Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14C-110-2012.pdf
PDF · 80.24 KB
No categories available
14C/110/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, proti žalovanej: V. X., D.. XX.X.XXXX, N. A. XX, A., zastúpená opatrovníčkou V. M., Z. H. P. Z. S. D. H., o zaplatenie 221,68 EUR s príslušenstvom takto
rozhodol:
žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 187,94 EUR spolu s 0,024%-tným denným úrokom z omeškania od 30.3.2010 do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,
v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,
žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 11,55 EUR, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou súdu doručenou dňa 11.11.2011 navrhol žalobca zaviazať žalovanú na zaplatenie sumy 221,68 EUR spolu s 0,024 %-tným denným úrokom z omeškania od 30.3.2010 do zaplatenia a nahradiť trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku v sume 16,50 EUR. V rámci žaloby žalobca poukázal na to, že 12.12.2008 uzatvoril so žalovanou úverovú zmluvu predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 331,94 EUR, pričom na základe tejto zmluvy sa žalovaná zaviazala splatiť úver v 20 splátkach po 21,48 EUR, teda spolu zaplatiť sumu 429,60 EUR. Keďže žalovaná úver nesplácala podľa dohodnutých podmienok, žalobca ju listom zo dňa 29.3.2010 vyzval k splateniu celého úveru vo výške 221,68 EUR.
V prejednávanej veci tunajší súd vydal platobný rozkaz č.k. 14Ro/304/2011-13 zo dňa 5.12.2011, na základe ktorého žalobe v celom rozsahu vyhovel. Keďže sa žalovanej nepodarilo platobný rozkaz doručiť do vlastných rúk a ani sa nepodarilo zistiť jej súčasný pobyt, bol jej ustanovený opatrovník, ktorý sa k žalobe nevyjadril.
Z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.12.2008, vyplýva, že žalobca poskytol žalovanej úver v celkovej výške 10.000,- Sk (331,94 EUR) s tým, že žalovaná sa tento úver zaviazala splatiť v mesačných splátkach po 647,- Sk (21,48 EUR) a to za obdobie nasledujúcich 20 mesiacov.
Z hlavy 6 § 3 písm. a) úverových podmienok žalobcu vyplýva, že klient je povinný celý čerpaný úver splatiť na požiadanie spoločnosti v prípade, že klient sa oneskoril s platením aspoň dvoch splátok, alebo sa oneskoril s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace.
Z hlavy 6 § 6 vyplýva, že v prípade vzniku akejkoľvek zo skutočnosti uvedených pod písm. a), b), a c) § 3 tejto Hlavy ak je jej dôsledkom vznik povinnosti klienta uhradiť spoločnosti celý poskytnutý úver je klient povinný uhradiť spoločnosti súčasne s úverom aj zmluvnú pokutu vo výške ušlého úroku čiže čiastku na ktorú by spoločnosti vznikol z titulu úveru nárok ak by bol úver riadne splácaný v dohodnutých splátkach. Spoločnosť je oprávnená v týchto prípadoch úver po zosplatnení neúročiť.
Z dokladov predložených žalobcom vyplýva, že žalovaná uhradila doposiaľ celkovo sumu 241,34 EUR.
Z listu zo dňa 29.3.2010 označeného ako „splatenie celého úveru s výzvou k úhrade“, ktorý žalobca zaslal žalovanej vyplýva, že keďže žalovaná nesplácala úver riadne a včas, žalobca si uplatniť svoje právo na splatenie celého čerpaného úveru a žalovanú vyzval na úhradu zostatku úveru.
Podľa § 261 ods. 3, písm. d) Obchodného zákonníka (ďalej iba OBZ), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: zo zmluvy o úvere (§ 497).
Podľa § 497 OBZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 OBZ, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Podľa § 502 ods. 1 OBZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššie prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníci uzavreli úverovú zmluvu, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej sumu 10.000,- Sk, ktorú sa žalovaná zaviazala splatiť v splátkach po 647,- Sk mesačne za obdobie 20 mesiacov. Žalovaná však doposiaľ spolu uhradila iba 9 splátok úveru a čiastočne vo výške 19,76 EUR 10. splátku, pričom ďalej úver nesplácala. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaná doposiaľ splatila úver v celkovej výške 241,66 EUR, preto súd žalobe vyhovel v časti o zaplatenie sumy 187,94 EUR a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
V súvislosti s čiastočným zamietnutím žaloby súd poukazuje na to, že z výpisu žalobcu o úhrade mesačných splátok vyplýva, že určité sumy mali byť zarátané aj na upomienky, resp. zmluvné pokuty, avšak súd tieto sankcie považoval za neprimerané a vyhodnotil ich ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, pričom tieto neboli v zmluve, resp. v úverových podmienkach ani určite, jasne a zrozumiteľne vyjadrené, preto ich súd nepriznal a tieto platby započítal na úhradu samotného úveru. Navyše súd poukazuje na to, že podľa § 554 ods. 2 Občianskeho zákonníka možno zmluvnú pokutu dojednať iba písomne, pričom ustanovenie o zmluvnej pokute uvedené v úverových podmienkach, nemožno považovať za písomne dojednanú zmluvnú pokutu.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Súd žalobcovi zároveň priznal úrok z omeškania vo výške 0,024 EUR denne, keďže tento úrok predstavuje ročne 8,76 %, pričom zákonný úrok z omeškania v zmysle vyššie citovaných ustanovení predstavuje ku dňu omeškania žalovanej 9 % ročne, a teda priznaný úrok z omeškania je pod hranicou zákonného úroku z omeškania.
Podľa 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia, pričom úspech žalobcu predstavoval 85% a neúspech 15%, preto súd priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 11,55 EUR, čo predstavuje 70% (85% - 15%) zo zaplateného súdneho poplatku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.