Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28P-165-2012.pdf
PDF · 91.88 KB
Case nature
Area
Subarea
28P/165/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II vo veci starostlivosti o maloletého Y. B., nar. X.X.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava, Vazovova 7/a, Bratislava, dieťa matky T.. M. C., bytom E. XX, K., zastúpenej JUDr. Jozefom Tuhovčákom , advokátom, Záhradnícka 41, Bratislava a otca M.. Q. B., trvale bytom Q. X, K., zastúpeného JUDr. Dušanom Repákom, advokátom, Krížna 47, Bratislava, o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti takto
rozhodol:
Súd znižuje vyživovaciu povinnosť otca k maloletému Y. B., nar. X.X.XXXX, zo sumy 600,- eur mesačne na sumu 450,- eur mesačne od 30.7.2012, ktorú je otec povinný uhrádzať vždy do 15 dňa v mesiaci k rukám matky.
Vo zvyšku súd návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti zamieta.
Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 15C/223/2009-113 zo dňa 7.2.2010, v časti výroku o výživnom.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na Okresný súd Bratislava II dňa 30.7.2012 žiadal otec o zníženie vyživovacej povinnosti k maloletému zo sumy 600,- eur mesačne na sumu 300,- eur mesačne. Svoj návrh odôvodnil tým, že stratil pravidelný a stabilný príjem a toho času je nezamestnaným. Dňa 16-02-2012 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava rozhodnutím č. 024737/2012/z zaradil s účinnosťou od 01-02-2012 navrhovateľa do evidencie uchádzačov o zamestnanie, na základe ktorého si navrhovateľ uplatnil nárok na dávku v nezamestnanosti. Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava rozhodnutím č. 400 - 8229/2012 zo dňa 29-022012 navrhovateľovi priznala nárok na dávku v nezamestnanosti vo výške 50 % denného vymeriavacieho základu 75,8466 € od 01-02-2012 na obdobie šiestich (6) mesiacov, a práve tieto dávky v nezamestnanosti predstavujú jediný príjem otca. Ako zmenu na strane otca, ktorá odôvodňuje úpravu vyživovacej povinnosti voči maloletému Y. je nutné klasifikovať i narodenie ďalšieho dieťaťa. Dňa XX- XX-XXXX sa navrhovateľovi narodil maloletý syn A. B., ktorý pochádza zo vzťahu otca s M.. Q. M., čo malo taktiež preukázateľne za následok zmenu majetkových pomerov na strane otca. Mesačné výdavky na maloletého A. a udržiavanie terajšej domácnosti navrhovateľa pozostávajúce z nákladov na bývanie, stravovanie, oblečenie, hygienické potreby, športové aktivity a duševný rozvoj maloletého A., ako aj zabezpečenie jeho lekárskej starostlivosti, činia v súhrne sumu 330,- eur. Tieto náklady predstavujú podstatnú časť výdavkov z už tak minimálnych príjmov navrhovateľa, keďže navrhovateľova partnerka
je toho času na rodičovskej dovolenke s maloletým A. a jej príjem tvoria výlučne rodičovský príspevok a prídavky na dieťa, ktorých je poberateľkou.
Matka so znížením vyživovacej povinnosti nesúhlasila.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, kolízneho opatrovníka a oboznámil sa s príjmom otca, s príjmom matky, aj s ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a zistil nasledovný stav:
Dokazovaním bolo zistené, že o vyživovacej povinnosti otca k maloletému rozhodoval naposledy Okresný súd Bratislava II v konaní č.k. 15C/223/2009-113 zo dňa 7.2.2010, v ktorom bolo manželstvo rodičov rozvedené a bola schválená rodičovská dohoda, ktorou bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 600,- eur mesačne. V čase rozhodovania navštevoval maloletý základnú školu. Rodičia nemali iné vyživovacie povinnosti. Matka bola zamestnaná, dosahovala priemerný mesačný príjem 791,- eur netto. Otec bol zamestnaný, dosahoval priemerný mesačný príjem 3.642,- eur netto (4.800,- brutto).
V súčasnosti navštevuje maloletý X. ročník gymnázia pre nadané deti, matka uhrádza školné vo výške 20,- eur mesačne. Uhradila jednorazový poplatok na začiatku školského roka vo výške 40,- eur, za knihy angličtiny uhradila 20,- eur. Minulý rok sa maloletý zúčastnil lyžiarskeho výletu, za ktorý uhradila 200,- eur. Hrá na tenis, za ktorý matka mesačne uhrádza 200,- eur mesačne, za výtvarné víkendy ( 1 až 2 krát za mesiac) uhrádza 123,- eur mesačne. Pravidelne trávi so synom dovolenku v Chorvátku 1 mesiac, kde platí za noc 50,- eur, stravu si zabezpečujem sama.
Otec je rozvedený, má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému A. B., nar.X.XX.XXXX, s ktorého matkou žije v spoločnej domácnosti.
Otec uviedol, že pracovný pomer ukončil dohodou. 17. 01. 2012 si ho predvolali do centrály firmy, bolo mu oznámené , že vo februári dochádza k zmene konateľa a bolo mu ponúknuté iné miesto s nižším príjmom, 2800,- eur brutto. Vyhodnotil situáciu a považoval za vhodnejšie ukončiť pracovný pomer s tým, že dostal odstupné vo výške cca 20. 000,- eur netto. Ponúkanú prácu vnímal tak, že to miesto by bolo v budúcnosti z organizačných dôvodov zrušené. Keby nepristúpil k dohode, dostal by výpoveď. Prácu si hľadá, momentálne má jednu ponuku, nevie ako sa vyvinie, nemá sľúbené žiadne termíny, išlo by o prácu so mzdovým ohodnotením vo výške 2.500,- až 3.000,- eur mesačne brutto. Býva v 3 izbovom byte, náklady na bývanie dosahujú výšku 200,- eur, v spoločnej domácnosti žije partnerka a maloletý A.. Partnerka je na rodičovskej dovolenke. Jej jediným príjmom je rodičovský príspevok. V júni 2012 predal rodinný dom, ktorý získal pri vyporiadaní BSM za sumu 165. 000,- eur, časť tejto sumy musí vrátiť svojim rodičom, ktorí mu požičali na kúpu domu 1.700 000,- Sk. Neskôr otec doplnil svoju výpoveď a založil do spisu výzvu rodičov na vrátenie 101.400,- eur.
Matka je rozvedená, je zamestnaná, dosahuje priemerný mesačný príjem cca 758,- eur Bývam v 3 izbovom mezonetovom byte, náklady na bývanie dosahujú 200,- eur mesačne.
Matka nesúhlasila so znížením vyživovacej povinnosti, má za to, že je v schopnostiach otca, aby prispieval na výživu sumou, ktorá bola dohodnutá v čase rozvodu. Domnieva sa, že otec už je zamestnaný, ale nemá podpísanú pracovnú zmluvu a to práve kvôli pojednávaniu. Majetkové pomery otca sú viac než dobré. Z vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov mu pripadol do vlastníctva rodinný dom na Trnávke v hodnote približne 180 000,- eur, taktiež vlastní trojizbový byt na Q. F. v Bratislave a osobné auto Škoda Oktávia. Syn má vážne zdravotné problémy. V 6 rokoch mu diagnostikovali reumu, boli mu podávané antibiotiká ‚ podávajú sa mu bezlepkové potraviny, s čím sú zvýšené náklady. Na výživové doplnky a prípadné jednorazové lieky matka vynaloží 70,- eur. Taktiež
výdavky, ktoré súvisia so školskou dochádzkou a mimoškolské aktivity sa zvýšili. Maloletý navštevuje školu pre mimoriadne nadané deti, s čím sú spojene výdaje na školské potreby, školské výlety, škola v prírode, poplatok za družinu, knihy. Výdavky na stravu pre maloletého stúpli vzhľadom na vek pretože tento je v puberte a zároveň vzhľadom na jeho zdravotný stav. Výdavky osobnej spotreby ako oblečenie, obuv, kozmetika, vreckové, telefón sa pohybujú okolo 140,- eur mesačne. Výdavky na bývame a chod domácnosti sú cca 150,- eur, čo je polovica mesačných výdavkov na byt. Výdavky na liečebné a rekondičné pobyty dosahujú cca 2.000,- ročne. Výdavky na odvoz syna do školy a mimoškolské aktivity dosahujú mesačne výšku 100,- eur.
Otec namietal, že matka nepreukázala výdavky maloletého hodnovernými dokladmi. Výdavky na lieky sú nadhodnotené, nakoľko ide o prípravky, ktoré je možné zabezpečiť za nižšiu sumu. Taktiež považuje za nadhodený výdavok za dovoz do školy vo výške 100,- eur mesačne, čo sa týka výdavkov na telefón a vreckové tak na tomto sa podieľa aj otec. Otcovým záujmom je prispievať na výživu na maloletému aj nad rámec vyživovacej povinnosti , ale jeho súčasné možnosti mu to nedovoľujú. Jeho príjem sa s porovnaním s rozvodovým konaním sa rapídne znížil. Otec tohto času žije z úspor, dávku v nezamestnanosti poberal do konca júla 2012.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.
Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinnosti.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24,25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods.4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa §75 ods.1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 154 ods.1 O.s.p., pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Súd vykonal porovnanie pomerov dôležitých pre určovanie výživného tak v
pôvodnom ako i terajšom konaní a zistil, že došlo k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje primerane zníženie vyživovacej povinnosti. U otca sa v dôsledku straty pracovného miesta znížil príjem, ďalšou zmenou je narodenie ďalšieho potomka, ku ktorému mu vznikla vyživovacia povinnosť.
Výšku výživného určenú v tomto rozhodnutí považuje súd za primeranú možnostiam otca, ako aj primeranú príjmom matky a výdavkov maloletého. Na stratu pracovného miesta otca prihliadal súd len čiastočne a to z viacerých dôvodov. Otcovi bolo ponúknuté pracovné miesto i keď s nižším ohodnotením, z ktorého súd vychádzal pri určovaní vyživovacej povinnosti. V pôvodnom konaní otec dosahoval hrubý príjem 4.800,- eur, vzdal sa pracovného miesta s príjmom 2.800,- eur brutto. Taktiež bral súd do úvahy tú skutočnosť, že otcovi bolo vyplatené odstupné a zároveň poberal dávku v hmotnej núdzi, teda minimálne počas pol roka, mal vyšší príjem ako počas pracovného pomeru i mohol si vytvoriť i keď nie vysokú finančnú rezervu. Na druhej strane nemožno požadovať spravodlivo od otca získanie takej pracovnej pozície a s takým ohodnotením, ako dosahoval v minulosti. Manažérska pozícia nie je nárokovateľná a v jej finančnom ohodnotení je zahrnutá aj jej rizikovosť a nestálosť. Strata pracovného miesta v spojení s ďalšou vyživovacou povinnosť zrejme znamenali pre otca zníženie životnej úrovne, čo sa nevyhnutne musí odraziť aj na životnej úrovni potomkov. Súd vidí priestor na zníženie výdavkov maloletého, napr. čo sa týka zdravotníckej starostlivosti, liečebných pobytov, podľa názoru súdu nie je nevyhnutné, aby sa týchto pobytov zúčastňovala aj matka. Súd sa nestotožnil s výškou výdavkov na bývanie, ktoré uviedla matka a to so spôsobom výpočtu ( maloletý- 1 nákladov), nakoľko vlastníkom nehnuteľnosti je matka, bremeno úhrady nákladov je na nej, v prípade, žeby tam maloletý nebýval, neznamenalo by to zníženie nákladov o polovicu, mnohé z položiek by ostali v rovnakej výške. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd otcovi vyhovel len čiastočne a vo zvyšku návrh zamietol.
O trovách konania rozhodol súd v súlade s § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia účastníkom, ktorí sa nevzdali práva na odvolania a to na Okresnom súde Bratislava II.
Účastníci, ktorí sa vzdali práva na odvolanie sa proti tomuto rozhodnutiu nemôžu odvolať.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.