Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-93-2012.pdf
PDF · 99.41 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-6C/93/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: CETELEM SLOVENSKO a.s., so sídlom Panenská č. 7, 812 36 Bratislava 1, IČO: 35787783, právne zastúpeného JUDr. Helenou Strachotovou, usadeným euroadvokátom, so sídlom Hviezdoslavova č. 7, 036 01 Martin proti žalovanému: S. K., N.. XX.XX.XXXX, A. X. Č.. XX o zaplatenie 259,94 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalobu zamieta.
Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobou došlou súdu dňa 22.08.2012 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia sumy v celkovej výške 259,94 € spolu s príslušenstvom spočívajúcim v úrokoch vo výške 23,4% ročne zo sumy 187,18 € od 16.06.2011 do zaplatenia a v úrokoch z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 224,70 € od 01.08.2011 až do zaplatenia.
Žalobca v odôvodnení návrhu uviedol, že so žalovaným uzavrel zmluvu o spotrebiteľskom úvere (revolvingový úver), pričom žalovaný svoje záväzky riadne a včas neplnil v dôsledku čoho žalobca od zmluvy odstúpil. Žalovaný tak podľa názoru žalobcu zostal z úverovej zmluvy dlžný čiastku 259,94 € s príslušenstvom.
Súd vo veci rozhodol na pojednávaní konanom dňa 28.11.2012 v neprítomnosti účastníkov konania, pričom právny zástupca žalobcu svoju neprítomnosť ospravedlnil a súhlasil s konaním v jeho neprítomnosti a žalovaná sa dostavila oneskorene, po skončení pojednávania.
Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie listinami nachádzajúcimi sa v spise a s prihliadnutím na tvrdenia účastníkov konania zistil nasledujúce:
Žalobca a žalovaný uzavreli dňa 01.10.2004 Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru (č.l. 7), na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 4362,-Sk.
Žalobca a žalovaný mali následne uzavrieť zmluvu o revolvingovom úvere vo forme poskytnutia úverového rámca.
Z potvrdenia žalobcu vyplýva, že v tomto úverovom prípade bolo žalovanej poskytnutých 1225,21 € (z toho istina - 1085,46 €, poplatky za výber hotovosti - 77,86 €, ročné poplatky za vedenie účtu - 16,60 €, poplatky za správu úveru - 37,80 €, poplatky za spracovanie úhrady - 7,50 €) a žalovaný vrátil sumu 1880,36 €.
Spôsob splácania preukazuje platobná história predložená žalobcom ako aj jeho vyjadrenie došlé súdu dňa 22.11.2012.
Pre posúdenie prejednávaného úverového prípadu sú podstatné nasledujúce ustanovenia Všeobecných podmienok CETELEM SLOVENSKO pre poskytnutie spotrebiteľského úveru (v texte ďalej ako VOP) ako aj ustanovenia zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského (klasického) úveru:
Podľa Čl. III. Klasický úver bodu III.-1.-1. prijatím návrhu a teda okamihom vzniku zmluvy je v zmysle § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka odoslanie písomného oznámenia o prijatí adresovaného klientovi alebo prevod PP zodpovedajúcich výške poskytnutého úveru alebo jeho dohodnutej časti uvedenej v návrhu na účet predajcu, prípadne iným dohodnutým spôsobom. Prevodom PP sa rozumie okamih zadania príkazu na ich odpísaniu účtu Cetelemu. Vznik zmluvy potvrdí Cetelem klientovi písomne.
Podľa bodu III.-6.-1. zmluva o úvere je uzavretá na dobu trvania záväzkov z nej vyplývajúcich. Cetelem je oprávnený od nej odstúpiť a požadovať splatenie dlžnej sumy vrátane príslušenstva ku dňu účinnosti odstúpenia v prípade, že klient sa dostal do omeškania so splatením viac než dvoch po sebe nasledujúcich splátok alebo jednej splátky dlhšie ako tri mesiace, alebo klient uviedol v žiadosti nepravdivé alebo neúplné údaje, alebo bolo začaté exekučné konanie týkajúce sa majetku klienta, prípadne partnera, vrátane majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, alebo klient porušil niektorú z ďalších povinností vyplývajúcich zo zmluvy o úvere alebo zo zmlúv, ktorých predmetom je zabezpečenie pohľadávky z úveru. Zánik záväzku sa v ostatnom riadi platnou právnou úpravou.
