Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Saz/20/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: pána Z. E., nar. XX.X.XXXX, štátneho príslušníka P. P. Q. (P.), podľa vlastného udania v krajine pôvodu naposledy bytom R., K. E., XXth K.., M. N. P. K. XX, H.. X &. X, P., s posledným miestom pobytu v Slovenskej republike: O. V. X, C. Č.. XXX C., aktuálne na H. Z., zastúpeného Mgr. Janou Kopejovou, pracovníčkou Spoločnosti ľudí dobrej vôle so sídlom Mäsiarska 13, Košice, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad so sídlom Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 23.3.2012 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-346-107/PO-Ž-2010 zo dňa 9.2.2012 takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-346-107/PO-Ž-2010 zo dňa 9.2.2012:

1/ p o t v r d z u j e vo výroku o neudelení azylu;

2/ z r u š u j e podľa ust. § ust. 250j ods. 2 písm. c/ Občianske súdneho poriadku vo výroku o neposkytnutí doplnkovej ochrany a v tejto časti v r a c i a vec odporcovi na ďalšie konanie.

Krajský súd v Bratislave navrhovateľovi nepriznáva právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-346-107/PO-Ž-2010 zo dňa 9.2.2012 odporca podľa o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o azyle) navrhovateľovi neudelil azyl na území Slovenskej republiky a súčasne mu podľa , a zákona o azyle neposkytol doplnkovú ochranu. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že po vyhodnotení všetkých skutočností dospel k názoru, že v tomto prípade nebola preukázaná opodstatnenosť z obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, z dôvodov zostávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, ako to vyplýva z Konvencie z roku 1951 o právnom postavení utečencov (ďalej len Ženevská konvencia) a zo zákona o azyle. Ďalej uviedol, že navrhovateľ prvýkrát pricestoval na Slovensko v júli 2009 za účelom podnikania. Počas svojho pobytu na Slovensku sa stretol so Svedkami Jehovovými a niekoľkokrát sa zúčastnil ich stretnutí. Vo februári 2010 sa z pracovných dôvodov vrátil do Iránu. Počas jeho pobytu v Iráne do jeho domu vtrhla polícia a vzala mu nejaké dokumenty, cestovný pas a Bibliu a spýtala sa ho, čo sa mu nepáči na islame, keď konvertuje na kresťanstvo. Navrhovateľ sa z obáv rozhodol vybaviť si nový pas. Iránske úrady mu dali súhlas na vystavenie nového pasu. Keďže vydanie nového pasu v Iráne trvá 6 mesiacov až rok, navrhovateľ si vďaka svojmu kamarátovi vybavil pravý iránsky pas s jeho menom. Dňa 22.6.2010 opustil krajinu pôvodu a nakoniec požiadal na území Slovenskej republiky o udelenie azylu. Odporca v odôvodnení ďalej uviedol, že navrhovateľ

krst za jehovistu neabsolvoval, pretože chcel o tejto viere získať viac informácií. Avšak neskôr sa rozhodol, že sa prestane zúčastňovať aktivít spoločnosti Jehovových Svedkov a začal navštevovať františkánsky kostol v Bratislave. Uviedol, že sa chce stať kresťanom - katolíkom. Odporca vo svojom rozhodnutí skonštatoval, že navrhovateľ ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia nekonvertoval a jeho konanie nepovažuje za úprimné a nie je presvedčený ani o jeho dôveryhodnosti, čo sa týka pravosti jeho viery. Odporca ďalej uviedol, že navrhovateľ mu počas azylového konania predložil falzifikát cestovného dokladu. Až po zistení, že ide o falzifikát, navrhovateľ predložil pravý cestovný doklad. Svoje konanie pritom vysvetlil tak, že nepravý doklad preložil odporcovi omylom, pričom nešlo o falzifikát, ale o kópiu dokladu, čo je v Iráne bežnou praxou vyrábať si takéto kópie. Navrhovateľ počas azylového konania uviedol, že v Iráne bol dvakrát predvolaný Islamským revolučným súdom. Obe predvolania predložil odporcovi. Prvému predvolaniu chýbal dôvod predvolania. Druhému predvolaniu síce dôvod nechýbal, avšak navrhovateľ ho predložil so značným oneskorením, pričom najprv uviedol, že jeho predloženie nepovažoval za dôležité a neskôr, že ho nemal k dispozícii. Keďže navrhovateľ počas konania otvorene priznal, že si v Iráne dokázal vybaviť pravý cestovný doklad a že štátny aparát je tam skorumpovaný, odporca z tohto dôvodu nadobudol isté pochybnosti o dôveryhodnosti spomínaných predvolaní. V súvislosti s navrhovateľovou žiadosťou o udelenie azylu si odporca vyžiadal od Slovenskej informačnej služby (SIS) vyjadrenie k navrhovateľovej osobe, na základe ktorého odporca dospel k záveru, že z dôvodu bezpečnostného záujmu Slovenskej republiky navrhovateľovi nemôže udeliť azyl ani poskytnúť doplnkovú ochranu. Predmetné vyjadrenie podlieha utajeniu v zmysle o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Pokiaľ ide o výrok, ktorým rozhodol o neposkytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľovi tento odôvodnil tým, že nebol splnený ani jeden zo zákonných predpokladov jej poskytnutia. Svoje právne závery doplnil o informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, na ktoré sa v rozhodnutí odvolal a ktoré aj identifikoval.

