Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_12C-45-2011.pdf
PDF · 143.66 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/45/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní pred sudkyňou JUDr. Zlaticou Javorovou v právnej veci žalobcu: I. nar. X.X.XXXX, trvale bytom A., proti žalovaným: 1. Jozef Stano - Správa domových bytov, miesto podnikania: Spartakovská 6459/3, 917 01 Trnava, IČO: 40 908 747, 2. Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov, s názvom spoločenstva: JURAJA SLOTTU 6466, sídlo: Juraja Slottu 6466, 917 01 Trnava, IČO: 36079880, o určenie neplatnosti výsledkov hlasovania a iné, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e, že žalovaným v 1. rade oznámené výsledky hlasovania uvedené v Zápisnici zo schôdze Spoločenstva vlastníkov bytov 6466, Juraja Slottu 11-13 zo dňa 28.2.2011 sú n e p l a t n é.
V zostávajúcej časti súd žalobu z a m i e t a.
Žalobca je povinný zaplatiť súdny poplatok v sume 99,50 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet Okresného súdu Trnava.
Vo vzťahu žalobcu a žalovaného v 1. rade žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania
Vo vzťahu žalobcu a žalovaného v 2. rade žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou zo dňa 17.3.2011, doručenou súdu dňa 21.3.20011, domáhal proti žalovaným: 1. Jozef Stano - Správa domových bytov, Trnava, 2. Spoločenstvo vlastníkov bytov Juraja Slottu 6466, Trnava, vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že 1. Žalovaný v 1. rade nie je oprávnený zvolávať schôdze Spoločenstva vlastníkov bytov 6466, Juraja Slottu 11-13, Trnava, ani vyhlasovať v mene tohto spoločenstva písomné hlasovanie. Žalovaným v 1. rade oznámené výsledky hlasovania uvedené v Zápisnici zo schôdze Spoločenstva vlastníkov bytov 6466, Juraj Slottu 11-13 zo dňa 28.2.2011 sú neplatné. Žalovaný v 2. rade je povinný zamedziť protiprávnemu konaniu žalovaného v 1. rade a tak chrániť oprávnené záujmy vlastníkov. Dôvodil, že spolu s manželkou sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. XX v bytovom dome súp. č. XXXX na ulici T.. P. XX v A., vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu súp. č. XXXX a spoluvlastníckeho podielu na pozemku parc. č. XXXX/XX, na ktorom je dom postavený. Podľa čl. VIII bod 1 citovanej zmluvy pristúpil žalobca k spoločenstvu vlastníkov bytov vytvoreného zmluvou o spoločenstve bytového domu súp. č. XXXX na ul. T.. Na správu domu je teda zriadené spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome (ďalej len „SVB“ ). Dňa 1.8.2005 uzatvoril konateľ SVB mandátnu zmluvu s mandatárom - žalovaným 1/, predmetom, ktorej je zabezpečenie služieb v rozsahu uvedenom v článku III. Touto zmluvou sa nemení forma správy domu - nevzniká výkon správy správcom (jednotliví vlastníci nemajú podpísanú zmluvu
o výkone správy priamo so správcom), správa domu je zmysle § 7, 7a, 7b, 7c zákona č. 182/1993 Z.z. i naďalej zabezpečovaná SVB, pričom kompetencie jednotlivých orgánov SVB vymedzené zákonom zostávajú nedotknuté. Kompetenciu zvolať zhromaždenie vlastníkov (obdoba schôdze) v prípade SVB nemá mandatár - žalovaný 1/. Napriek tomu žalovaný v 1. rade zvolal písomnými pozvánkami na deň 28.2.2011 schôdzu vlastníkov, ktoré boli bez akéhokoľvek podpisu vložené do schránok vlastníkov bytov a rovnopis opatrený pečiatkou žalovaného 1/ bez podpisu bol umiestnený vo vývesnej skrinke vo vchode domu. Na základe uvedenej pozvánky sa tejto nelegitímnej schôdze zúčastnilo iba niekoľko vlastníkov, schôdzu viedol žalovaný v 1. rade a okrem iného uskutočnil na nej aj hlasovanie, podľa ktorého vlastníci rozhodli, že správca pripraví hlasovanie o navýšení príspevku do fondu opráv o 50% a v druhom hlasovaní rozhodli o tom, že správca rozúčtuje nákladovú položku tepla za rok 2010 v pomere 30% na podlahovú plochu a 70% podľa meračov. Nielenže ani 1 predmet hlasovania nebol v programe schôdze a o rozúčtovaní tepla sa rozhodovalo ex post - 2 mesiace po ukončení účtovného obdobia, teda o podmienkach rozúčtovania sa rozhodovalo retroaktívne, kedy ich vlastníci svojim správaním už nemôžu ovplyvniť, ale hlasovanie sa uskutočnilo v rozpore so zákonom na schôdzi, ktorá bola zvolaná v rozpore s § 7c ods. 5 písm. a) a ods. 9 zákona. Žalovaný v 1. rade svojim konaním zámerne zavádza vlastníkov bytov, že je správca, čo mnohí vlastníci bytov v dôsledku nízkeho právneho vedomia akceptujú, hoci s ním ako so správcom nemajú podpísanú zmluvu o výkone správy. Schôdza dňa 28. 2.2011 nebola zvolaná kompetentným orgánom, preto ju nie je možné považovať za legitímnu schôdzu - zhromaždenie vlastníkov bytov, ale iba za stretnutie ako také niektorých vlastníkov so žalovaným 1/, teda hlasovanie na takomto stretnutí (výsledok zverejnil žalovaný 1/ formou zápisnice zo schôdze dňa 4.3.2011 vo vývesnej skrinke) nemôže byť pre formálne nedostatky platné, pretože nie je vykonané v súlade so zákonom. Žalobca opakovane upozorňoval žalovaného 1/, že nakoľko nemajú všetci vlastníci bytov s ním podpísanú zmluvu o výkone správy, ale všetci pristúpili k zmluve o spoločenstve, nie je pre nich ako vlastníkov bytov správcom v zmysle § 8a zákona, a nemá teda kompetenciu zvolávať schôdze a vykonávať na nich hlasovania. Rovnako žalobca na toto porušovanie upozornil aj štatutára SVB I.. Tento napriek prísľubu, že urobí nápravu a konaniu takto zvolaným schôdzam zabráni, neurobil žiadne opatrenia na zamedzenie ich konania v rozpore so zákonom. Žalobca sa preto na takto nelegitímnej schôdzi ani nezúčastnil a o uskutočnení hlasovania a jeho výsledkoch sa dozvedel pri príchode z A. (kde má prechodný pobyt) zo zápisnice z tejto schôdze, ktorá bola umiestnená vo vývesnej skrinke vo vchode domu dňa 4. 3. 2011. Z dôvodu formálne procesných nedostatkov pri zvolávaní schôdze - zhromaždenia vlastníkov bytov na deň 28.2. 2011, ktorá bola zvolaná neoprávnenou osobou (žalovaným v 1. rade, ktorý nie je pre vlastníkov bytov v bytovom dome súpisné číslo XXXX A. na ulici T. správcom v zmysle zákona) ju nemožno považovať za legitímnu a hlasovanie na nej vykonané za platné, nakoľko hlasovanie ako právny úkon urobený v rozpore so zákonom je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatné.