Podľa Čl. IV. Úverový rámec - revolvingový úver, úverová karta bodu IV.-1.-1. v prípade prijatia návrhu podľa čl. III. -1. -1., Cetelem zaradí klienta medzi žiadateľov o poskytnutie úverového rámca (ďalej len „ÚR“) a vydanie úverovej karty (ďalej len „karta“). Rozhodnutie o poskytnutí ÚR prislúcha Cetelemu a závisí najmä od posúdenia údajov uvedených klientom v súvislosti so žiadosťou a priebehu splácanie klasického úveru. Prijatím žiadosti o poskytnutie ÚR a teda okamihom vzniku zmluvy o úvere je v súlade s § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka odoslanie oznámenia o prijatí žiadosti a poskytnutí ÚR adresovaného klientovi. Vydanie karty na meno klienta, VS a číslo účtu revolvingového úveru oznámi Cetelem klientovi písomne. Súčasne mu oznámi výšku maximálneho ÚR, ktorý je pripravený mu poskytnúť. Použitie karty sa riadi VÚP a pokynmi pre používanie karty.
Podľa bodu IV.-4.-2. Cetelem je oprávnený v prípadoch stanovených v čl. III. -6.-1. od úverovej zmluvy odstúpiť, pozastaviť ďalšie čerpanie a požadovať splatenie dlžnej sumy vrátane príslušenstva ku dňu účinnosti odstúpenia.
Podľa bodu V.-11. VÚP a SP platný v deň čerpania úveru sú neoddeliteľnou súčasťou všetkých úverových zmlúv uzavretých medzi klientom a Cetelemom. Klient potvrdzuje prevzatie jednej kópie Žiadosti/Zmluvy a VÚP, ktoré sú vytlačené na jej zadnej strane podpísaním Žiadosti/Zmluvy. Ak sa stane niektoré ustanovenie zmluvy neplatným, ostatné ostávajú v platnosti.
Podľa časti C) zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru ďalej žiadam aby ma spoločnosť Cetelem Slovensko a.s. zaradila do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca, poskytla mi úverový rámec vo výške 20 000,-Sk a vydala úverovú kartu na moje meno. Beriem na vedomie, že moja žiadosť o vydanie úverovej karty bude posudzovaná najmä na základe údajov v uvedenej žiadosti o poskytnutie klasického úveru a priebehu jeho splácania a že v prípade, že po vyhodnotení aktuálnej situácie nebude možné vyhovieť tejto žiadosti v plnom rozsahu môže Cetelem Slovensko a.s. zmeniť navrhovanú výšku úverového rámca na ním stanovenú nižšiu výšku.
Predmetnú vec súd právne posudzoval podľa nasledujúcich právnych predpisov:
Podľa § 275 ods.4 Obchodného zákonníka s prihliadnutím na obsah návrhu na uzavretie zmluvy alebo v dôsledku praxe, ktorú si strany medzi sebou zaviedli, alebo s prihliadnutím na zvyklosti rozhodné podľa tohto zákona, môže osoba, ktorej je návrh určený, vyjadriť súhlas s návrhom vykonaním určitého úkonu (napr. odoslaním tovaru alebo zaplatením kúpnej ceny) bez upovedomenia navrhovateľa. V tomto prípade je prijatie návrhu účinné v okamihu, keď sa tento úkon urobil, ak došlo k nemu pred uplynutím lehoty rozhodnej pre prijatie návrhu.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len zákon) na účely tohto zákona spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme (písm.a) a zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom (písm.b).
Z vykonaného dokazovania je teda zrejmé, že úverová zmluva mala byť uzavretá podľa vyššie citovaných ustanovení časti C) zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru v spojitosti s čl. IV.-1.-1. VOP.
Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú uvedené v § 4 ods. 1. - 4. zákona.
Podľa § 4 ods.1 zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa § 4 ods.4 zákona platí, že pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.
Z uvedeného vyplýva, že vzhľadom na § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch za splnenia podmienok uvedených v tomto zákone môže byť spotrebiteľský úver poskytnutý aj formou úveru podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, pretože spotrebiteľský úver nie je samostatným zmluvným typom ale súhrnným pomenovaním pre dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov vo formách uvedených v § 2 zákona.
