Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/202/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom predsedníčky JUDr. Kataríny Javorčíkovej a JUDr. Edity Szabovej a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci navrhovateľa: U. Č., I. X, I., zastúpený JUDr. Peter Kocian, advokát, AK so sídlom Miletičova 7, Bratislava, proti odporcovi: H. A. I.. W.. V.., Z. X/D, D., U.: Advokátska kancelária Fiľo & Partners, s.r.o., so sídlom Galvaniho 7/D, Bratislava, o zaplatenie 82.984,80 eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 9.2.2011, č.k. -120

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 9.2.2011, č.k. -120 m e n í tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 82. 984,80 Eur.

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy prvostupňového aj odvolacieho konania na účet právneho zástupcu navrhovateľa v celkovej výške 15. 834,54 Eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd návrh navrhovateľa zamietol. Navrhovateľa zaviazal zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 10.126,79 eur.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že návrhom podaným na súd dňa 01.04.2009 sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu 82.984,80 eur titulom zmluvnej pokuty a trovy konania. Návrh odôvodnil tým, že s odporcom uzavrel dňa 21.09.2006 Zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, ktorej predmetom bol záväzok navrhovateľa uzavrieť s odporcom ako budúcim kupujúcim, na výzvu odporcu kúpne zmluvy, predmetom ktorých bude prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve navrhovateľa. V prípade porušenia predmetného záväzku sa účastníci zmluvného vzťahu v čl. II bod 7 dohodli na povinnosti uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 82.984,80 eur (2.500.000 Sk) pokiaľ kupujúci nezašle do 01.10.2008 predávajúcemu výzvu na uzavretie budúcej kúpnej zmluvy podľa bodu 1 tohto článku, predmetom ktorej bude prevod celého pozemku alebo jeho zostávajúcej časti. Odporca porušil svoj záväzok vyplývajúci mu z predmetnej zmluvy, nevyzval navrhovateľa v stanovenom termíne na uzavretie kúpnej zmluvy. Preto navrhovateľ vyzval odporcu na uhradenie zmluvnej pokuty, ale odporca svoj záväzok dobrovoľne nesplnil.

Okresný súd Bratislava II vydal dňa 11.05.2009 platobný rozkaz pod sp. zn. , proti ktorému včas odporca podal odpor, v ktorom namietal, že čl. II ods. 7 Zmluvy o budúcej zmluve, ktorý sa vzťahuje k zmluvným pokutám je dojednaný absolútne neplatne, vzhľadom na ustanovenia a . Zo znenia čl. I ods. 2 Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve nie je zrejmé, či zmluvné strany mali záujem kúpiť a predať celý pozemok alebo len jeho časť, resp. akú

časť pozemku. Špecifikácia pozemku definovaná len rozlohou 30ha je neurčitá. Z obsahu Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve vyplýva jedine zámer strán ponechať na vôli budúceho kupujúceho tento výber. Výzvu na uzavretie kúpnej zmluvy bol oprávnený zaslať len budúci kupujúci - čl. II ods. 1 Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, pričom sa v zmluve nestanovuje budúcemu kupujúcemu povinnosť zaslať takúto výzvu. Zaslanie výzvy je formulované len ako oprávnenie budúceho kupujúceho, ktoré korešponduje s povinnosťou budúceho predávajúceho uzavrieť kúpnu zmluvu na základe výzvy: Zmluva o budúcej kúpnej zmluvy určuje len lehotu na uzavretie kúpnej zmluvy na základe výzvy, ale nestanovuje lehotu, dokedy môže byť výzva budúcim kupujúcim zaslaná. Ukončenie Zmluvy o budúcej zmluve je riešené ohraničením času, je uzatvorená na dobu určitú. Bez akejkoľvek nadväznosti na predchádzajúci text Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a formulovanie povinností zmluvných strán, nasleduje čl. II ods. 7, ktorý obsahuje sankcie pre porušenia zmluvných povinností budúceho kupujúceho, ktoré mu v zmluve neboli uložené. Ide o porušenia, ktoré sú naformulované neurčito, a ktoré nijako z predchádzajúcich povinností budúceho kupujúceho nevyplývajú.

Po vykonanom dokazovaní prvostupňový súd ustálil tento skutkový stav:

Zmluvou o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy uzatvorenej a účinnej od 21.09.2006, sa navrhovateľ podľa článku I/1.2 ako výlučný vlastník nehnuteľností zapísaných na LV č. 2949 k. ú. Senec pozemky parc. č. 3970 s výmerou 133990 m2, druh pozemku orná pôda; parc. č. 3969 s výmerou 1827 m2 druh pozemku orná pôda; parc. č. 3968 s výmerou 132792 m2 druh pozemku orná pôda; parc. č. 3967 s výmerou 1705 m2 druh pozemku orná pôda; parc. č. 3966 s výmerou 133925 m2 druh pozemku orná pôda; parc. č. 3965 s výmerou 1917 m2 druh pozemku orná pôda; parc. č. 3962 s výmerou 191510 m2 druh pozemku orná pôda, zaviazal uzavrieť s odporcom ako budúcim kupujúcim kúpu zmluvu alebo kúpne zmluvy, predmetom ktorých bude prevod vlastníckeho práva k pozemku alebo jeho časti v minimálnej výmere 30 ha v jednej kúpnej zmluve, ktorej vzor tvorí Prílohu č. 2, ako neoddeliteľnú súčasť budúcej kúpnej zmluvy.