V písomnom podaní zo dňa 17.5.2011 doplnil, že napriek neplatnému hlasovaniu žalovaný cielene vykonal tento úkon s tým, že na jeho základe vykoná vyúčtovanie zálohových platieb za rok 2010 nie podľa pomeru stanoveného vyhláškou č. 358/2009 Z.z. (60%:40%), ale podľa výsledkov ním uskutočneného hlasovania v pomere 30%:70% a v prípade žalobcovej reklamácie uplatneného pomeru odlišného voči novelizovanej vyhl. č. 630/2005 Z.z., bude dôvodiť i pre iný orgán Krajského inšpektorátu ŠEI (ďalej KI ŠEI) predložením zápisnice vr. prezenčnej listiny zo schôdze, ktorú zvolal na deň 28.2.2011. Pretože KI ŠEI v Trnave nemá kompetenciu rozhodnúť, či je úkon hlasovania platný alebo nie (táto kompetencia prináleží iba súdu), je žalobca vystavený právnej neistote, že žalovaný urobí vyúčtovanie zálohových platieb za rok 2010 na základe týchto neplatných dokladov a tým dôjde k porušeniu práva žalobcu na správne vyúčtovanie zálohových platieb. Žalobca má naliehavý právny záujem na určení, že žalovaný nemá právo zvolať schôdzu vlastníkov bytov v dome s. č. XXXX na ul. T. a uskutočňovať na nej hlasovania, v dôsledku čoho je výsledok hlasovania uvedený v zápisnici zo schôdze Spoločenstva vlastníkov bytov XXXX T. zo dňa 28.2.2011 neplatný. Takýmto navrhovaným určením súdu sa dosiahne odstránenie spornosti (žalovaný svojim konaním popiera neexistenciu svojho práva zvolať schôdzu vlastníkov a jeho správanie svedčí o úmysle použiť zápisnicu z nelegitímnej schôdze z 28.2.2011 ako podklad na ročné vyúčtovanie, čím poruší právo žalobcu na spravodlivé vyúčtovanie) a ochranu práv žalobcu bez uloženia splnenia nejakej povinnosti. Výrok o neplatnosti je potrebný i pre konanie pred orgánom Krajského inšpektorátu ŠEI v rozhodovaní o sporných reklamáciách a týmto určovacím výrokom sa predíde do budúcna aj uplatneniu ďalších žalôb z nevyriešených reklamácií. Žiadal už iba o vydanie rozhodnutia, ktorým súd určí, že žalovaný nemá právo zvolávať schôdze vlastníkov bytov v dome s. č. XXXX na ul. T. v A. a rozhodnutia prijaté hlasovaním uvedené v Zápisnici zo schôdze
Spoločenstva vlastníkov bytov XXXX, T. zo dňa 28.2.2011 sú neplatné. Ako žalovaného už v tomto podaní označil iba žalovaného v 1. rade.
V písomnom podaní zo dňa 17.5.2011 (súdu doručené 17.6.2011) žalobca uviedol, že mu žalovaný doručil Vyúčtovanie zálohových platieb za rok 2010, žalovaný vo vyúčtovaní použil základnú zložku vo výške 30% a spotrebnú zložku 70%, žalobca je nútený proti tomuto vyúčtovaniu uplatniť reklamáciu a vzhľadom na správanie sa žalovaného požiadať príslušný orgán, ktorým je pre aplikáciu Vyhl. č. 630/2005 Z.z. Štátna energetická inšpekcia, o rozhodnutie, pretože ŠEI nie je kompetentný rozhodovať o neplatnosti právneho úkonu (hlasovania spoločenstva vlastníkov bytov podľa z. č. 182/1993 Z.z.) musí o tom rozhodnúť príslušný súd, čím je podľa neho preukázaný naliehavý právny záujem, pretože určovací výrok súdu o neplatnosti úkonu je potrebný v konaní pred iným štátnym orgánom a zároveň je potrebný z hľadiska občianskoprávnej prevencie (predchádzania) ďalším sporom.
V písomnom podaní zo dňa 8.7.2011 žalobca upresnil, že svojim podaním zo dňa 17.5.2011 vzal návrh späť voči žalovanému v 2. rade, keďže žalovaný v 2. rade sa vzdal funkcie predsedu spoločenstva vlastníkov bytov a tiež v druhej časti pôvodného petitu návrhu (o uloženie žalovanému v 2. rade zamedziť protiprávnemu konaniu žalovaného pod č. 1 a tak chrániť oprávnené záujmy vlastníkov).