Proti tomuto rozhodnutiu, podal navrhovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 23.3.2012, ktorým žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie. Uviedol v ňom, že odporca nedostatočne zistil skutkový stav, vec nesprávne právne posúdil a zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo jeho rozhodnutie je v rozpore s obsahom spisu. Rozhodnutie je taktiež nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Navrhovateľ má naďalej opodstatnenú obavu z prenasledovania v krajine jeho pôvodu z dôvodu udalostí, ktoré sa mu tam stali - domová prehliadka a predvolania na Revolučný islamský súd. Ďalej uviedol, že medzi domovou prehliadkou a prvým predvolaním na Revolučný islamský súd existuje časová a logická súvislosť. Druhé predvolanie bolo vydané až po jeho odchode z Iránu a na Slovensko mu bolo doručené svokrom v čase, keď už odporca vydal rozhodnutie ČAS: MU-346-28/PO-Ž-2010 zo dňa 24.9.2010, preto ho nevedel predložiť skôr. Za vážne pochybenie odporcu považuje navrhovateľ skutočnosť, že odporca vyhodnotil predvolanie na súd za falošné, a to len na základe správy Amnesty international, ktorá hovorí o tom, že v Iráne je možné získať falošné súdne dokumenty a predvolania nepodrobil znaleckému skúmaniu. Pokiaľ ide o úprimnosť navrhovateľovej viery, tento nesúhlasí s tvrdením odporcu, že jeho konanie je účelové a len sa snaží zlegalizovať si pobyt na Slovensku. Navrhovateľ sa naopak snaží nájsť pravé kresťanstvo. Keďže náboženskú spoločnosť Svedkov Jehovových nepovažoval za tú správnu, začal sa stretávať s bratmi Františkánmi, čo otvorene priznal aj pred odporcom, hoci sa bál, že týmto môže uškodiť sebe aj svojej rodine. Avšak spoliehal sa, že odporca prihliadne na to, že hovorí pravdu. V súvislosti s konvertovaním na inú vieru uviedol, že je to v prvom rade vnútorná záležitosť každého človeka. Pritom poukázal na znenie § 19 ods. 4 a ods. 5 zákona o azyle. Pokiaľ ide o záver odporcu, že navrhovateľov návrat do Iránu je možný a úplne bezpečný, podľa navrhovateľa je toto tvrdenie v rozpore s obsahom spisu a správ, ktoré sú v ňom založené. Navyše navrhovateľ konvertoval na kresťanstvo, o čom boli Iránske orgány upovedomené. Keďže postavenie kresťanov v Iráne je zlé, navrhovateľ považuje svoj návrat do krajiny pôvodu za nemožný. V závere svojho opravného prostriedku navrhovateľ uvádza, že nesúhlasí s tvrdením, že predstavuje nebezpečenstvo pre bezpečenosť Slovenskej republiky. Keby bol pre spoločnosť nebezpečný, znamenalo by to, že spáchal nejaký trestný čin a musel by byť odsúdený. Avšak ku dnešnému dňu voči nemu nebol obžalovaný a nebolo voči nemu vedené žiadne trestné konanie.