Podľa článku II/1. predávajúci sa zaviazal uzatvoriť na základe výzvy kupujúceho budúcu kúpnu zmluvu bez zbytočného odkladu, najneskôr do piatich dní potom ako ho na uzavretie budúcej kúpnej zmluvy vyzval kupujúci.

V zmysle článku II/2,3 ak predávajúci poruší svoj záväzok uzatvoriť budúcu kúpnu zmluvu a záväzok stanovený v bode 3,5,6 tohto článku môže kupujúci:

a) požadovať, aby obsah budúcej kúpnej zmluvy určil súd a/ alebo

b) požadovať od predávajúceho náhradu škody, ktorá mu vznikla porušením záväzku predávajúceho a/ alebo

c) od tejto zmluvy odstúpiť.

Za účelom splnenia predmetu zmluvy sa predávajúci zaväzuje po celú dobu trvania zmluvy poskytovať kupujúcemu všetku potrebnú súčinnosť a umožniť vstup kupujúcemu na pozemok, za účelom jeho obhliadky a vykonania prípadných znaleckých, geodetických úkonov a/alebo geologických či iných prieskumov.

V zmysle článku II bod 6,7 predávajúci sa zaväzuje, že počas platnosti Zmluvy nebude bez predchádzajúceho písomného súhlasu kupujúceho disponovať, s výnimkou výkonu poľnohospodárskych prác, s pozemkom ani jeho časťou najmä ho neprenajme, nepredá ani inak ho nescudzí, nezriadi k nemu žiadne ďalšie vecné alebo záväzkové právo v prospech inej osoby a ani nebude bez predchádzajúceho písomného súhlasu kupujúceho iniciovať rokovania a uzatvárať zmluvy s tretími osobami o možnom prevode, prenájme či zaťažení pozemku alebo jeho časti.

Predávajúci je oprávnený požadovať od kupujúceho zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 2.500.000 Sk v uvedených prípadoch:

a) kupujúci nezašle do 01.10.2007 predávajúcemu výzvu na uzatvorenie budúcej kúpnej zmluvy podľa bodu 1 tohto článku, predmetom ktorej bude prevod pozemku alebo jeho časti vo výmere minimálne 30 ha;

b) kupujúci nezašle do 01.10.2008 predávajúcemu výzvu na uzatvorenie budúcej kúpnej zmluvy podľa bodu 1 tohto článku, predmetom ktorej bude prevod celého pozemku alebo jeho zostávajúcej časti.

Zmluva o budúcej kúpnej zmluve bola uzavretá na dobu určitú do 01.10.2008.

Navrhovateľ pred súdom uviedol, že sankcie 2 x 2.500.000 Sk zodpovedali štandardnej situácii, keď sa niekto zaviaže na opciu, že nebude dva roky s pozemkami nakladať. Zaviazal sa ako predávajúci, že pozemky nepredá a preto bola dohodnutá zmluvná pokuta. O pozemky mali záujem viacerí záujemcovia, nemohli im však tieto pozemky ponúknuť, pričom ceny nehnuteľností boli v tom čase na vrchole. Zo strany konateľa odporcu pohľadávka titulom zmluvnej pokuty nebola nikdy spochybnená. Bez zmluvnej pokuty by budúca kúpna zmluva nebola pre navrhovateľa akceptovateľná a nepodpísal by ju pre záväzok, že nebude disponovať so svojim majetkom dva roky.

Odporca k svojmu písomnému vyjadreniu dodal, že zámerne bolo ponechané na vôli kupujúceho či dôjde k uzavretiu budúcej kúpnej zmluvy. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú, čím bolo stanovené dokedy toto právo budúci kupujúci má. Budúci kupujúci mal uplatniť svoje právo podľa okolností a vývinu situácie z hľadiska kúpy pozemkov, o čom svedčí aj stanovenie kúpnej ceny vo viacerých variantoch. Podľa odporcu text zmluvy je koncipovaný tak, že budúci kupujúci je oprávnený zaslať výzvu ale nie povinný. Ustanovenie o zmluvnej pokute nijako nenadväzuje na predchádzajúci text budúcej zmluvy, ktorá nie je ani dohodnutá pre porušenie žiadnej povinnosti pre budúceho kupujúceho. Odporca preto namieta platnosť ustanovenia o zmluvnej pokute v Zmluve o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy.

