Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_1CoE-281-2012.pdf
PDF · 73.97 KB
Case nature
Area
Subarea
1CoE/281/2012
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: mal. L. E., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom A. nám. XXXXX/X, XXX XX B. B., pôvodne zast. matkou P. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. Z. XXXXX/X, B. B., právne zast. Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, so sídlom Skuteckého 30, 974 01 Banská Bystrica, proti povinnému: H. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. 1, XXX XX B. B., zast. JUDr. Alenou Babišovou, advokátkou so sídlom Pestovateľská 3682/18, 974 09 Banská Bystrica, na vymoženie pohľadávky zročné výživné za obdobie od 01.01.2010 do 30.09.2010 vo výške 287,49 Eur a bežné výživné na čas od 01.11.2010 vo výške 100 Eur mesačne do 10. dňa v mesiaci vopred s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Petrom Kohútom, so sídlom Exekútorského úradu Banská Bystrica, Mičinská cesta 35, 974 00 Banská Bystrica, pod sp. zn. EX 309/10, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 4Er/2029/2010-58 zo dňa 27. januára 2012, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 4Er/2029/2010-58 zo dňa 27. januára 2012 z r u š u j e a vec vracia prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „exekučný súd“) uznesením č. k. 4Er/2029/2010-58 zo dňa 27. januára 2012 vyhlásil exekúcie za neprípustnú a zastavil ju. Druhým výrokom súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. Treťou výrokovou vetou konanie o náhrade trov oprávneného zastavil. Svoje rozhodnutie odôvodnil v podstate s tým, že exekučným titulom v predmetnej veci je rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 32P/80/2010-69 zo dňa 03.06.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 14CoP/39/2010-90 zo dňa 24.08.2010. Exekučný súd uviedol, že podaním doručeným exekučnému súdu dňa 07.11.2011 právny zástupca zákonného zástupcu oprávneného oznámil súdu, že oprávnený dňa 25.10.2011 zomrel. Ďalej uviedol, že dňa 25.11.2011 bolo súdu doručené podanie povinného označené ako „ Zastavenie exekúcie- oznámenie“, v ktorom súdu prostredníctvom právneho zástupcu oznámil, že oprávnený zomrel a zároveň požiadal o zastavenie exekúcie a zaslanie oznámenie zamestnávateľovi na odblokovanie zadržiavaných finančných prostriedkov. Exekučný súd ďalej uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený zomrel počas exekučného konania, došlo k prechodu práva, o ktorom sa koná, na jeho právnych zástupcov. Ako právny nástupcovia prichádzajú do úvahy podľa potvrdenia o okruhu dedičov rodičia oprávneného, a to jeho matka a jeho otec, ktorý v konaní vystupuje na strane povinného. Poukázal na to, že uvedené osoby vo svojich podaniach oznámili súdu stratu spôsobilosti oprávneného byť účastníkom konania, pričom ani jeden z nich neprejavil záujem o vstup do konania na miesto doterajšieho účastníka a nenavrhol svoj vstup do konania v zmysle ust. § 92 ods. 2 O. s. p.. Navyše, povinný ako jeden z právnych nástupcov oprávneného navrhol exekúciu zastaviť, pričom exekučný súd ďalej uviedol, že je vylúčené, aby sám vystupoval na strane povinného a zároveň na strane oprávneného. Nakoľko súd v konaní zistil neodstrániteľnú prekážku konania, pre ktorú nie je možné v konaní pokračovať a exekúciu vykonať, nakoľko oprávnený zanikol bez procesného nástupcu, vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Pokiaľ ide o náhradu trov súdnemu exekútorovi, exekučný súd poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorý vyslovil názor, že samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, že nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré nesie exekútor, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Ďalej poukázal na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Van der Mussele proti Belgicku a uviedol, že vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie, a to úmrtie maloletého oprávneného, mal súd za to, že sa jedná o prípad hodný osobitného zreteľa, ktorý odôvodňuje nepriznanie náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi.
