontroly zo dňa 25. augusta 2010 a Dodatok zo dňa 13. septembra 2010, pričom z protokolu malo vyplynúť, že daňovník v niekoľkých prípadoch nepreukázal hodnoverne vykonanie obchodnej činnosti a tým ani dosiahnutie príjmov v celkovej výške 8 522 623,- Sk. Išlo o spoločnosti JADRIJA s.r.o. Kežmarok, B. G. M.U., V. K., M. G., ONLINE TRADE INVEST s.r.o. Bratislava, a N. K. Y.. Naopak v prípade obchodovania so spoločnosťou KEY ART PRODUCTION spol. s r. o. Bratislava, daňovník nepriznal príjmy v celkovej výške 800 000,- Sk.
Podľa správcu dane daňový subjekt hodnoverne nepreukázal vynaloženie výdavkov pre úhradu faktúr za dodávku spotrebného materiálu, náhradných súčiastok a stavebných prác od dodávateľov JADRIJA s.r.o. Kežmarok a GastroMI s.r.o. Kežmarok, v celkovej sume 11 461 626,- Sk. Výsledkom vyššie uvedených nedostatkov na strane kontrolovaného daňového subjektu bola úprava jeho daňovej povinnosti za rok 2006 v rozsahu ako to vyplýva z prvostupňového rozhodnutia.
Žalobou sa žalobca domáhal zrušenia predmetných napadnutých rozhodnutí a namietal, že bol porušený § 29 ods. 4 Zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov, ktorého obsah citoval. Zároveň namietal spôsob zisťovania skutočností, ktoré viedli k vydaniu napadnutých rozhodnutií a požadoval zopakovať všetky výsluchy dotknutých osôb a konfrontovať ich s daňovým subjektom. Tak isto namietal, že odbor kriminálnej polície ÚJaKP OR PZ v Starej Ľubovni v čase kontroly viedol konanie vo veci podozrenia z trestného činu skrátenia dane podľa § 276 Trestného zákona, z ktorého je podozrivý žalobca. V rámci tohto konania vypočula polícia aj niekoľko osôb, a to L. N., V. J., O. L., N. K., O. H., F. K. a L. N., t. j. všetky osoby, ktoré daňový subjekt označil za svojich obchodných partnerov. Z každého vypočutia bol údajne spísaný záznam v zmysle § 17a Zákona o policajnom zbore v platnom znení, pričom už daňové riaditeľstvo v odôvodnení rozhodnutia používa dva pojmy, ktoré však majú rozdielny obsah a rozdielne procesné dôsledky, keď tvrdí, že s týmito obchodnými partnermi bol vykonaný výsluch. Podľa žalobcu však išlo o podanie informácie, avšak mal byť z týchto vypočutí vyhotovený záznam. Záznam však nie je svedeckou výpoveďou, tak ako to predpokladá Trestný poriadok a nie je ani svedeckou výpoveďou v zmysle Zákona č. 511/1992 Zb. s poukazom na ustanovenie § 29 ods. 4.
Žalobca ďalej dôvodil tým, že ak by správca dane využil svedecké výpovede, ktoré realizovali orgány PZ spôsobom, ktorý si svedecká výpoveď vyžaduje, bolo by možné tvrdenia týchto osôb akceptovať, avšak v opačnom prípade nie. Žalobca ďalej poukázal na to, že so svedeckou výpoveďou by sa mohol oboznámiť v prípade, ak by bol ako daňový subjekt vypočúvaný ako svedok, mohol by na tieto svedecké výpovede včas reagovať, pre náležité zistenie skutkového stavu by mohol byť s týmito osobami konfrontovaný, avšak keďže nič z toho nebolo uskutočnené a bol vyhotovený iba záznam s dotknutými osobami aj to v inom konaní, nejde podľa žalobcu o náležité zistený skutkový stav zo strany správcu dane.
Žalobca tvrdil, že ide o neprípustné procesné pochybenie, ktoré je v rozpore so základnými zásadami daňového konania a s dokazovaním v daňovom konaní, keďže aj v odôvodnení rozhodnutia sa konštatuje, že správca dane použil vyššie uvedené záznamy ako listinný dôkaz v daňovom konaní a po oboznámení daňovníka s ich obsahom došlo k jeho vyjadreniam, ktoré využil správca dane ako hlavný dôkaz pri daňovej kontrole.