Súd uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 9.9.2011 č.k. 12C/45/2011-68 konanie voči žalovanému v 2. rade zastavil. Týmto rozhodnutím nebolo rozhodnuté o trovách konania vo vzťahu žalobcu a žalovaného v 2. rade.
V písomnom podaní zo dňa 19.9.2011 žalobca uviedol, že dňa 30.6.2011 uplatnil u žalovaného v 1. rade reklamáciu a žalovaný v 1. rade mu doručil odpoveď, že reklamáciu považuje za vybavenú, preto sa žalobca obrátil so žiadosťou o doriešenie reklamácia na KI ŠEI, čím je daný naliehavý právny záujem na určovacej žalobe, pretože určovací výrok súdu o neplatnosti úkonu je potrebný v konaní pred iným štátnym orgánom.
Súd vykonal v predmetnej veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedka I., nižšie uvedenými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Žalobca na pojednávaní dňa 29.5.2012 predniesol žalobu v zhode s jej písomným vyhotovením. Na pojednávaní dňa 5.9.2012 uviedol, že žalovaný v 1. rade priznal, že schôdze zvolával, údajne to robí na pokyn štatutára SVB. Jeho konanie je v rozpore s mandátnou zmluvou, pretože tieto činnosti nie sú predmetom tejto zmluvy. Dohodnutý rozsah činnosti je vymedzený v článku 3 mandátnej zmluvy, konanie na základe ústnych pokynov nepripúšťa. V bode 4 v článku 6 je uvedené, že všetky požiadavky SVB voči žalovanému v 1. rade budú dokladované písomnou formou. V článku 6 je tiež uvedené v bode 1, že vlastníci bytov sa zúčastňujú na schôdzach SVB, ktoré sa riadia bytovým zákonom. Pozvánky o zvolávanie schôdzí má preto formálne procesné nedostatky, nie je z nich možné identifikovať, že schôdzu zvolával oprávnený orgán SVB v zmysle zákona teda rada alebo štvrtina vlastníkov. Žalovaným v 1. rade zvolané schôdze sú nelegálne a v rozpore so zákonom, takže rozhodnutia na nich prijaté sú neplatné. Podľa mandátnej zmluvy o každom rokovaní zhromaždenia SVB (obdoba schôdze) sa vyhotoví zápisnica, ktorú okrem iného podpíše konateľ SVB a jedno vyhotovenie sa odovzdá žalovanému v 1. rade. I podľa tohto je vidieť, že kompetencie orgánov SVB nie sú touto zmluvou dotknuté a riadia sa zákonom vrátane zvolávania schôdze (zhromaždenia). Podľa článku 9 mandátnej zmluvy má žalovaný v 1. rade údajne plnú moc na činnosti uvedené v článku 3. Zvolávanie schôdzí sa v tomto článku nenachádza. Ani konateľ SVB nemá právo zvolávať schôdze podľa zákona a teda nemôže túto kompetenciu ani prenášať na žalovaného v 1. rade, keď ju sám nemá. V každej reklamácii bol žalovaný v 1. rade upozornený, že nemôže zvolávať schôdze, aj predseda SVB I. bol upozornený telefonicky i osobne, že konanie žalovaného v 1. rade je v rozpore s bytovým zákonom, na čo mu vždy sľúbil nápravu. Na pojednávaní 9.11.2012 navrhovateľ k naliehavému právnemu záujmu na požadovanom určení uviedol, že ak by prišlo k hlasovaniu na nejakej ďalšej schôdzi, s nejakým výsledkom, ktoré hlasovanie by nebolo súladné s príslušnými predpismi, resp. s jeho záujmami, tak by bol nútený podať žalobu. On sa pritom schôdze, ktorú zvolá žalovaný v 1. rade nezúčastní, lebo ju považuje za nelegitímnu
a tým pádom ak by tam došlo k nejakému prijatiu nejakého rozhodnutia, ktoré tým pádom považuje za neplatné a bol by som s ním nespokojný, bol by nútený podať žalobu. Má to určitý preventívny charakter voči podávaniu žalôb do budúcna. Čo sa týka druhej časti petitu, tuná je jeho naliehavý právny záujem daný tým, že toto rozhodnutie je potrebné pre iný správny orgán a to Štátnu energetickú inšpekciu, ktorá o neplatnosti hlasovania nemôže rozhodovať. Ak rozhodne súd o neplatnosti, ona potom môže rozhodnúť, že rozúčtovanie tepla, ktoré reklamoval nie je podľa vyhlášky. Na základe doložených listinných dôkazov a výpovedí účastníkov a svedka mal žalobca za to, že pri zvolávaní schôdze boli formálne procesné nedostatky, pretože na pozvánke nie je uvedený subjekt, ktorého sa schôdza týka t.j. SVB XXXX na T. Nie je zrejmé, ktorý orgán SVB schôdzu zvoláva, či je to rada, alebo 1 vlastníkov a pozvánka nie je nikým podpísaná. Zo zápisnice je zrejmé, že schôdzu uskutočňoval a vykonával na nej hlasovanie vlastníkov žalovaný v 1. rade, na čo nemá kompetenciu ani podľa mandátnej zmluvy, ani podľa zákona. Aj samotné prijatie rozhodnutia na tejto nelegitímnej schôdzi má nedostatky, hlasovanie o zmene pomeru rozúčtovania voči vyhláške nebolo v programe pozvánky a program na schôdzi nebol rozhodnutím vlastníkov rozšírený a zmenený. V zápisnici nie je uvedený ani priebeh hlasovania z tejto schôdze. Dôvody naliehavého právneho záujmu trvajú.
