Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8CoP-184-2012.pdf
PDF · 97.31 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/184/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Agnesy Hricovej v právnej veci navrhovateľky T. N. nar. X.X.XXXX bývajúcej v M. T. Q. na Y. ul. č. XX zastúpenej JUDr. Martinom Kožiakom advokátom so sídlom v Košiciach na Murgašovej ul. č. 3 proti odporcovi Y. C. nar. XX.X.XXXX bývajúcemu v V. na I. ul. č. X v konaní o určenie otcovstva a o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému Y. N. nar. XX.X.XXXX bývajúcemu s matkou zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice - okolie o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 21.2.2012 č.k. 16C/38/2011-96 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o splatnosti dlhu na výživnom do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
M e n í rozsudok v napadnutom výroku o povinnosti odporcu nahradiť navrhovateľke trovy právneho zastúpenia tak, že odporca je povinný nahradiť navrhovateľke trovy právneho zastúpenia 64,41 Eur na účet jej právneho zástupcu do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Navrhovateľke nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zastavil konanie o určenie otcovstva k mal. Y., zveril maloletého do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok a zaviazal odporcu prispievať navrhovateľke na jeho výživu 56 Eur mesačne od 12.5.2011 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Dlžné výživné 60,60 Eur, ktoré odporcovi vzniklo za obdobie od 12.5.2011 do 1.2.2012 ho zaviazal zaplatiť navrhovateľke do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a zaviazal odporcu nahradiť navrhovateľke trovy konania v rozsahu 263,37 Eur na účet jej právneho zástupcu do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
O trovách konania rozhodol na základe návrhu navrhovateľky, aby jej odporca nahradil trovy konania v celkovom rozsahu 263,37 Eur za prevzatie a prípravu zastúpenia v roku 2011 v rozsahu 57 Eur, režijný paušál 7,41 Eur a za tri úkony vykonané pred súdom v roku 2012, každý po 58,69 Eur, a režijné paušály tri krát po 7,63 Eur. Zistený skutkový stav posúdil podľa § 151 ods. 1, § 142 ods. 3, § 146 ods. 2, § 149 O.s.p. a skonštatoval, že navrhovateľka spĺňa podmienky pre priznanie náhrady trov konania, pretože návrh na určenie otcovstva podala dôvodne a bola neúspešná len v časti určenia výživného, ktorého výška závisela od úvahy súdu.
Proti výroku o splatnosti dlžného výživného a o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie odporca s návrhom, aby ich odvolací súd zmenil tak, že mu povolí splácať dlh na výživnom s bežným výživným po 10 Eur mesačne a navrhovateľke neprizná náhradu trov konania. Vyjadril presvedčenie, že boli splnené podmienky pre aplikáciu § 150 O.s.p., pretože u neho existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. V tejto súvislosti poukázal na to, že k začatiu konania o určenie otcovstva vôbec nemuselo dôjsť, ak by mu navrhovateľka umožnila vidieť maloletého. Uviedol, že hneď potom, ako uvidel jeho fotografiu pristúpil k uznaniu svojho otcovstva, pretože maloletý sa na neho podobá. Namietal, že navrhovateľka nebola nútená splnomocniť na svoje zastupovanie právneho zástupcu, pretože jej bola v priebehu konania priznaná bezplatná právna pomoc. Konštatoval, že úkony právneho zástupcu neboli účelné, pretože sa nemohol vyjadriť, ani ovplyvniť skutkové okolnosti, ktoré tvorili podstatu konania o určenie otcovstva. Poznamenal, že za pochopiteľný by uznal len výdavok navrhovateľky za odborné spísanie návrhu. Zdôraznil, že je na tom finančne ešte horšie ako navrhovateľka. Uviedol, že mu po zaplatení výživného a všetkých pravidelných platieb ostane na vlastnú výživu len 100 Eur mesačne. Z uvedených dôvodov si už od rodičov musel v marci 2012 požičať 100 Eur.
Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhla, aby odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutých výrokoch, pretože je vecne správny a priznal jej trovy odvolacieho konania v rozsahu 66,32 Eur za vyjadrenie k odvolaniu odporcu a náhradu režijného paušálu. Poukázala na rozsah dlhu na výživnom, ktorý podľa jej názoru umožňuje odporcovi jeho jednorazové zaplatenie. Uviedla, že minimálne od 3.11.2011 vedel, že je otcom maloletého a odvtedy mu nič nebránilo prispievať na jeho výživu v primeranom rozsahu tak, aby mu nevznikol dlh na výživnom. Pokiaľ odporca žiadal o splácanie dlhu formou splátok poznamenala, že pri plnení vyživovacej povinnosti nebola zvýhodnená splátkami, ale musela uspokojovať potreby maloletého tak, ako vznikali. Nestotožnila sa s tvrdením odporcu, že zapríčinila konanie o určenie otcovstva a zdôraznila, že ak by bol pristúpil na súhlasné vyhlásenie, návrh by nemusela podať, a nemusela by využiť služby právneho zástupcu. Poprela tvrdenie odporcu, že by mu odmietala maloletého ukázať. Prezentovala názor, že pre určenie povinnosti nahradiť trovy konania je právne irelevantné tvrdenie odporcu o údajnej neúčelnosti právneho zastupovania v konaní o určenie otcovstva. Uviedla, že nárok na náhradu trov konania jej vzniká aj vtedy, ak si zvolí právneho zástupcu. Vyjadrila presvedčenie, že nie sú splnené podmienky pre aplikáciu § 150 O.s.p., pretože odporca je zamestnaný, kým ona je na rodičovskej dovolenke.
Kolízny opatrovník sa k odvolaniu odporcu nevyjadril.
Výroky rozsudku o zastavení konania o určenie otcovstva, o zverení mal. Y. do osobnej starostlivosti navrhovateľky a o určení výživného neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmania v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2 O.s.p.).
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd na základe odvolania odporcu preskúmal napadnuté výroky rozsudku súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré im predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav pokiaľ ide o výrok o dlhu na výživnom, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení, správne určil jeho rozsah a jeho splatnosť. Odvolací súd je toho presvedčenia, že vzhľadom k pomerom odporcu, ktorý je zamestnaný, výške dlhu 60,60 Eur a charakteru predmetu konania, ktorým je určenie výživného pre maloleté dieťa, by nebolo spravodlivé priznať výhodu splátok aj preto, že ide o výnimku zo zásady, že povinnosť uloženú v rozsudku treba splniť do 3 dní. Odvolací súd sa stotožnil s konštatovaním navrhovateľky, že odporca mohol očakávať určenie svojej vyživovacej povinnosti minimálne od času, keď uznal svoje otcovstvo k maloletému a pripraviť sa na zaplatenie eventuálneho dlhu na výživnom, odkladaním zanedbateľnej časti jeho príjmu. Odvolací súd
pri rozhodovaní o spôsobe zaplatenia dlhu na výživnom prihliadol aj na tú skutočnosť, že navrhovateľka pri uspokojovaní potrieb mal. Y. nebola zvýhodnená splátkami, ale musela ich uspokojovať postupne tak, ako vznikali a je účelné, aby dlžné výživné bolo zaplatené naraz, pretože umožňuje lepšie využitie peňažných prostriedkov v prospech mal. dieťaťa. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý výrok rozsudku ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. a podľa odseku dva citovaného zákonného ustanovenia sa obmedzil len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov.
Podľa § 220 O.s.p., súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).
Podľa § 113 ods. 2 O.s.p., s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o výchove a výžive maloletého dieťaťa.
Podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Podľa § 81 ods. 1 O.s.p., aj bez návrhu môže súd začať konanie vo veciach starostlivosti o maloletých, konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia alebo držania v ústave zdravotníckej starostlivosti, konanie o spôsobilosti na právne úkony, opatrovnícke konanie, konanie o vyhlásenie za mŕtveho, konanie o dedičstve a ďalšie konania, kde to pripúšťa zákon.