Svedok U. P. uviedol, že ako podnikateľ vybavoval v roku 2005 stavebné povolenie na vybudovanie inžinierskych sietí na pozemok vo vlastníctve navrhovateľa a zúčastnil sa rokovaní navrhovateľa so zamestnancom odporcu K. K. o kúpe pozemkov z iniciatívy navrhovateľa sa uskutočnilo rokovanie v sídle spoločnosti odporcu, na ktorom konateľ X.. X. H. vyjadril záujem odporcu o kúpu pozemkov ako aj uzavretie Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a kúpnej zmluvy. Navrhovateľ sa zaujímal aký bude postup ak nedôjde k uzavretiu zmlúv a o vývoj ak odporca pozemky nekúpi do dvoch rokov. Podľa svedka konateľ X.. H.Á. navrhol, že odporca zaplatí za blokovanie pozemkov náhradu škody. Výška náhrady škody bola dohodnutá pri blokovaní pozemkov jeden rok vo výške 2.500.000 Sk a pokiaľ by zmluva nebola uzavretá ani poskytnutá do dvoch rokov odporca mal zaplatiť náhradu škody 5.000.000 Sk. Podľa svedka sa pred ním navrhovateľ vyjadril, že podpíše s odporcom zmluvy o opcii a pozemky budú zablokované. Či došlo k uzavretiu predmetných zmlúv svedok nemal vedomosť. Na rokovaniach o kúpe pozemkov účastníci hovorili aj o zmluvnej pokute, ktorá bola zakotvená do Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve z toho dôvodu, že v Senci bol v tom období veľký záujem o pozemky, pričom navrhovateľ sa zaviazal, že dva roky tieto pozemky nepredá inému záujemcovi. Pravdepodobne by navrhovateľ bez doložky o zmluvnej pokute Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve nepodpísal.

Svedok X.. I. H. uviedol, že v spoločnosti odporcu pracoval ako konateľ od 19.06.2004 do 30.12.2007. Zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy medzi budúcim predávajúcim U. Č. a budúcim kupujúcim H. A. I.. W.. V.. podpísal dňa 20.06.2006 z titulu štatutárneho zástupcu spoločnosti odporcu. Z jeho strany išlo iba o administratívny akt, on ako zodpovedná osoba neriešil projekt alebo obchod. Za odporcu pripravoval zmluvu X.. K.J., vedúci oddelenia pre priemyselné parky a logistiku. S odstupom času si nepamätá na obsah zmluvy. Potvrdil, že v tom čase sa bežne zaraďovali do týchto zmlúv doložky o zmluvnej pokute resp. poskytnutie finančnej zálohy. Nevylúčil ani možnosť, že účastníci zmluvy si upravili zmluvnú pokutu pre budúceho kupujúceho alebo zaplatenie nevratnej zálohy.

Svedok X.. K. K. uviedol, že v roku 2006 u odporcu pracoval ako projektový manažér a manažér obchodnej skupiny. Odporca mal záujem kúpiť pozemok, na ktorom chcel vybudovať logistické centrum. Po viacerých rokovaniach sa navrhovateľ s odporcom dohodol na uzavretí Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, v ktorej sa navrhovateľ zaviazal, že do istého času na základe výzvy odporcovi predá pozemok a odporca sa zaviazal zaslať navrhovateľovi výzvu na uzavretie budúcej kúpnej zmluvy. Sankcia vo forme zmluvnej pokuty bola do zmluvy zakotvená, aby sa vniesla istota pre navrhovateľa a tiež ako istá kompenzácia, že navrhovateľ nemohol využívať pozemok.