Proti uvedenému uzneseniu exekučného súdu podal súdny exekútor v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom namietal, že exekučný súd pri rozhodovaní postupoval v predmetnej exekúcii z nesprávneho právneho posúdenie. Súd pri svojom rozhodovaní nevzal do úvahy, že sa v tomto prípade jednalo o vymáhanie pohľadávky na výživnom, kde sú dané špecifické rozdielne podmienky úhrady trov exekučného konania s poukazom na ochranu práv maloletých. Uviedol, že vo všeobecnosti takéto úhrady hradí za maloletého štát, čo je presne definované v § 203 ods. 2 druhá a tretia veta Exekučného poriadku. Jedná sa tu o prenos povinnosti na iný právny subjekt. Namietal, že súd rozhodol ako pri zániku subjektu, ktorý by inak mal hradiť trovy exekúcie, pričom správne mal byť označený ako nositeľ povinnosti Okresný súd Banská Bystrica. Ďalej namietal, že sa zjavne nemôže jednať o výnimočný prípad hodný osobitného zreteľa, nakoľko takýto zreteľ chráni navrhovateľa tým, že všetky finančné náhrady za neho prevzal štát prostredníctvom súdu. Na základe uvedeného navrhol rozhodnutie v napadnutej časti zrušiť a zmeniť v tom, že súd prizná súdnemu exekútorovi náhradu trov konania vo výške 56,67 Eur, ktoré ako uviedol nemal ani možnosť vyčísliť a požiadať súd o ich rozhodnutie.
Matka oprávneného sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.
Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Zákonný sudca okresného súdu predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu, nakoľko odvolaniu nemienil v celom rozsahu vyhovieť (§ 374 ods. 4 O.s.p.).
Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie je opodstatnené, v dôsledku čoho napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 1 písm. h) a § 221 ods. 2 O.s.p.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Pokiaľ k zastaveniu exekúcie došlo rozhodnutím súdu z niektorého z dôvodov uvedených v ustanovení § 57 Exekučného poriadku, rozhodne súd aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie (§ 200 ods. 2 Exekučného poriadku). Rozhodnutie súdu musí teda v týchto prípadoch okrem výroku o zastavení exekúcie obsahovať aj výrok o náhrade trov exekúcie.
V danej veci bolo vydané poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 32P/80/2010-69 zo dňa 03.06.2010, v spojení s rozhodnutím Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14CoP/39/2010-90 zo dňa 24.08.2010 proti povinnému H. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. 1, B. B.. Z úmrtného listu, ktorý bol zaslaný exekučnému súdu tak zo strany zákonného zástupcu oprávneného ako aj povinného, vystaveného Matričným úradom Banská Bystrica, mal súd preukázanú skutočnosť, že oprávnený L. E., narodený XX.XX.XXXX, naposledy bytom A. Z. XXXXX/X, zomrel dňa XX.XX.XXXX.
Dňa 25.11.2011 bolo exekučnému súdu doručené podanie právneho zástupcu povinného, ktorým oznámil súdu, že mal. L. E. dňa XX.XX.XXXX zomrel a zároveň požiadal o zastavenia exekúcie.
Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie, spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť, pri ktorej súd zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Odvolací súd poukazuje na odbornú literatúru, v zmysle ktorej, ak bolo predmetom exekúcie výživné, v prípade zastavenia exekúcie pre nemajetnosť povinného trovy exekúcie znáša súd. Nakoľko sa v predmetnej veci nejedná o prípad nemajetnosti povinného v zmysle § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, odvolací súd je toho názoru, že správne mal okresný súd zaviazať povinného na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi. Odvolací súd v závere uvádza, že podstatným pre správne rozhodnutie o trovách exekúcie je správne vyhodnotiť dôvody zastavenia exekúcie.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. ( § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch, v znení účinnom od 1.5.2011).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. ( § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch, v znení účinnom od 1.5.2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.