Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6Co-227-2011.pdf
PDF · 94.11 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/227/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Stanislavy Markovej a členov JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Romana Hargaša v právnej veci navrhovateľov: 1/ P.. P. R., narodená XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/X, S., 2/ N. C., narodený XX.XX.XXXX, bytom C. XX/X, C., 3/ A. C., narodená XX.XX.XXXX, bytom C. XX/X, C., 4/ Z.. K. Z. Z., narodená XX.XX.XXXX, bytom U. X/C, C. a 5/ Ing. R. T., narodený XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, H., všetci zastúpení advokátom Mgr. Petrom Švarcom, so sídlom Námestie Slobody 1/17, Prievidza, proti odporcovi: Z. C., IČO: XX XXX XXX, zastúpené JUDr. Martin Lukačovič - advokát, s.r.o., so sídlom F. Madvu 330/27, Prievidza, IČO: 36 860 247, o povinnosť previesť vlastnícke právo, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 12. septembra 2011, č.k. 17C/94/2011 - 126, jednohlasne, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľom v 1. až 5. rade náhradu trov odvolacieho konania vo výške 149,91 Eur, ich zástupcovi Ing. Petrovi Švarcovi, do troch dní.
odôvodnenie:
Okresný súd v záhlaví uvedeným rozsudkom rozhodol kladne o návrhu navrhovateľov a odporcovi uložil povinnosť uzavrieť zmluvu ako predávajúci s navrhovateľmi ako kupujúcimi podľa § 18a odsek 3 podľa zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, ktorou navrhovatelia kupujú do svojho podielového spoluvlastníctva v uvedených podieloch, priľahlý pozemok k bytovému domu súpisné číslo 520, ktorý je postavený na pozemku, parcela číslo 1816 v katastrálnom území C. tak, ako je tento priľahlý pozemok vyznačený ako časť pozemku parcela číslo XXXX/X v katastrálnom území C. na geometrickom pláne č. XXXX/XXXX zo dňa 19.10.2005, vyhotovenom O. s.r.o. ako novovytvorený pozemok parcela číslo XXXX/XX záhrada o výmere 682 m2 (geometrický plán tvorí v overenej kópii prílohu rozsudku), za kúpnu cenu určenú podľa § 18a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, čo je 0,10 eur za 1 m2, teda spolu 68,20 eur tak, že navrhovateľka 1/ zaplatí odporcovi 17,15 eur, navrhovatelia 2/ a 3/ spoločne a nerozdielne zaplatia odporcovi 17,15 eur, navrhovateľka 4/ zaplatí odporcovi 16,95 eur a navrhovateľ 5/ zaplatí odporcovi 16,95 eur, a to všetci do troch dní od právoplatnosti rozsudku; pričom odporca prehlasuje, že na pozemku neviaznu žiadne dlhy, vecné bremená, záložné právo ani iné právne povinnosti voči tretej osobe a že je jeho výlučným vlastníkom a navrhovatelia prehlasujú, že pozemok nadobúdajú v stave, v akom sa v čase podpisu tejto zmluvy nachádza a že im je tento stav známy a nemajú voči nemu žiadne výhrady. Odporcovi uložil zaplatiť navrhovateľom náhradu trov konania vo výške 549,23 Eur, ich advokátovi, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Napokon odporcovi uložil zaplatiť náhradu trov konania štátu vo výške 2,58 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení svojho rozsudku uviedol svoje skutkové závery, v zmysle ktorých všetky byty v bytovom dome súpisné číslo 520 mali charakter družstevného bytu a boli odkúpené ich doterajším