Žalovaný v 1. rade na pojednávaní dňa 29.5.2012 uviedol, že nesúhlasí so žalobou. Žalobca tvrdí, že žalovaný v 1. rade ako mandatár zvoláva schôdze vlastníkov bytov, čo nie je pravda. On to robil vždy na pokyn štatutára SVB, čo vyplýva aj z toho, že vlastníci bytov to akceptujú a zúčastňujú sa schôdzí. Predtým bola uzavretá mandátna zmluva s Izamerom s.r.o., od 1.8.2005 so žalovaným v 1. rade. Vlastníci bytov predmetného bytového domu majú na správu zriadené spoločenstvo a štatutár tohto spoločenstva uzavrel so žalovaným v 1. rade mandátnu zmluvu. Štatutár spoločenstva mu povie vykonaj takýto úkon, napr. urob pozvánku, zvolaj schôdzu a žalovaný v 1. rade to na základe mandátnej zmluvy na jeho pokyn vykonáva, a aby si to vlastníci bytov zapamätali, vždy sa im vhodí pozvánka aj do schránky, čiže vykonáva akty na základe poverenia štatutára spoločenstva. Od r. 2005 bolo takto zvolaných 14 schôdzí, v r. 2006, keď boli namontované merače, dostal pokyn od štatutára spoločenstva, aby sa robilo vyúčtovanie na základe pomeru 30% podľa podlahovej plochy a 70 % podľa stavu meračov. Z týchto 14 schôdzí sa žalobca zúčastnil len dvoch, naposledy 29.7.2010. Žalobca pravidelne posiela reklamácie ohľadne vyúčtovania, a preto opakovane dal odhlasovať vlastníkom bytov, či naďalej platí pomer 30% :70% pre potreby vyúčtovania, čo bolo opakovane odhlasované. Keby bola nespokojnosť vlastníkov bytov s konaním mandátara, už by sa to prejavilo a mohli dať podnet na ukončenie predmetnej mandátnej zmluvy. Nemohol vyhovieť žiadosti žalobcu, aby bol pomer pre vyúčtovanie 60% podľa podlahovej plochy bytu a 40 % podľa meračov, lebo potom by boli nespokojní ostatní vlastníci bytov. Žalovanému v 1. rade je osobne jedno, aký je tam pomer, na tom sa dohodli vlastníci, žalovaný len zadáva percentá a Regena s.r.o. to zrealizuje a vypracuje vyúčtovania, ktoré sú zaslané vlastníkom bytov. Všetky schôdze boli s vedomím a na základe príkazu štatutára spoločenstva. Keď žalobca nebol spokojný so štatutárom spoločenstva alebo s radou, mohla byť za tým účelom zvolaná schôdza, čo sa za 6 rokov nestalo, ani sa to za toto obdobie neiniciovalo, že je tu problém s mandatárom. Na pojednávaní dňa 5.9.2012 reagoval na tvrdenia žalobcu ohľadom jeho naliehavého právneho záujmu tak, že je to niekoľkoročný problém, nie je to problém mandatára, ale žalobcu. Štátna energetická inšpekcia obdržala minulý rok od predsedu spoločenstva domu písomné vyjadrenie o tom, že rozdelenie pomeru určeného vlastníkmi bytov na schôdzach zostáva stáť na úrovni 30%:70%, ak tento prípad je tak neliehavý, žalobca preskočil možnosť vlastníka získať požadovaný počet hlasov vlastníkov na schôdzi kedykoľvek. Toto od r. 2005 neurobil, nezúčastnil sa na schôdzach ( s výnimkou dvoch), preskočil právny subjekt, ktorý by mal vyriešiť danú problematiku. Žalobca obišiel vlastníkov bytov a neriešil veci tam kde sa majú. Na pojednávaní dňa 9.11.2012 žalovaný v 1. rade uviedol, že cieľ, ktorý týmto súdnym konaním sleduje žalobca je taký, že vzhľadom k tomu, že si nevedel na schôdzi SVB presadiť svoj názor, keďže s ním ostatní vlastníci nesúhlasili, tak hľadal zámienku ako môže napadnúť hlasovanie vlastníkov a našiel zámienky také aké našiel v tomto konaní. V zápisnici zo dňa 28.2.2011 je uvedené, ako hlasovali vlastníci bytov o rozúčtovaní tepla, s ktorým rozhodnutím žalobca nie je spokojný, a keďže nevie presvedčiť ostatných vlastníkov bytov, tak sa pokúša takýmto spôsobom spochybniť platnosť zápisnice a myslí si, že potom sa bude prehodnocovať niekoľko rokov spätne spôsob rozúčtovania tepla. Percentuálne rozdelenie rozúčtovania je už asi 5. rok po sebe rovnaké. Žalovaný v 1. rade uviedol, že schôdze SVB nezvoláva, čoho dôkazom je výpoveď predsedu SVB, okrem iných činností vykonáva aj administratívnu pomoc SVB, zvolávané schôdze spoločenstva sú vyvesované na nástenkách spoločenstva v každom vchode a zároveň sú doručované do schránky každému členovi SVB. Mal za to, že žalobca ako člen SVB mal túto záležitosť riešiť na schôdzach SVB, ktorých sa ale nezúčastňuje a ak je nespokojný s výsledkom
rozhodovania SVB na týchto schôdzach má on i každý ďalší člen SVB právo v zmysle bytového zákona obrátiť sa so svojou sťažnosťou na príslušný súd.