Podľa žalobcu vyššie uvedené zhromažďovanie nezákonných dôkazov zvlášť poškodzuje daňový subjekt pri konfrontácii daňového subjektu s obchodnou činnosťou so spoločnosťou KEY ART PRODUCTION s.r.o. Bratislava, pri ktorej údajne daňový subjekt nepriznal príjmy vo výške 800 000,- Sk. Daňový úrad v Bratislave I. ako dožiadaný správca dane spísal svedeckú výpoveď s konateľmi spoločnosti KEY ART PRODUCTION s.r.o. a ústne pojednávanie sa malo vykonať dňa 19. mája 2008 s V. N. a toho istého dňa aj s L. N.. V tejto svedeckej výpovede sa konštatuje, kontrolovaný daňovník sa na vypočutí svedkov nezúčastnil, pričom žalobca uviedol, že nemal vedomosť o tom, že bol včas a riadne o tomto výsluchu informovaný. Odhliadnuc od tejto skutočnosti však žalobca sústavne namietal, že túto spoločnosť nepozná, obchody s nimi nerealizoval a znova poukazoval na tú skutočnosť, že nemožno dokázať nečinnosť a naopak v tomto prípade mala spoločnosť KEY ART PRODUCTION s.r.o. dokázať skutočnosť, že zo strany žalobcu k obchodu došlo. Podľa žalobcu nestačí len tvrdenie vtedajších konateľov spoločnosti L. N. a V. N. o tom, že sa obchody uskutočnili a že boli vystavené príjmové pokladničné doklady. Aj v prípade L. N. bol uskutočnený výsluch zo strany polície spôsobom, ktorý namietal v predchádzajúcom texte, pričom aj tento dôkaz nebol svedeckou výpoveďou a nie je možné ho použiť v daňovom konaní.
Žalobca ďalej tvrdil, že dôkazy, ktoré akceptoval správca dane a v súčasnosti ich nazýva či už ako záznam, alebo informáciu, alebo listinný dôkaz, nie sú podľa neho dôkazmi získanými v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ďalej namietal nezákonnosť postupu pri odovzdávaní si dokumentácie medzi daňovým úradom a policajnými orgánmi, pričom žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia v tejto súvislosti konštatoval, že daňový subjekt v deň prevzatia dokladov bol na políciu predvolaný, avšak bez ospravedlnenia sa na odovzdanie dokladov nedostavil. Žalobca uviedol, že nemá vedomosť o tom, že bol včas a riadne k tomuto úkonu predvolaný a vzhľadom na častú zmenu držiteľa týchto daňových dokladov a ich „putovanie" medzi daňovým subjektom, daňovým
úradom, políciou a potom späť na daňový úrad v súčasnosti nemožno zaistiť ich úplnosť, resp. neúplnosť, za ktorú nemôže zodpovedať žalobca ako daňový subjekt, keďže tieto odovzdania medzi daňovým úradom a políciou sa diali bez podrobného odovzdávajúceho protokolu.
Z vyššie uvedených skutočností namietal žalobca porušenie § 2 ods. 3 a § 29 ods. 4 Zákona o správe daní a poplatkov, pričom porušenie základných zásad daňového konania a použitie nezákonných dôkazných prostriedkov viedli k nesprávnemu rozhodnutiu.
K žalobe sa písomným podaním zo dňa 26. mája 2011 vyjadril žalovaný, ktorý navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
Krajský súd v predmetnej veci v súlade s účinnosťou zákona č. 333/2011 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva, predmetom ktorého je aj postavenie, organizácia a právomoc a pôsobnosť Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky ( § 1 ods. 1 písm. d) ) pokračoval v pôvodnom konaní pôvodne začatom proti Saňovému riaditeľstvu Slovenskej republiky s Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky podľa § 10 ods. 1 vety prvej citovaného zákona.
Z administratívneho spisu predloženého žalovaným bolo preukázané, že Daňový úrad Stará Ľubovňa ako prvostupňový správny orgán podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov vyrubil daňovému subjektu G. B., DIČ: 1044932240, IČO: 41569261, XXXXX K. XXX rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2006 v sume 8 037,90 EUR a neuznal vykázanú daňovú stratu na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2006 v sume 78 792,74 EUR.
Výrok rozhodnutia odôvodnil správca dane tým, že u daňového subjektu bola začatá daňová kontrola na základe Oznámenia o výkone daňovej dňa 26. februára 2010. V zmysle vykonanej kontroly bol spísaný Protokol č. 735/320/20802/2010/Žá zo dňa 25. augusta 2010, ktorý bol prerokovaný so žalobcom dňa 24. septembra 2010, ku ktorému sa písomne vyjadril 13. septembra 2010 žalobca.
