Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11Scud-6-2012.pdf
PDF · 144.81 KB
Case nature
Area
Subarea
11Scud/6/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senát Mgr. Magdalény Želinskej a členiek senátu JUDr. Viery Zoľákovej, JUDr. Evy Slávikovej v právnej veci žalobcu K. O., nar. XX.augusta XXXX, trvale bytom D. XXX, R., N., prechodne bytom Y. X. XX, právne zastúpený Mgr.Miroslavou Pyšniakovou, advokátkou, so sídlom v Michalovciach, Námestie slobody č. 7, proti žalovanému Riaditeľstvu hraničnej a cudzineckej polície Prešov, Jarková č. 31, Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. PPZ-HCP-PO2-126-005/2012 zo dňa 25.mája 2012 na základe žaloby takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote sa žalobca domáha preskúmania rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím vydaným Oddelením cudzineckej polície PZ v Michalovciach pod č. PPZ-HCP-PO7-KP-110-018/2012 zo dňa 05.03.2012, ktoré rozhodnutia žiadal zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie a priznať žalobcovi náhradu trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že prvostupňovým správnym orgánom bola jeho žiadosť o obnovenie povolenia na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky na účel podnikania zamietnutá podľa § 27 ods. 4 v spojení s ustanovením § 26 ods. 2 písm. h/ zákona č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov a bola mu určená lehota na vycestovanie z územia SR do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Poukázal na to, že žalovaný napadnutým rozhodnutím prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie zamietol. Nesprávnosť napadnutého rozhodnutia žalobca vidí v tom, že žalovaný neprihliadol na skutočnosti uvádzané v odvolaní tak v prípade preukázania, ako aj určenia výšky príjmu v konaní o obnovenie povolenia na prechodný pobyt na území SR, keď vychádzal z potvrdenia daňových úradov za rok 2010 tak spoločnosti ACS Group, s.r.o., ako aj ACS Automatic Control System, s.r.o., teda spoločnosti, v ktorých pôsobí žalobca ako konateľ.
Uviedol, že zákon č. 48/2002 Z.z. v § 27 ods. 6 upravuje, že cudzinec je povinný k žiadosti o povolenie na prechodný pobyt na účel podnikania preukázať, že je schopný zo zdaneného príjmu z tohto podnikania uživiť seba, prípadne svoju rodinu, a preto bolo potrebné skúmať túto schopnosť preukázať zo svojho zdaneného príjmu, nie zo zdaneného príjmu spoločnosti, v ktorej je iba konateľ a nie spoločníkom. Uvedené spoločnosti nie sú účastníkmi konania. Na základe uvedeného podľa názoru žalobcu nemožno od cudzinca, ktorý žiada o obnovenie povolenia na prechodný pobyt za účelom podnikania, žiadať splnenie podmienky preukázania finančného zabezpečenia v zákonom požadovanej výške, pretože
pri obnovení povolenia na prechodný pobyt je osobitne upravená podmienka preukázania finančného zabezpečenia, teda cudzinec musí preukázať, že je schopný zo zdaneného príjmu z podnikania uživiť seba, prípadne svoju rodinu, s výnimkou cudzinca s dlhodobým pobytom podľa § 27 ods. 6 citovaného zákona. Žalovaný v konaní o obnovení povolania na prechodný pobyt pochybil a nekonal v súlade so Zákonom o pobyte cudzincov, najmä ustanovením § 27 ods. 6.
Ďalšou nezákonnosťou, ktorú žalobca namietal, je skutočnosť, že žalovaný ako druhostupňový orgán aj napriek namietaným skutočnostiam posúdil vykázané výsledky hospodárenia spoločnosti ACS Group, s.r.o. a spoločnosti ACS Automatic Control System, s.r.o. za zdaňovacie obdobia roku 2009 a 2010 ako relevantné dôkazy preukazujúce finančné zabezpečenie pobytu, avšak nesprávne vyhodnotil navrhované dôkazy predložené k jeho žiadosti a to daňové priznanie spoločnosti ACS Group, s.r.o. za rok 2011 a potvrdenie z banky o kreditnom zostatku na účtoch spoločnosti ACS Group, s.r.o. k dňu 31.12.2010, čím porušil ustanovenie § 34 ods. 5 Zákona o správnom konaní. Žalobca tiež vytýkal žalovanému, že sa bližšie nevyjadril k námietke, ktorú uviedol v odvolaní, keď spochybňoval správnosť vyhodnotenia dôkazu, a to potvrdenie sociálnej poisťovne, z ktorého prvostupňový správny orgán vyhodnotil, že je v pracovnoprávnom vzťahu. Žalobca zdôraznil, že od 01.01.2011 bola prijatá novela zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ktorá za zamestnanca na účely Zákona o sociálnom poistení považuje fyzickú osobu v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a/ až h/ a ods. 2 a 3 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov. Podľa Zákona o dani z príjmov zamestnanec - konateľ je povinný vyporiadať svoju daňovú povinnosť na dani z príjmov a jednou z možností je požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti. V opačnom prípade má povinnosť podať daňové priznanie. Ako konateľ spoločnosti má právo na odmenu za výkon funkcie, nejde o príjem za prácu na základe pracovnej zmluvy, považuje sa za zamestnanca na účely Zákona o sociálnom poistení. Podľa novely Zákona o sociálnom poistení bolo povinnosťou spoločnosti, ktorá nezamestnáva žiadnych zamestnancov v pracovnoprávnom pomere, avšak má konateľa, ktorému vypláca pravidelný (čo je aj jeho prípad) alebo nepravidelný príjem, odmenu, prihlásiť do registra zamestnávateľov v sociálnej poisťovni a spoločnosť bola povinná prihlásiť konateľa ako svojho zamestnanca do sociálnej poisťovne a konatelia či spoločníci s.r.o. teda musia byť povinne sociálne poistení.
