Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23P-117-2012.pdf
PDF · 76.73 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-23P/117/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci navrhovateľky W. Z., I.. XX.X.XXXX, trvale bývajúcej I. V. U. Č.. X O. N., proti odporcovi V. Z., I.. X.X.XXXX, bývajúcemu I. L. U. Č.. X O. N., v konaní o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela takto
rozhodol:
Návrh zamieta.
Štát nemá právo na zaplatenie súdneho poplatku.
Odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľka návrhom podaným na tunajšom súde dňa 16.5.2012 žiadala, aby súd zaviazal odporcu prispievať na výživu navrhovateľky výživným vo výške 35 € mesačne od 1.6.2012 do budúcna. Svoj návrh odôvodnila tým, že s odporcom je rozvedená, od februára 2012 je nezamestnaná a požiadala o dávku v hmotnej núdzi, odporca je vedený na úrade práce ako nezamestnaný, ona sa stará o ich maloletú dcéru Z., ktorej odporca prispieva na výživu súdom určeným výživným vo výške 35 € mesačne, navrhovateľke odporca na výživu ničím neprispieva a ona sama nie je schopná zabezpečiť si prostriedky na primeranú výživu.
Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu navrhovateľky doručenom tunajšiemu súdu dňa 29.6.2012 uviedol, že nárok navrhovateľky v celom rozsahu neuznal, nakoľko je od roku 2008 nezamestnaný, vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a jeho finančná situácia mu nedovoľuje prispievať na výživu bývalej manželky. Zároveň pripojil potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach o jeho vedení v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 1.12.2008 doposiaľ.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím navrhovateľky, odporcu, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 13C/135/2008 zo dňa 20.3.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.4.2009.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, zo dňa 4.6.2012, vyplýva, že navrhovateľka poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 190,50 € mesačne do trvania podmienok.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, zo dňa 31.5.2012, vyplýva, že odporca je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 1.12.2008 doposiaľ, nepoberá dávku v hmotnej núdzi ani rodičovský príspevok.
Zo správy posledného zamestnávateľa navrhovateľky, K. N. M..L..T.. zo dňa 5.6.2012 vyplýva, že navrhovateľka bola u nich zamestnaná na dohodu o pracovnej činnosti od 1.5.2011 do 31.12.2011, pričom dohodnutá odmena za toto obdobie bola 600 € mesačne v hrubom.
Z výpovede navrhovateľky vyplýva, že návrh podávala z dôvodu, že jej to bolo uložené úradom práce v súvislosti s jej žiadosťou o priznanie dávky v hmotnej núdzi, jej jediným príjmom sú dávky v hmotnej núdzi, je evidovaná v evidencii uchádzačov o zamestnanie od februára 2012, v súčasnosti býva s dcérou, pričom úhrada súvisiaca s bývaním je 250 € mesačne, finančne jej preto vypomáhajú jej rodičia, vyživovaciu povinnosť má len voči maloletej dcére Z., ktorej na výživu prispieva odporca mesačným výživným vo výške 35 €, na jej potreby odporca ničím neprispieva.
Odporca na pojednávaní uviedol, že s návrhom navrhovateľky nesúhlasí z dôvodu, že je dlhodobo nezamestnaný, vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od decembra 2008, nemá žiaden príjem, neboli mu priznané ani dávky v hmotnej núdzi, finančne mu vypomáhajú jeho rodičia, žije s priateľkou v jej byte, za ktorý úhrady platí priateľka, ktorá podniká, okrem maloletej Z. Ď.alšie vyživovacie povinnosti nemá, snaží si nájsť si prácu, ale bezvýsledne, naposledy pracoval v roku 2008, kdeby bol s ním dňa 1.12.2008 ukončený pracovný pomer z dôvodu nedostatku práce, odstupné mu vyplatené nebolo.
Podľa ust. § 72 Zákona o rodine, rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.
Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.
Podľa ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa ust. § 157 ods. 3 O.s.p., ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami skúmal v tomto konkrétnom prípade, či sú splnené základné hmotno-právne podmienky, za ktorých možno priznať príspevok na výživu rozvedeného manžela, a to že manželstvo je právoplatne rozvedené, jeden z rozvedených manželov nie je schopný sám sa živiť a schopnosti a majetkové pomery druhého z bývalých manželov umožňujú príspevok priznať, pričom účastníci sa nevedia dohodnúť o poskytovaní takéhoto príspevku. V tomto prípade manželstvo bolo rozvedené, účastníci sa na príspevku nedohodli, a preto sa súd zameral pri dokazovaní na ostatné podmienky a skúmal, či navrhovateľka nie je schopná sama sa živiť, ďalej skúmal či schopnosti odporcu priznanie príspevku umožňujú a v neposlednom rade prihliadol na príčiny rozvratu manželstva, ako aj to či priznanie príspevku nie je v rozpore s dobrými mravmi.
Súd poukazuje na to, že v prípade vyživovacej povinnosti medzi rozvedenými manželmi zákon stanovuje rozsah zodpovedajúci „primeranej výžive" t.j. užší rozsah oproti vyživovacej povinnosti medzi manželmi, kde manželia majú dosahovať v zásade rovnakú životnú úroveň. Uvedené má vplyv aj na určenie schopnosti, či neschopnosti navrhovateľky samostatne sa živiť. Zákon tu vyžaduje kvalifikovanú mieru odkázanosti.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd dospel k záveru, že navrhovateľka nemá nárok na príspevok na výživu rozvedeného manžela, nakoľko navrhovateľka je síce nezamestnaná, jej príjmom je dávka v hmotnej núdzi vo výške 190,50 € mesačne, ale odporca je taktiež nezamestnaný a nemá žiaden príjem, pomáhajú mu finančne jeho rodičia a priateľka, a obaja účastníci majú vyživovaciu povinnosť voči maloletej dcére Z.. Zohľadnením vyššie uvedených skutočností mal súd za to, že odporca ako bývalý manžel navrhovateľky s ohľadom na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery nie je schopný jej uvedený príspevok poskytovať bez toho, aby ohrozoval svoju výživu, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.
Podľa ust. § 2 ods. 2 Z. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi.
Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. e) cit. zák., od poplatku je oslobodený navrhovateľ v konaní o určenie výživného, ako aj v konaní o jeho zvýšení.
Navrhovateľka bola v súlade s citovanými zákonným ustanoveniami oslobodená od poplatku, odporca bol v konaní úspešný, preto súd rozhodol, že štát nemá právo na zaplatenie súdneho poplatku.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal, keďže odporcovi ako úspešnému účastníkovi žiadne trovy konania nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nemožno podať odvolanie, keďže účastníci konania sa tohto práva účinne vzdali.