Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_23CoE-326-2012.pdf
PDF · 81.01 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoE/326/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Michalská 18, Bratislava, IČO: 36854140, proti povinným: 1./ K. D., bytom L. XX, P. (predtým F. XXXX/ XX, V. O. V.), 2./ E. D. - u K. M., U. O.. X, H., I. E. (predtým U. V. O. V.), o vymoženie 2.397,75 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, č.k. 2Er/32/2012-28 zo dňa 17. júla 2012, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdnej exekútorky JUDr. Evy Ondrejkovej o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 44 ods. 2, Ex.por., § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, § 45 ods. 1-3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ako aj Smernicu Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie podaným dňa 14.05.2012 domáhal vykonania exekúcie proti povinným, a to na základe rozhodcovského rozsudku, sp.zn. II/2009-686, vydaného dňa 01.06.2009 rozhodcom JUDr. Renátou Burgerovou a ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 03.07.2009. V predmetnej exekučnej veci zistil, že sa vymáha plnenie zo zmluvy o úvere zo dňa 14.04.2005 uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnými, na ktorú sa vzťahuje právny režim zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a subsidiárne ako spotrebiteľskú zmluvu aj všeobecná právna úprava spotrebiteľských zmlúv uvedená v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Podľa článku VI Osobitné ustanovenia bod 6 zmluvy o úvere sa zmluvné strany dohodli, že podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov akékoľvek prípadné spory z právnych vzťahov vyzplývajúcich z tejto zmluvy, resp. akékoľvek prípadné spory zo zmlúv súvisiacich s týmto obchodom, ktorých účastníkmi sú zmluvné strany, budú predložené na rozhodnutie Stálemu rozhodcovskému súdu Asociácie bánk so sídlom v Bratislave. Súd prvého stupňa uviedol, že rozhodcovskú doložku si povinní osobitne nevyjednali a nemali na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohli len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým všeobecným obchodným podmienkam. Nakoľko rozhodcovská doložka je neprijateľná, keďže nebola povinnými osobitne vyjednaná a núti ich v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a zároveň sa neprijateľná rozhodcovská doložka prieči dobrým mravom, výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. V tejto súvislosti treba brať na zreteľ aj povinnosť súdu vykladať vnútroštátne právo vo svetle znenia a účelu smernice Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, čo je podporené aj rozsudkom Súdneho dvora v spojených prípadoch C-240/98 - C-244/98. V predmetnom rozsudku Súdny dvor o.i. konštatuje povinnosť národného súdu pri aplikácii ustanovení národného práva, ktoré sú skoršieho alebo neskoršieho dátumu než uvedená smernica, interpretovať ich pokiaľ je to možné vo svetle presného znenia a účelu tejto smernice. Súd prvého stupňa dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto je v rozpore s príslušnými ustanoveniami najmä § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice Rady 93/13/EHS. Exekučné konanie založené na takejto zmluvnej podmienke by bolo v rozpore s dobrými mravmi, a preto rozhodol tak, že zamietol žiadosť súdnej exekútorky na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle § 44 ods. 2 Ex. por.
Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, podľa ktorého rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že pokiaľ by mali mať exekučné súdy pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie právom preskúmavať súlad exekučného titulu tvoreného rozhodcovským rozsudkom s hmotným právom, boli by oprávnené a povinné preskúmavať všetky exekučné tituly, vrátane súdnych rozhodnutí, či nie sú v rozpore s hmotným právom. Takýto rozsah preskúmavanej právomoci exekučného súdu nie je možné vyvodiť z ustanovenia § 44 ods. 1 a 2 Ex. por. Dňa 14.04.2005 právny predchodca oprávneného uzavrel s povinnými úverovú zmluvu č. 85104-20330090/4900, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebného bezúčelového úveru vo výške 2.489,54 eur. Oprávnený na základe zmluvy poskytol povinným úver za podmienok individuálne dohodnutých v tejto zmluve. V článku 6 bod 6 zmluvy sa oprávnený s povinnými dohodol, že v súlade so zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, akékoľvek prípadné spory z právnych vzťahov vyplývajúcich zo zmluvy budú predložené na rozhodnutie stálemu rozhodcovskému súdu Asociácie bánk so sídlom v Bratislave. Zmluvné strany vyhlásili, že berú na vedomie Štatút a Rokovací poriadok rozhodcovského súdu, s ktorým sa oboznámili, dohodli sa, že rozhodcovský rozsudok bude pre zmluvné strany závazný. Pri výklade jednotlivých právnych ustanovení aplikovanej právej úpravy je však potrebné vychádzať zo všeobecného uznaného názoru, že je tu povinnosť vykladať národné právo spôsobom zlučiteľným so smernicou Rady 93/13/EHS. Aj podľa rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-106/89 Marleasing SA proti La Comercial Internationale de Alimentacion SA, národnú úpravu je nutné v čo najväčšom rozsahu interpretovať vo svetle a znení smernice tak, aby bol dosiahnutý výsledok uvedený v smernici. Preto, ak exekučný súd skúma, či uzatvorením rozhodcovskej doložky neboli porušené práva povinných ako spotrebiteľov v duchu Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách nemôže spochybniť tú skutočnosť, že oprávnený ako banka bol podľa § 93b ods. 1 a 2 zákona č. 483/2011 Z. z. o bankách vo vtedy platnom znení povinný najneskôr pri rokovaní o zmluve ponúknuť každému klientovi neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Zo strany oprávneného teda išlo o plnenie zákonnej povinnosti a návrh rozhodcovskej doložky preto nie je možné kvalifikovať ako prekvapivú klauzulu. Povinní podľa § 93b ods. 2 citovaného zákona neboli povinní prijať návrh rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská doložka uzatváraná podľa § 93b zákona č. 483/2011 Z.z. o bankách je teda individuálne dojednávaná. V úverovej zmluve je potom premietnutý výsledok rokovania o