užívateľom a následne, v prípade navrhovateľov 4/ a 5/ boli na nich prevedené ako tretie osoby, resp. v prípade navrhovateľky v 1. rade prešlo vlastníctvo k bytu z pôvodnej nadobúdateľky dedením. Medzi účastníkmi konania neboli sporné skutkové okolnosti spočívajúce v tvrdeniach navrhovateľov, že navrhovatelia, resp. ich právni predchodcovia užívali pozemok, ktorý bol na geometrickom pláne zobrazený ako dve parcely, a to parcela číslo XXXX/XX s výmerou 682 m2 a parcela číslo XXXX/X s výmerou 523 m2. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že tieto pozemky tvoria jednotný hospodársky celok - pozemok, na ktorého časti - parcela číslo XXXX/X, sa nachádza obytný dom a priestory bezprostredne okolo obytného domu a na časti - parcela číslo XXXX/XX, sa nachádza záhrada, ktorá bezprostredne nadväzuje na pozemok pod obytným domom, bez toho, aby boli tieto časti akýmkoľvek spôsobom fakticky oddelené. Obe tieto parcely boli odovzdané užívateľom družstevných bytov po ich postavení, boli týmito osobami užívané, pričom toto užívanie bolo akceptované a nerušené vlastníkmi susedných pozemkov, ako aj odporcom, ktorého právny predchodca dokonca povolil výstavbu oplotenia tohto pozemku. Navrhovatelia spolu s bytmi v tomto bytovom dome užívajú po dobu približne 40 rokov (rátajúc aj užívanie predchádzajúcich vlastníkov, resp. nájomcov) predmetné pozemky oddelením plotom a múrom, vybudovaním skleníkov, studní, výsadbou ovocných stromov, okrasných drevín, a to aj napriek tomu, že tieto pozemky neboli na nich prevedené v súvislosti s prevodom bytov podľa zák. č. 182/1993 Z.z. a ich vlastníkom podľa zápisu v katastri nehnuteľností je odporca, aj (i) časť pozemku utvoreného z pozemku parcela číslo XXXX/X tak, ako je na geometrickom pláne overenom pod číslom XXXX/XXXX zo dňa 19.10.2005 vyhotovenom O. s.r.o. označený parcelným číslom XXXX/ XX o výmere 682 m2 a (ii) časť pozemku utvoreného z pozemku parcela číslo XXXX/X tak, ako je na geometrickom pláne overenom pod číslom 1173/2005 zo dňa 19.10.2005 vyhotovenom O. s.r.o. označený parcelným číslom XXXX/X o výmere 523 m2. Navrhovatelia sa svojho práva spočívajúceho v povinnosti odporcu previesť na nich vlastníctvo k pozemkom u odporcu domáhali svojím listom zo dňa 14.03.2011, pričom zastupiteľstvo odporcu dňa 28.04.2011 súhlasilo len s prevodom pozemku označeného parcelným číslom XXXX/X o výmere 523 m2, čo bolo aj navrhovateľom oznámené listom odporcu z 05.05.2011, no odporca nesúhlasí s prevodom pozemku označeného parcelným číslom XXXX/XX o výmere 682 m2, čo aj oznámil navrhovateľom primátor odporcu listom zo dňa 17.05.2011. Vychádzajúc z týchto skutočností súd dospel k záveru, že nielen pozemok parcela číslo XXXX/X, ale aj pozemok parcela číslo XXXX/XX treba považovať za priľahlý pozemok podľa § 18a ods. 3 zákona o vlastníctve bytov. Zákon o vlastníctve bytov neobsahuje definíciu pojmu priľahlý pozemok. Preto treba tento pojem vyložiť v súlade s účelom § 18a ods. 3 zákona o vlastníctve bytov, ktorého zrejmým cieľom je usporiadať vlastnícke práva k pozemkom vo vlastníctve obce, na ktorých bola pred rokom 1989 vykonávaná stavebná činnosť tak, aby bol zosúladený skutočný stav užívania týchto pozemkov v stave spred roku 1989 s právnym stavom, teda zabezpečiť to, aby tieto pozemky vlastnili tie osoby, ktoré vlastnia byty v bytových domoch. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že pozemok parcela číslo XXXX/XX bol pred rokom 1989 prenechaný do užívania užívateľom bytového domu súpisné číslo XXX (C. 30), a preto ho treba považovať za priľahlý pozemok, na ktorý sa vzťahuje zákonodarcom vytvorený pseudoprivatizačný proces podľa § 18a ods. 3 zákona o vlastníctve bytov. Preto ani nebola dôvodná námietka odporcu spočívajúca na gramatickom a izolovanom výklade pojmu priľahlý pozemok, podľa ktorého za takýto pozemok možno považovať len taký pozemok, ktorý bezprostredne prilieha k