Súd poukázal na ustanovenia , 37, 50a a 544 ods. 1,2 (ďalej len ) a konštatoval, že návrhu navrhovateľa nie je možné vyhovieť. Základnou podmienkou platnosti právnych úkonov je ich určitosť, teda, aby obsah právneho úkonu bol nesporný nielen pre jeho účastníkov, ale aj voči tretím na úkone nezúčastneným osobám, a v prípade sporu o obsah právneho úkonu aj súdu alebo inému štátnemu orgánu, ktorý má spor rozhodnúť. v ustanovení výslovne určuje, že účastníci zmluvy sa musia dohodnúť o jej podstatných náležitostiach. V danom prípade je predmetom zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy záväzok zmluvných strán uzavrieť do určitej doby kúpnu zmluvu. Znamená to, že zmluva musí obsahovať podstatné náležitosti t. j. podstatné náležitosti kúpnej zmluvy, ktorej predmetom budú nehnuteľnosti. V prípade, že predmetom kúpnej zmluvy sú nehnuteľnosti musí kúpna zmluva byť v predmete dostatočne určitá t. j. nehnuteľnosti musia byť presne vymedzené podľa katastrálneho územia, podľa parcelných čísel evidovaných v súbore popisných informácií, druhov pozemkov, súpisných čísel stavieb a spoluvlastníckych podielov vyjadrených zlomkom k celku, výmer a v prípade zápisu spoluvlastníckych podielov menších než celok i výmeru pripadajúcu na spoluvlastnícky podiel. Bez splnenia týchto náležitostí katastrálny orgán by vklad nepovolil a nedošlo by k prevodu vlastníckeho práva. Vyplýva to z ustanovenia . Katastrálneho zákona ( v znení s účinnosťou ku dňu uzavretia zmluvy). Ak by prevodom mali byť iba časti nehnuteľnosti muselo by byť v záujme určitosti označenie prevádzaných častí podľa geometrického plánu, ktorým by sa pozemok alebo pozemky rozdelili. V takom prípade by geometrický plán nemusel byť prílohou na vklad. Zo Zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, od ktorej navrhovateľ odvodzuje svoj nárok na zmluvnú pokutu, však nevyplýva, ktorý z pozemkov vymedzených v čl. I bude predmetom prevodu vlastníckeho práva resp. ktorá časť pozemku má byť predmetom kúpnej zmluvy. V tejto časti uvedená zmluva nezodpovedá požiadavkám určitosti z hľadiska ustanovenia a ani ustanoveniam Katastrálneho zákona, ktorými sa podmieňuje vklad vlastníckeho práva a tým aj vznik práva kupujúceho k nehnuteľnostiam.

Keďže vymedzenie predmetu budúcej kúpnej zmluvy nie je dostatočne určité z hľadiska právnych predpisov, právny úkon je podľa absolútne neplatný pre jeho neurčitosť. Z absolútne neplatného právneho úkonu vzhľadom na skutočnosť, že takýto úkon je neplatný od samého začiatku, nevznikajú jeho účastníkom žiadne práva a povinnosti. Nemôžu si preto vynucovať plnenie akýchkoľvek povinností hrozbou a vymáhaním zmluvnej pokuty. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu musí súd prihliadať z úradnej povinnosti a keďže súd dospel k právnemu názoru, že právny úkon je neplatný, nemohol navrhovateľovi priznať ani ním uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Poukázal aj na ustanovenie , podľa ktorého ak niektorý z účastníkov zmluvy odmietne uzavrieť kúpnu zmluvu môže sa druhý účastník domáhať na súde, aby súd nahradil prejav vôle druhého účastníka. Môže tiež požadovať náhradu škody, ktorá mu bezdôvodným odmietnutím uzavretia zmluvy vznikla a nie je preto žiadny dôvod viazať splnenie povinnosti zmluvnou pokutou. Pre úplnosť uviedol, že tak ako účastníci vyhotovili zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, je z tejto zmluvy oprávneným budúci kupujúci, nakoľko strany zmluvy jemu zverili oprávnenie vyzvať druhého účastníka na uzavretie zmluvy. Je preto aj v rozpore s právnou logikou, aby sa vynucovalo právo prislúchajúce oprávnenému ukladaním zmluvnej pokuty takejto osobe t j. aby oprávnený platil za to, že nechce využiť svoje právo.

O trovách konania rozhodol súd podľa , a podľa zásady úspechu zaviazal neúspešného navrhovateľa na náhradu trov konania odporcovi, ktorý mal v konaní plný úspech. Trovy pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za odpor v sume 4.979 eur a z trov právneho zastúpenia 5.147,79 eur.