Svedok I. vypovedal, že vlastní byt v A. a ako jeden z vlastníkov sa stal v r. 2005 alebo 2006 predsedom SVB a v tejto funkcii je doposiaľ. Nepamätám si kedy, ale medzi SVB a žalovaným v 1. rade bola uzavretá mandátna zmluva, žalovaný v 1. rade mal zabezpečovať pre nich služby a spravovať dom. Žalovaný v 1. rade vykonáva túto činnosť doposiaľ. Na riešenie rôznych záležitostí potrebovali zrealizovať schôdze SVB, a keďže svedok nemá sekretárku, poprosil o súčinnosť žalovaného v 1. rade, ktorý zabezpečil vyhotovenie pozvánok na schôdzu a pomohol mu s prípravou schôdze. V ich dome je 81 bytových jednotiek a jednu z nich vlastní aj žalobca. Schôdze prebiehali podľa určeného programu, žalobca sa niektorých zúčastnil a niektorých nie. Žalobca mal výhrady voči schôdzam, tomu kto ich zvoláva, nakoľko vystúpil napr. na jednej schôdzi a uviedol, že má výhrady voči tomu, že ju zvolal žalovaný v 1. rade, na čo mu svedok povedal, že to nezvolal žalovaný v 1. rade, ale SVB a žalovaný v 1. rade im to pomohol iba zrealizovať. Žalobca mal rôzne výhrady, svedok sa mu snažil odpovedať na jeho výhrady a aj to zdokladovať listinami. V ich dome sú 3 vchody a v každom vchode je jedna osoba dôverníkom, ktorá napomáha činnosti SVB. Predtým ako pre nich začal pracovať žalovaný v 1.rade tak túto činnosť vykonávala iná právnická osoba, s ktorej činnosťou neboli spokojní. Má za to, že všetka činnosť, jeho i SVB je vykonávaná v súlade so zákonom a zmluvou o spoločenstve vlastníkov bytov. Na otázku prečo bola pozvánka na schôdzu anonymná, nikým nepodpísaná, prečo na nej nie sú podpisy členov rady a nie jej z nej zrejmé, či ju zvoláva rada, alebo 1 vlastníkov, svedok odpovedal: polepším sa, viacej nezhreším, vypíšem tam všetkých.
Zo Zmluvy o prevode vlastníctva bytu, uzavretej medzi Slovenskými elektrárňami Bratislava, a.s. Atómové elektrárne Bohunice o.z., Jaslovské Bohunice, ako predávajúcim a žalobcom a jeho manželkou T. ako kupujúcimi, zo dňa 8.2.2000, ktorej vklad bol Okresným úradom v Trnave katastrálnym odborom, povolený dňa 11.12.2000 pod číslom V 734/2000, vyplýva že žalobca spolu s manželkou nadobudli vlastníctvo 3-izbového bytu č. XX na X. poschodí bytového domu s. č. XXXX na ul. T., spolu so spoluvlastníckym podielom XXXX/XXXXXX na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu s. č. XXXX . a na pozemku parc. č. XXXX/XX, na ktorom je dom postavený. V čl. III kupujúci pristúpili k spoločenstvu vlastníkov bytov vytvoreného zmluvou o spoločenstve bytového domu s. č. XXXX na ul. T., ktorú uzavreli budúci vlastníci bytov nachádzajúcich sa v tomto bytovom dome s predávajúcim ako správcom.
Podľa listu vlastníctva číslo XXXX pre kat. úz. A. vystaveného OÚ v Trnave katastrálny odbor dňa 3. 1. 2001, sú bezpodielovými spoluvlastníkmi vyššie uvedeného bytu spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku, žalobca a jeho manželka T., rod. N..
Podľa výpisu z registra spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov, získaného z internetového portálu Ministerstva vnútra SR dňa 14.3.2011 vyplýva, že v registri je zapísané spoločenstvo: JURAJA SLOTTU 6466 k, so sídlom: Juraja Slotu 6466, 917 01 Trnava, Slovenská republika, IČO: 36079880, s dátumom vzniku: 22.10.1997 a osobou oprávnenou konať v mene spoločenstva je od 18. 11. 2005 I., orgánmi spoločenstva od 22.10.1997 je zhromaždenie, od 18.11.2005 predseda a od 4.2.2010 rada.
Podľa mandátnej zmluvy zo dňa 1. 8. 2005 uzavretej medzi mandantom: Spoločenstvo vlastníkov bytov J. Slotu 6466 a mandatárom - žalovaným 1/, vyplýva, že predmetom tejto zmluvy je obstaranie správy, prevádzky domu, bytov (nebytových priestorov) a zabezpečovanie údržby a opráv spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva bytového domu číslo súpisné XXXX v A. a pozemku bytového domu, ktorý prináleží k tomuto domu za podmienok uvedených v tejto zmluve, nachádzajúceho sa na ulici T., Trnava parc. č. 5671/72 kat. úz. A. tak ako sú opísané v zmluve o prevode vlastníctva, ktorou vlastníci nadobudli do vlastníctva byty a spoluvlastnícke podiely v tomto bytovom dome. Podľa článku VI ods. 1 vlastníci bytov (nebytových priestorov) uplatňujú a vykonávajú svoje právo účasti na správe domu s tým, že sa zúčastňujú na schôdzach spoločenstva vlastníkov, ktoré sa riadia zákonom č. 182/1993 Z.z. podľa § 14 bod 1 a 6. Miesta, termín a program rokovania oznámiť konateľ na vývesnej tabuli 10 dní pred dňom
jeho konania. Podľa bodu 2 tohto článku vo vzťahu k správcovi vystupuje za vlastníkov bytov konateľ spoločenstva, alebo iná ním poverená osoba. Podľa bodu 3 po každom rokovaní zhromaždenia SVB vyhotoví SVB zápisnicu, ktorú podpisuje konateľ SVB, zapisovateľ a overovateľ. Súčasťou zápisnice je prezenčná listina, plnomocenstvá a prípadne iné písomné dokumenty, ktoré boli predmetom rokovania zhromaždenia SVB. Zápisnicu spolu s prílohami doručí zapisovateľ konateľovi SVB a správcovi domu. Vlastníkom domu, ktorí o to požiadajú, je konateľ SVB povinný poskytnúť zápisnicu na nahliadnutie.
Z výpisu žalovaného zo živnostenského registra ObÚ Trnava získaného z internetového portálu dňa 18.5.2011 vyplýva, že žalovaný podniká pod obchodným menom: Jozef Stano - Správa domových bytov, IČO: 40908747, miesto podnikania: Trnava, Spartakovská 6459/3, predmet činnosti (okrem iných): Obstarávanie služieb spojených so zabezpečovaním riadnej prevádzky domov a bytov.