Ďalšou nesprávnosťou napadnutého rozhodnutia je, že žalovaný neprihliadol na skutočnosti uvedené v odvolaní ohľadom preukázania zabezpečenia ubytovania, keď za účelom vykonania previerky včas informoval, že má zabezpečené ubytovanie na novej adrese, na čo k žiadosti o obnovenie povolenia na prechodný pobyt predložil podpísanú nové nájomnú zmluvu v obci Vyšné Nemecké a i napriek tomu správny orgán vykonal šetrenie na pôvodnej adrese. Žalobca namietal vo vzťahu k rozhodnutiu žalovaného, že neprihliadol ani na skutočnosti ohľadne podnikateľských aktivít spoločnosti ACS Group, s.r.o.. Táto spoločnosť koná prostredníctvom štatutárneho orgánu - jediného konateľa a bez existencie štatutárneho orgánu nemôže spoločnosť vykonávať činnosť, na ktorú bola založená. V prípade zamietnutia jeho žiadosti o obnovenie prechodného pobytu je predpoklad, že spoločnosť nebude schopná naďalej vykonávať svoju činnosť v predmete a rozsahu, ako ju vykonáva doteraz.
Žalobca konštatoval, že 17.02.2011 mu bolo obnovené povolenie na prechodný pobyt na území SR do 18.02.2012, čo znamená, že doterajšou podnikateľskou aktivitou na území SR od roku 2009 až 2010 napĺňal účel svojho prechodného pobytu, a teda preukázal finančné zabezpečenia svojho doterajšieho pobytu. Ďalšou námietkou nezákonnosti je, že žalovaný sa nedostatočne vyporiadal k namietaným skutočnostiam a argumentoval iba dôvodmi uvedenými prvostupňovým správnym orgánom v jeho neprospech.
Žalobca uzavrel, že žalovaný nezistil presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si neobstaral potrebné podklady pre rozhodnutie, čím porušil ustanovenie § 32 ods. 1 Správneho poriadku, podľa ktorého je správny orgán povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie a pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Súčasne poukázal a citoval ustanovenie § 47 ods. 3 Zákona o správnom konaní. Pretože žalovaný v odôvodnení rozhodnutia skutok, ktorý bol dôvodom pre vydanie rozhodnutie nie náležite vecne opísal, neuviedol všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, ako aj z uvedeného odôvodnenia
nie je zrejmé, či boli dôkazy ním predložené, vykonané, ako ich zhodnotil, resp. prečo niektoré dôkazy neboli vykonané, považuje napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné a bolo povinnosťou žalovaného jednoznačne zdôvodniť, prečo na dôkazy, ktoré žalobca predložil, neprihliadol, resp. nevykonal alebo odmietol.
Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Okrem argumentov, ktoré sú uvedené v odôvodnení rozhodnutia, poukázal žalovaný na to, že účastník konania svojou doterajšou podnikateľskou činnosťou na území SR nenapĺňal účel svojho prechodného pobytu, pretože celé obdobie od udelenia povolenia na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky nerozvíjal svoje podnikateľské aktivity, z čoho je zrejmé, že neplnil účel, na ktorý mu bolo udelené povolenie na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky, čo malo za následok nesplnenia zákonom danej podmienky pri obnove pobytu.
Z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že Oddelenie cudzineckej polície PZ Michalovce pod sp. zn.: PPZ-HCP-PO7-KP-110-018/2012 dňa 05.03.2012 ako správny orgán príslušný podľa § 125 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov po preskúmaní žiadosti účastníka konania K. O...., o obnovenie povolenia na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky na účel podnikania rozhodol podľa § 131 ods. 10 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov tak, že žiadosť účastníka konania o obnovenie povolenia na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky na účel podnikania zamietol podľa § 27 ods. 4 v spojení s ustanovením § 26 ods. 2 písm. b/ zákona č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ďalším výrokom uložil žalobcovi vycestovať z územia Slovenskej republiky do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že podmienky pre udelenie, resp. obnovenie povolenia na prechodný pobyt na území SR cudzincovi možno rozdeliť do dvoch skupín. Prvú skupinu tvoria skutočnosti, ktoré cudzinec preukazuje sám, resp. dôkazné bremeno je na ňom, avšak správny orgán je povinný ich zhodnotiť. Druhú skupinu tvoria okolnosti, ktoré je povinný skúmať správny orgán
- policajný útvar na základe Zákona o pobyte cudzincov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorými je viazaný. Hodnotenie všetkých relevantných skutočností ako myšlienkový proces správneho orgánu sa má pohybovať v intenciách ustanovenia Zákona o pobyte cudzincov, z čoho vyplýva, že pre udelenie, resp. obnovenie povolenia na prechodný pobyt nepostačuje iba to, že cudzinec k žiadosti priloží všetky zákonom predpísané doklady.