Právna zástupkyňa navrhovateľa predložila súdu počas konania nové dôkazy: 1/ Svedectvo vydané Rehoľou menších bratov - Františkánov zo dňa 31.1.2012, z ktorého vyplýva, že navrhovateľ

spolu so svojou rodinou navštevovali menovanú komunitu za účelom prípravy ku katolíckym sviatostiam, 2/ fotokópiu krstného listu, podľa ktorého bol navrhovateľ 7.4.2012 pokrstený vo farnosti Svätého Martina, pričom požiadala súd, aby vypočul navrhovateľa ohľadom okolností krstu.

Listom doručeným Krajskému súdu v Bratislave dňa 10.9.2012 oznámila právna zástupkyňa navrhovateľa súdu, že navrhovateľ svojvoľne opustil územie Slovenskej republiky. Jeho pobyt nie je známy.

Odporca sa k návrhu nevyjadril.

Krajský súd v Bratislave (ďalej len súd) rozhodol vec na základe súhlasu účastníkov konania bez pojednávania ( v platnom znení - ) ako miestne a vecne príslušný súd ( , zákona o azyle, v platnom znení) a za použitia ust. dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné vo výroku o neudelení azylu navrhovateľovi potvrdiť a vo výroku neposkytnutia doplnkovej ochrany zrušiť a vrátiť vec odporcovi na ďalšie konanie.

Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil, hoci začal prípravu pre vypočutie navrhovateľa ustanovením tlmočníka jazyka perzského. Avšak z dôvodu, že navrhovateľ svojvoľne opustil územie Slovenskej republiky a nezanechal adresu svojho pobytu, súd nemohol výsluch navrhovateľa vykonať.

Súd sa pred začatím pojednávania oboznámil s obsahom utajovaných skutočností - správ SIS: č.p.: 63/960-V-4-27/2010-S z 15.7.2010 a č.p.: z 30.9.2011.

Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa súd podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: MU-346/PO-Ž-2010 z ktorého súd zistil, že navrhovateľ dňa 28.6.2010 požiadal o udelenie azylu, pričom ako dôvod uviedol, že má obavy o svoj život nakoľko prestúpil z islamského vierovyznania na kresťanstvo. O tejto žiadosti rozhodol odporca rozhodnutím ČAS: MU-346-28/PO-Ž-2010 zo dňa 24.9.2010, ktorým neudelil navrhovateľovi azyl a neposkytol mu ani doplnkovú ochranu na území Slovenskej republiky. Voči tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ včas opravný prostriedok, o ktorom rozhodol Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k.: -91 zo dňa 12.1.2011, ktorým napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave zo správneho spisu ďalej zistil, že navrhovateľ na vstupnom pohovore konanom dňa 8.7.2010 uviedol, že je kresťan, presnejšie patrí k cirkvi Svedkov Jehovových. Konvertovať na túto vieru však nestihol, pretože sa vo februári 2010 vrátil do Iránu. Dňa 10.5.2010 bola v jeho dome vykonaná prehliadka policajtmi, ktorí mu okrem iných dokladov zobrali aj pas. Navrhovateľ chcel po tejto udalosti zo strachu opustiť Irán, preto si začal vybavovať nový pas. Odporcovi pritom predložil: 1/ dokument zo dňa 24.5.2010 - rozhodnutie o zákaze sledovania vo veci straty cestovného pasu, 2/ potvrdenie úradu Hawzu 310 zo dňa 26.5.2010, ktorým úrad potvrdil stratu pasu a povolil navrhovateľovi žiadať o nový pas, 3/ oznámenie v miestnych novinách, že navrhovateľov cestovný pas sa stratil a je neplatný, 4/ predvolanie na islamský súd zo dňa 1.6.2010 bez uvedenia dôvodu, pričom navrhovateľ sa mal na súd dostaviť dňa 29.6.2010. Z prekladu predmetného predvolania vyplýva, že navrhovateľovo miesto pobytu je H. K. R. B., V. U., C. X. Táto adresa sa však nezhoduje s adresou posledného trvalého pobytu v Iráne, ktorú uviedol na vstupnom pohovore (E., XXth K., M. N. P. K. XX, H.. X B. 3). Navrhovateľ neskôr predložil aj predvolanie na Islamský revolučný súd v Teheráne zo dňa 13.7.2010, z ktorého vyplýva, že navrhovateľ bol obvinený z propagácie proti režimu Iránskej islamskej republiky a Islamského náboženstva. Na súd sa mal dostaviť dňa 10.8.2010. Ako miesto navrhovateľovho pobytu bola uvedená adresa: R. - H. - K. H. - K. - B. - V. U. C. XX. Z rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k.: -34 zo dňa 6.6.2011, ktorým súd zrušil navrhovateľovu účasť v obchodnej spoločnosti SET RISE s.r.o. ako spoločníka a zároveň konateľa vyplýva, že navrhovateľov trvalý pobyt v Iráne bol na adrese: XXth K., M. N. P. K. XX, H.. X&X E. - R., P.. Súd zo správneho spisu odporcu ďalej zistil, že po zrušení rozhodnutia ČAS: MU-346-28/PO-Ž-2010 zo dňa 24.9.2010 rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k.: -91 zo dňa 12.1.2011 odporca vykonal doplňujúce pohovory s navrhovateľom (dňa 21.7.2011 a dňa 17.1.2012) na ktorých upresňoval predovšetkým informácie