Daňový subjekt zaúčtoval do príjmov faktúry za reklamnú činnosť fakturované spoločnosti JADRIJA s.r.o., Starý trh 2, 060 01 Kežmarok, DIČ:2020021256, IČO: 36455423, pričom sa jedná o faktúry zo dňa 13.6.2006, 16.4.2006 24.4.2006 a 2.5.2006. K uvedeným faktúram sa daňový subjekt dňa 17. júna 2009 vyjadril v tom zmysle, že v roku 2006 nedošlo k obchodnej činnosti, faktúry, ktoré sú vystavené spoločnosťou JADRIJA, s.r.o. a GastroMi s. r. o. sú fiktívne, túto činnosť vystavovania faktúr koordinoval a zabezpečoval konateľ spoločnosti GastroMi s.r.o. F. K.. V skutočnosti nedošlo k dodaniu tovaru a služieb v zdaňovacom období roka 2006 deklarovaných na faktúrach vystavených spoločnosťou JADRIJA s.r.o. a GastroMi s.r.o. K svojej podnikateľskej činnosti a k vystaveným faktúram sa vyjadril v tom zmysle, že v skutočnosti nedošlo k dodaniu tovaru a služieb, vystavil len pre odberateľov faktúry.
Podľa § 2 ods. h) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, zdaniteľným príjmom je príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane.
Daňový subjekt ďalej zúčtoval do príjmov z podnikateľskej činnosti faktúry pre odberateľa B. G. - JAMIT, W. XX, XXX XX M. G.. Išlo o faktúry zo dňa 1.5.2006, 3.9.2006 a 1.12.2006. K týmto faktúram sa vyjadril B. G. v tom zmysle, že G. B. nevykonával pre neho dodanie služieb, ale vystavil mu iba faktúry. Na základe týchto informácií sa G. B. vyjadril, že v skutočnosti nedošlo k dodaniu tovaru a služieb, vystavil len pre odberateľov faktúry. K skutočnému dodaniu služieb došlo len pre firmu ROŠERO-P s.r.o. a V. J.. V ostatných prípadoch sa jedná o fiktívne faktúry.
Daňový subjekt zaúčtoval do príjmov faktúry pre odberateľa V. K., JAMIT, E. XXX, XXX XX M. G., DIČ: 1048096203 a išlo o faktúry zo dňa 5.5.2006, 5.4.2006, 2.6.2006, 2.7.2006, 2.8.2006, 4.9.2006 a 1.12.2006. Výsledkov preverovania bola zistená skutočnosť, že V. K. nevedela o žiadnych obchodoch, v tom čase bola v zahraničí, obchody uzatváral jej priateľ B. G.. Z jeho vyjadrení je zrejme, že G. B. nevykonával pre neho dodanie služieb, ale vystavil mu iba faktúry, pričom ide o fiktívne faktúry.
Ďalej z vykonanej daňovej kontroly vyplýva, že daňový subjekt zaúčtoval faktúry pre spoločnosť ONLINE TRADE INVEST s.r.o., Hurbanovo námestie 6, Bratislava, IČO: 35932104 , DIČ: 2021998891 a išlo o faktúry zo dňa 2.2.2006, 28.2.2006, 28.2.2006, 31.3.2006 a 31.3.2006. K týmto sa dňa 11. júna 2006 vyjadril daňový subjekt v tom zmysle, že sa osobne nezúčastňoval pri vykonávaní týchto služieb, preberacie protokoly podpisovala iná osoba, ako aj v tom že platba za dodané služby bola síce vykonaná v hotovosti, peniaze boli odovzdané v niektorých prípadoch a však dodávateľom služieb bola spoločnosť iná a faktúra za uskutočnené služby sa u daňového subjektu nenachádza, resp. daňový subjekt nevedel vysvetliť kde táto faktúra je. Uvedené faktúry na základe uvedenia daňového subjektu sú fiktívne, nakoľko nákup tovaru a služieb bolo od spoločnosti JADRIJA s.r.o. a spoločnosti GastroMi s.r.o. vyhotovené ako fiktívne faktúry.
Daňový subjekt ďalej fakturoval práce pre odberateľa N. K., HORSTAV, Y. č. XXX, ICO: 41575890, pričom išlo o faktúry 12.6.2006, 15.6.2006, 3.8.2006 a 12.9.2006. Išlo o práce fakturované a vyúčtované na akcii Čierna voda, ako aj práce vykonané na akcii G. Teplice a podľa vyjadrenia daňového subjektu išlo o práce, ktoré boli vykonávané daňovým subjektom na základe súpisu prác, ktoré kontrolovaný daňový subjekt nemal k dispozícií, výkon stavebných prác nekontroloval, organizačne nezabezpečoval výkon týchto prác, práce vykonával na základe zmlúv, ktoré nemá k dispozícií, nevedel sa vyjadriť, kde boli uzatvárané zmluvy.