Podľa § 176 ods. 1 O.s.p., ak tento zákon neustanovuje inak, vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa vo veci samej rozhoduje rozsudkom o výchove a výžive maloletých detí, o styku rodičov s maloletými deťmi, o styku blízkych osôb s maloletými deťmi, o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu, o schválení dôležitých úkonov maloletého dieťaťa a o podstatných veciach, o ktorých sa rodičia nemôžu dohodnúť. Okrem toho sa rozhoduje rozsudkom o predĺžení ústavnej starostlivosti a pestúnskej starostlivosti po dosiahnutí plnoletosti dieťaťa a o zrušení rozhodnutia o takejto náhradnej starostlivosti.
Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého výroku o trovách konania dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ale nesprávne rozhodol, ak priznal navrhovateľke náhradu aj tých trov právneho zastúpenia, ktoré jej vznikli v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností a potom ako jej bol priznaný nárok na bezplatnú právnu pomoc. V posudzovanom prípade bolo predmetom konania vo veci samej určenie otcovstva k mal. Y. a s ním bolo zo zákona spojené konanie o výchove a výžive mal. dieťaťa (§ 113 ods. 2 O.s.p.). Konanie o výchove a výžive mal. dieťaťa je podľa 176 ods. 1 O.s.p. konaním starostlivosti súdu o maloletých, ktoré sa môže začať aj bez návrhu podľa § 81 ods. 1 O.s.p. (t.zn. aj postupom podľa § 113 ods. 2 O.s.p.), v ktorom účastníkom konania nepatrí právo na náhradu trov konania podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Z uvedených dôvodov je pre posúdenie úspechu účastníka konania rozhodujúci len výsledok sporového konania, t.j. konania o určenie otcovstva a nie aj výsledok spojeného konania o výchove a výžive maloletého dieťaťa, pretože v tejto časti účastníkom nepatrí právo na náhradu trov konania.
Z obsahu spisu vyplýva, že trovy konania navrhovateľky pozostávali z trov právneho zastupovania za prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady, za účasť na pojednávaniach konaných 7.2.2012 a 21.2.2012 a za písomné podanie na súd 17.2.2012. Zo zápisnice spísanej na Okresnom súde Košice II 7.2.2012 vyplýva, že odporca ako navrhovateľkou označený otec mal. dieťaťa prehlásil, že uznáva otcovstvo k mal. Y., ale až v konaní o určenie otcovstva podľa tretej domnienky. Z uznesenia Okresného súdu Košice II z 3.8.2011 č.k. 16C/38/2011-41 vyplýva, že súd ustanovil navrhovateľke na ochranu jej záujmov v konaní o určenie otcovstva zástupcu - Centrum právnej pomoci. Predmetné uznesenie navrhovateľka prevzala 10.8.2011. Z podania navrhovateľky doručeného súdu 5.8.2011 vyplýva, že 28.7.2011 splnomocnila na svoje zastupovanie JUDr. Martina Kožiaka.
Vzhľadom k tomu, že odporca uznal svoje otcovstvo až v rámci konania o určenie otcovstva podľa § 94 Zák. o rodine, zavinil, že konanie sa muselo zastaviť podľa § 108 O.s.p. Odvolací súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali tvrdenie odporcu, že pristúpil k uznaniu otcovstva až v rámci konania o určenie otcovstva v dôsledku účelového správania navrhovateľky. Práve naopak, odvolací súd nezistil žiadny logický dôvod, pre ktorý by navrhovateľka účelovo podávala návrh na určenie otcovstva na súd, keď sa už predtým snažila dohodnúť s odporcom na určení otcovstva podľa druhej domnienky, t.j. súhlasným vyhlásením rodičov. Nota bene odporca uznal svoje otcovstvo až potom, ako uvidel fotografiu maloletého na sociálnej sieti, a ani potom si neplnil svoje rodičovské povinnosti, aj keď mu v tom nebránili žiadne objektívne prekážky. Odvolací súd je toho presvedčenia, že ak by odporca mal skutočný záujem na vyriešení situácie, nesprával by sa pasívne, ale podnikol by v tomto smere kroky, v rámci ktorých sa mohol ešte pred podaním návrhu na určenie otcovstva presvedčiť o podobe maloletého na neho. Pokiaľ ide o účelnosť jednotlivých úkonov právnej služby, odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa o potrebe prevzatia a prípravy právneho zastúpenia vrátane prvej porady s klientkou na účelné uplatňovanie práva, pretože tento úkon bol potrebný pre zaujatie kvalifikovaného stanoviska k odmietavému postoju odporcu k uznaniu otcovstva. Na tomto závere nič nemení zistenie, že navrhovateľke