Rozsudok napadol v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľ podaním doručeným súdu 4.4.2011. Nesúhlasil s právnym názorom prvostupňového súd o absolútnej neplatnosti spornej zmluvy z dôvodu neurčitosti. Zmluva hneď vo svojich úvodných ustanoveniach obsahuje identifikáciu nehnuteľností a odkazuje na list vlastníctva, ktorý tvorí jej neoddeliteľnú prílohu č. 1. Následne sa strany dohodli, že tento predmet budú súhrnne označovať ako „Pozemok“. Prílohu č. 2 tvorí vzor kúpnej zmluvy, na ktorú odkazuje čl. I. bod 2. zmluvy, v súvislosti so záväzkom predávajúceho uzatvoriť s kupujúcim kúpnu zmluvu alebo viaceré kúpne zmluvy, ktorých predmetom bude prevod výlučného vlastníckeho práva k Pozemku alebo jeho časti v minimálnej výmere 30 ha v jednej kúpnej zmluve. Účelom zmluvy o budúcej kúpnej zmluve pritom nie je vklad vlastníckeho práva, ale len uzavretie kúpnej zmluvy. Predmet zmluvy bol dostatočne určito vymedzený. Ustanovenie čl. I bod 2 jasne stanovilo povinnosť predávajúceho uzavrieť s kupujúcim kúpnu zmluvu alebo viaceré kúpne zmluvy k pozemkom so stanovenou podmienkou. Text zmluvy predložil práve odporca, pričom len kupujúci mal povinnosť zaslať výzvu a len predávajúci mal povinnosť uzavrieť v lehote do 5 dní vopred dojednanú kúpnu zmluvu. Týmto povinnostiam zodpovedala aj dojednaná zmluvná pokuta. Tento zámer potvrdili aj vypočutí svedkovia. Výška zmluvnej pokuty pritom predstavovala len 1 % zmluvnej ceny. Obsah zmluvy zodpovedá všetkým podmienkam a jasne z nej vyplývajú povinnosti zmluvných strán, ktorým korešpondovali oprávnenia druhej strany. Tvrdenie odporcu, ku ktorému sa priklonil súd, o jeho práve a nie povinnosti zaslať výzvu je jeho subjektívnym výkladom. Na porušenie jeho povinnosti výzvu zaslať bola dohodnutá aj sporná zmluvná pokuta. Prvostupňový súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým záverom a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žiada preto napadnutý rozsudok zmeniť, žalobe vyhovieť v celom rozsahu, a zaviazať odporcu na náhradu trov konania. Alternatívne navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť na nové konanie.

K odvolaniu navrhovateľa sa odporca vyjadril písomne podaním doručeným súdu 25.5.2011. Nesúhlasil s dôvodmi odvolania a závery prvostupňového súdu o absolútnej neplatnosti zmluvy považuje za správne. Ustanovenia o zmluvnej pokute navyše považuje za omylom ponechané v spornej zmluvne z niektorej z predchádzajúcich verzií obchodnej dohody, v ktorých odporca mal povinnosť zaslať výzvu na uzatvorenie kúpnej zmluvy po tom, čo navrhovateľ nadobudne do vlastníctva ďalšie susediace nehnuteľnosti. Súčasne mal navrhovateľ zabezpečiť aj nový prístup spĺňajúci kritériá pre komfortný príjazd nákladnej autodopravy. Toto tvrdenie podporuje fakt, že pre prístup k pozemkom chýbal niekoľko stometrový úsek a fakt, že nikde v zmluve sa nespomína povinnosť odporcu výzvu zaslať, okrem ustanovení o zmluvnej pokute. Už vôbec sa nespomína lehota na zaslanie výzvy. Navrhovateľovi sa nepodarilo preukázať povinnosť odporcu výzvu zaslať, pričom zmluva to nechala na vôli odporcu. Časovo to bolo ohraničené ukončením trvania spornej zmluvy. Navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť v celom rozsahu.

Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd ( ) prejednal vec v rozsahu podaného odvolania podľa , a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné.

Na pojednávaní právny zástupca navrhovateľa zotrval na obsahu podaného odvolania a zdôraznil, že sporná zmluva má dostatočne definovaný predmet zmluvy v článku I, pričom Najvyšší súd SR v rozhodnutí k určitosti právneho úkonu uviedol, že je určitý vtedy, ak nie je vnútorne rozporný a ak možno neurčitosť odstrániť výkladom. Toto potvrdzuje aj právna teória uverejnená v Právnych rozhľadoch. Pre výklad obsahu zmluvy sú podstatné články I ods. 1 a článok II ods. 7, z ktorých jasne vyplýva, čo malo byť predmetom kúpnej zmluvy; teda celá nehnuteľnosť, ktorú bolo možné odkúpiť aj po častiach. Nehnuteľnosť bola pritom dostatočne identifikovaná aj pre potreby vkladového konania do katastra nehnuteľnosti a predmet zmluvy bol nezameniteľný s iným predmetom. Keďže ide o zmluvný vzťah podľa , poukázal aj na ,,,, podľa ktorého prejav vôle treba vykladať podľa úmyslu účastníka, ktorý ho robí. Obsah vôle bol známy obom účastníkom a navyše návrh zmluvy pripravil sám odporca, na čo prvostupňový súd vôbec neprihliadol. Keďže odporca tvrdí, že tento právny úkon je neurčitý, bolo na ňom dôkazné bremeno, aby to preukázal, avšak k tomuto nepredložil žiadny dôkaz. Naopak, svedecké výpovede potvrdil určitosť tohto právneho úkonu. Súd pre výklad obsahu zmluvy mal použiť výkladové pravidlá uvedené v . Jazykový výklad súdu považuje navrhovateľ za tendenčný. Podľa jeho názoru je obsah zmluvy nepochybný, sú jasné práva aj povinnosti účastníkov a aj dôvody dohodnutej zmluvnej pokuty.