Dňa 17.6.2009 sa pracovníci správcu dane zúčastnili ústneho pojednávania ohľadom daňového subjektu G. B. za súčinnosti tretej osoby npor. M. Q. - zamestnanca odboru kriminálnej polície ÚJKP OR PZ v Starej Ľubovni kde mu poskytli informácie ohľadom vypočutí svedkov. Svedkovia vypovedali, že nevykonávali pre G. B. žiadne stavebné práce, ani mu nedodali žiaden tovar a služby, dokonca, F. K. - konateľ spoločnosti GastroMi s.r.o. priznal, že on G. B. podpisoval iba prázdne dokumenty.
Na základe výpovedí jednotlivých konateľov spoločnosti a obchodných partnerov sa vyjadril daňový subjekt v tom zmysle, že v roku 2006 nedošlo k obchodnej činnosti, faktúry, ktoré sú vystavené spoločnosťou JADRIJA s.r.o. a GastroMi s.r.o. sú fiktívne, túto činnosť vystavovania faktúr koordinoval a zabezpečoval konateľ spoločnosti GastroMi s. r. o. A. K. a v skutočnosti nedošlo k dodaniu tovaru a služieb v zdaňovacom období roka 2006 deklarovaných na faktúrach spoločnosťou JADRIJA s.r.o. a GastroMi s.r.o.
Pri kontrole daňového subjektu bolo zistené, že nemal zahrnuté do základu dane od spoločnosť KEY ART PRODUCTION, spol. s r.o., 29. augusta 19, Bratislava, IČO: 35855860 platby v sume 800 000,- Sk. V tejto súvislosti požiadal správca dane požiadal o vykonanie dožiadania na základe ktorého konateľa spoločnosti KEY ART PRODUCTION s.r.o., Bratislava, V. N. predložil na DÚ Bratislava I dodávateľské faktúry od dodávateľa T. B., výdavkové pokladničné doklady vystavené spoločnosťou KEY ART PRODUCTION s.r.o. a príjmové pokladničné doklady vystavené G. B.. Nakoľko spoluprácu s G. B. zabezpečoval konateľ spoločnosti KEY ART PRODUCTION s.r.o. Bratislava L. N., tento odpovedal na otázky do zápisnice zo dňa 20. februára 2008 v tom zmysle, že písomnú formu neuzatváral a pri ústnej dohode som osobne aj telefonicky rokoval s p. B., u ktorého objednal práce súvisiace s drevovýrobou ako aj ostatné služby uvedené vo faktúrach. Peniaze vyplácal prevažne G. B., ale je možné, že ich niekedy prevzal aj niekto iný ním poverený. Tovar, reproboxy a rozoberateľné pódium spoločnosť prevzala priamo u p. B. v K.. Pódium pre hotel Permon bolo dodané s montážou aj demontážou priamo do haly hotela. Ohňovú šou a animácie vykonali sprostredkovaní účinkujúci, pravdepodobne z ochotníckeho divadla, k tomu sa nevedel jednoznačne vyjadriť. B. B. mu ich zabezpečil.
Čo sa týka svedeckej výpovede konateľa KEY ART PRODOCTION s.r.o., táto sa týkala faktúr z 30.10.2006, 1.12.2006, 10.12.2006, 15.12.2006, 25.12.2006, 26.12.2012 a 31.12.2006 v celkovej sume 800 000,- Sk. Okrem konateľa spoločnosti V. N. vypovedal v takom istom rozsahu aj svedok L. N., konateľ a spoločník spoločnosti KEY ART PRODUCTION s.r.o., Bratislava. Tento uviedol, že poznal p. B. niekedy v októbri roku 2006 vo Vysokých Tatrách. Mal sa u neho informovať, či spoločnosť nepotrebuje vyrobiť produkty pre svoju činnosť, že spoločnosť zabezpečuje rôzne kultúrne podujatia pre odberateľov vo Vysokých Tatrách a v Bratislave. Podľa vyjadrenia spoločnosti malo ísť o muža vo veku cez 30 rokov, priemernej postavy, krátke vlasy, vpredu možno plešina, výška asi 180 cm.
Daňový subjekt sa vyjadril, že faktúry s takými vysokými číslami nemal v účtovnej evidencii a s uvedenou firmou nikdy neprišiel do obchodného styku, ani nič pre ňu nikdy nevykonával.