Z nepodpísanej pozvánky na schôdzu vlastníkov bytov, ktorá sa má uskutočniť v pondelok 28.2.2011 o 19,00 hod vo vchode č. 13 vyplýva, že program mal byť nasledovný: 1. Úvod, voľba overovateľa zápisu, 2. Práce za predchádzajúce obdobie, 3. práce na nasledujúce obdobie, 4. rôzne, 5. diskusia, záver.
Zo zápisnice zo schôdze spoločenstva vlastníkov bytov XXXX J. Slottu XX-XX zo dňa 28.2.2011 vyplýva, že prítomní boli: podľa prezenčnej listiny, program: 1. úvod, voľba overovateľa zápisu, 2. práce za predchádzajúce obdobie, 3. práce na nasledujúce obdobie, 4. diskusia, 5. záver. Prítomných privítal žalovaný 1/, za overovateľa zápisu bol zvolený L., žalovaný 1/ oboznámil prítomných s výdavkami vo fonde prevádzky údržby a opráv za obdobie 2. polroku 2010. Žalovaný 1/ informoval o potrebe urobiť revízie požiarnych rozvodov a revíziu elektrických rozvodov. Vlastníci bytov rozhodli, že správca pripraví písomné hlasovanie o navýšení fondu opráv o 50% oproti dnešnému stavu. Výsledok hlasovania bude zverejnený na nástenke, následne bude zvolaná ďalšia schôdza. Vlastníci bytov hlasovaním rozhodli, že správca rozúčtuje nákladovú položku tepla za rok 2010 v pomere 30% na podlahovú plochu bytu a 70% podľa meračov. Všetky hlasovania boli uskutočnené hodinu po začiatku schôdze. Zápisnica je podpísaná žalovaným 1/a pánom P..
Z vyúčtovanie zálohových platieb za rok 2010 pre byt žalobcu, zo dňa 29.5.2011, podpísaného žalovaným vyplýva, že pri výpočte tepla na vykurovanie vychádzal zo základnej zložky 30% a spotrebnej zložky 70%.
Zo žalobcovej reklamácie vyúčtovania zálohových platieb za rok 2010, zo dňa 30.6.2011, adresovanej žalovanému v 1. rade vyplýva, že okrem iných vecí žalobca namietal aj nesprávny pomer základnej a spotrebnej zložky pri teple na vykurovanie.
Z odpovede žalovaného v 1. rade na reklamáciu žalobcu, zo dňa 31.7.2011 vyplýva, že k rozdeleniu základnej a spotrebnej zložky tepla žalobcu odkázal na SVB a jeho orgány.
V liste žalobcu zo dňa 30.9.2011, adresovaného Slovenskej energetickej inšpekcii Krajský inšpektorát Trnava, žiadal žalobca o doriešenie jeho reklamácie v rozsahu vyhl. č. 630/2005 Z.z..
Z listu Štátnej energetickej inšpekcie, Krajský inšpektorát Trnava zo dňa 18.4.2012 adresovaného žalobcovi okrem iného vyplýva, že náklady na množstvo dodaného tepla na vykurovanie v roku 2010 t.j. v kontrolovanom období boli rozdelené na základnú zložku a spotrebnú zložku a to v pomere 30% základná zložka a 70% spotrebná zložka tak, ako s koneční spotrebitelia, vlastníci bytov dohodli na schôdzi vlastníkov bytov na ulici T., A. dňa 28.2.2011. Zápisnica s prezenčnou listinou zo dňa 28.2.2011 je prílohou Záznamu o kontrole. Kontrolovaná organizácia v kontrolovanom období neporušila ust. § 7 ods. 6 Vyhl. Č. 630/2005 z. z. t. j. u všetkých majiteľov bytov boli vo vyúčtovaní za 2010 použité koeficienty zohľadňujúce nepriaznivú polohu miestností v objekte rozpočítavania v zmysle prílohy č. 2 k Vyhl. Č. 630/2005 Z.z..
Podľa § 80 c) Občianskeho súdneho poriadku (z. č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej len „O.s.p.“) návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka (z. č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej len „O.z.“) neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 14 ods. 1-7 z. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (Bytový zákon, ďalej len „BZ“):
(1) Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach domu, spoločných nebytových priestoroch, príslušenstve a pozemku na schôdzi vlastníkov. Oznámenie o schôdzi vlastníkov musí byť v písomnej forme doručené každému vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome minimálne päť dní pred dňom konania schôdze. Výsledok hlasovania oznamuje ten, kto schôdzu vlastníkov alebo zhromaždenie zvolal, a to do piatich pracovných dní od konania schôdze vlastníkov alebo zhromaždenia spôsobom v dome obvyklým.
(2) Pri hlasovaní na schôdzi vlastníkov sa rozhoduje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak počet zúčastnených vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome neumožňuje hodinu po začatí schôdze vlastníkov právoplatné hlasovanie, rozhoduje sa nadpolovičnou väčšinou zúčastnených; to neplatí, ak ide o hlasovanie podľa odseku 3, § 7a ods. 1, § 7c ods. 2 písm. i) a ods. 3, § 8a ods. 1 a 6, § 8b ods. 2 písm. i), § 10 ods. 1 a § 16 ods. 3 a 4.
(3) Ak vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome rozhodujú o úvere a o zabezpečení úveru, o zmluve o vstavbe alebo nadstavbe bytov alebo nebytových priestorov v dome a o zmene formy výkonu správy, rozhoduje sa hlasovaním na schôdzi vlastníkov dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Ak sa rozhoduje písomným hlasovaním podľa tohto odseku, podpis vlastníka potvrdia najmenej dvaja overovatelia, ktorí boli zvolení na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestoroch. Overiť písomné hlasovanie môže aj notár alebo obecný úrad.
(4) Prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 15 dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od hlasovania, inak jeho právo zaniká. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina hlasov pri hlasovaní podľa odsekov 2 a 3 nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome súd.
(5) Za každý byt a nebytový priestor v dome má vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome alebo spoluvlastníci jeden hlas pripadajúci na ich byt alebo nebytový priestor v dome. Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome môže písomne, s úradne overeným podpisom, splnomocniť inú osobu, aby ho na schôdzi vlastníkov zastupovala. Súčasťou splnomocnenia môže byť aj príkaz, ako má splnomocnenec hlasovať pri konkrétnych otázkach. Splnomocnená osoba sa originálom splnomocnenia preukazuje na začiatku schôdze rade alebo zástupcovi vlastníkov.
(6) Ak nejde o rozhodovanie o zmluve o spoločenstve alebo o zmluve o výkone správy môže správca, zástupca vlastníkov alebo predseda vyhlásiť písomné hlasovanie. Pred písomným hlasovaním musia byť vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sedem dní vopred informovaní o otázkach, o ktorých sa bude hlasovať, a o termíne a mieste hlasovania, a to spôsobom v dome obvyklým. Na hlasovacom lístku musí byť uvedený deň konania hlasovania, meno a priezvisko vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome, otázka alebo otázky; ak je viac otázok, označia sa poradovými číslami. Pri každej
otázke musia byť dva rámčeky, z ktorých jeden je nadpísaný slovom "áno" a druhý slovom "nie". Ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru nevyznačí svoj názor, je hlas neplatný. Po vykonaní hlasovania písomnou formou správca, zástupca vlastníkov alebo predseda za účasti ďalších dvoch vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome zistí výsledok hlasovania a oznámi ho do piatich pracovných dní od písomného hlasovania spôsobom v dome obvyklým. Aby bolo písomné hlasovanie právoplatné, je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak zákon neustanovuje inak. V prípade neúspešného hlasovania musí byť predmet hlasovania prerokovaný na schôdzi vlastníkov alebo na zhromaždení podľa odseku 2. Hlasovanie písomnou formou o tej istej veci možno opakovať až po prerokovaní predmetu hlasovania na schôdzi vlastníkov alebo na zhromaždení. Prehlasovaný vlastník bytu a nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 15 dní od oznámenia výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, pretože mu nebol oznámený spôsobom v dome obvyklým, má právo obrátiť sa do troch mesiacov od hlasovania na súd, inak jeho právo zaniká.
(7) Ustanovenia odsekov 1 až 6 sa rovnako použijú aj na hlasovanie zhromaždenia podľa § 7c ods. 9. Ak spoločenstvo tvorí viac domov, o úvere, rozdelení spoločenstva, súhlase so vstavbou alebo nadstavbou a o použití fondu prevádzky, údržby a opráv hlasujú iba vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome, ktorého sa predmet hlasovania týka.
Podľa § 6 ods. 1 BZ na správu domu sa zriaďuje spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak vlastníci bytov a nebytových priestorov neuzavrú zmluvu o výkone správy s inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou, najmä s bytovým družstvom.
Podľa § 7c ods. 2 veta prvá až štvrtá, ods. 9 BZ predseda je štatutárny orgán, ktorý riadi činnosť spoločenstva a koná v jeho mene. Predsedu volí zhromaždenie nadpolovičnou väčšinou všetkých hlasov vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome na tri roky. Za predsedu môže byť zvolená len fyzická osoba, ktorá je spôsobilá na právne úkony a je bezúhonná. Predseda rozhoduje o všetkých záležitostiach spoločenstva, ak nie sú týmto zákonom, zmluvou o spoločenstve alebo stanovami zverené inému orgánu spoločenstva.
Zhromaždenie tvoria všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome. Zhromaždenie zvoláva rada podľa potreby, najmenej raz za rok, alebo keď o to požiada predseda alebo najmenej štvrtina vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Zhromaždenie a) schvaľuje zmeny zmluvy o spoločenstve, stanovy spoločenstva a zásady hospodárenia, b) schvaľuje rozpočet, c) schvaľuje ročnú účtovnú závierku a vyúčtovanie úhrad za plnenia, d) schvaľuje výšku mesačných úhrad za plnenia, mesačných platieb za správu a príspevkov do fondu prevádzky, údržby a opráv, e) rozhoduje o použití prostriedkov fondu prevádzky, údržby a opráv, f) volí a odvoláva členov rady, g) volí a odvoláva predsedu, h) rozhoduje o zrušení, zlúčení, splynutí alebo rozdelení spoločenstva, i) rozhoduje o úvere a o zabezpečení pohľadávok vyplývajúcich z poskytnutého úveru a o vstavbe a nadstavbe bytov alebo nebytových priestorov, j) rozhoduje o správe alebo o zmene spôsobu výkonu správy, k) určuje odmenu predsedovi spoločenstva a členom rady, l) rozhoduje o ďalších skutočnostiach, o ktorých podľa tohto zákona nerozhoduje iný orgán.
Podľa § 11a BZ štvrtina vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome má právo zvolať schôdzu vlastníkov alebo zhromaždenie, ak na ich žiadosť nezvolal schôdzu vlastníkov alebo zhromaždenie správca alebo rada do 15 dní od doručenia žiadosti. Oznámenie o schôdzi vlastníkov alebo o zhromaždení spolu s programom musí byť v písomnej forme doručené každému vlastníkovi bytu a nebytového priestoru v dome minimálne päť dní pred dňom konania schôdze vlastníkov alebo zhromaždenia. Oznámenie o schôdzi vlastníkov alebo o zhromaždení spolu s programom sa doručuje aj správcovi alebo predsedovi, ak má schôdza vlastníkov alebo zhromaždenie rozhodovať o úlohách pre správcu alebo predsedu.