bytovému domu. Takýto výklad je nesprávny, keďže je v rozpore s účelom zákona. To platí o to viac, že obdobný výklad by bol fakticky nevykonateľný, keďže by nebolo možné bez zistenia skutočného užívania pozemku určiť rozsah priľahlosti konkrétneho pozemku. Spojenie obsiahnuté v § 18a ods. 3 zákona o vlastníctve bytov, podľa ktorého má právo na prevod spoluvlastníckeho podielu k priľahlému pozemku vlastník bytu, ktorý nadobudol byt do vlastníctva z vlastníctva bytového družstva, ak vlastník bytu požiada o prevod spoluvlastníckeho podielu pozemku, treba vyložiť tak, že s prípadným následným prevodom, resp. prechodom vlastníctva k bývalého bytovému družstvu, na nového vlastníka prechádza aj právo podľa § 18a ods. 3 zákona o vlastníctve bytov, keďže toto právo treba posúdiť ako príslušenstvo domu. Vychádzajúc z uvedeného bol návrh navrhovateľov dôvodný a súd mu vyhovel, pričom vo výroku rozsudku súd vyjadril povinnosť odporcu uzavrieť s navrhovateľmi 1/ až 5/ zmluvu obsahujúcu všetky podstatné náležitosti zmluvy podľa § 18a ods. 3 zákona o vlastníctve bytov. Pri formulácii výroku súd v texte prejavu vôle účastníkov, v zmluve, vyjadril všetky podstatné náležitosti takéhoto prejavu vôle, pričom nepovažoval za dôvodné vyjadrovať iné náhodné prvky takéhoto právneho úkonu. O návrhu navrhovateľov na náhradu trov konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 142 odsek 1 O.s.p. Priznal im plnú náhradu trov vo výške 549,23 eur, ktorú podrobne špecifikoval.
Proti tomuto rozsudku podal odporca odvolanie v zákonom určenej lehote. V odvolaní uplatnil odvolací dôvod podľa ust. § 205 odsek 2 písmeno f/ O.s.p., spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení veci a to v otázke interpretácie pojmu „priľahlý pozemok“ podľa § 18a odsek 3 zák. č. 182/1993 Z.z. Podľa jeho názoru pojem „priľahlý pozemok“ by sa mal vykladať na gramatickom základe. Za priľahlý pozemok je potrebné považovať taký pozemok, ktorý bezprostredne prilieha k bytovému domu. Mal by to byť pozemok, ktorý svojím umiestnením a rozlohou nepôsobí ako samostatná parcela mimo bytového domu. Za priľahlý pozemok považuje iba pozemok parc. č. 1817/7 - zastavaná plocha a nádvorie s výmerou 523 m2. Podľa názoru odporcu, okresný súd nesprávne rozhodol aj o otázke ceny spoluvlastníckeho podielu, ktorú upravuje ustanovenie § 18a odsek 2 zák. č. 182/1993 Z.z. Navrhovatelia 4/ a 5/ nadobudli vlastníctvo k bytom v bytovom dome ako tretie osoby, teda neboli prvými nadobúdateľmi bytu od bytového družstva a tiež neboli ich dedičmi, preto im nie je možné previesť vlastníctvo k spoluvlastníckemu podielu na priľahlom pozemku za cenu 0,10 eur za m2, určenú podľa § 18a odsek 2 zák. č. 182/1993 Z.z. Navrhol, aby odvolací súd návrh navrhovateľov v celom rozsahu zamietol, prípadne rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. Uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 64,41 Eur.
Navrhovatelia využili svojho právo vyjadriť sa k odvolaniu odporcov. V písomnom vyjadrení k odvolaniu, ktoré podali prostredníctvom svojho zástupcu, žiadali rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny. Odporca vo svojom odvolaní neuvádza žiadne nové skutočnosti, ani nenavrhuje vykonať žiadne nové dôkazy, ktoré by bez svojej viny nemohol použiť v konaní pred prvostupňovým súdom. Považujú odvolanie odporcu za nedôvodné a účelové, s cieľom oddialiť splnenie povinností, ku ktorým ho zaviazal prvostupňový súd. Uplatnili náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby - podanie písomného vyjadrenia k odvolaniu, a to vo výške 149,91 Eur.