O odvolaní žalobcu, ktoré obsahuje identické dôvody ako sú uvedené v žalobe, žalovaný ako odvolací orgán rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - Dodatočný platobný výmer zo dňa 30. septembra 2012 pod č. 735/230/27977/10/Dlu potvrdil podľa § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
V odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukázal na závery vykonanej daňovej kontroly, ktoré sú obsiahnuté v Protokole o zisteniach z daňovej kontroly. Žalovaný ďalej poukázal na prvostupňového rozhodnutie, dôvody odvolania žalobcu, ako aj na celé vykonané dokazovanie v rámci daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za obdobie I. až IV. štvrťroka 2006, ktorého výsledkov vychádzali daňové orgány aj pri kontrole dane z príjmov fyzickej osoby - žalobcu za totožné obdobie roku 2006.
Žalovaný argumentoval vykonaným dokazovaním - dožiadaním na príslušnom Daňovom úrade v Kežmarku, ako aj Bratislava I., výsluchmi svedkov - konateľov, resp. spoločníkov jednotlivých spoločností a dospel k záveru, že správca dane na základe priznania daňového subjektu na základe úradných záznamov z podaní, ktoré použil ako dôkazový materiál podľa § 29 ods. 4 Zákona o správe daní a poplatkov, ako aj na základe skutočností preukázaných pri daňovej kontrole dospel správca dane k správnemu záveru, že daňovníkom uplatnené príjmy uvedené v daňovom priznaní nespĺňajú kritéria zdaniteľného príjmu v zmysle ustanovenia § 2 písm. h) zákona č. 595/2003 Z.z. a výdavky, ktoré uviedol daňový subjekt neboli preukázateľne vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov podľa ustanovenia § 2 písm. i) citovaného zákona.
Žalovaný ako odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, zároveň aj námietky žalobcu s ktorými sa vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia.
Žalovaný citoval ustanovenia § 2 ods. 1, 2,3,, § 15 ods. 6 písm. e), § 29 ods. 1,2,4 a 8 zákona č. 511/1992 Zb. a § 2 písm. i), h) a § 17 ods. 3 písm. g) zákona č. 595/2003 Z.z.
Čo sa týka výziev na predloženie dokladov tieto boli daňovým subjektom doručované už počas kontroly DPH, pričom išlo o predloženie tých istých faktúr ( výzva zo dňa 11.6.2008, prevzatá dňa 11.6.2008 osobne, 30.6.2008, prevzatá dňa 17.7.2008 a výzva z 19.9.2012 bola nad rámec zaslaná daňovému úradu). Správca dane dňa 16. júna 2010 po zhromaždení všetkých dôkazných materiálov predvolal kontrolovaný daňový subjekt na ústne pojednávanie a oboznámil ho s predbežnými výsledkami daňovej kontroly, pričom sa mal vyjadriť do 13.júla 2010 predložiť svoje písomné stanovisko. Žalovaný konštatoval, že daňový subjekt však k tomuto termínu žiadne svoje stanovisko, ani žiadne dôkazy nepredložil.
K ďalšej námietke o neakceptovaní ospravedlnenia zástupcu daňového subjektu z prerokovania protokolu a o prerokovaní protokolu bez prítomnosti daňového subjektu, žalovaný považoval za neopodstatnenú, keďže správca dane listom zo dňa 27. septembra 2010 informoval daňovníka o tom, že daňový zákon mu neumožňuje určovať náhradné termíny na prerokovanie protokolu. Z toho vyplýva, že dňom prerokovania sa považuje deň, ktorý bol určený vo výzve na prerokovanie protokolu.
Čo sa týka námietky žalobcu, že doklady daňovníka putovali bez jeho kontroly medzi políciou a daňovým úradom žalovaný uviedol, že o prevzatí dokladov spísal správca dane potvrdenie a v deň prevzatia dokladov bol na políciu predvolaný aj daňovník, ktorý sa však bez ospravedlnenia na odovzdanie dokladov nedostavil. Uvedené doklady v nezmenenom stave v lehote do 30 dní boli správcom dane vrátené naspäť na políciu, o čom bol daňový subjekt informovaný.
K spochybneniu dôkazov vykonávaných políciou žalovaný uviedol, že vždy postupoval podľa ustanovenia § 29 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov a § 17a zákona č. 171/1993 Z. z. o policajnom zbore v znení neskorších predpisov.