uzavretí rozhodcovskej doložky. Preto aj rozhodcovský súd rozhodol o svojej právomoci na rozhodovanie predmetného sporu podľa rozhodcovskej doložky obsiahnutej v úverovej zmluve. V čase uzavretia úverovej zmluvy bola zmluva o úvere upravená len v zákone č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a v § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorý v súlade s § 261 ods. 1 písm. b/ Obchodného zákonníka úverovú zmluvu upravoval ako absolútny obchod bez ohľadu na povahu účastníkov úverovej zmluvy. Na základe vyššie uvedeného teda úverovú zmluvu nemožno posudzovať podľa ustanovení § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka, hoci dlžníkom podľa úverovej zmluvy je fyzická osoba - nepodnikateľ, ktorý spĺňa definičné znaky spotrebiteľa podľa § 52 Občianskeho zákonníka v znení platnom od 01.01.2008. Medzi spotrebiteľské zmluvy bola úverová zmluva začlenená s účinnosťou od 01.01.2008 novelizovaným ustanovením § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa § 879j Občianskeho zákonníka sa však vznik záväzkov uzavretých pred 01.01.2008 a nároky z nich vyplývajúce posudzujú podľa dovtedajších predpisov. Ochranu spotrebiteľa na území Slovenskej republiky upravoval v čase uzavretia úverovej zmluvy len zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa a zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Oprávnený má za to, že nie sú mu známe, a ani neboli preukázané skutočnosti osvedčujúce, že by úverová zmluva nebola uzavretá v súlade so zásadou poctivého obchodného styku a dobrými mravmi alebo so zvyklosťami bánk pri poskytovaní spotrebiteľských úverov v danom čase a s právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa podľa vtedy platného práva, alebo že by uzatvoreniu úverovej zmluvy predchádzali nekalé obchodné praktiky. Skutočnosť, že exekučný súd vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci oprávnený opiera aj o rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3 M Cdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011. Žiada, aby odvolací súd udelil poverenie súdnej exekútorke JUDr. Eve Ondrejkovej.
Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
Súd prvého stupňa správne uviedol, že predmetná zmluva č. 85104-20330090/4900 zo dňa 14.04.2005 (Úverová zmluva) je spotrebiteľskou zmluvou. Spotrebiteľské právo patrí k najviac sa rozvíjajúcim oblastiam práva, ktorého základnou funkciou je ochrana spotrebiteľa ako slabšej strany. Pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv sa vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa ako tzv. slabšej zmluvnej strany a neprípustnosti zneužívania monopolného postavenia dodávateľov ako tzv. silnej zmluvnej strany. Postavenie slabšej zmluvnej strany vyplýva zo skutočnosti, že nemá možnosť individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom. Nevyhnutné je preto aspoň rámcovo vymedziť, ktoré podmienky v spotrebiteľských zmluvách sa považujú za neprijateľné, pričom dôsledkom toho je, že sú neplatné.
V preskúmavanej exekučnej veci dospelo exekučné konanie do štádia posudzovania splnenia tých zákonom stanovených procesných predpokladov, za ktorých súd poverí exekútora vykonaním exekúcie. Po podaní žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Ex. por. súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul z hľadiska ich súladu so zákonom. Okrem iného skúma, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený potvrdením o vykonateľnosti, či je exekučný titul materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule a či sú splnené všeobecné podmienky konania podľa § 103 O.s.p. V štádiu, pri ktorom súd skúma, či žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie alebo exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom, sa vychádza z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu.
Námietka oprávneného, podľa ktorého rozsah preskúmavanej právomoci exekučného súdu, (preskúmavania súladu exekučného titulu tvoreného rozhodcovským rozsudkom s hmotným právom) nie je možné vyvodiť z ustanovenia § 44 ods. 1 a 2 Ex. por. je preto neopodstatnená. Exekučný súd síce nedisponuje právomocou rušiť, či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, to však ešte neznamená, že nedohliada na to, aby exekúcia bola vykonávaná v súlade so zákonom. Ak totiž zistí, že je dôvod na jej zastavenie, tak ju zastaví, prípadne aj bez návrhu (§ 58 ods. 1 Ex. por.). Túto možnosť a aj povinnosť má teda v ktorejkoľvek fáze exekučného konania. Z uvedeného vyplýva, že aj eventuálne vydanie poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, vydanie upovedomenia o začatí exekučného konania, či vydanie exekučného príkazu a samotné uskutočňovanie exekúcie jednotlivými spôsobmi uvedenými v § 63 Ex. por. sú pre exekučný súd z tohto pohľadu právne irelevantné.
Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky dohodnutej v spotrebiteľskej veci, t. j. vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah založený spotrebiteľskou zmluvou, preto súd prvého stupňa v exekučnom konaní nepreskúmaval vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizoval svoje oprávnenie vyplývajúce z ustanovenia § 44 ods. 2 Ex. por., teda oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva, či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Ex. por. vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo.
Odvolací súd uzaviera, že neprijateľnosť, a tým aj neplatnosť rozhodcovskej doložky je daná tým, že nebola individuálne dojednaná a spôsobovala tak nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinných. Z predmetnej úverovej zmluvy zo dňa 14.04.2005, uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnými totiž vyplýva, že rozhodcovská doložka bola do tejto zmluvy zakomponovaná už pri jej podpise, keďže sa nachádzala (ako predtlačený formulár), a to v čl.
VI bode 6. Správnym rozhodnutím o zamietnutí žiadosti súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie preto súd prvého stupňa neodňal oprávnenému možnosť konať pred súdom.
Z uvedených dôvodov, odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p., ako vecne správne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.