Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17P-38-2023.pdf
PDF · 93.32 KB
Case nature
Subarea
17P/38/2023
Uznesenie
Mestský súd Bratislava II v Bratislave vo veci starostlivosti o maloleté deti: O. narodený XX.XX.XXXX a A., narodený XX.XX.XXXX, bytom u matky, obaja zastúpení Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov - matky: KX., trvale bytom O. XXX XX Bratislava, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Mgr. Karol Haťapka, s.r.o. so sídlom Vretenová 4, 841 04 Bratislava, IČO: 46 606 122 a otca: J., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom O., XXX XX Bratislava., zastúpený: AKFU LEGAL s.r.o., so sídlom Havlíčkova 11A, 811 04 Bratislava, IČO: 47 950 358, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia takto
rozhodol:
Súd nariaďuje n e o d k l a d n é o p a t r e n i e nasledovného znenia :
I. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého O. výživným vo výške 100 eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci a maloletého A. výživným vo výške 100 eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky až do právoplatného rozhodnutia Mestského súdu Bratislava II o výživnom na maloleté dieťa v konaní vedenom pod sp.zn. B4-17P/82/2023.
II. V ostatnom rozsahu návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným Mestského súdu Bratislava II žiadala matka o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd zverí dočasne maloletého O. a maloletého A. do jej starostlivosti a zaviaže otca prispievaním na každého z nich výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa k rukám matky až do právoplatného rozhodnutia Mestského súdu Bratislava II o výživnom na maloleté dieťa v konaní vedenom pod sp.zn. B4-17P/82/2023. Zároveň žiadala, aby súd zakázal styk otca s maloletými deťmi, alebo aby upravil styk otca s maloletými deťmi tak, že otec by bol oprávnený stretávať sa s maloletým A., nar. dňa XX.XX.XXXX a O., nar. dňa XX.XX.XXXX tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými vždy v párnom týždni kalendárneho roka v sobotu v čase od 15:00 hod. do 19:00 hod. a každý nepárny týždeň kalendárneho roka v pondelok od 16:00 hod. do 19:00 hod., za prítomnosti matky.
2. Matka vo svojom návrhu uviedla, že s otcom maloletých detí sú v súčasnosti v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom, vedenom na Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn. B4-17P/82/2023, ktorý úzko súvisí s nutnosťou vydania neodkladného opatrenia voči otcovi maloletých. S otcom maloletých detí sa zoznámili v roku 2017, v roku 2018 začali spolu žiť a matka otehotnela. Začali spolu bývať v byte na ul. O., kde žije doteraz. V tom roku 2018, keď bola tehotná, sa odohral prvý fyzický útok otca na jej osobu, kedy do nej na chate strčil a hodil ju o skriňu, bol opitý. Od roku 2018 do roku 2020 sa s otcom maloletých detí často hádali, bol nervózny z toho, že prvorodený syn plakal, občas sa stala aj menšia fyzická potýčka medzi nimi, zapríčinená jeho nervozitou, verbálnym provokovaním a útokmi, ona sa chcela vyhnúť konfliktom, ale skončilo to vždy minimálne strkanicami
z izby von, ak on nechcel ísť, tak mu aj dala facku, on jej to samozrejme potom vždy vrátil späť. V roku 2020 začala pandémia, nakoľko otec pracuje v zdravotníctve, chodil do práce, ale bol z toho veľmi nervózny. Od tohto obdobia sa ich hádky a otcove ataky na jej osobu začali stupňovať. Vo februári 2020 u nich asi mesiac žila jej sestra I. M. a tá bola svedkom takejto hádky, kedy sa s pohádali, on ju ponižoval, že je sprostá, neschopná, pľul jej do tváre, sestra odniesla ich syna do izby, aby to nevidel, oni po sebe kričali, až ju otec fyzicky napadol, jej sestra mu dohovárala, nech sa ukľudní a nech ide preč, a pohádali sa aj oni. V roku 2020 na jeseň