Žalovaný ako odvolací orgán nesúhlasí s tvrdením daňového subjektu, že spísanie zápisnice z ústneho pojednávania je sporné, pretože bola spísaná pod nátlakom na kontrolovaný daňový subjekt, pričom boli predložené dôkazy, ktoré neboli vyhotovené zákonným spôsobom. Daňovník k svojmu odvolaniu nedoložil žiadne dôkazy o svojich tvrdeniach, pričom záznamy z poskytnutia informácií boli vyhotovené políciou v zmysle ustanovenia § 17a zákona č. 171/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov, teda v
súlade so zákonom, a preto ich správca dane legálne a zákonným spôsobom (podľa § 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov) použil pri dokazovaní.
O vypočutí svedkov bol taktiež žalobca informovaný, čo vyplýva z Protokolu o daňovej kontrole.
Vzhľadom na uvedené vyjadrenie daňovníka odvolací orgán považuje jeho námietky uvedené v odvolaní za neopodstatnené a neakceptovateľné.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca sa domáha preskúmania právoplatného rozhodnutia žalovaného v spojení s vydaným Dodatočným platobným výmerom prvostupňového správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy ( ďalej len „rozhodnutia a postup správneho orgánu" ). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť ( § 244 ods.2,3 O.s.p. ).
Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia O.s.p., pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.
V predmetnej žalobe sa žalobca domáha zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane, pretože považuje rozhodnutia za nepreskúmateľné pre nedostatočne zistený skutkový stav a pre nedostatok dôvodov, pretože predmetnom dodatočného platobného výmeru sú príjmy od spoločnosti KEY ART PRODUCTION s.r.o. Bratislava, ktorý príjem žalobca jednoznačne poprel.
Jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti.
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov, v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.
Podľa § 2 ods. 3 citovaného zákona, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.
Podľa § 29 ods. 2 citovaného zákona, správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Podľa § 29 ods. 4 citovaného zákona, ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
Podľa § 29 ods. 8 citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.
Podľa § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení v roku 2006 sa na účely tohto zákona daňovým výdavkom sa rozumie daňový výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve1) daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 2 písm. h) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie zdaniteľným príjmom príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane podľa tohto zákona ani medzinárodnej zmluvy.
Podľa § 17 ods. 3 písm. g) citovaného zákona, do základu dane podľa odseku 1 sa nezahŕňa príjem prislúchajúci k výdavku (nákladu), ktorý nebol uznaný za daňový výdavok podľa § 19, ktorý bol daňovník povinný účtovať.
Senát krajského súdu preskúmal zákonnosť rozhodnutí a postupu správnych orgánov podľa § 250j ods. 1 O.s.p. v rozsahu a z dôvodov uvádzaných v žalobe a dospel jednohlasne k záveru, že dôvody uvádzané v žalobe sú dôvodné, preto rozhodnutia správnych orgánov zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu, ako aj z toho dôvodu, že rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
Žalobca a jeho právny zástupca ešte počas konania pred súdom dňa 21. septembra 2012 predložili súdu písomné dôkazy a to písomné podanie Okresného riaditeľstva PZ, odboru kriminálnej polície Stará Ľubovňa adresovaného znalcovi Ing. W. Z. zo dňa 04. januára 2012, ako aj znalecký úkon č. 3/2012 Ing. W. Z. znalca z odboru ekonómie a manažmentu ako Doplnok k znaleckému posudku č. 8/2011 v trestnej veci vedenej pre zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona.
Z písomného podania OR PZ OKP Stará Ľubovňa orgán činný v trestnom konaní požiadal znalca o doplnenie znaleckého posudku z dôvodu, že na základe predložených účtovných dokladov daňový subjekt G. B. za rok 2006 a protokolu o daňových kontrolách vykonaných u tohto daňového subjektu na DPH a dani z príjmu fyzickej osoby za rok 2006 a spisového materiálu z daňového úradu v Starej Ľubovni vzťahujúcich sa na tieto kontroly vyplýva, že daň z pridanej hodnoty a daň z príjmu fyzickej osoby za rok 2006 daňového subjektu je potrebné upraviť tak, že v nich nezohľadní znalec faktúry, ktoré mali byť vystavené G. B. pre spoločnosť KEY ART PRODUCTION s.r.o. Bratislava.