bol v konaní priznaný nárok na bezplatnú právnu pomoc, a že odporca uznal otcovstvo k maloletému dieťaťu, pretože navrhovateľka si zvolila právneho zástupcu, ktorý prevzal jej zastúpenie a pripravil ho ešte predtým, ako jej súd priznal právo na bezplatnú právnu pomoc, a ako odporca pristúpil na uznanie svojho otcovstva. Pokiaľ odporca žiadal o aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p., odvolací súd poukazuje na to, že prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, ale aj v okolnostiach u účastníkov konania, napríklad v ich postoji v priebehu konania, v ich majetkových, sociálnych, osobných a ďalších pomeroch a treba vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia na majetkové pomery oprávneného účastníka. Odvolací súd vzhľadom na vyššie popísané okolnosti, ktoré viedli navrhovateľku k podaniu návrhu a na pomery navrhovateľky a odporcu dospel k presvedčeniu, že v predmetnej veci nie sú splnené podmienky pre aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p.. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že rozsah trov, ktoré má odporca nahradiť navrhovateľke nie je až taký vysoký, aby si ho zo svojho platu rušňovodiča nemohol dovoliť, a aby na neho pôsobil likvidačne. Od navrhovateľky, ktorá je na rodičovskej dovolenke by za týchto skutkových okolností nebolo spravodlivé žiadať, aby si musela znášať svoje trovy sama, ak jej ich vznik zapríčinil odporca svojím pasívnym a ľahostajným postojom k tak vážnej statusovej otázke akou je určenie otcovstva.
Pokiaľ ide o účasť právneho zástupcu na pojednávaniach konaných 7.2.2012 a 21.2.2012 a jeho písomné podanie zo 17.2.2012, odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k presvedčeniu, že za tieto úkony nepatrí navrhovateľke náhrada, pretože boli vykonané v rámci konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, v ktorom účastníkom nepatrí právo na náhradu trov konania podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Tento záver nevylučuje zistenie, že konanie o určenie otcovstva bolo právoplatne zastavené až 28.3.2012, pretože sa už od 7.2.2012, keď odporca uznal svoje otcovstvo, vykonávalo dokazovanie a prakticky realizovali všetky úkony len v rámci konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností.
Rozsah náhrady za prevzatie a prípravu zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom v roku 2011 je daný § 11 ods. 1 písm. a/ vyhl. MS č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhlášky), podľa ktorého je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami. Výpočtovým základom je podľa § 1 ods. 3 vyhlášky priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka (ďalej len "výpočtový základ"). Rozsah náhrady režijného paušálu je daný § 16 ods. 3 vyhlášky podľa ktorého možno od klienta požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Pretože priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky bola 741 Eur pre rok 2010, výpočtovým základom pre určenie základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2011 je 741 Eur, z ktorého 1/13 je 57 Eur a 1/100 je 7,41 Eur.
Z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil napadnutý výrok rozsudku o trovách konania tak, že navrhovateľke priznal náhradu trov právneho zastúpenia len za jeden úkon právnej pomoci, t.j. za prevzatie a prípravu zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom v rozsahu 57 Eur a náhradu režijného paušálu v rozsahu 7,41 Eur.
Podľa § 224 ods. 1 O.s.p., ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Pretože navrhovateľka bola v odvolacom konaní úspešná len v časti 64,41 Eur, ktoré si obhájila a odporca v časti 198,96 Eur, odvolací súd jej podľa § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré spočívali v trovách právneho zastúpenia. Odvolací súd pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania neprihliadol na to, že navrhovateľka si ubránila aj spôsob zaplatenia dlhu na výživnom, pretože ako už bolo vyššie uvedené, v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností nepatrí účastníkom právo na náhradu trov konania podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..
Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.