Na rozdiel od úpravy úverovej zmluvy v Obchodnom zákonníku však pre zmluvu o spotrebiteľskom úvere zákon č. 258/2001 Z.z. kogentne požaduje písomnú formu (§ 4 ods.1) s následkom neplatnosti právneho úkonu pri jej nedodržaní, pričom toto ustanovenie je vo vzťahu k ustanoveniam Obchodného zákonníka o forme úverovej zmluvy (nevyžadujúcich obligatórne písomnú formu zmluvy) špeciálne s prednostnou aplikáciou. Je teda zrejmé, že na rozdiel od nedostatku náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedených v § 4 ods. 2, 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré sa konvalidujú plnením zmluvy, nedostatok písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere požadovaný § 4 ods.1 zákona konvalidovať nemožno. Písomná forma zmluvy o spotrebiteľskom úvere je zdôraznená aj výslovným znením § 4 ods.1 zákona, napriek tomu, že neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere by aj bez tohto dodatku (arg. „inak je neplatná“) vyplývala aj z § 40 ods.1 Občianskeho zákonníka (Ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.) a § 272 ods.1 Obchodného zákonníka (Zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme.)
Pri písomnej forme právneho úkonu sa vyžaduje jednak písomný prejav a jednak podpis konajúcej osoby, z čoho zároveň plynie, že všetky náležitosti zmluvy musia mať písomnú formu, pričom však nie je nevyhnutné, aby boli na jednej listine. Tak súd uznáva, že súčasťou zmluvy môžu byť aj Obchodné podmienky, ak sú súčasťou zmluvy alebo je na nich v zmluve odkázané.
To, že zmluva nebola uzavretá v písomnej forme uznáva aj žalobca vo svojom vysvetlení na výzvu súdu, ktoré bolo súdu doručené dňa 22.11.2012 (č.l. 44) kde uvádza (v konečnom dôsledku mylne), že zmluva o spotrebiteľskom úvere bola v súlade s § 275 ods.4 Obchodného zákonníka v spojení s čl. IV.-1.-1. VOP uzavretá zaslaním karty a PIN kódu, čím bolo žalovanému umožnené nakladať s finančnými prostriedkami na úverovom účte.
V zmysle čl. IV.-1.-1. pre uzavretie zmluvy bolo potrebné odoslanie oznámenia o prijatí žiadosti a poskytnutí úverového rámca klientovi (čo v danom prípade preukázané nebolo aj keď žalobca na č.l. 47 predložil súdu kópiu listu zaslaného žalovanému, samotné zaslanie tohto listu nepreukázal). Aj pri preukázaní doručenia tohto listu by nebolo možné uzavrieť, že bol reakciou na ofertu žalovaného urobenú v zmluve o spotrebiteľskom (klasickom) úvere, pretože to z tohto listu jednoducho nevyplýva. Naopak prípadné doručenie tohto listu treba považovať za návrh na uzavretie úverovej zmluvy, ktorého prijatie mal žalovaný realizovať použitím karty v zmysle § 275 ods.4 Obchodného zákonníka, pričom ako vyplýva z vyššie uvedeného v prípade úverovej zmluvy majúcej charakter spotrebiteľského úveru takýto spôsob kontraktácie možný nie je.
Formuláciu uvedenú v časti C) zmluvy považuje súd pre jej neurčitosť a všeobecnosť za neplatnú pre rozpor s § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka (Prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.).
K tomu súd ešte dodáva, že judikatúra nepripúšťa v prípade zákonom požadovanej písomnej formy právneho úkonu - zmluvy mix písomnej, ústnej a prípadne konkludentnej formy takéhoto úkonu (napr. NS ČR sp. zn. 32 Odo 1412/2005, podľa ktorého vznik zmluvy akousi zmiešanou či kombinovanou formou zmluvy písomnej, ústnej a konkludentnej nie je možný).
Súd teda konštatuje, že tvrdená zmluva o poskytnutí revolvingového úveru je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatná pre rozpor s § 4 ods.1 zákona o spotrebiteľských úveroch, teda pre nedostatok zákonom predpísanej písomnej formy.
Nakoniec, avšak nie v neposlednom rade § 43b Občianskeho zákonníka nepočíta s možnosťou neobmedzeného časového trvania oferty ako to vyplýva zo zmluvy a VOP.
Neplatnosť typu zmluvy ako je tvrdená zmluva bola opakovane potvrdená aj rozhodnutiami KS v Banskej Bystrici.