Na základe uvedeného dožiadania bol vypracovaný Znalecký úkon č. 3/2012 znalcom Ing. Z. dňa 14. januára 2012, z ktorého záveru jednoznačne vyplýva, že daňový subjekt G. B. mal daňovú povinnosť
k dani z príjmu fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2006 vo výške 0,- Sk a daňovú povinnosť k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie od 01. októbra do 31. decembra 2006 vo výške 11 807,- Sk. Zo skutočností, ktoré sú predmetom tohto úkonu znalca vyplýva, že z pôvodne určenej daňovej povinnosti odstránil znalec vplyv faktúr vystavených pre odberateľa KEY ART PRODUCTION s.r.o. a po tejto oprávnenej úprave konštatoval, že daňový subjekt mal na dani z príjmu fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2006 nulovú daňovú povinnosť. Tieto skutočnosti vyplývajú z toho, že znalec porovnal daňové povinnosti z analýzou daní priznaných subjektom a určených znalcom a na základe týchto vypočítal daň z príjmov fyzických osôb pre zdaňovacie obdobie od 01. januára do 31. decembra 2006, ktorá je pre žalobcu ako daňového subjektu nulová.
Podľa názoru súdu správne orgány pri vydávaní napadnutých rozhodnutí vychádzali síce z písomných dôkazov, ktoré predložil žalobca pri výkone daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie roku 2006, ktorá bola vykonávaná na dani z pridanej hodnoty za rok 2006, ako aj z tých dôkazov, ktoré vykonal správca dane a to konkrétne z ústnych výpovedí konateľov spoločnosti, avšak nevyhodnotili tieto správne.
Postup správcu dane však podľa názoru súdu však jednoznačne nepreukázal, že predmetné faktúry, ktoré mal pre spoločnosť KEY ART PRODUCTION s.r.o. Bratislava vystavovať daňový subjekt, ktorý sa predstavil menom G. B. tieto skutočne vystavil žalobca a ako vyplýva zo záverov vykonaného znaleckého dokazovania znalcom Ing. Z., tieto faktúry v celovej sume 800 000,- Sk neboli zarátané ako príjem žalobcu do príjmu za zdaňovacie obdobie od 01. januára do 31. decembra 2006. Tieto skutočnosti boli jednoznačne potvrdené znaleckým doplnením zo dňa 14. januára 2012 Znaleckým úkonom č. 3/2012 ako doplnok k znaleckému posudku č. 8/2011.
Ako vyplýva z vyššie uvádzaných skutočností, základnou právnou otázkou, ktorou sa mal súd v predmetnom konaní zaoberať bolo posúdenie splnenia dôkazného bremena daňovým subjektom ako platiteľa dane z príjmov právnických osôb vo vzťahu k správcovi dane v predmetnom prípade, že faktúry, ktoré boli vystavované daňovým subjektom označené ako fiktívne a toto vystavenie faktúr bolo vlastne daňovou kontrolou spochybnené. Hlavnou otázkou, ktorú bolo v tomto konaní bolo potrebné riešiť bola otázka príjmu vo výške 800 000,- Sk, ktoré mal prijať žalobca ako daňový subjekt v zdaňovacom období 2006 od spoločnosti KEY ART PRODUCTION s.r.o. Bratislava. Ako už vyššie súd konštatoval, vykonaným dokazovaním v rámci daňovej kontroly dožiadaním správcu dane na Daňovom úrade Bratislava I. ani podľa názoru súdu nebolo jednoznačne preukázané, že konatelia uvedenej spoločnosti KEY ART PRODUCTION s.r.o. vypovedajú pravdivo ohľadom osoby žalobcu ako daňového subjektu, ktorý mal vystavovať faktúry vo výške 800 000,- Sk. Údaje, ktoré obidvaja uvádzali boli v rozpore jednak s výpoveďou žalobcu, ale i s obsahom výkonu jeho živnostenskej činnosti, v ktorej stavanie pódií nemal. Správca dane túto povinnosť žalobcu vyhodnotil predčasne bez náležite zisteného skutkového stavu. Zároveň vykonané znalecké dokazovanie Ing. Z. preukázalo, že uvedené faktúry neboli vystavené daňovým subjektom a tieto neboli ani zarátané do jeho príjmu za rok 2006 a preto ani záver správcu dane a následne žalovaného nemohol byť v tom zmysle ako je uvedené vo výroku dodatočného platobného výmeru zo dňa 30. septembra 2010, že žalobcovi ako daňovému subjektu neuznal vykázanú daňovú stratu na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2006 v sume 78 792,74 Eur, pretože tieto skutočnosti ako bolo preukázané v priebehu vykonaného trestného konania voči osobe žalobcu neboli pravdivé.