týkajúce sa navrhovateľovho vierovyznania a záujmu o konvertovanie na kresťanstvo. Po zhodnotení všetkých informácií vydal odporca rozhodnutie ČAS: MU-346-107/PO-Ž-2010 zo dňa 9.2.2012, ktoré je predmetom tohto konania.

Podľa ust. § 8 zákona ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý

a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo

b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.

Podľa ust. § 19a ods. 1 písm. a/ zákona o azyle ministerstvo posúdi každú žiadosť o udelenie azylu jednotlivo a zohľadní pritom všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v čase rozhodovania o žiadosti o udelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu, akým sa uplatňujú,

Podľa ust. § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i), rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu.

Podľa ust. § 13c ods. 2 písm. d) zákona o azyle ministerstvo ďalej neposkytne doplnkovú ochranu, ak je dôvodné podozrenie, že žiadateľ predstavuje nebezpečenstvo pre bezpečnosť Slovenskej republiky.

Podľa ust. § 52 ods. 1 zákona o azyle na konanie podľa tohto zákona sa vzťahu všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ust. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v odôvodnení rozhodnutia ministerstva o neudelení azylu podľa , neposkytnutí doplnkovej ochrany podľa , odňatí azylu podľa , zrušení doplnkovej ochrany podľa z dôvodu podľa , nepredĺžení doplnkovej ochrany podľa z dôvodu podľa a zrušení poskytovania dočasného útočiska podľa sa uvedie iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky.

Podľa ust. o správnom konaní v platnom znení (Správny poriadok) rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa ust § 32 ods. 2 Správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.

Podľa ust. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.

Podľa ust. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci.

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku:

K potvrdzujúcej časti tohto rozsudku:

K námietke, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov:

Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Výrok napadnutého rozhodnutia obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, je jasný a zrozumiteľný. Totožné konštatovanie sa vzťahuje aj na odôvodnenie rozhodnutia. Odporca v ňom opísal priebeh celého azylového konania, zistený skutkový stav, navrhovateľom predložené dôkazy, ako aj výsledok dokazovania, vykonaného v priebehu konania. Podrobne a logicky sa venoval vyhodnoteniu zisteného stavu veci, včítane navrhovateľom prezentovaných tvrdení a ním predložených dôkazov. Z takto koncipovaného odôvodnenia je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, prečo a na základe akých skutočností dospel k názoru, že navrhovateľ nenaplnil zákonné predpoklady udelenia azylu podľa § 8 zákona o azyle. I keď rozsah odôvodnenia rozhodnutia vo všeobecnosti nemusí automaticky predznamenávať jeho zrozumiteľnosť, resp. dostatočné odôvodnenie, v preskúmavanom rozhodnutí jeho rozsiahle odôvodnenie svojím obsahom svedčí o tom, že odporca sa podrobne venoval všetkým v konaní zisteným skutočnostiam, tvrdeniam či dôkazom.

O účelovosti tejto námietky svedčí samotný obsah podaného návrhu. Ak by rozhodnutie bolo nezrozumiteľným, či nedostatočne odôvodneným, táto skutočnosť by nutne vylučovala napadnutie rozhodnutia z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci.