Krajský súd preskúmal vec v intenciách podaného odvolania a jeho dôvodov podľa ustanovenia § 212 odsek 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 219 odsek 1 O.s.p. O odvolaní odporcu rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 odsek 2 O.s.p.
Rozsudok okresného súdu vychádza z riadne zisteného skutkového stavu, na ktorý boli správne aplikované právne predpisy. Odôvodnenie rozsudku zodpovedá zákonným kritériám podľa § 157 odsek 2 O.s.p., je správne a presvedčivé, preto podľa § 219 odsek 2 O.s.p. sa odvolací súd plne identifikoval s odôvodnením rozsudku okresného súdu. Súčasne k uplatnenému odvolaciemu dôvodu odporcu je potrebné uviesť nasledovné.
Ustanovenie § 205 odsek 2 O.s.p. upravuje taxatívne spôsobilé odvolacie dôvody, ktoré je možné uplatniť proti rozhodnutiu prvostupňového súdu vo veci samej.
Odporcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 odsek 2 písmeno f/ O.s.p. - nesprávne právne posúdenie veci prvostupňovým súdom, je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, ak súd na zistený skutkový stav mylne aplikoval právny predpis, alebo ho síce aplikoval správne, ale ho nesprávne interpretoval.
V prejednávanej veci je sporom medzi účastníkmi konania charakter pozemkov, vo vlastníctve mesta, ktoré už takmer 40 rokov navrhovatelia (ich právni predchodcovia) užívajú ako nájomcovia družstevných bytov resp. ich vlastníci (podľa zák. č. 182/1993 Z.z.).
Podľa názoru navrhovateľov, ktorý akceptoval aj okresný súd po vykonanom dokazovaní (o.i. aj miestnej ohliadke, kde bola vyhotovená aj obrazová dokumentácia), oba pozemky majú charakter pozemkov podľa § 18a odsek 3 zákona č. 182/1993 Z.z., ktoré je obec povinná previesť na vlastníka bytu. Odporca sa domnieva, že pozemok, parcela č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie s výmerou 523 m2 podľa vyššie uvedeného geometrického plánu spĺňa kritériá právnej úpravy v ust. § 18a odsek 3 zák. č. 182/1993 Z.z. Pozemok parc. č. XXXX/XX záhrada s výmerou 682 m2 však, podľa názoru odporcu,
nemá charakter priľahlého pozemku, a preto ho nie je podľa ust. § 18a odsek 3 cit. zákona povinný previesť na vlastníkov bytov.
Odvolací súd po preskúmaní veci považuje právny názor okresného súdu za správny. Súčasne poukazuje na ustanovenie § 2 odsek 6 citovaného zákona, v zmysle ktorého spoločnými časťami domu a príslušenstvom domu, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu a pritom nie sú stavebnou súčasťou domu (ďalej len „príslušenstvo“) sa na účely tohto zákona rozumejú oplotené záhrady a stavby, najmä oplotenia, prístrešky a oplotené nádvoria, ktoré sa nachádzajú na pozemku patriacom k domu (ďalej len „priľahlý pozemok“). Z ustanovenia § 18a odsek 3 zák. č. 182/1993 Z.z. vyplýva povinnosť obce, ktorá nadobudla vlastníctvo k zastavanému a priľahlému pozemku podľa zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov, previesť toto vlastníctvo na vlastníka bytu, ktorý nadobudol byt do vlastníctva z vlastníctva bytového družstva.
