Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/62/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Mészárosa a sudcov JUDr. Dušana Eckera a JUDr. Petra Tótha, v trestnej veci proti obžalovanému Q. Z., pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr.zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. a) Tr.zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Trenčíne zo dňa 3. apríla 2012, sp. zn. , na verejnom zasadnutí konanom dňa 27. novembra 2012 v Trenčíne, takto

rozhodol:

Podľa , z r u š u je s a napadnutý rozsudok vo výroku o uloženom treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu.

Podľa sa obžalovaný Q. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. I., W. č. XXX/XX o d s u d z u j e

podľa § 200 ods. 2 Tr.zák. s prihliadnutím na § 38 ods. 2 Tr.zák. na trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr.zák. na výkon trestu odňatia slobody sa zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu v Trenčíne zo dňa 3.4.2012, sp.zn. , bol obžalovaný Q. Z. uznaný vinným pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr.zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. a) Tr.zák. na skutkovom základe, že dňa 10.augusta 2010 o 23.50 hod. v I. po predchádzajúcom telefonickom dohovore prišiel za poškodenou X. R. do bytu č. XX, na ulici G. č. X za účelom poskytnutia sexuálnych služieb od nej za peňažnú odplatu, kedy ho poškodená X. R. vpustila do tohto bytu a potom, čo od neho najskôr pýtala peniaze, obžalovaný ju utvrdzoval, že jej potom zaplatí a potom čo s jeho takýmto návrhom nesúhlasila bez toho, aby si toho poškodená X. R. všimla, vytiahol z vrecka krátkych nohavíc, ktoré mal vtom čase už vyzlečené skladací nožík, ktorého otvorenú čepeľ priložil k jej ľavému lícu a takouto hrozbou bezprostredného násilia ako aj následne tlačením rúk na jej telo v snahe vynútiť si od nej sex, donútil poškodenú X. R. k tomu, že táto z obavy o svoje zdravie a život napokon súhlasila s opakovaným orálnym sexuálnym stykom, keď obžalovaný pritom vnikal aj prstami svojej ruky do jej genitálií, pričom k zraneniu poškodenej nedošlo.

Za to bol odsúdený podľa § 200 ods. 2 Tr.zák. s prihliadnutím na § 38 ods. 2 Tr.zák. na trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov nepodmienečne, pre výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku ihneď po vyhlásení podal odvolanie obžalovaný Q. Z. čo do výroku o vine a treste. V písomných dôvodoch odvolania podaných prostredníctvom obhajcu namietal správnosť hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa s tým, že jediným dôkazom je výpoveď poškodenej, ktorá bez ďalších a podporných dôkazov nedala jasný logický, presvedčivý a vierohodný záver. Poukazoval, že tvrdenia poškodenej obsahujú rôzne verzie, tieto sú úplne odlišné od jednoznačných tvrdení obžalovaného, na ktorých vždy zotrval. Nie je ničím preukázané tvrdenie poškodenej, že obžalovaný jej priložil na líce nôž s tým, že obžalovaný použitie noža popiera. Teda má za to, že súd pochybil, keď dospel k záveru, že skutok sa stal a že obžalovaný je vinný zo spáchania tohto skutku. Tiež namietal prísnosť uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 10 rokov s poukazom na to, že dolná hranica trestu odňatia slobody pri trestnom čine podľa § 200 ods. 2 Tr.zák. je 7 rokov. Vzhľadom k týmto skutočnostiam žiadal zrušiť napadnutý rozsudok a obžalovaného spod obžaloby oslobodiť.

Zástupkyňa krajskej prokurátorky na verejnom zasadnutí navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Obhajca obžalovaného JUDr. Juraj Trokan sa v plnom rozsahu pridržal písomne podaného odvolania. Bol toho názoru, že súd prvého stupňa s poukazom na dôvody odvolania mal rešpektovať zásadu „in dubio pro reo“ a obžalovaného oslobodiť spod obžaloby.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí uviedol, že je nevinný, nič také nespravil a žiadal, aby bol oslobodený.