K námietke nedostatočne zisteného stavu veci, resp. k námietke rozporu zisteného stavu veci s obsahom spisu:

Ani táto námietka nie je dôvodná. Odporca pri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzal z obsahu vykonaných pohovorov s navrhovateľom - teda z informácií ktoré navrhovateľ prezentoval, z dôkazov predložených navrhovateľom, ako aj zo správ o krajine pôvodu navrhovateľa. Skutočnosť, že odporca takto zistený skutkový stav, resp. dôkazy a tvrdenia navrhovateľa vyhodnotil v neprospech navrhovateľa nie je možné hodnotiť ako nedostatočné zistenie stavu veci, resp. ako jeho rozpor s obsahom spisu. Súd opätovne poukazuje na skutočnosť, že odporca predložené dôkazy či tvrdenia vyhodnotil spôsobom z ktorého je zrejmé, prečo vydal napadnuté rozhodnutie, resp. prečo podľa jeho názoru navrhovateľ nesplnil podmienky udelenia azylu.

K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci:

Aj túto námietku súd neuznal ako dôvodnú a to i napriek obšírnosti podaného návrhu, ktorého obsah podľa názoru súdu má snahu odviesť pozornosť od podstaty prejednávanej veci. Súd poznamenáva, že sa stotožňuje s právnym názorom odporcu, vyjadrenom v napadnutom výroku o neudelení azylu navrhovateľovi, ako aj s jeho odôvodnením. Predpoklady udelenia azylu podľa § 8 zákona o azyle sú jasne formulované v označenom ustanovení zákona o azyle. Jeho podstatou je skutočnosť, že žiadateľ o azyl opustil krajinu svojho pôvodu a v tom dôsledku žiada o azyl preto, lebo bol objektom prenasledovania, resp. pretože má dôvodné obavy z prenasledovania z dôvodov svojej rasy, národnosti, náboženstva, zastávania určitých politických názorov, príslušnosti k definovanej sociálnej skupine, resp. z dôvodu perzekúcia za uplatňovanie politických práv alebo slobôd.

Ako to vyplýva z obsahu pohovorov vykonaných s navrhovateľom v priebehu azylového konania, navrhovateľ vycestoval z Iránu na Slovensko po prvý raz v júli 2009 za účelom podnikania, pričom povolenie na pobyt na Slovensku mal udelené do 22.6.2010. Vo februári 2010 sa do Iránu vrátil na

krátky čas z dôvodu výkonu svoje podnikateľskej činnosti - za účelom podpísania obchodných zmlúv, pričom po ich podpise sa mal na Slovensko vrátiť v máji 2010, nakoľko v podnikaní na Slovensku pokračoval min do 6.6.2011. Z uvedeného je zrejmé, že návrat navrhovateľa na Slovensko (22.6.2010, kedy mu súčasne vypršalo povolenie k pobytu na Slovensku) bol vopred plánovaný a teda súvisel iba s jeho podnikateľskou činnosťou. Navrhovateľ požiadal o azyl 28.6.2010 z dôvodu náboženského prenasledovania, pretože prestúpil z islamskej viery na „kresťanstvo“ (ako to následne spresnil, malo ísť o vieru Svedkov Jehovových, ktorá však nie je kresťanským vierovyznaním). K tomuto dôvodu je potrebné uviesť, že navrhovateľ v čase podania žiadosti o azyl na iné vierovyznanie neprestúpil, vierovyznaním bol moslim. Na nehodnovernosť navrhovateľom uvedených tvrdení (ohľadne okolností odobratia cestovného pasu, predvolaní navrhovateľa na súd) poukázal odporca, pričom spochybnenie tvrdení navrhovateľa aj náležite odôvodnil. Súd v tejto súvislosti konštatuje, že navrhovateľ nikdy nepredložil originály súdnych predvolaní a ďalších dôkazov súvisiacich s vydaním pasu nového, že je nepravdepodobné, aby po dobratí cestovného pasu iránske orgány pri vydaní nového cestovného pasu postupovali ako pri strate starého (potvrdenie o nahlásení straty pasu z 26.5.2010, rozhodnutie o zákaze sledovania z 24.5.2010) aby ako údajne stíhanej osobe vydali pas nový a umožnili navrhovateľovi z Iránu vycestovať. Spochybnenie predložených predvolaní na súd vidí konajúci súd predovšetkým aj v tom, že na predmetných skenoch predvolaní na súd je uvedená odlišná adresa pobytu navrhovateľa, ako bola skutočná adresa pobytu navrhovateľa v Iráne: K. E., XXth K.., M. N. P. K. XX, H.. X &. X -.-. K. R. B., V. U., C. X (G.. H. K. H. Š.B. B., V. U. Č.. XX, G.. H. - K. B. - V. U. - C. XX ). Za situácie, kedy navrhovateľ objektívne nekonvertoval na inú vieru, pričom ním predložené skeny dokladov nedokazujú ani ním tvrdenú perzekúciu odporca správne navrhovateľovi azyl neudelil, nakoľko tým nedošlo k preukázaniu naplnenia predpokladov udelenia azylu podľa § 8 zákona o azyle. V tejto súvislosti súd tiež poznamenáva, že do vydania napadnutého rozhodnutia nedošlo ku konvertovaniu navrhovateľa na iné vierovyznanie. Súd tiež poznamenáva, že možným (skutočným) dôvodom podanej žiadosti o azyl mohla byť skutočnosť, že navrhovateľ sa vrátil na Slovensko v čase, kedy už stratilo jeho povolenie k pobytu platnosť a teda mu reálne hrozilo vyhostenie zo slovenského územia.