Je nepochybné, že v prejednávanej veci, vzhľadom na skutkové závery, sa uvedená povinnosť obce dotýka jednak zastavaného pozemku, na ktorom stojí obytný dom súpisné číslo XXX - parc. č. XXXX/ X - zastavaná plocha a nádvorie s výmerou 523 m2, ale aj priľahlého pozemku - parc. č. XXXX/10 záhrada s výmerou 682 m2. Uvedená záhrada, ktorá je oplotená a užívaná užívateľmi (nájomcami), resp. vlastníkmi bytov v obytnom dome už viac ako 40 rokov, sú na nej zriadené skleníky, studne, vysadené ovocné stromy a okrasné kry, slúži výlučne tomuto domu, má aj podľa názoru odvolacieho súdu charakter priľahlého pozemku (definovaného v citovanom ustanovení § 2 odsek 6 zák. č. 182/1993 Z.z.), a preto aj na prevod vlastníctva k tomuto pozemku platí pre odporcu povinnosť podľa ustanovenia § 18a odsek 3 zák. č. 182/1993 Z.z. Pokiaľ odporca túto povinnosť nesplnil, správne okresný súd v zmysle ustanovenia § 161 odsek 3 O.s.p. nahradil svojím rozsudkom vyhlásenie vôle odporcu na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva k uvedeným pozemkom na navrhovateľov. Odvolací súd sa stotožnil aj s právnym názorom okresného súdu, že uvedená právna úprava platí aj pre navrhovateľov 4/ a 5/, keďže v zmysle ustanovenia § 2 odsek 6 zák. č. 182/1993 Z.z. ide o príslušenstvo domu, teda prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu prechádza právo podľa § 18a odsek 3 cit. zákona aj na nového vlastníka (§ 19 odsek 2 cit. zákona).
Odporca vo svojom odvolaní namietal aj otázku ceny pozemkov, za ktorú je povinný ich predať navrhovateľom 4/ a 5/, keďže nie sú osobami, definovanými v ust. § 18 odsek 2 zák. č. 182/1993 Z.z.
Podľa § 17 odsek 1 cit. zákona, cena bytu, nebytového priestoru alebo ateliéru v dome, cena príslušenstva, cena pozemku zastavaného domom a cena priľahlého pozemku (ďalej len cena“) sa dojednáva dohodou predávajúceho a kupujúceho.
Podľa odseku 3 písmeno b/ cit. ustanovenia, cena bytu a pozemkov podľa odseku 1 nesmie prevýšiť cenu určenú podľa § 18, § 18a a § 18b, ak sa byt prevádza do vlastníctva doterajšieho nájomcu a vlastníctva obce ...
Vzhľadom na uvedenú právnu úpravu, keď navrhovatelia špecifikovali v návrhu cenu za spoluvlastnícky podiel, pričom odporca iba uviedol, že navrhovateľom 4/, 5/ nemožno predať podiel za cenu 0,10 Eur/ m2. Neuviedol, akú cenu považuje za akceptovateľnú, ani nežiadal na jej určenie vykonať dôkaz (hoci bol poučený podľa § 120 odsek 4 O.s.p.). Za tejto situácie by prípadná iniciatíva súdu bola neprípustným porušením procesnej zásady sporového konania - prejednacej zásady, ktorá znamená, že dôkaznú povinnosť a dôkazné bremeno znášajú účastníci konania, pod následkami neúspechu v konaní.
Ak odporca na svoje skutkové tvrdenia neprodukoval žiadne dôkazy o prípadnej inej cene podielov navrhovateľov 4/, 5/ než ako ju uviedli v návrhu navrhovatelia, ani neuviedol inú cenu, preto bola správne akceptovaná nimi uvedená cena, ako jej určenie popísal aj okresný súd vo svojom rozsudku.
Z uvedených dôvodov bolo potrebné rozsudok okresného súdu potvrdiť.
Úspešným navrhovateľom patrí podľa ust. § 224 odsek 1, § 142 odsek 1 O.s.p. plná náhrada trov odvolacieho konania, ktorú uplatnili.
Odvolacie trovy navrhovateľov predstavujú odmena za právnu službu advokáta - písomné vyjadrenie k odvolaniu vo výške 149,91 Eur (základná sadzba tarifnej odmeny podľa § 11 odsek 1, § 13 odsek 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z., t.j. jedna trinástina výpočtového základu - 57 Eur, znížená o 50 %, vynásobená počtom piatich zastúpených navrhovateľov, spolu 142,50 Eur, k tomu náhrada podľa § 16 odsek 3 vo výške 7,41 Eur, spolu 149,91 Eur).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .