Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_9P-33-2012.pdf
PDF · 122 KB
Case nature
Area
Subarea
9P/33/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Branislavom Lečkom, vo veci starostlivosti o maloletého E., trvalé bydlisko I., občana Slovenskej republiky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom - Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa matky F. trvalé bydlisko I. občianky Slovenskej republiky a otca JW. občana Slovenskej republiky, o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, na Okresnom súde Žilina dňa 28. 11. 2012 takto
rozhodol:
Súd z v y š u j e výživné otca P. pre maloletého E. zo sumy 2 300,- Sk (76,35 EUR) mesačne na sumu 150 (stopäťdesiat) EUR mesačne od 1. 1. 2012, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky maloletého dieťaťa.
N e d o p l a t o k na výživnom na maloletého E. za obdobie od 1. 1. 2012 do 30. 11. 2012, vo výške 810,15 EUR súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 20 EUR, splatných spolu s bežným výživným, k rukám matky maloletého dieťaťa, pod následkom straty výhody splátok.
Týmto rozsudkom sa m e n í rozsudok Okresného súdu Žilina zo dňa 16. 5. 2006, č. k. 1X P XXX/ XXXX - XXX v časti výživného na maloletého E.
odôvodnenie:
Matka maloletého dieťaťa F. sa návrhom zo dňa 23. 1. 2012, ktorý bol doručený Okresnému súdu Žilina dňa 23. 1. 2012 domáhala, aby súd zvýšil výživné otca JW. pre maloletého E. zo sumy 76,35 EUR 2 300 Sk na sumu 150 EUR, a to od 1. 9. 2011.
Návrh odôvodnila tým, že od poslednej úpravy výživného prudko vzrástli náklady na výchovu a výživu syna. Doterajšia výška výživného na výchovu a výživu syna nepostačuje.
Otec v písomnom vyjadrení k návrhu matky uviedol, že s ním nesúhlasí. Má príjem o niečo vyšší ako minimálna mzda. Nielen synovi, ale aj jemu rastú životné náklady. So synom sa nestýka, pretože si to matka neželá.
Matka F. vo výpovedi na pojednávaní uviedla, že naposledy bolo určené výživné na maloletého E. rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. XXP XXX/XXXX zo dňa 16.5.2006, a to vo výške 2300 Sk
mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k jej rukám. Otec platí výživné riadne a včas vo výške 76,35 Eur. So synom sa nestretáva, ani mu nič iné, okrem výživného, neposkytuje.
So synom býva u svojich rodičov v panelovom trojizbovom byte. Byt patrí jej rodičom. Prispieva im na bývanie sumou v celkovej výške 100 Eur mesačne. Je nemajetná, jej zdravotný stav nie je dobrý, lieči sa a v súvislosti s liečbou vynaloží asi 50 Eur mesačne na lieky. Syn E. je zdravý.
Pracuje vo firme MOBIS Slovakia, s.r.o. ako líder kvality a jej čistý mesačný priemerný mesačný príjem je okolo 800 Eur. Iný príjem nemá, okrem výživného. Poberá aj prídavky na dieťa vo výške 22 Eur.
Jej osobné výdavky na stravu sú 200 Eur, bývanie platí svojim rodičom 100 Eur, na oblečenie vynaloží priemerne 50-60 Eur mesačne, na hygienické a iné základné potreby asi 30 Eur, na lieky vynakladá asi 50 Eur mesačne. Iné osobné výdavky nemá.
Na stravu syna vynaloží mesačne asi 200 Eur, na oblečenie 50 Eur, na hygienické a iné základné potreby 30 Eur, cestovné do školy 12 Eur, na mobil 8 Eur. V súčasnosti maloletý syn navštevuje 3. ročník Strednej priemyselnej školy stavebnej v Žiline. Na začiatku školského roka platila 35 Eur. Priemerne mesačne na školské poplatky, vrátane poplatku na stužkovú vynaloží asi 10 Eur mesačne. V súčasnosti musela zakúpiť synovi počítač, pretože pracuje v programe na rysovanie, a to na splátky po 50 Eur, v celkovej hodnote 400 Eur. Syn aktívne športuje, hrá vodné pólo. V tejto súvislosti platí 160 Eur na pol roka, 20-30 Eur, keď ide na ligový výjazd. Niekedy ide na takéto zápasy 10 krát do roka. Keď ide na zápas do zahraničia, tam sa platí pripoistenie vo výške okolo 16 Eur. Do septembra 2012 chodil syn do posilňovne, platil 30 Eur na tri mesiace.
Podľa jej názoru sa zmenili pomery od poslednej úpravy výživného v nasledovných skutočnostiach:
- od poslednej úpravy výživného ubehlo 6 rokov,
- syn fyzicky aj psychicky vyspel,
- vzrástli aj životné náklady,
- syn nastúpil do 1. ročníka na strednú školu v roku 2009/2010,
- od septembra 2012 začal hrávať vodné pólo už za mužov, predtým hrával za dorast, náklady na to vzrástli asi o 50 Eur.
V roku 2006 mala asi o 200 Eur menší príjem. Zamestnávateľa nezmenila. Výdavky na výchovu a výživu syna vzrástli od poslednej úpravy výživného minimálne o 100 Eur.
Na pojednávaní upravila návrh na zvýšenie výživného, a to od 1. 1. 2012.
Otec P. vo výpovedi na pojednávaní výdavky na syna uvedené matkou v zásade nespochybnil, okrem výdavkov na jeho stravu. Podľa jeho názoru sú výdavky syna, na jeho stravu 100 EUR.
V roku 2006 pracoval v strážnej službe, vtedy zarábal okolo 12 000 Sk. V tej istej strážnej službe pracoval do októbra 2011. Od mesiaca december 2011 prestal pracovať v strážnej službe z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu. Lekár mu neodporúčal tam ďalej pracovať. Liečil sa aj na psychiatrii. Potom zamestnávateľ nechcel, aby už u neho pracoval, tak na základe dohody rozviazal pracovný pomer. Rozviazanie pracovného pomeru nebolo z dôvodu nadbytočnosti, ani porušovania pracovnej disciplíny, ale dohodol sa so zamestnávateľom na skončení pracovného pomeru, a to najmä zo
zdravotných dôvodov, o čom predložil súdu lekársku správu. Následne si privyrábal brigádnicky, zarobil takto 500 Eur, až do 1.8.2012, kedy sa zaevidoval na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie.
Pol roka po rozviazaní pracovného pomeru brigádoval, pretože mu zamestnávateľ sľuboval, že s ním uzavrú trvalý pracovný pomer. Keď to zamestnávateľ nedodržal, brigádu ukončil.
V súčasnosti poberá od 1.8.2012 podporu v nezamestnanosti v celkovej výške 180 Eur mesačne. Dávky v hmotnej núdzi, ani príspevky nepoberá. Iný príjem nemám.
Bývam s manželkou v spoločnej domácnosti v rodinnom dome. Nikto iný s nimi nebýva. Vyživovaciu povinnosť okrem maloletého E. nemám. Jeho manželka pracuje, jej priemerný čistý mesačný príjem je 400 Eur. Iný príjem nemá.
Vlastní rodinný dom s manželkou, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve. V rámci BSM vlastní s manželkou motorové vozidlo zn. Opel Corsa rok výroby 1995. Iný majetok nemá.
Jeho osobné výdavky na stravu sú 230 Eur, hygienické a iné základné potreby 30 Eur, na bývanie spolu s manželkou zaplatí komplet asi 350 Eur. Sem-tam idem na pivo, na pivo vynaloží 10 Eur mesačne, na telefón 10 Eur, na pohonné hmoty 50 Eur mesačne. Ďalej chodí na ryby. Kupuje si rybársky lístok za 300 Eur na rok. Následne sa už k svojim osobným výdavkom odmietol vyjadriť, lebo si na ne nevie spomenúť.
Na otázku, z čoho uhrádza všetky výdavky, ktoré sú ďaleko vyššie ako jeho príjem a jeho manželky, otec uviedol, že k tejto skutočnosti sa vyjadriť nevie, lebo sa na to nepripravil.
Kolízna opatrovníčka vo výpovedi na pojednávaní navrhla návrhu matky vyhovieť a zvýšiť výživné na sumu 150 Eur od 1.1.2012. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 1. 1. 2012 do 30. 11. 2012 navrhla povoliť otcovi splácať v splátkach po 20 až 30 EUR.
Súd na pojednávaní vykonal aj listinné dôkazy, preukazujúce predovšetkým príjmy a výdavky matky a otca maloletého dieťaťa, ich majetkové pomery, ako aj náklady spojené s výchovou a výživou maloletého dieťaťa.
Súd sa na pojednávaní oboznámil s obsahom spisu Okresného súdu Žilina, sp. zn. XX P XXX/XXXX a z neho najmä s obsahom rozsudku zo dňa 16. 5. 2006, ktorým bolo otcovi určené platiť na maloletého E. výživné vo výške 2 300,- Sk.
Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rodine), , rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 120 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len OSP), vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu je súd povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu veci, hoci ich účastníci nenavrhli.
Podľa § 125 OSP a dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
Súd vykonal dokazovanie na pojednávaní výsluchom účastníkov konania - matky maloletého dieťaťa, otca, kolíznej opatrovníčky a oboznámením obsahu listinných dôkazov.
Podľa § 132 OSP súd hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
Podľa § 154 ods. 1 OSP je pre rozsudok rozhodujúci právny stav, v čase jeho vyhlásenia.
Keďže výživné na maloleté dieťa predstavuje opakujúce sa dávky, súd v súlade s ustanovením § 154 ods. 2 OSP mohol uložiť povinnému povinnosť i na plnenie dávok, ktoré sa stanú zročnými len v budúcnosti.
Súd nebol oprávnený skúmať výšku pôvodne určeného výživného v roku 2006, pretože by išlo o neprípustnú reparáciu právoplatného rozhodnutia.
Súd preto v rámci dokazovania najskôr skúmal, či došlo k zmene pomerov na strane všetkých účastníkov konania, t. j. otca, matky a maloletého dieťaťa, a to od predchádzajúcej úpravy do času rozhodovania o návrhu matky na zvýšenie výživného, teda či je vôbec oprávnený vec výšky výživného opätovne prejednať.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav veci:
Na strane otca došlo k zmene pomerov, predovšetkým v tom, že sa menil jeho príjem, oproti roku 2006, kedy bolo určené výživné na maloleté dieťa. V roku 2006 bol zamestnancom s príjmom asi 12 000,- Sk, do decembra 2011. Následne si zadovažoval príjem brigádami až do 31. 7. 2012, kedy mal príjem asi 500 EUR. V súčasnosti poberá dávku v nezamestnanosti vo výške 180 EUR.
Na strane matky došlo taktiež k zmene pomerov - k zvýšeniu je príjmu, keď v roku 2006 mala príjem 9 000,- Sk netto, v roku 2012 je jej príjem asi 800,- EUR.
Rodinné prídavky na maloleté dieťa sú štátne dávky, určené výlučne deťom, preto ich súd nezahrnul do príjmov matky.
Nepochybne došlo k zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa.
Od poslednej úpravy výživného (máj 2006) uplynulo viac ako 6 rokov. Dieťa fyzicky a psychicky vyspelo, takže jeho oprávnené potreby, najmä na stravu, oblečenie, vzdelávanie vzrástli. Venuje sa aj mimoškolským aktivitám (najmä plávaniu). V školskom roku 2009/2010 nastúpil na strednú školu, teda vrástli aj jeho výdavky spojené so štúdiom. Matka tieto skutočnosti podrobne popísala vo svojej výpovedi a preukázala ich aj listinnými dôkazmi. Na uspokojovaní týchto zvýšených potrieb maloletého dieťaťa sa musí podieľať nielen matka, ale aj otec. Otec náklady na výchovu a výživu dieťaťa v podstate nespochybnil, okrem výdavkov na stravu.
Zmena pomerov (ako hmotnoprávny základ pre nové rozhodnutie o výške výživného) nemusí byť podstatná. Na druhej strane, musí byť tak závažná (kvalifikovaná), aby bolo možné konštatovať, že pôvodné rozhodnutie pri takto zmenených pomeroch neobstojí. Je potrebné prihliadnuť na rozsah, časové trvanie ale aj všetky ostatné okolnosti, ktoré sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov, v porovnaní s ich pomermi v čase skoršieho rozhodnutia.
Pri posudzovaní zmeny pomerov súd prihliadol aj na vývoj životných nákladov (objektívna okolnosť) od určenia výšky výživného skorším rozhodnutím, ktoré nepochybne vzrástli, spolu s inými dôvodmi (subjektívnymi okolnosťami na strane účastníkov konania).
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, zmena výšky výživného je možná najskôr od času, keď došlo k zmene pomerov. Pri zmene pomerov súd vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Na základe vykonaného dokazovania potom súd uzavrel, že oproti stavu, keď súd určil otcovi platiť výživné na maloletého syna došlo k zmene pomerov na strane na strane otca, matky aj maloletého dieťaťa a taktiež aj k zvýšeniu životných nákladov.
Následne súd (potom, ako mal preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili), rozhodoval o zmene výšky výživného, ktoré je povinný platiť otec maloletého dieťaťa k rukám matky.
Vyživovacia povinnosť rodičov k maloletému dieťaťu (miera tejto povinnosti) má kvalitatívnu a kvantitatívnu stránku. Kvalitatívna stránka je u obidvoch rodičov v zásade rovnaká. Rozdiely v kvantite sú určované v závislosti od schopností, možností a majetkových pomerov každého rodiča, ktoré sa posudzujú individuálne. Tieto kritéria súd skúmal u obidvoch rodičov napriek tomu, že výživné sa určovalo len voči jednému z nich.
Napriek tomu, že právna úprava vyživovacej povinnosti rodičov voči maloletým deťom nie je postavená na tzv. „objektivizácii výživného“, súd vychádzal pri určení výšky výživného (aj pri úprave výšky výživného) zo všeobecných kritérií, a to:
· odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa,
· schopnosti, možnosti a majetkových pomery rodičov,
· práva dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni každého rodiča a súčasne
· prihliadol na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará,
ktoré posúdil a vyhodnotil na základe vykonaného dokazovania
Príjmy otca sa oproti roku 2006 menili. Z výpovede matky, ale aj otca vyplynulo, že otec s okrem výživného neposkytuje synovi iné vecné plnenia ani sa s ním nestretáva.
Súd pri určovaní vyživovacej povinnosti prihliadol aj na to, že maloleté dieťa žije s matkou v spoločnej domácnosti, ktorá sa v podstatnej miere o ne osobne stará.
Z vykonaného dokazovania teda vyplynula taká zmena pomerov, ktorá odôvodnila novú, zásadnejšiu úpravu výšky výživného, pretože:
· otec, hoci mal uzavretý riadny pracovný pomer, tento rozviazal (nedošlo k rozviazaniu pracovného pomeru zo zdravotných dôvodov), následne mal príjem z brigádnickej činnosti, ktorú tiež ukončil,
· od poslednej úpravy výživného uplynulo viac ako 6 rokov a dieťa fyzicky aj psychicky vyspelo,
· maloleté dieťa nastúpilo na štúdium strednej školy,
· životné náklady od poslednej úpravy výživného v podstatnej miere vzrástli.
K námietke otca, že jeho príjem je v súčasnosti len 180 EUR mesačne, súd uvádza nasledovné skutočnosti:
· otec vo výpovedi na pojednávaní uviedol svoje osobné výdavky v takej výške, ktorá zásadne presahuje príjem 180 EUR, z čoho vyplýva, že jeho reálny príjem je vyšší, ako ním deklarovaný,
· sám sa vzdal zamestnania v strážnej službe, následne sa nezaevidoval na príslušnom úrade práce, ale pracoval brigádnicky, pričom aj túto zárobkovú aktivitu skončil,
· okrem toho žije v rodinnom dome s manželkou, ktorá pracuje,
· otec je povinný upraviť svoje osobné výdavky, najmä na alkoholické nápoje, pohonné hmoty a záujmy tak, aby prednostne prispieval riadne a včas na výživné pre maloletého syna.
Z predloženej lekárskej správy otca nevyplýva, že by mu zdravotný stav bránil zamestnať sa, resp. že by mal zmenenú pracovnú schopnosť.
Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že otec je casus socialis, ale že má reálny príjem aj nad ním deklarovaných 180 EUR, pričom nie je ani nemajetný (spolu s manželkou vlastnia rodinný dom a motorové vozidlo). Nie je preto vylúčené, že otec môže sčasti použiť aj svoj majetok na získanie finančných prostriedkov na výživné pre maloletého syna.