Pretože navrhovateľ v čase jeho odchodu z Iránu neprestúpil na inú vieru, pričom ním tvrdené skutočnosti a aj nehodnoverné dôkazy si naviac tiež odporujú a nepreukazujú prezentovanú perzekúciu, súd výrok o neudelení azylu navrhovateľovi potvrdil ako správny a zákonný.

O skutočnosti, že odporca vo veci udelenia azylu rozhodol správne, ak žiadosť navrhovateľa o azyl posúdil ako nedôvodnú, podľa názoru súdu svedčí aj skutočnosť, že navrhovateľ nevyčkal ani na rozhodnutie súdu o ním podanom opravnom prostriedku voči rozhodnutiu odporcu. Navrhovateľ teda zjavne nemá záujem na poskytnutí azylu Slovenskou republikou.

K zrušujúcej časti tohto rozsudku:

Súčasťou výrokovej časti napadnutého rozhodnutia bol výrok o neposkytnutí doplnkovej ochrany z dôvodu § 13c ods. 2 písm. d) zákona o azyle, teda z dôvodu, že je dôvodné podozrenie, že žiadateľ predstavuje nebezpečenstvo pre bezpečnosť Slovenskej republiky. Z dôvodu § 52 ods. 2 zákona o azyle odporca tento výrok neodôvodnil. Pretože navrhovateľ namietal aj tento výrok (uviedol, že pokiaľ by spáchal trestný čin mal by byť zaň potrestaný), súd sa oboznámil s obsahom spisu, o. i. aj s obsahom utajovaných skutočností - správ SIS: č.p.: 63/960-V-4-27/2010-S z 15.7.2010 a č.p.: z 30.9.2011 o existencii ktorých v spise odporcu existujú záznamy. Nad rámec následného odôvodnenia súd poukazuje na skutočnosť, že podmienkou aplikácie ust. § 13c ods. 2 písm. d) zákona o azyle nemusí byť nevyhnutne iba existencia preukázaného spáchania trestného činu ale aj objektívne vyhodnotenie osoby žiadateľa o azyl ako nebezpečnej pre bezpečnosť Slovenskej republiky. Ak by mal zákonodarca na mysli ako dôvod nebezpečnosti iba spáchanie trestného činu, v dôsledku ktorého by sa jeho páchateľ stal nebezpečným pre bezpečnosť republiky, celkom určite by v tomto zmysle formuloval znenie príslušného ustanovenia zákona o azyle. Ako to vyplýva zo spisu odporcu, tento v zmysle § 19a ods. 7 zákona o azyle opakovane požiadal SIS o vyjadrenie k osobe navrhovateľa, ktoré mu aj boli doručené. Ako to bolo vyššie uvedené, súd sa s ich obsahmi oboznámil. Pokiaľ ide o vyjadrenie SIS z roku 2010, toto obsahuje informácie, ktoré podľa názoru súdu nie sú dostatočnými pre

aplikáciu § 13c ods. 2 písm. d) zákona o azyle. Pokiaľ ide o vyjadrenie SIS z roku 2011 z jeho obsahu nie je možné ustáliť dôvodnosť aplikácie citovaného ustanovenia zákona o azyle.