Tvrdenú zmluvu o revolvingovom úvere by súd považoval za neplatnú aj z dôvodu, že ide o nekalú obchodnú praktiku, ktorou sa konaním žalobcu spotrebiteľovi prostredníctvom obchodných podmienok vopred pripravených bez možnosti ich zmeny v dôsledku pripomienky spotrebiteľa ako súčasť inej úverovej zmluvy vnucuje, že je zároveň oferentom ďalšej úverovej zmluvy. Následne zaslanie úverovej karty zaslanej spotrebiteľovi potom zneužíva nízke právne vedomie spotrebiteľov o následkoch spojených s jej použitím a zároveň zneužíva neznalosť nakladania spotrebiteľov s platobným prostriedkom iným ako sú hotovostné peniaze. Poskytované kreditné karty na rozdiel od kariet debetných totiž nie sú kryté peniazmi na účte dlžníka v banke a teda sú vlastne stále jeho dlhom. Dôvodom používania kreditných kariet je snaha finančných inštitúcii zarobiť na požičiavaní peňazí. Spotrebiteľ má prístup k značným prostriedkom, ktoré nie sú jeho a ktoré zvádzajú žiť na dlh. Dlh z kreditných kariet je pre zaujímavosť najčastejším dôvodom osobného bankrotu v USA či Veľkej Británii.
Na základe vyššie uvedeného je teda zrejmé, že záväzkový vzťah zo zmluvy, ktorý je predmetom tohto konania nemožno posudzovať podľa zákona o spotrebiteľských úveroch a podľa Obchodného zákonníka ale podľa predpisov o bezdôvodnom obohatení, ktorým je v zmysle § 451 ods.2 OZ aj plnenie z neplatného právneho úkonu, pričom ten kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil musí obohatenie vydať (§ 451 ods.1 OZ).
Z platobnej histórie predloženej žalobcom vyplýva, že žalovanému bolo poskytnutých 1085,46 € a žalovaný vrátil sumu 1880,36 €. Vzhľadom na neplatnosť úverovej zmluvy, sú neplatné aj ustanovenia o povinnosti platenia rôznych poplatkov, ktoré s úverom mali súvisieť a preto platby žalovaného na ne zaúčtovať nemožno. Je teda zrejmé, že žalovaný celú sumu bezdôvodného obohatenia už vrátil.
V súvislosti s vyššie uvedeným je nedôvodná aj požiadavka na zaplatenie zmluvnej pokuty ako akcesorického záväzku, nakoľko tu niet povinnosti, ktorú by žalovaný bol porušil. Pri tomto závere súd vychádzal z ustanovení o zmluvnej pokute podľa § 544 ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Predpokladom zaplatenia zmluvnej pokuty je teda vždy porušenie určitej zmluvnej povinnosti podľa dojednania účastníkov. V tomto prípade v dôsledku neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere nemôže byť platné ani dojednanie o zaplatení zmluvnej pokuty.
Súd sa ďalej zaoberal otázkou, či žalovanému nevzniklo bezdôvodné obohatenie použitím finančných prostriedkov od navrhovateľa bez toho, aby toto použitie bolo spojené s nejakými poplatkami. Podľa § 458 ods.2 Občianskeho zákonníka s predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne. V konaní nebolo preukázané, že odporca nekonal dobromyseľne, nakoľko neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere spôsobil výlučne navrhovateľ.
Naviac, ak zákon v § 4 ods.2 písm.g) vadu zmluvy o spotrebiteľskom úvere spočívajúci v neuvedení RPMN sankcionuje tým, že úver je bezúročný a bez poplatkov, bolo by podľa názoru súdu nelogické, že v prípade podstatnej vady spôsobujúcej neplatnosť zmluvy mal žalovaný (resp. dlžník) v rámci vyporiadania nárokov z tejto neplatnej zmluvy platiť niečo naviac ako skutočne použité prostriedky, čím by sa dostal do horšieho postavenia ako dlžník zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá je platná avšak bez RPMN.
O trovách konania rozhodol súd tak, že ich náhradu v konaní úspešnému žalovanému nepriznal, nakoľko tento náhradu trov konania nepožadoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v 2 vyhotoveniach na Okresný súd Revúca, pričom odvolanie musí mať náležitosti uvedené v ust. § 205 ods. 1 a 2 O. s. p..
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.