Správny orgán prvého stupňa poukázal na to, že účastníkovi konania bolo v zmysle platných zákonov Slovenskej republiky umožnené, aby svoje podnikateľské aktivity mohol slobodne vykonávať a rozvíjať. Za týmto účelom mu správny orgán v minulosti udelil povolenie na prechodný pobyt SR na účel podnikania a následne ho obnovil. Aj napriek týmto skutočnostiam je nevyvrátiteľné, že účastník konania svojou podnikateľskou činnosťou nenapĺňa, resp. nenapĺňal účel prechodného pobytu, pretože svojim podnikaním nevytvára potrebný zisk, čo mu Zákon o pobyte cudzincov v ustanovení §27 ods. 6 ukladá ako jednoznačnú povinnosť, keďže jediná prípustná výnimka sa vzťahuje na cudzinca s dlhodobým pobytom, ale nie v konkrétnej veci.
Na základe odvolania žalobcu žalovaný rozhodnutím vydaným pod č. PPZ-HCP-PO2-126-005/2012 zo dňa 25.05.2012 ako odvolací orgán podľa § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov rozhodol tak, že podľa § 59 ods. 1 a 2 Správneho poriadku napadnuté rozhodnutie potvrdil a odvolanie zamietol.
V odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukázal na priebeh konania pred prvostupňovým správnym orgánom, na vykonané dokazovanie, na ktoré súd poukazuje a konštatoval, že žalobca má na území SR povolený prechodný pobyt na účel podnikania od 16.02.2009 a svojou doterajšou podnikateľskou činnosťou na území SR nenapĺňa účel svojho prechodného pobytu ani nenaplnil podstatu § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka. Uviedol, že podľa § 17 ods. 5 Zákona o pobyte cudzincov povolenie na prechodný pobyt je viazané na jeden účel. Ak cudzinec hodlá vykonávať inú činnosť, než na akú mu bolo
udelené povolenie na prechodný pobyt, musí podať novú žiadosť o udelenie povolenia na prechodný pobyt, ak tento zákon neustanovuje inak. Citoval ustanovenie § 32 ods. 1 Správneho poriadku so záverom, že z oznámenia Sociálnej poisťovne, pobočky Michalovce mal zistené, že žalobca je vedený v registri sociálnej poisťovne ako zamestnanec zamestnávateľa ACS Group, s.r.o. od 01.04.2011. Poukázal na to, že podľa § 19 Zákona o pobyte cudzincov povolenie na prechodný pobyt na účel podnikania môže policajný útvar udeliť cudzincovi na základe oprávnenia na podnikanie vydaného podľa osobitného predpisu, alebo cudzincovi, ktorý koná v mene obchodnej spoločnosti a nie je v pracovnoprávnom vzťahu k tejto spoločnosti alebo k družstvu. Vzhľadom na uvedené žalobca nemôže byť v pracovnoprávnom vzťahu. Z potvrdenia sociálnej poisťovne mali správne orgány preukázané, že účastník konania je v pracovnoprávnom vzťahu, čo aj sám v zápisnici potvrdil a vzhľadom na uvedené nespĺňa podmienky pre obnovenie prechodného pobytu na území SR za účelom podnikania, pričom dňa 25.02.2009 a 15.02.2010 mu bolo doručené poučenie pre cudzincov, v ktorom bol informovaný, že povolenie na prechodný pobyt je viazané na jeden účel.
Žalovaný argumentoval tým, že podľa § 27 ods. 5 Zákona o pobyte cudzincov na rozhodovanie o žiadosti o obnovenie povolenia na prechodný pobyt platia primerane ustanovenia § 25 a § 26, ak nie je ustanovené inak. Policajný útvar obnoví povolenie na prechodný pobyt podľa § 21 a § 22 ods. 2 po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom. Dôvodil tým, že podľa § 26 ods. 1 písm. a/ Zákona o pobyte cudzincov policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie povolenia na prechodný pobyt prihliada na verejný záujem, osobitne na bezpečnostné hľadisko, hospodárske potreby Slovenskej republiky, najmä na prínos podnikateľskej činnosti cudzinca pre hospodárstvo Slovenskej republiky a na verejné zdravie. Na základe vyššie uvedených a Daňovým úradom Michalovce potvrdených hospodárskych výsledkov spoločnosti za roky 2009 a 2010, v ktorých je účastník konania uvedený, resp. vedený ako jediný konateľ, dospel k záveru, že podnikateľská činnosť účastníka konania nie je potrebná pre potreby hospodárstva Slovenskej republiky. Taktiež prínos podnikateľskej činnosti účastníka konania pre hospodárstvo SR je podľa názoru správneho orgánu slabý a žiaden.
Žalovaný konštatoval, že vykonal previerku na adrese zabezpečenia ubytovania a to dňa 31.01.2012 a taktiež na adrese sídla spoločnosti, ktorej je účastník konania aj konateľom, t.j. na adresách Y. X. XX a F. XXXX/X, H.. Previerkou na adrese zabezpečenia ubytovania bolo zistené, že ide o jednopodlažný rodinný dom, ktorý pozostáva z predsiene, tzv. chodba, 7 izieb, kuchyne, sociálneho zariadenia. V čase previerky bola prítomná majiteľka uvedeného rodinného domu C. R., ktorá ku kontrole predložila príslušné doklady. Potvrdila, že žalobcovi poskytuje vo svojom rodinnom dome ubytovanie. Rovnako bola vykonaná previerka na adrese sídla dvoch spoločností, v ktorých účastník konania figuruje ako konateľ a taktiež, kde vykonáva, resp. mal vykonávať činnosť ako živnostník, t.j. na adrese F. XXXX/ X, H.. Na uvedenej adrese nebola označená ani jedna z dvoch spoločností, v ktorej účastník konania figuruje ako konateľ a taktiež nebolo označené ani sídlo živnosti účastníka konania.