Právny zástupca zotrval na podanom vyjadrení k podanému odvolaniu. Zaslanie výzvy bolo právom odporcu, nie jeho povinnosťou. Pokiaľ ide o obmedzenia navrhovateľa v dispozícii so spornými nehnuteľnosťami, podľa ich názoru nebol obmedzený. Tomu nasvedčuje čl. II bod. 6 Zmluvy, pretože navrhovateľ mohol prevádzať na nehnuteľnosti poľnohospodárske práce a ak by bol mal úmysel s nehnuteľnosťou disponovať, mohol si vyžiadať od odporcu súhlas v súlade so zmluvou. Vzhľadom na všetky okolnosti prípadu by bol s najväčšou pravdepodobnosťou odporca s tým súhlasil. O takýto súhlas však nikdy nepožiadal. K uzavretiu zmluvy nedošlo z dôvodu, že odporca po celý čas čakal, kedy navrhovateľ splní tzv. džentlmenskú dohodu vykúpiť ďalšie prislúchajúce pozemky a zabezpečiť k pozemkom príjazdovú cestu. Táto podmienka sa do zmluvy nedostala, a zostalo to v rovine len ich ústnej dohody. Nie je pravdou, že obsah zmluvy jednostranne pripravil odporca, ale tvorila sa konsenzom oboch strán. Pôvodne navrhnutá zmluva mala iný obsah, ktorý sa neskôr menil a dohoda bola taká, že sa mali z nej odstrániť všetky sankcie a povinnosti. Omylom však zostalo ustanovenie o spornej zmluvnej pokute, čo si odporca asi nevšimol.

Odvolací súd nariadil opakovanie dokazovania čítaním listinných dôkazov:

- K listinným dôkazom založeným na č.l. 8 až 22 - LV č. 2444 a návrh kúpnej zmluvy, a na č.l. 24 - výzva na úhradu zmluvnej pokuty z 27.1.2009, účastníci nemali žiadne pripomienky,

-

- K výpovedi zástupcu navrhovateľa U. Č. na č.l. 61 právny zástupca navrhovateľa dodal, že v súvislosti s dnešnou reakciou právneho zástupcu odporcu o tzv. džentlmenských dohodách, bola splnená aj táto podmienka, pretože v dohodnutom čase boli vykúpené v súvisiace pozemky v hodnote 3 500 000,- Sk a taktiež bola vybudovaná príjazdová komunikácia,

- K výpovedi svedka U. P. na č.l. 77 zástupca odporcu uviedol, že tento svedok potvrdil tzv. džentlmenskú dohodu, že odkúpenie pozemkov malo byť viazané na odkúpenie ďalších pozemkov. Podľa nich v rozhodnom čase k odkúpeniu nedošlo.

Svedok potvrdil aj to, že v rozhodnom čase nebola vybudovaná prístupová cesta, ktorej chýbalo cca 200 metrov. Tento svedok nikdy nebol pri záverečných rokovaniach o obsahu zmluvy.

Zástupca navrhovateľa k výpovedi svedka poukázal na to, že svedok uviedol, že na spornom pozemku je riadna asfaltovo-betónová cesta, ktorá je aj v katastrálnej mape, pritom takáto požiadavka v spornej zmluve nebola. Taktiež odkúpil ďalšie pozemky, pretože sa snažil vyjsť v ústrety odporcovi.

- K výpovedi svedka X.. K. K., ktorý bol bývalým pracovníkom spoločnosti odporcu, zástupca navrhovateľa uviedol, že táto výpoveď vyvracia tvrdenia odporcu, že ustanovenia o zmluvnej pokute tam boli ponechané omylom. Zástupca odporcu uviedol, že vzhľadom na spôsob ukončenia pracovného vzťahu s týmto svedkom ho považujú za zaujatého svedka v ich neprospech.

- K výpovedi svedka X.. I. H. zástupca navrhovateľa zdôraznil, že spôsob prijímania zmlúv v spoločnosti odporcu taktiež preukazuje, že nemohlo ísť o omylom ponechané ustanovenie o zmluvnej pokute v spornej zmluve. Popísaným spôsobom sa pritom mala prijať každá zmluva.

Zástupca odporcu namietol, že takýto postup by síce mal byť zachovaný, ale v mnohých prípadoch sa nedodržal a stalo sa aj to, že napriek predchádzajúcemu schváleniu sa nakoniec prijalo úplne iné znenie zmluvy.

Odvolací súd na základe výsledkov dokazovania na súde prvého stupňa a doplneného dokazovania v odvolacom konaní na základe odvolacích námietok navrhovateľa, dospel k záveru, že prvostupňový súd vychádzal z nesprávneho vyhodnotenia dôkazov a nesprávneho právneho názoru.