Žalobca sa žalobou (po zastavení konania proti žalovanému v 2. rade) domáhal už iba proti žalovanému v 1. rade vydania rozhodnutia, ktorým súd určí, že žalovaný v 1. rade nie je oprávnený zvolávať schôdze
Spoločenstva vlastníkov bytov v dome s. č. XXXX na ul. T. v A. ani vyhlasovať v mene tohto spoločenstva písomné hlasovanie a že žalovaným v 1. rade oznámené výsledky hlasovania uvedené v Zápisnici zo schôdze Spoločenstva vlastníkov bytov XXXX, T. zo dňa 28.2.2011 sú neplatné.
V časti, v ktorej žalobca žiadal určiť, že „žalovaný v 1. rade nie je oprávnený zvolávať schôdze Spoločenstva vlastníkov bytov v dome s. č. XXXX na ul. T. v A., ani vyhlasovať v mene tohto spoločenstva písomné hlasovanie“ bol návrh zamietnutý, nakoľko súd prišiel k záveru, že na takomto určení nemá žalobca naliehavý právny záujem, keďže to čo žalobca požadoval uvedeným určením vyplýva priamo z Bytového zákona a nebol tu dôvod toto deklarovať súdnym rozhodnutím.
V časti, v ktorej žalobca žiadal určiť, že “žalovaným v 1. rade oznámené výsledky hlasovania uvedené v Zápisnici zo schôdze Spoločenstva vlastníkov bytov XXXX, T. zo dňa 28.2.2011 sú neplatné“ mal súd po vykonaní dokazovania za preukázané, že žalobca sa o ním namietaných výsledkoch hlasovania na schôdzi Spoločenstva vlastníkov bytov dozvedel dňa 4.3.2011 a žalobu, ktorou sa domáha rozhodnutia súdu v predmetnej veci podal na tunajší súd dňa 21.3.2011, keď pri analogickom použití ust. § 14 ods. 4 BZ tak mal urobiť najneskôr v tento deň (keďže posledný deň 15-dňovej lehoty pripadol na deň 19.3.2011, čo je sobota, podľa § 122 ods. 3 z. č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň), preto bola jeho žaloba podaná včas. Naliehavý právny záujem na takomto určení sa neskúma, keďže priamo právny predpis, v tomto prípade bytový zákon umožňuje podanie takejto žaloby.
O absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide vtedy, ak svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza. V zmysle § 14 ods. 1 BZ vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach domu, spoločných nebytových priestoroch, príslušenstve a pozemku na schôdzi vlastníkov. Oznámenie o schôdzi vlastníkov musí byť v písomnej forme doručené každému vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome minimálne päť dní pred dňom konania schôdze. Výsledok hlasovania oznamuje ten, kto schôdzu vlastníkov alebo zhromaždenie zvolal, a to do piatich pracovných dní od konania schôdze vlastníkov alebo zhromaždenia spôsobom v dome obvyklým.
V predmetnej veci mal súd najmä Zápisnicou zo schôdze Spoločenstva vlastníkov bytov XXXX, T. zo dňa 28.2.2011 preukázané, že výsledky hlasovania neboli oznámené tým kto schôdzu vlastníkov (zhromaždenie) zvolal (z pozvánky a zhodných výpovedí žalovaného v 1. rade a svedka I. - predsedu SVB vyplýva, že túto nezvolal žalovaný v 1. rade) a preto žalovaným v 1. rade oznámené výsledky hlasovania uvedené v Zápisnici zo schôdze Spoločenstva vlastníkov bytov XXXX, T. zo dňa 28.2.2011 nemožno považovať za platné a žalobca sa dôvodne domáhal v tejto časti požadovaného určenia ich neplatnosti, preto súd jeho návrhu v tejto časti vyhovel. Súd poznamenáva, že vychádzajúc z ust. § 39 O.z. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom právneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon síce neodporuje výslovnému zneniu konkrétneho zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje cieľ, ktorý smeruje k nedodržaniu zákona. Pod "zákonom" pritom treba rozumieť všetky právne predpisy, ktoré majú silu zákona (teda nielen samotný Občiansky zákonník). Takýmto predpisom je nepochybne aj zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov(Bytový zákon), ktorý v ustanovení § 14 ods. 1 zakotvuje, že vlastníci bytov a nebytových priestorov musia byť oboznámení o schôdzi vlastníkov v písomnej forme. Aj keď zákon presne nešpecifikuje, čo treba chápať pod pojmom "oboznámenie o schôdzi vlastníkov", je potrebné aby oznámenie o schôdzi vlastníkov obsahovalo minimálne určenie miesta a času konania schôdze ako aj program schôdze. Program schôdze je jednou z podstatných náležitosti oznámenia o schôdzi, ktorý musí obsahovať všetky body, o ktorých sa bude na schôdzi hlasovať. Schôdza vlastníkov potom prijíma uznesenia k jednotlivým prerokúvaným bodom schôdze. Predmet hlasovania musí byť uvedený ako samostatný bod programu schôdze v oznámení o konaní schôdze. Iba pri dodržaní uvedených zásad si plní oznámenie o schôdzi svoj účel.
O uložení poplatkovej povinnosti súd rozhodol v zmysle §5 ods. 1 písm. a), § 6 ods. 1, § 8 ods. 1, 4 a položky 1b) sadzobníka súdnych poplatkov z. č. 71/1992 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení
tak, že žalobcovi uložil zaplatiť súdny poplatok z návrhu v sume 99,50 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
O trovách konania vo vzťahu žalobcu a žalovaného v 1. rade súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže obaja účastníci mali vo veci čiastočný úspech.
Vo vzťahu žalobcu a žalovaného v 2. rade súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže konanie voči žalovanému v 2. rade bolo zastavené pred otvorením prvého pojednávania na základe čiastočného späťvzatia žaloby, zo spisu sa nepodáva že by mu v konaní vznikli trovy, ani si žiadne neuplatnil a preto nebol tu dôvod pre rozhodnutie podľa § 146 ods. 2 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (z. č. 233/1995 Z. z. v znení nesk. predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.