Žalovaný dôvodil, že podľa § 7 ods. 3 Obchodného zákonníka prevádzkarňou sa rozumie priestor, v ktorom sa uskutočňuje určitá podnikateľská činnosť. Prevádzkareň musí byť označená obchodným menom podnikateľa, ku ktorému sa môže pripojiť názov prevádzkarne alebo iné rozlišujúce označenie. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní prevádzkarňou sa rozumie priestor, v ktorom sa prevádzkuje živnosť, nie je ním priestor súvisiaci s prevádzkovaním živnosti ani technické a technologické zariadenie určené na prevádzkovanie živnosti alebo súvisiace s prevádzkovaním živnosti a podľa ods. 3 písm. c/ citovaného zákona za priestory súvisiace s prevádzkovaním živnosti sa považujú najmä miesto podnikania fyzickej osoby, sídlo právnickej osoby. Poukázal na to, že sídla spoločnosti, resp. prevádzkarne žalobcu neboli označené.
Aplikujúc ustanovenie § 34 ods. 5 Zákona o správnom konaní a § 33 ods. 2 Zákona o správnom konaní mal žalovaný zistené, že dňa 21.02.2012 bola s účastníkom konania na OCP PZ Michalovce spísaná zápisnica podľa § 22 ods. 1 Správneho poriadku, v ktorej bol účastník konania oboznámený, že predmetom konania je povinnosť správneho orgánu dať účastníkovi konania, aby sa vyjadril pred vydaním rozhodnutia k zamietnutiu žiadosti obnovenie povolenia na prechodný na území Slovenskej republiky na účel podnikanie. V zápisnici účastník konania uviedol nasledovné (citácia): „Po slovensky rozumiem veľmi pekne, čisto. Tlmočníka na Slovenský jazyk nepotrebujem, nakoľko slovenskému jazyku
rozumiem veľmi dobre. Tlmočníka si nežiadam. Na území Slovenskej republiky podnikám od roku 2009. Na území Slovenskej republiky podnikám vo fungujúcej spoločnosti ACS GROUP, s. r. o., v ktorej som sám konateľom. Na svoje meno mám ešte spoločnosť ACS ,,Automatic Control System" a taktiež živnosť. V spoločnosti ACS „Automatic Control System" nepodnikám z dôvodu toho. že dvaja spoločníci v tejto spoločnosti sú rozhádaní. Konateľom v tejto spoločnosti som sa stal asi v januári roku 2010. V spoločnosti ACS GROUP okrem mňa nefiguruje už nikto iný, ani žiaden konateľ ani spoločník. V tejto spoločnosti je majiteľom R. J.. Do spoločnosti ACS GROUP som ja nevložil žiadne peniaze. Do tejto spoločnosti vložil peniaze J. sám. Ja zo spoločnosti ACS GROUP dostávam percentá ako konateľ spoločnosti od obratu firmy. Z čistého zisku spoločnosti nemám všetko, dostávam percentá z obratu spoločnosti, môj zisk závisí od obratu spoločnosti. Moja živnosť je pozastavená do marca tohto roku a spoločnosť ACS „Automatic Control Systém" nepodniká z dôvodu nedoriešených finančných sporov medzi spoluvlastníkmi. Z tohto dôvodu vznikla spoločnosť ACS GROUP, kde je jediným vlastníkom R. J.. Spoločnosť ACS GROUP, s.r.o., vznikla 11.12.2009. J. ma platí od toho, že sa starám o jeho firmu. Spoločnosť ACS GROUP, s.r.o., sa zaoberá nákupom a predajom súčiastok, ako napr. senzory, riadiace jednotky, káble a iné veci mimo územia Slovenska, t.j. na Ukrajinu a do Ruska tieto súčiastky vyváža. Spoločnosť sídli na území Slovenskej republiky z dôvodu toho, že tu skôr zoženiem súčiastky na vývoz tovaru a pre zákazníkov v iných krajinách, ale aj z dôvodu toho, že je to lacnejšie. So spoločnosťou ACS GROUP som podnikal celé zdaňovacie obdobie roku 2010, zisk je taký nízky z dôvodu toho začiatku vzniku firmy.. Ani v jednej spoločnosti, v ktorej som konateľom, nezamestnávam žiadnych zamestnancov, a taktiež ani ako živnostník. Dane platím. V žiadnej spoločnosti nie som v pracovnom právnom vzťahu, okrem ASC GROUP, s.r.o., kde som v pracovnom vzťahu, teda som zamestnancom tejto spoločnosti. ACS GROUP nie je moja spoločnosť. Ani spoločnosť ACS „Automatic Control System", s.r.o., nie je moja spoločnosť. Reálne som podnikal na území SR len na základe môjho živnostenského oprávnenie. Na základe živnosti som prestal podnikať z dôvodu toho, že som nechcel kupovať veci na moju živnosť a predávať spoločnosti ACS GROUP. Spoločnosť ASC GROUP ma sídlo na F. XXXX/X. Na tejto adrese som mal zabezpečené aj ubytovanie. Pošta mi chodí na centrálnu poštu kde spoločnosť svoju schránku (P.O. BOX). Nájom som na ulici F. platil okolo 60,-- EUR, bolo to ešte v Slovenských korunách. Na súčasnej adrese , t. j. na adrese Y. X. XX, okr. R. platím nájom 70,-- EUR. Viem , že obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania vychádza z môjho čistého zisku. Som si vedomý, že za rok 2010 som nedosiahol potrebný hospodársky výsledok.