Krajský súd na podklade odvolania obžalovaného preskúmal podľa zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu, proti ktorým podal odvolanie a takto zistil, že odvolanie obžalovaného je z časti dôvodné, a to v časti týkajúcej sa uloženého trestu.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vo vzťahu k rozhodovaniu o vine a treste vykonal všetky dostupné a potrebné dôkazy, ktoré správne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu to ukladajú ustanovenia , , preto dospel k správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom, ktoré v súlade s ustanovením podrobne a vecne správne v napadnutom rozsudku odôvodnil. Okresný súd na hlavnom pojednávaní vykonal všetky potrebné dôkazy v záujme zistenia skutkového stavu veci a so zreteľom na vykonané dôkazy, na ktoré poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré na seba nadväzujú, navzájom sa podporujú a dopĺňajú, nemal ani odvolací súd pochybnosti o vierohodnosti a správnosti skutkových zistení okresného súdu v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku. Okresný súd svoje rozhodnutie oprel o vykonané dôkazy - predovšetkým o výpoveď poškodenej X. R., ktorá podrobne popísala priebeh skutkového deja a to opakovane, či už vo vyšetrovaní, ako aj na hlavnom pojednávaní, z ktorej potom správne vychádzal súd prvého stupňa pri ustálení skutkového stavu s tým záverom, že výpoveď poškodenej v plnej miere vyvrátila obhajobné prednesy obžalovaného. Tiež o tom, že obžalovaný pri fyzickom útoku voči poškodenej, keď ju pritlačil rukami na plecia, tento útok za účelom prekonania odporu a váhania poškodenej vyhovieť mu v sexuálnych službách zvýraznil použitím noža tak, ako to ustálil súd prvého stupňa, pričom tento nôž bol zaistený ako vecná stopa v rámci prebiehajúceho trestného konania.

Krajský súd sa tiež plne stotožnil s hodnotením vykonaných dôkazov, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní tak, ako to vyjadril súd prvého stupňa vo svojom rozsudku s tým, že poškodená X. R. v zásade v každej svojej výpovedi zhodne popísala spôsob a rozsah útoku voči jej osobe obžalovaným v súvislosti s poskytovaním sexuálnych služieb, pričom bola preukázaná hrozba bezprostredného násilia voči jej osobe tým, že obžalovaný ju tlačil rukami a tiež zdôraznil tento útok priložením skladacieho nožíka k jej ľavému lícu, pričom k poraneniu nedošlo. Z pohľadu hodnovernosti výpovede poškodenej R., ani krajský súd nezistil také skutočnosti, ktoré by mohli vyvodiť ten záver, ako to prezentovala obhajoba obžalovaného, že poškodená nehovorí pravdu a klame, v snahe obžalovanému poškodiť. Na základe týchto skutočností krajský súd má za to, že okresný súd správne ustálil skutkový stav s tým, že žalovaného skutku sa dopustil obžalovaný a tento skutok vykazuje všetky znaky trestného činu zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 ods. 2 písm. a) Tr.zák., § 138 písm. a) Tr.zák. t.j., že čin spáchal so zbraňou.

Krajský súd pokiaľ ide o uložený trest odňatia slobody obžalovanému podľa § 200 Tr.zák. s prihliadnutím na § 38 ods. 2 Tr.zák. vo výmere 10 rokov nepodmienečne so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, tento trest považuje za neprimerane prísny s tým, že neboli zohľadnené všetky okolnosti prípadu, predovšetkým osoba obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy v zmysle § 34 ods. 4 Tr.zák. K osobe obžalovaného ide o páchateľa, ktorý síce bol v roku 2007 právoplatne odsúdený pre iný trestný čin, avšak v súčasnej dobe sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený, v mieste bydliska v zásade požíva dobrú povesť a teda je možné uzavrieť, že na jeho nápravu v súlade s ustanovením § 34 Tr.zák. - základných zásad ukladania trestov, je možné na jeho prevýchovu pôsobiť aj trestom kratšieho trvania, t.j. trestnom odňatia slobody na samej dolnej hranici ustanovenia § 200 ods. 2 Tr.zák. Vzhľadom k týmto skutočnostiam, krajský súd po predchádzajúcom zrušení napadnutého rozsudku vo výroku o uloženom treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu rozhodol vo veci sám tak, že obžalovanému Q. Z. podľa§ 200 ods. 2 Tr.zák., s prihliadnutím na § 38 ods. 2 Tr.zák. uložil trest odňatia slobody na samej dolnej hranici tohto ustanovenia a to vo výmere 7 rokov a súčasne ho podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr.zák. zaradil na výkon tohto trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý by mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.