Predovšetkým nemožno súhlasiť so záverom, že predmet Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve (ďalej len „Zmluva“) nebol dostatočne určitý. Nehnuteľnosti, ktoré mali byť predmetom kúpnej zmluvy, boli identifikované listom vlastníctva, parcelnými číslami, výmerou a druhom pozemku. Navyše Zmluva

priamo odkazovala na list vlastníctva č. 2944 zo dňa 4.8.2006, ktorý tvorí Prílohu č. 1 Zmluvy. Zmluva rovnako odkazovala na Prílohu č. 2, ktorá obsahuje presne znenie budúcej kúpnej zmluvy, s nevyplnenými časťami o jej predmete a cene vzhľadom na možné alternatívy kúpnej zmluvy dohodnuté čl. II bod 4. Zmluvy. V obsahu tohto článku je vyjadrená vôľa zmluvných strán predať/kúpiť vymedzené nehnuteľnosti za cenu, ktorej výška bude závisieť od toho, či účastníci zriadia tzv. „Spoločnú firmu“, alebo ak ju nezriadia, od toho, či kupujúci zašle výzvu na uzavretie kúpnej zmluvy do 1.10.2007 alebo do 1.10.2008, čo bol hraničný dátum identický s dátumom skončenia platnosti Zmluvy. Rovnako je dostatočne určitá dohoda v čl. I. Zmluvy, že budúci kupujúci má možnosť v dobe platnosti Zmluvy uzavrieť jednu kúpnu zmluvu na celú dohodnutú nehnuteľnosť, alebo viaceré kúpne zmluvy na časti nehnuteľnosti vo výmere minimálne 30 ha v jednej kúpnej zmluve. Vzhľadom na tieto alternatívy, nebolo možné priamo do znenia budúcej kúpnej zmluvy uviesť celý jej obsah. Odvolací súd považuje Zmluvu za dostatočne určitý právny úkon, ktorý má všetky obligatórne zákonné náležitosti, ktoré sa na tento typ zmluvného vzťahu vyžadujú v ustanovení a nasl. . Podľa sa pre predmet zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy vyžaduje, aby bol určený aspoň všeobecným spôsobom. Nie je preto potrebné precizovať túto zmluvu tak detailne ako samotnú kúpnu zmluvu, ktorá musí byť vkladuschopnou listinou do katastra nehnuteľnosti.

Keďže súd prvého stupňa návrh zamietol z dôvodu nesprávneho právneho názoru, že Zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom pre neurčitosť, nevenoval sa v odôvodnení rozsudku spornou otázkou medzi účastníkmi konania, či zaslanie výzvy na uzavretie kúpnej zmluvy bolo povinnosťou alebo len právom odporcu ako budúceho kupujúceho. Pre posúdenie tejto otázky je významná nielen formulácia jednotlivých článkov a bodov Zmluvy, ale predovšetkým účel a vôľa oboch zmluvných strán pri uzatváraní Zmluvy. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú do 1.10.2008, počas ktorej mal budúci kupujúci možnosť buď založiť s navrhovateľom „Spoločnú firmu“, ktorá výzvu na uzavretie kúpnej zmluvy zašle budúcemu predávajúcemu a v tom prípade by bola cena za 300,- Sk/m2. Alebo mal výzvu poslať do 1.10.2007 a cena nehnuteľnosti by bola 400 , alebo mal výzvu poslať do konca doby platnosti Zmluvy, t.j. do 1.10.2008, kedy by bola cena nehnuteľnosti najvyššia, t.j. 425 Sk/m2. Po doručení výzvy bol budúci predávajúci povinný podľa čl. II. bod 1 uzavrieť kúpnu zmluvu bez zbytočného odkladu, najneskôr do piatich dní.. Navrhovateľ ako budúci predávajúci sa zaviazal počas celej doby platnosti Zmluvy úplne obmedziť svoje dispozičné práva k nehnuteľnosti a okrem výkonu poľnohospodárskych prác s ňou žiadnym spôsobom nenakladať. Z tohto obsahu zmluvy je zjavné dohodnutie záväzkov na strane budúceho predávajúceho nenakladať s nehnuteľnosťou a na výzvu budúceho kupujúceho uzavrieť kúpnu zmluvu v dojednaných alternatívach najneskôr do 5 dní. Na strane budúceho kupujúceho vyplýva záväzok najneskôr do konca platnosti Zmluvy zaslať výzvu na uzavretie kúpnej zmluvy v dojednaných alternatívach.

Záväzku budúceho predávajúceho nenakladať s predmetom svojho vlastníctva po dobu dvoch rokov zodpovedali aj dohodnuté sankcie v čl. II bod 7 vo forme zmluvnej pokuty pre budúceho kupujúceho, ak v dojednaných lehotách nezašle výzvu na uzavretie kúpnej zmluvy.