Ako z vykonaného dokazovania správcom dane vyplynulo, spornou skutočnosťou bola teda tá skutočnosť, či žalobca bol ako dodávateľ práve tou osobou, ktorú označovali konatelia spoločnosti KEY ART PRODUCTION s.r.o., ktorá vystavovala faktúry vo výške 800 000,- Sk tejto spoločnosti. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania, tieto tvrdenia neboli potvrdené a preto aj súd v súlade s príslušnými ustanoveniami Zákona o správe a daní a poplatkov, ako aj s poukazom na príslušné ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku bol povinný rozhodnutia napadnuté žalobou ako nepreskúmateľné zrušiť pre nedostatočne zistený skutkový stav a pre nedostatok dôvodov v súlade s § 250j ods. 2 písm. c), d) O.s.p. a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.
Správca dane a žalovaný v danom prípade jednoznačne ponechali dôkazné bremeno s poukazom na ustanovenie § 29 ods. 8 Zákona o správe daní a poplatkov na daňový subjekt. V tejto súvislosti však
vôbec nevzali v úvahu aj ďalšie skutočnosti, ktoré vyplývali z trestného konania a na základe týchto skutočností preto súd bol povinný postupoval tak ako je uvedené vyššie. V tejto súvislosti správca dane ako aj žalovaný pokiaľ tvrdia, že došlo k porušeniu Zákona o dani z príjmov u žalobcu v zdaňovacom období roka 2006, k týmto skutočnostiam sa musia opätovne vrátiť a v rozsahu príslušných ustanovení zákona č. 511/1992 Zb. opätovne určiť daňovú povinnosť žalobcu ako daňového subjektu za zdaňovacie obdobie od 01. januára 2006 do 31. decembra 2006 na základe dôkazov a v rozsahu ako naznačil súd vyššie v tomto rozsudku. Povinnosťou daňových orgánov je vziať v úvahu závery znaleckého dokazovania z odboru ekonómie znalcom Ing. Z. ako dôležitý dôkaz a s poukazom na príslušné zistené skutočnosti aj následne vo veci rozhodnúť.
Z uvedených dôvodov preto krajský súd rozhodnutia daňových orgánov zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie s poukazom na vyššie uvádzané skutočnosti.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v súvislosti s tým, že žalobca mal v konaní úspech priznal žalobcovi trovy konania, ktoré vyčíslil právny zástupca žalobcu písomným podaním zo dňa 05. decembra 2012 v zmysle § 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2001 Z.z., ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia, ako aj zaplateného súdneho poplatku za podanú žalobu.
Právny zástupca žalobcu si uplatnil trovy právneho zastúpenia v tomto rozsahu:
- prevzatie a príprava v roku 2010 vo výške 120,23 Eur,
- podanie žaloby zo dňa 25. marca 2011 vo výške 123,50 Eur,
- účasť na pojednávaní pred krajským súdom dňa 21. septembra 2012 vo výške 127,16 Eur
- účasť na pojednávaní na krajskom súde dňa 28. novembra 2011 vo výške 127,16 Eur
- režijný paušál 1 x 7,21 Eur za rok 2010, 1 x 7,41 v roku 2011 a 3 x 7,63 Eur v roku 2012 ,
- náhrada straty času 4 x polhodine x 12,71 Eur + 4 x po polhodine x 12,71 Eur za pojednávanie 21. septembra 2012 a 28. novembra 2012,
- náhrada cestovných nákladov ( cena benzínu 1,57Eur/l x 126km cesta M. I. O. - B. a späť pri spotrebe 9,5l/100km a cestovné náhrady za použité motorové vozidlo zn. BMW, ev.č. SN 199 BU, ktorého majiteľom je právny zástupca žalobcu ) za deň 21. septembra vo výške 50,84 Eur a náhradu cestovných nákladov 41,85 Eur a za deň 28. novembra náhrada za stratu času 50,84 Eur a náhrad cestovných nákladov vo výške 41,25 Eur, ako aj DPH 20% na základe osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty pod id.č. SK2023233685 z 28. mája 2012, spolu trovy konania s DPH vo výške 1 169,93 Eur, zaplatený súdny poplatok za podanú žalobu vo výške 66 Eur, spolu trovy konania vo výške 1 235,93 Eur.
O trovách konania rozhodol súd tak, že priznal žalobcovi trovy konania vo výške 1 083 Eur, ktoré je povinný žalovaný uhradiť do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku na účet č.ú. 292 285 3914/1100, VS 2910 právnemu zástupcovi žalobcu JUDr. Pavlovi Hovanovi, advokátovi. Súd právnemu zástupcovi žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia za úkon v roku 2010 - odvolanie voči DPV zo dňa 25. októbra 2010, pretože nejde o úkon v rámci súdneho konania v predmetnej veci, ale o úkon v rámci daňového konania, ako aj režijný paušál v sume 7,21 Eur za tento úkon.
Senát krajského súdu rozhodol vo veci jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.