Zodpovednosť za riadne a zákonom predpokladané prejednanie vecí v konaniach podľa zákona o azyle, podobne ako za rozhodnutia vydané v týchto konaniach nesie výlučne odporca a preto iba na základe poznatkov (dôkazov, informácií) ktoré sú mu známe môže vydať relevantné rozhodnutie. Táto zásada platí pochopiteľne pre všetky druhy konaní a rozhodnutí, osobitne však aj pre konania v ktorých získava informácie od iných štátnych orgánov a to bez ohľadu na skutočnosť, či ide o informácie podliehajúce režimu utajenia. S poukazom na prejednávanú vec je zrejmé, že konanie SIS vo veci vyjadrenia v zmysle ust. zákona o azyle podlieha analogicky režimu podľa ust. , Ani táto skutočnosť však nemôže brániť tomu, aby odporca nemal k dispozícii potrebný

- nutný rozsah informácií pre posúdenie konkrétnej veci. Súd opätovne zdôrazňuje, že vo veciach upravených zákonom o azyle koná a rozhoduje výlučne odporca a nie iný orgán štátnej moci. Ako to zistil súd po oboznámení sa s obsahom utajovaných vyjadrení SIS k osobe navrhovateľa, ich obsah nebol dostatočným k tomu, aby odporca za dodržania podmienky dostatočného zistenia stavu veci dospel k názoru, že navrhovateľ predstavuje nebezpečenstvo pre bezpečnosť Slovenskej republiky.

Pretože rozsah informácií, ktoré mal odporca pri rozhodovaní vo veci poskytnutia doplnkovej ochrany k dispozícii nebol dostatočný k tomu, aby vyslovil že navrhovateľ je nebezpečný pre bezpečnosť Slovenskej republiky, súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil opätovne odporcovi na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní bude úlohou odporcu, za splnenia procesných predpokladov, vykonať vo veci vykonať dokazovanie s cieľom zistiť, či navrhovateľ spĺňa alebo nespĺňa predpoklady poskytnutia doplnkovej ochrany podľa zákona o azyle a to aj s pohľadu aktuálneho konvertovania navrhovateľa na kresťanskú vieru, ku ktorému došlo 7.4.2012, ako o tom svedčí krstný list Rímskokatolíckej cirkvi, farnosti Svätého Martina z 3.5.2012. Pokiaľ budú súčasťou dokazovania informácie, poznatky či iné správy získané od iných štátnych orgánov, bude jeho povinnosťou vyžadovať od týchto štátnych orgánov, aby tieto ich stanoviská svojím obsahom dávali odporcovi dostatočnú masu informácií k tomu, aby odporca mohol kvalifikovane a s plnou znalosťou stavu veci posúdiť existenciu či neexistenciu predpokladov poskytnutia doplnkovej ochrany a teda aby sa vo veci vydané rozhodnutie opieralo o náležite a dostatočne zistený stav veci. Pokiaľ by predmetné informácie režimu utajenia podľa , bude pochopiteľne zákonnou povinnosťou odporcu vykonávať také opatrenia, ktoré mu citovaný zákon o ochrane utajovaných skutočností ukladá. S poukazom na znenie ust. Or je odporca pri novom prejedaní veci viazaný právnym názorom súdu.

O trovách účastníkov konania súd rozhodol za použitia ust. k ods.1/ Navrhovateľ bol v konaní úspešný, náhradu trov konania však nežiadal a preto súd rozhodol tak, že nepriznal navrhovateľovi právo na náhradu trov tohto konania.

Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za konanie (, ). Odporca, i keď v konaní čiastočne nemal úspech a je teda poplatníkom, je štátnou rozpočtovou organizáciou,

ktorá je zo zákona oslobodená od poplatku (, ). Súd preto žiadneho z účastníkov konania nezaviazal k zaplateniu poplatku za toto konanie.

Poučenie:

Vo výroku, ktorým súd zrušil rozhodnutie správneho orgánu podľa , , odvolanie nie je prípustné. Vo výroku, ktorým súd potvrdil rozhodnutie správneho orgánu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 O.s.p).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 O.s.p).