K takýmto záverom možno dospieť logickým výkladom všetkých ustanovení spornej Zmluvy s prihliadnutím na účel, na ktorý bola Zmluva uzavretá. Tomu zodpovedajú aj citované výpovede svedkov, ktorými sa prvostupňový súd nezaoberal. Potvrdili vôľu navrhovateľa uzavrieť Zmluvu len za predpokladu, ak bude zabezpečené splnenie záväzku odporcu zmluvnou pokutou, ktorá by kompenzovala jeho stratu za nenakladanie s pozemkami počas doby trvania Zmluvy. Odvolací súd neuveril ani obrane odporcu, že ustanovenia o zmluvnej pokute tam boli ponechané omylom. Jednak to vyvracajú okrem zástupcov navrhovateľa aj výpovede svedkov (vrátane svedka H., ktorý popísal spôsob prijímania zmlúv v spoločnosti odporcu), a jednak je krajne nevierohodné, aby si zástupca odporcu pri podpise Zmluvy nevšimol ustanovenie o niekoľkomiliónovej zmluvnej pokute, pričom Zmluva má rozsah 4 strany.

Odvolací súd nezistil ani dôvody podľa znížiť výšku dohodnutej zmluvnej pokuty pretože je neprimerane vysoká. Dohodnutá zmluvná pokuta je konformná s výškou dohodnutého kontraktu, z ktorého jej výška tvorí objem na úrovni jedného až dvoch percent.

O trovách konania odvolací. súd rozhodol podľa v nadväznosti na Navrhovateľovi, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania, ktorú si uplatnil a písomne vyčíslil v podaní doručenom súd dňa 29.11.2012.

Podľa vyhl. MS SR č. súd priznal navrhovateľovi náhradu nasledovných trov konania:

Za prvostupňové konanie náhradu za 6 úkonov právnej pomoci: prevzatie a prípravu zastupovania, podanie žalobného návrhu a účasť na pojednávaniach dňa 2.12.2009, 28.4.2010, 25.10.2010 a 9.2.2011. Z hodnoty predmetu sporu mu podľa § 10 ods. 1 vyhlášky patrí odmena za jeden úkon právnej služby vo výške po 592,53 Eur, s paušálnou náhradou 3x po 6, Eur, x po 7,21 Eur a 1x 7,41 Eur, a s 20%-tnou DPH vo výške 719,57 Eur. Spolu vo výške 4 317,43 Eur. V súvislosti s účasťou právneho zástupcu na pojednávaniach osobným motorovým vozidlom, si uplatnil cestovnú náhradu podľa o cestovných náhradách a opatrenia MPSVaR č. 632/2008 Z.z vo výške 3 krát po 17,52 Eur a 1 krát 18,38 Eur, k čomu predložil kópie technického preukazu a prehľad o cenách pohonných hmôt. Z tohto titulu mu súd priznal náhradu 70,90 Eur. Za prvostupňové konanie súd priznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 4 388,33 a náhradu za súdny poplatok vo výške 4 979,- Eur. Spolu celkovo v čiastke 9 367,33 Eur.

Za odvolacie konanie priznal náhradu za 2 úkony - podanie odvolania a účasť na pojednávaní dňa 27.11.2012, v hodnote úkonu po 592,53 Eur, s paušálnou náhradou 1 krát 7,41 Eur a 1 krát 7,63 Eur. Navrhovateľ si uplatnil aj nárok za stratu času podľa § 17 ods. 1 vyhlášky, v súvislosti s účasťou právneho zástupcu na pojednávaní v Bratislave z miesta jeho sídla v Senci a späť, za 2 polhodiny vo výške 25,42 Eur. K týmto náhradám mu patrí aj 20 %-tná DPH v celkovej čiastke 245,10 Eur. Navrhovateľ si ďalej uplatnil cestovnú náhradu za použitie motorového vozidla vo výške 17,59 Eur. Spolu za právnu pomoc v odvolacom konaní súd priznal náhradu vo výške 1 488,21 Eur. Za súdny poplatok za podané odvolanie navrhovateľovi patrí náhrada v sume 4 979,- Eur. Celkovo súd navrhovateľovi priznal 6 467,21 Eur.

Za prvostupňové aj odvolacie konanie náhrada trov konania navrhovateľovi predstavuje spolu čiastku 15 834,54 Eur, ktorú je odporca povinný uhradiť na účet právneho zástupcu navrhovateľa.

Navrhovateľovi odvolací súd nepriznal uplatnenú náhradu za jeden úkon - prevzatie a príprava veci. V odvolacom konaní navrhovateľ síce zmenil právneho zástupcu, ale táto skutočnosť nemôže byť na ťarchu odporcu, ktorého súd zaviazal na náhradu takého úkonu v prvostupňovom konaní. Je vecou navrhovateľa ak sa rozhodol pre zmenu právneho zástupcu, ale zvýšené náklady s tým spojené musí znášať zo svojho.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.