do matky otec strkal, oznámila mu nech s tým prestane, že je druhýkrát tehotná, na čo jej oznámil, že nemusí byť tehotná, že on druhé dieťa nechcel. Počas toho tehotenstva sa matka zdržiavala väčšinou niekde u rodičov alebo rodičia boli v ich domácnosti, preto s otcom maloletých detí bola menej a nedochádzalo k hádkam. V lete 2022 matka zistila, že je opäť tehotná, čo otcovi oznámila koncom toho leta, na čo jej povedal, že buď ju vyhodí z balkóna, alebo seba, pretože to nezvládne finančne a psychicky. Dokonca napísal “list na rozlúčku”, z ktorého dostala obavu, že si plánuje siahnuť na život. Preto išla v septembri 2022 na potrat, nechcela priviesť tretie dieťa do takej domácnosti plnej hádok a bitiek. Otec sa o deti nestará, občas sa s nimi chvíľku hral, nevaril, výnimočne prichystal studenú večeru (pečivo a niečo k tomu). Opakovane, keď otca prosila o pomoc s deťmi, tak jej odpovedal: “ty si chcela deti, ty sa staraj, ja chodím do roboty”. Otec sa nevenuje vývoju detí, neučí ich nič, nebuduje v nich vzťah k športu, prírode, umeniu, hudbe, kultúre. Starší syn sa otca bál, ale ona mu každý deň rozprávala, aký je “tatino dobrý”, aby mali dobrý vzťah. Otec deťom nekupoval a ani neplatil oblečenie, topánky, ani nevie ich veľkosti. Nevie, kedy majú meniny, narodeniny. Nevybavoval lekárov, preventívne prehliadky, očkovanie, zubára. Nekupoval darčeky na sviatky. Otec začal odprevádzať staršieho syna do škôlky, avšak každé ráno začínalo krikom, otcovými vyhrážkami a bitkou staršieho syna, vždy sa na to mladší syn zobudil, až nakoniec začala nosiť staršieho syna do škôlky matka, s tým, že zobrala so sebou aj mladšieho syna. Nakoľko sú maloleté deti svedkami otcovho správania voči jej osobe, starší syn je ovplyvnený tým vzorcom správania, začal byť drzý, neposlušný, vulgárny. Otcova reakcia na synove výkyvy nálad je bitka a iné formy násilia (bitka oblečením, uterákom, škatuľou, varechou, ťahanie po zemi za hlavu, urážanie, ponižovanie, že je neschopný, hlúpy, že už nie je jeho syn, že s ním skončil. Matka sa vždy bála nechať otca samého s deťmi, mal veľké výkyvy nálad, kričal po nich, urážal, bil ich. Najviac otec bil staršieho syna. Mladšieho syna pár krát, keď ho mala na rukách, tak popri tom ako otec bil matku, zbil aj syna. Dúfala, že keď ho má na rukách, tak ju neudrie, nenapadlo ju, že je toho schopný. Obom synom sa otec nie jeden krát vyhrážal, že ich vyhodí von oknom. Viacerí to počuli. Dokonca starší syn začal tu vetu používať, keď mu niekto dohováral a on to nechcel počúvať. Matka má za to, že plná rodičovská spôsobilosť otca s poukazom na opakované skratové konanie otca voči jej osobe, ako aj voči deťom je sporná. Otec maloletých detí sa opakovane domáha styku s maloletými takým spôsobom, že si chce oboch vziať , napr. na predĺžený víkend, bez matkinej prítomnosti. Matka má za to, že sú dané podmienky na zákaz alebo obmedzenie styku otca s maloletými, do času rozhodnutia súdu vo veci samej a úpravy styku matky s maloletými tak, že jej budú zverené do osobnej starostlivosti, nakoľko v prípade styku otca s maloletými bez prítomnosti matky existuje ohrozenie záujmu, života alebo zdravia maloletých a s ohľadom na vek maloletých má s nimi vytvorené silné puto, pozná ich denný režim, zdravotný stav, návyky, záujmy a pod., a teda vie sa o nich plnohodnotne postarať. Má za to, že je v záujme maloletých, aby neboli vystavení stresu z dôvodu odlúčenia od matky v starostlivosti ktorej sa nachádzajú. Maloletí nemajú vybudovaný vzťah s otcom, tento sa do času podania návrhu na rozvod nepodieľal na výchove a starostlivosti o maloletých, od narodenia oboch maloletých nebol otec ani 24 hodín s nimi sám, preto existuje obava, že odlúčenie od matky by u maloletých vyvolalo psychickú traumu.
3. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.09.2023 sa otec prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril k návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom uviedol, že považuje návrh matky v celkom rozsahu za nedôvodný, špekulatívny a skutočnosti tam uvedené pokladá za neosvedčené. Zákaz styku s maloletými deťmi, ktoré otec nadovšetko miluje, považuje za jeden z najzávažnejších zásahov do rodičovských práv rodiča. Osobitne akcentuje, že je to matka, ktorá bráni bez právneho dôvodu v styku otca s maloletými, čo predstavuje právny základ na petitórnu ochranu subjektívneho práva otca. Otec na základe uvedeného a s ohľadom na osobnosť matky a jej prejavy správania bude žiadať súd o zverenie maloletých do striedavej osobnej starostlivosti, prípadne zákaz styku matky s maloletými, ktorá podľa názoru otca má negatívny vplyv na zdravý fyzický a najmä psychický vývin maloletých detí. Otec predovšetkým za účelom minimalizácie negatívnych vplyvov na maloleté deti, ale aj hospodárnosť konania vo veci dosiahnutia spoločnej dohody o podmienkach úpravy rodičovských práv a povinností účastníkov konania k maloletým na čas do a po rozvode inicioval dňa 26.07.2023 mimosúdne rokovania s matkou a jej právnym zástupcom. Dňa 01.08.2023 sa konalo
osobné stretnutie, na ktorom sa účastníci predbežne dohodli na podmienkach úpravy svojich práv a povinností, aj vo vzťahu k maloletým. Za týmto účelom účastníci zhodne navrhli odročenie pojednávania vo veci rozvodu manželstva. Mimosúdne rokovania prebiehali na základe urgencií otca prakticky celý august 2023. Napriek uvedenému matka prostredníctvom právneho zástupcu špekulatívne podala v strede mimosúdnych rokovaní návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého petit je negáciou predbežne vyrokovaných mimosúdnych podmienok. V rámci osobného stretnutia matka uviedla, že chce smerovať k dosiahnutiu dohody a zákaz styku otca s maloletými „ani nechce“. Matka súčasne nemala akýkoľvek problém so stykom otca s maloletými, pričom na osobnom stretnutí bolo predbežne vyrokované, že otec si určí podľa vlastnej vôle, kedy a kde sa chce s maloletými stýkať. Matka nežiadala ani určenie výživného, nakoľko už po obdobie približne 3 rokov platí hypotekárny úver, podieľa sa alebo priamo uhrádza výdavky na maloletých a poukazuje celý daňový bonus za obe maloleté deti priamo matke. Bez akýchkoľvek výhrad matka súčasne súhlasila so spoločnou správou majetku a spoločným zastupovaním maloletých otcom aj matkou. Otec má za to, že aj dané konanie matky predstavuje formu nátlaku, ktorý otec zažíva v manželstve takmer od jeho počiatku, čím matka systematicky dostáva otca pod neustály psychický a fyzický tlak. Matka často svoju frustráciu a nezvládanie výchovy detí smeruje voči otcovi, pohnúc ho tým k určitej reakcii, následne účelovo vytrhnutej z kontextu. Otec je presvedčený, že rozsah osvedčovania daného rozsahu skutočností presahuje inštitút neodkladného opatrenia. Otec považuje návrh za účelový a špekulatívny aj z dôvodu, že matka iniciovala súdne konania a trestné stíhanie až v čase, keď subjektívne pociťovala dôvody na rozvod manželstva. V návrhoch a trestnom konaní tvrdí, že dochádzalo k fyzickému násiliu a agresívnemu správaniu otca k jej osobe a maloletým, napriek tomu nepodala žiadne trestné oznámenie ani nežiadala obmedzenie styku kedykoľvek do konania o rozvod. Matka bez právneho dôvodu odopiera styk otca s maloletými, a to sústavne a dlhodobo. Za posledné mesiace sa otec napriek takmer každodenným dopytom a prosbám o styk s maloletými s nimi stretol len 4-krát, a to súhrnne len na pár hodín. Nakoľko samotný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je skutkovo odôvodnený prakticky zhodne s návrhom na rozvod manželstva, otec uviedol, že tvrdenia matky sa z objektívneho hľadiska nezakladajú na pravde, nie sú podložené relevantnými zákonnými dôkazmi a jednotlivé skutkové okolnosti sú zámerne konštruované tak, aby vytvoril priestor na nerešpektovanie legitímneho a úprimného záujmu otca na osobnej starostlivosti o maloletých do času a po rozvode manželstva. Rodičovské práva a povinnosti si otec plní svedomito a zodpovedne. Uhrádzal a uhrádza bežné aj mimoriadne výdavky maloletých, najmä ošatenie, stravu, školné. Nad rámec uvedeného otec už viac ako tri roky pravidelne na mesačnej báze uhrádza približne 400,- eur na splátku hypotéky na nehnuteľnosť, ktorá je vo výlučnom vlastníctve matky. Tieto platby uhrádzal v dobrej viere, aby zabezpečil bývanie a dostatočný zostatok financií matke maloletých detí. Matka obmedzuje styk s maloletými, a to počnúc dňom 02.05.2023. Matka sa odlúčila z domácnosti s otcom a neumožnila mu od daného dátumu styk s maloletými, s výnimkou dvoch osobných návštev a to za prítomnosti matky a svedkov len pár hodín. Otec považuje za neakceptovateľné správanie matky, ktorým klame o tom, kde sa maloletí nachádzajú, uzurpuje si ich prítomnosť a neposkytuje žiadnu možnosť otcovi, aby sa s maloletými stretával. Vzhľadom na výbušnú povahu matky a jej manipulatívne správanie je otec znepokojený s týmto stavom a vplyvom správania matky na maloletých. Matka súčasne neinformuje otca o základných veciach maloletých, najmä o školskej dochádzke maloletého O., aktivitách v škôlke, prospechu, aktivitách maloletých a ich styku s inými osobami a pod. Odopieranie styku a informácií o maloletých matkou nepriaznivo vplýva na otca, ktorý sa však napriek uvedenej situácii o maloletých zaujíma, snaží sa o styk deťmi a získanie základných informácií o ich živote. Napriek tomu matka na správy reaguje negatívnym postojom, neuvádza pravdivé informácie o tom, kde sa nachádzajú a nedovoľuje otcovi osobne sa s maloletými stretnúť. Na základe uvedených otec žiada, aby súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia matky v celom rozsahu zamietol.
4. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
5. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku ,neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6. Podľa § 329 ods. 1, prvá veta Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
7. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa § 366 Civilného mimosporového poriadku, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
9. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom mimosporovom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravu nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia je, aby účastník osvedčil uplatňovaný nárok a preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa.
10. Pri posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa, okrem iného, zohľadňuje úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečnosť dieťaťa, ako aj bezpečnosť a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, ohrozenie vývinu dieťaťa a pod. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva účel neodkladného opatrenia, ktorým je predbežná, rýchla i keď len dočasná úprava právnych (nie len faktických) pomerov účastníkov. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže súd použiť, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Neodkladné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov a tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím, lebo jeho účelom je len dočasná úprava pomerov účastníkov.
11. Po oboznámení sa s návrhom matky na nariadenie neodkladného opatrenia dospel súd k záveru, že boli splnené zákonné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v predbežnom určení výživného na maloleté deti, nakoľko ani z návrhu matky a ani z vyjadrenia otca nemal súd za osvedčené, že by otec na výživu maloletých detí v súčasnej dobe pravidelne prispieval a pritom mal súd za osvedčené, že o deti sa aktuálne stará výlučne matka. Súd výšku výživného určil predbežne a teda má len v nevyhnutnej miere zabezpečiť krytie potrieb maloletých detí. Vychádzajúc z príjmu otca (zisteného lustráciou Sociálnej poisťovne), keď sa vymeriavací základ otca pohybuje od 1.995,61 eur do 2.123,09 eur, súd považoval z pohľadu záujmu maloletých detí za súladné s možnosťami otca, aby sa na hradení oprávnených potrieb maloletých detí podieľal vyšším, ako zákonom stanoveným minimálnym výživným.
12. Pokiaľ ide o zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, súd dospel k záveru, že neboli splnené zákonné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v dočasnom zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, nakoľko tieto sa už v osobnej starostlivosti matky nachádzajú, a otec vo svojom vyjadrení k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuviedol, že by nesúhlasil s dočasným zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti matky do rozvodu manželstva. Otec len uviedol, že bude žiadať súd o zverenie maloletých do striedavej osobnej starostlivosti, prípadne zákaz styku matky s maloletými v rámci konania rozvodu manželstva a úpravy práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Vzhľadom na uvedené súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti zamietol.
13. V rozsahu navrhovanej úpravy styku otca s maloletými deťmi súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, nakoľko tu absentovali zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia v navrhovanom znení. Z vyjadrenia otca nevyplýva, že by tento žiadal o určenie styku s maloletými deťmi v rámci konania o neodkladnom opatrení. Súd uvádza, že rodičia sa môžu dohodnúť na úprave styku otca s maloletými deťmi. Nakoľko matka nijak neosvedčila nevyhnutnú potrebu nariadenia neodkladného opatrenia v časti úpravy styku otca s maloletými deťmi, súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti ako nedôvodný zamietol.
14. Súd po oboznámení sa s obsahom spisu dospel taktiež k záveru, že v súčasnosti nie sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa matka domáhala zákazu styku otca s maloletými deťmi, nakoľko absentuje aktuálna nevyhnutnosť úplného zákazu styku otca s maloletými deťmi ako výnimočného a závažného zásahu do výkonu rodičovských práv s poukazom na nemožnosť zákazu styku z dôvodov, ktoré majú svoj pôvod v rozvrátenom vzťahu medzi rodičmi navzájom, a nie vo vzťahu medzi otcom a maloletými deťmi. Zároveň je súd toho názoru, že na zasiahnutie do rodičovských práv a povinností a následnom zákaze styku otca s maloletými deťmi je potrebné rozsiahlejšie dokazovanie, ktorému v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nie je poskytnutý náležitý zákonný rámec.
15. Vzhľadom na uvedené skutočnosti citované zákonné ustanovenia rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.