Návrh na zvýšenie výživného doručila matka Okresnému súdu Žilina dňa 23. 1. 2012, v ktorom požiadala zvýšiť výživné od podania návrhu.
Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 v spojení s § 77 ods. Zákona o rodine, by formálne prichádzalo zvýšenie výživného najskôr 23. 1. 2012. Podľa názoru súdu, nie je možný prísne formalistický výklad uvedených ustanovení Zákona o rodine, neberúc zreteľ na účel konania, a preto súd upravil (zvýšil) výživné od 1. 1. 2012, pričom takýto postup nepovažoval za priznanie výživného spätne tak, ako to má na mysli ustanovenie § 77 ods. 1 Zákona o rodine, pretože súd týmto postupom sledoval úpravu výživného za celý príslušný kalendárny mesiac, bez potreby vypočítavania pomernej časti zvýšeného výživného za mesiac január 2012 (Zákon o rodine totiž sumy výživného viaže na opakujúce sa mesačné plnenia). V konaní o výživnom pre maloleté dieťa, súd naviac nie je viazaný návrhom oprávnenej osoby.
Preto súd na základe vykonaného dokazovania pristúpil k zásadnejšej zmene (zvýšeniu) výšky výživného otca pre maloletého syna, a to zo sumy 2 300,- Sk (76,35 EUR) mesačne na sumu 150 (stopäťdesiat) EUR mesačne od 1. 1. 2012, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky maloletého dieťaťa.
Keď že otcovi súd zvýšil výživné na maloletého syna zo sumy 76,35 EUR na sumu 150 EUR - teda o sumu 73,65 EUR od 1. 1. 2012 do 30. 11. 2012 (11 mesiacov), nedoplatok na výživnom predstavuje sumu 810,15 EUR (11 mesiacov x 73,65 EUR).
Nedoplatok vo výške 810,15 EUR súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 20 EUR, splatných spolu s bežným výživným, k rukám matky maloletého dieťaťa, pod následkom straty výhody splátok.
Súd povolenie splátok odôvodňuje úpravou výživného, výškou priznaného nedoplatku na zameškanom výživnom a platobnou schopnosťou povinného (evidovaný uchádzač o zamestnanie) a pomermi oprávneného dieťaťa, ktorého výchova a výživa nebude ohrozená, aj keď nebude nedoplatok na výživnom uhradený jednou splátkou.
Podľa § 151 ods. 1 OSP, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) OSP o trovách konania nerozhodol osobitným výrokom tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, pretože:
· ide o konanie, ktoré je možné začať aj bez návrhu, a súčasne
· žiaden z účastníkov návrh na náhradu konania nepodal.
Podľa § 163 ods. 2 OSP súd zmenil rozsudok Okresného súdu Žilina zo dňa 16. 5. 2006, č. k. XX P XXX/XXXX - XXX v časti určeného výživného na maloletého E., pretože sa zmenili pomery tak, ako je uvedené v predchádzajúcej časti odôvodnenia tohto rozsudku.
Rozsudok zaväzujúci na plnenie vyživovacej povinnosti je podľa § 162 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku predbežne vykonateľný § 162 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.
Predbežne vykonateľný je výrok o zvýšení výživného (o bežnom výživnom), ako aj výrok o nedoplatku na výživnom, ktorý vznikol v dôsledku zvýšenia výživného od 1. 1. 2012, a to bez obmedzenia. Súd nemá oprávnenie vylúčiť predbežnú vykonateľnosť ani jedného z výrokov, pretože vyplýva priamo zo zákona.
Predbežnú vykonateľnosť výroku o nedoplatku na zročnom výživnom) súd modifikoval v súlade s ustanovením § 160 Ods. 1 OSP tak (pri zachovaní povinnosť platiť aj zročné výživné od doručenia rozsudku), že otcovi maloletého dieťaťa povolil platiť zameškané výživné v mesačných splátkach po 20 EUR splatných spolu s bežným výživným, k rukám matky, pod následkom straty výhody splátok.
Podľa § 162 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku lehota na plnenie výživného plynie od doručenia rozsudku.
Poučenie:
.
Proti tomuto rozsudku je prípustné o d v o l a n i e, a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní je potrebné:
· uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované,
· označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.