Žalovaný konštatoval, že konania dňa 15.02.2012 k svojej žiadosti doložil výpis z účtu na spoločnosť ACS GROUP, s.r.o., z ktorého je zrejmé, že vyššie uvedená spoločnosť má otvorený účet v peňažnom ústave Tatra banka, a.s., a konečný zostatok na účte vyššie uvedenej spoločnosti bol ku dňu 31.12.2011 v hodnote 8.191,42 EUR.
Toho istého dňa, t.j. dňa 15.02.2012 účastník konania k žiadosti taktiež doložil potvrdenie o podaní daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2011, ktoré je opatrené pečiatkou Daňového úradu Košice, pobočka Michalovce, ale nie je opatrené podpisom pracovníka Daňového úradu Košice, pobočka Michalovce, a v ktorom je uvedené, že spoločnosť ACS GROUP, s.r.o., dosiahla v zdaňovacom období základ dane 30.010,95 EUR.
Žalovaný na základe zisteného skutkového stavu vyslovil názor, že finančné zabezpečenie pobytu účastníka konania by malo vo všeobecnosti vychádzať zo zisku, ktorý dosiahol svojou podnikateľskou činnosťou a nie z prostriedkov, ktorými disponuje na svojom účte, čo je ustanovené v § 27 ods. 6 Zákona o pobyte cudzincov.
V zmysle § 39 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania alebo hlásenia môže daňový subjekt podať opravné priznanie alebo hlásenie. Pre vyrubovacie konanie sa použije opravné priznanie alebo hlásenie a na predchádzajúce priznanie alebo hlásenie sa neprihliada.
V zmysle § 49 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov daňové priznanie alebo hlásenie sa podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ak tento zákon
neustanovuje inak; prehľad sa podáva do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí kalendárneho štvrťroka. V lehote na podanie daňového priznania je daňovník povinný daň aj zaplatiť.
Správny orgán konštatoval, že doložené daňové priznanie, ktoré účastník konania doložil k svojej žiadosti, považuje za bezpredmetné, nakoľko sa jedná o daňové priznanie za zdaňovacie obdobie 2011, a taktiež toto daňové priznanie považuje za nedostatočné, nakoľko uvedené daňové priznanie nie je opatrené podpisom pracovníka Daňového úradu Košice, pobočka Michalovce a účastník konania môže daňové priznanie, ktoré doložil k svojej žiadosti opraviť do 31.03.2012. Aj z tohto dôvodu správny orgán považuje daňové priznanie, ktoré účastník konania doložil k svojej žiadosti za bezpredmetné a nepostačujúce.
Žalovaný poukázal na § 27 ods. 4 Zákona o pobyte cudzincov, podľa ktorého policajný útvar zamietne žiadosť o obnovenie povolenia na prechodný pobyt okrem dôvodov uvedených v § 26 ods. 2 aj v prípade, ak manželia nevedú spoločný rodinný život, ak bolo povolenie na prechodný pobyt udelené na účel zlúčenia rodiny.
V zmysle § 27 ods. 5 Zákona o pobyte cudzincov na rozhodovanie o žiadosti o obnovenie povolenia na prechodný pobyt platia primerane ustanovenia § 25 a 26, ak nie je ustanovené inak. Policajný útvar obnoví povolenie na prechodný pobyt podľa § 21 a § 22 ods.2 po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom.
V zmysle § 26 ods. 2 písm. h/ policajný útvar žiadosť o udelenie povolenia na prechodný pobyt zamietne, ak cudzinec nespĺňa podmienky na udelenie povolenia na prechodný pobyt.
Žalovaný konštatoval, že účastník konania na základe hore uvedených skutočnosti nespĺňa podmienky na obnovenie povolenia na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky, nakoľko svojou podnikateľskou činnosťou na území Slovenskej republiky za zdaňovacie obdobie 2010 nedosiahol potrebný hospodársky výsledok, čo účastník konania v zápisnici sám pripustil, resp. potvrdil a taktiež účastník konania nemal vstupovať do pracovnoprávneho vzťahu.
V zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka sa podnikaním rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.
Toto zákonné ustanovenie je v súlade aj s čl. 35 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky, ktorý upravuje, že:
Každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť.
Zákon môže ustanoviť podmienky a obmedzenia výkonu určitých povolaní alebo činnosti.
Občania majú právo na prácu. Štát v primeranom rozsahu hmotne zabezpečuje občanov, ktorí nie z vlastnej viny nemôžu toto právo vykonávať. Podmienky stanoví zákon.
Zákon môže ustanoviť odchylnú úpravu práv uvedených v odseku 1 až 3 pre cudzincov.
V zmysle § 26 ods. 6 Zákona o pobyte cudzincov na udelenie povolenia na prechodný pobyt nemá cudzinec právny nárok, ak tento zákon neustanovuje inak.
Odvolací orgán - žalovaný po podrobnom preskúmaní odvolania, napadnutého rozhodnutia, ako aj spisového materiálu dospel k záveru, že nie je dôvod toto rozhodnutie meniť, ani ho rušiť, či vracať
na ďalšie konanie, ako to navrhuje účastník konania. Je tomu tak predovšetkým preto, že vady zistené odvolacím orgánom sa týkajú iba odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a nie jeho výroku.
Zákonným dôvodom na zamietnutie žiadosti účastníka konania bolo nesplnenie podmienky na udelenie resp. obnovenie povolenia na pobyt v zmysle § 26 ods. 2 písm. h/ zákona č. 48/2002 Z.z. zo spisového materiálu a vykonaného dokazovania je však nesporné, že účastník konania nesplnil pre obnovenie povolenia na pobyt podmienku preukázania zdaneného príjmu z podnikania, na ktoré mal toto povolenie udelené. Podľa §27 ods. 6 zákona č. 48/2002 Z.z. je cudzinec povinný k žiadosti obnovenie povolenia na prechodný pobyt na účel podnikania preukázať, že je schopný zo zdaneného príjmu z tohto podnikania uživiť seba, prípadne svoju rodinu; to neplatí, ak ide o cudzinca s dlhodobým pobytom.
Žalovaný mal za preukázané, že účastník konania mal udelené povolenie na prechodný pobyt na účel podnikanie od 16.02.2009. Dňa 17.02.2011 bolo účastníkovi konania obnovené povolenie na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky do 18.02.2012. Doterajšou podnikateľskou aktivitou na území Slovenskéj republiky nenapĺňal účel svojho prechodného pobytu, hoci mu bol daný dostatočný časový priestor na naplnenie účelu prechodného pobytu (obnovené povolenie). Za rok 2009 v spoločnosti ACS „Automatic Control System", s.r.o., (účastník konania sa stal konateľom tejto spoločnosti dňa 01.02.2010) uviedol výsledok hospodárenia pred zdanením stratu -567,37 EUR. V spoločnosti ACS Group s.r.o., kde sa (účastník konania stal konateľom dňa 11.12.2009) uviedol výsledok hospodárenia pred zdanením stratu -1,79 EUR. Účastník konania ako samostatne zárobkovo činná osoba (zapísaný do obchodného registra dňa 18.03.2009) v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2009 uviedol základ dane 551,37 EUR. Za rok 2010 spoločnosť ACS Group s.r.o. priznala hospodársky výsledok v sume 621,13 EUR. Z uvedeného vyplýva, že účastník konania v zmysle § 27 ods. 6 Zákona o pobyte cudzincov nie je schopný zo zdaneného príjmu z tohto podnikania uživiť seba.
Druhostupňový správny orgán poukázal na to, že podľa § 26 ods. 2 písm. h/ zákona č. 48/2002 Z. z. policajný útvar žiadosť o udelenie povolenia na prechodný pobyt zamietne ak účastník konania nespĺňa podmienky na udelenie povolenia na prechodný pobyt, v tomto prípade na obnovenie pobytu. S poukázaním na § 27 ods. 6 zákona č. 48/2002 Z. z. cudzinec je povinný k žiadosti o obnovenie povolenia na prechodný pobyt na účel podnikania preukázať, že je schopný zo zdaneného príjmu z tohto podnikania uživiť seba. Príslušný policajný útvar je povinný zo zákona skúmať splnenie podmienok daných zákonom, v tomto prípade zákonom č. 48/2002 Z. z. na území Slovenskej republiky. V prípade splnenia podmienok, policajný útvar udelí pobyt, v prípade nesplnenia podmienok, musí zo Zákona o pobyte cudzincov pobyt neudeliť. Nie je na ľubovôli policajných útvarov, či udelí, alebo neudelí pobyt. Policajný útvar skúma splnenie zákonom daných podmienok. V rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 1 Sža/15/2011 je uvedené, že suma zdaneného príjmu musí dosahovať najmenej výšku životného minima na každého člena rodiny vrátane cudzinca na každý mesiac pobytu. Výška životného minima bola podľa Zákona o životnom minime na rok 2010 185,38 EUR. Účastník konania pri obnove povolenia na prechodný pobyt za účelom podnikania na území Slovenskej republiky povinný preukázať finančné zabezpečenie. V rámci správnej úvahy účastník konania pre spoločnosť ACS “Automatic Control System", s.r.o. vykázal za zdaňovacie obdobie roku 2009 výsledok hospodárenia pred zdanením sumu 667,37 EUR, pre spoločnosť ACS Group, s.r.o. vykázal za zdaňovacie obdobie roku 2009 výsledok hospodárenia pred zdanením sumu -1,79 EUR a ako samostatne podnikajúca osoba fyzická osoba s obchodným menom K. O.. uviedol základ dane v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2009 sumu 551,37 EUR. V spoločnosti, ACS Group s.r.o. za zdaňovacie obdobie roku 2010 účastník konania priznal hospodársky výsledok v sume 621,13 EUR. V zmysle ustanovenia § 27 ods. 6 zákona č. 48/2002 Z. z. bol účastník konania povinný preukázať zdanený príjem minimálne vo výške 2.224,56 EUR. Táto suma je výsledkom súčinu životného minima za rok 2010 185,38 EUR a počtu 12 kalendárnych mesiacov v roku.
S odvolacími námietkami sa odvolací orgán vyrovnal tak, že jednotlivé paragrafové ustanovenia v zákone č. 48/2002 Z. z. nie sú nadradené iným ustanoveniam v tom istom zákone. To znamená, že § 27 je síce špecifickým paragrafom, ale nie je nadradený pre všeobecný § 25 a § 26 v zákone č. 48/2002 Z. z., nakoľko ide o jeden a ten istý zákon. Konkrétnejší zákon deroguje všeobecnejší zákon. Je to právny princíp pochádzajúci z rímskeho práva, ktorý znamená, že ak existuje rozpor medzi ustanoveniami dvoch právnych predpisov, prednosť má konkrétnejší právny predpis oproti všeobecnejšiemu. Toto pravidlo sa
uplatní, len pokiaľ sú to dva právne predpisy rovnakej právnej sily, inak sa uplatní pravidlo lex superior derogat legi inferiori (čo znamená, že vyšší zákon deroguje nižší). Je to právny princíp pochádzajúci tiež z rímskeho práva, ktorý znamená, že ak existuje rozpor medzi ustanoveniami dvoch právnych predpisov rôznej právnej sily, prednosť má predpis vyššej právnej sily (teda ústava má prednosť pred zákonom, zákon má prednosť pred vyhláškou atď....).
Žalovaný uzavrel, že účastník konania svojou doterajšou podnikateľskou činnosťou na území Slovenskej republiky nenapĺňal účel svojho prechodného pobytu. Celé obdobie od udelenia povolenia na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky nerozvíjal svoje podnikateľské aktivity, z čoho je zrejmé, že neplnil účel, na ktorý mu bolo udelené povolenie na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky, čo malo za následok nesplnenia podmienky pri obnove pobytu. Pri rozhodovaní o žiadosti o obnovenie povolenia na prechodný pobyt je správny orgán povinný prihliadať na okolnosti v zmysle § 26 ods. 1 zákona č. 48/2002 a podľa jeho názoru, že správny orgán prvého stupňa sa v napadnutom rozhodnutí s týmito okolnosťami vyporiadal dostatočne a v súlade so zákonom, preto, sa s príslušnou časťou tohto rozhodnutia bez výhrad stotožnil.
Uviedol, že dňa 01.01.2012 sa stal účinným nový zákon č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, preto sa zaoberal aj §131 ods. 10 Zákona o pobyte, kde konania začaté pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov; podľa tohto zákona sa dokončia iba vtedy, ak je to pre osobu priaznivejšie. V zmysle nového zákona o pobyte podľa § 34 ods. 6 štátny príslušník tretej krajiny je povinný k žiadosti o obnovenie prechodného pobytu podľa § 22 ods. 1 písm. b/ preukázať zdanený príjem z tohto podnikania za predchádzajúce zdaňovacie obdobie minimálne vo výške šesťdesiatnásobku životného minima; ak nepodnikal celé predchádzajúce obdobie, je povinný preukázať zdanený príjem vo výške päťnásobku životného minima za každý mesiac pobytu v predchádzajúcom zdaňovacom období. Pretože nový zákon o pobyte nie je pre účastníka konania priaznivejší bolo rozhodnuté podľa zákona č. 48/2002 Z.z..
Žalovaný mal za preukázané, že prvostupňový správny orgán vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, zaoberal sa Dohovorom o ochrane ľudských práv a slobôd a to čl. 8 ods. 1 Dohovoru má každý právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie. V zmysle čl. 8 ods. 2 Dohovoru, štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať, okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti, v záujme národnej bezpečnosti, verejnej; bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia a morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.
Z uvedeného teda vyplýva, že žalobca sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutí a postupu správnych orgánov podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p., ktorá upravuje rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov.
Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. - podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia - pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.
Podľa § 244 ods. 3 O.s.p. - rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
Žalobca v žalobe nezákonnosť rozhodnutia a postupu správnych orgánov vidí v tom, že vo veci rozhodli na základe nedostatočne zisteného stavu veci, vec nesprávne právne posúdili a rozhodnutie žalovaného je aj nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
Z predloženého administratívneho spisu, včítane evidenčnej karty cudzinca s prechodným pobytom vyplýva, že žalobcovi bolo udelené povolenie na prechodný pobyt za účelom podnikania a z výpisu Obchodného registra Okresného súdu Košice I., oddiel Firm., vložka č. 2387/V vyplýva obchodné meno: K. O., miesto podnikania: F. 3, H., s dátumom zápisu 18.03.2009 a ako predmet podnikania činnosti je kúpa tovaru na jeho predaj konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod). Z výpisu z Obchodného registra Košice I., oddielu Sro, vložka 24732/V, obchodné meno: ACS Group, s.r.o., so sídlom Kyjevská 3469/3, Michalovce vyplýva, že ide o spoločnosť s ručením obmedzeným, s predmetom činnosti sprostredkovateľská činnosť v oblasti obchodu, v oblasti služieb, v oblasti výroby, činnosť podnikateľských, organizačných a ekonomických poradcov, kúpa tovaru na účelu jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo konečným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod), služby súvisiace s počítačovým spracovaním údajov, reklama a marketingové služby, ktorého spoločníkom je R. J. a štatutárnym orgánom - konateľom je K. O., teda žalobca. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I., oddielu Sro, vložka č. 25844/V, vyplýva obchodné meno ACS Automatic Control System, s.r.o., so sídlom Kyjevská 3569/3, Michalovce, právna forma: spoločnosť s ručením obmedzeným, predmet činnosti počítačové služby, sprostredkovateľská činnosť v oblasti obchodu, sprostredkovateľská činnosť v oblasti obchodu... so spoločníkmi R. J. a A. H.., konateľ od 16.02.2010 žalobca. Z výpisu z obchodného registra samostatne podnikajúcich fyzických osôb vyplýva, že žalobca bol zapísaný na obchodné meno K. O. na základe živnostenského listu č. OžP- C/2008/122802 s dňom zápisu 18.03.2009.
Zákon č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov v znení neskoršieho predpisu v ustanovení § 18 upravuje, že povolenie na prechodný pobyt môže policajný útvar udeliť cudzincovi na účel a/ podnikania.
Pojem podnikania je v § 19 citovaného zákona definovaný tak, že povolenie na prechodný pobyt na účel podnikania môže policajný útvar udeliť cudzincovi na základe oprávnenia na základe vydaného podľa osobitného predpisu alebo cudzincovi, ktorý koná v mene obchodnej spoločnosti alebo družstva a nie je v pracovnoprávnom vzťahu k tejto spoločnosti alebo družstvu.
Z administratívneho spisu, výpovedí žalobcu pred prvostupňovým správnom orgánom ale aj na súde je nesporné, že tzv. prvé povolenie na prechodný pobyt žalobcovi bolo udelené za účelom podnikania podľa osobitného predpisu, teda živnostenského zákona.
Obnovenie povolania na prechodný pobyt Zákon o pobyte cudzincov upravuje v § 27 a podľa ods. 4 tohto ustanovenia policajný útvar zamietne žiadosť o povolenie obnovenia na prechodný pobyt okrem dôvodov uvedených v § 26 ods. 2 aj v prípade, ak manželia neviedli spoločný rodinný život, ak bolo povolenie na prechodný pobyt udelené na účel zlúčenia rodiny. Podľa ods. 5 tohto ustanovenia - na rozhodovanie o žiadosti na obnovenie povolenia na prechodný pobyt platia primerane ustanovenia § 25 a § 26, ak nie je ustanovené inak. Policajný útvar obnoví povolenie na prechodný pobyt podľa § 21 a § 22 ods. 2 po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom.
Zákon o pobyte cudzincov v § 26 ods. 1 písm. a/ upravuje, že policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie povolenia o prechodný pobyt prihliada na a/ verejný záujem, osobitne na bezpečnostné hľadisko, hospodárske potreby Slovenskej republiky, najmä na prínos podnikateľskej činnosti cudzinca pre hospodárstvo Slovenskej republiky a na verejné zdravie.
Podľa § 26 ods. 2 písm. h/ - policajný útvar žiadosť o udelenie povolenia na prechodný pobyt zamietne, ak cudzinec nespĺňa podmienky na udelenie povolenia na prechodný pobyt.
Podľa § 26 ods. 6 - na udelenie povolenia na prechodný pobyt nemá cudzinec právny nárok, ak tento zákon neustanovuje inak.
Z vyššie uvedených skutočností teda nepochybne vyplýva, že ak je cudzincovi udelené povolenie na prechodný pobyt za účelom podnikania ako fyzickej osobe, potom má vyvíjať podnikateľskú činnosť za účelom zisku tak, ako upravuje zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (Živnostenský zákon), ktorý v § 2 živnosť definuje tak, že živnosťou je sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku a za podmienok ustanovených týmto zákonom.
Žalobca v zmysle vydaného živnostenského oprávnenia živnosť nevykonával a za vykonávanie činnosti konateľa vo vyššie uvedených spoločnostiach nejde o podnikanie, na ktoré mu bolo udelené povolenie na prechodný pobyt, pretože Obchodný zákonník v § 2 ods. 1 upravuje, že podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonáva na samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť a za účelom dosiahnutia zisku. Podľa ods. 2 - podnikateľom podľa tohto zákona je a/ osoba zapísaná v obchodnom registri, b/ osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia, c/ osoba, ktorá podniká na základe iného, než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov, d/ fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia - sídlom právnickej osoby a miestom podnikania fyzickej osoby je adresa, ktorá je ako sídlo alebo miesto podnikania zapísaná v obchodnom registri alebo živnostenskom registri alebo v inej evidencii ustanovenej osobitným zákonom.
Ak teda žalobca svoju aktivitu na území Slovenskej republiky vyvíjal ako konateľ obchodných spoločností, v ktorých je konateľom, nie však spoločníkom, a zanedbal vlastné podnikanie na základe živnostenského listu, neplnil teda účel, na ktorý mu bolo udelené povolenie na prechodný pobyt. Sám v účastníckej výpovedi vypovedal, že povolenie na vykonávanie živnosti nezrušil, podáva však nulové daňové priznanie, pretože túto problematiku riešil aj s účtovníčkou, ktorá mu povedala, že to by bola zbytočná komplikácia, ak by tie isté súčiastky nakupoval ako živnostník a potom by ich predával spoločnosti ACS. Nič nestíha, pretože pracuje ako konateľ v uvedených spoločnostiach.
Z uvedeného je teda nepochybné, že v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky postupovali správne orgány, ak nevyhoveli žiadosti žalobcu o obnovenie povolenia na prechodný pobyt, pretože v konaní bolo nesporne preukázane, že účel, na ktorý mu bol prechodný pobyt udelený, a teda podnikanie na základe živnostenského oprávnenia nespĺňa tento účel. Aj keď sú rozhodnutia zbytočne zaťažené údajmi, ktoré pre posúdenie žiadosti žalobcu o obnovenie povolenia na prechodný pobyt sú nadbytočné, rozhodnutia boli vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a sú aj dostatočne odôvodnené.
Dôvodná je námietka žalobcu vo vzťahu k aplikácii zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, avšak toto pochybenie nemá vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí. Je nesporné, že žalobca nie je v pracovnoprávnom vzťahu a povinnosť poistenia mu jednoznačne vyplynula z novely Zákona o sociálnom poistení zákonom č. 543/2010 Z.z., ktorým sa menil a dopĺňal Zákon o sociálnom poistení s účinnosťou od 01.01.2011.
Krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. preskúmal rozhodnutie a postup správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe a dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením §250l ods. 2 O.s.p. a účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca v konaní nemal úspech a žalovaný aj pri úspechu v konaní zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania.
Senát krajského súdu vo veci rozhodol jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.