Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3CoE-230-2012.pdf
PDF · 77.33 KB
Case nature
Subarea
3CoE/230/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s. r. o., sídlo: Bratislava, Údernícka 5, IČO: 35 724 803, v konaní zastúpený advokátskou kanceláriou: TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, IČO: 36 613 843, proti povinnému: J. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom: L. E. XXXX/XX, S., exekúcii vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 60, o zastavení exekúcie a trovách exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Senica zo dňa 20.04.2012 pod č. k. 4Er/918/2010-15, EX 23041/10u takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu
v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.
Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanoveniami § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok"), § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“), § 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods.1 , § 53 ods. 1 a, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.2007, ako aj smernicou Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a citovaných rozsudkov Súdneho dvora (ES). Vecne dôvodil svoje rozhodnutie tým, že súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého poveril vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie v Bratislave pod sp. zn. II/2010-3733 zo dňa 28.09.2010, následne preskúmal zmluvu o bežnom účte č. XXXXXXXXXX, ktorá bola uzatvorená medzi účastníkmi exekučného konania dňa 15.03.2005, ako aj všeobecné obchodné podmienky a zistil, že v čl. 4.9 Všeobecných obchodných podmienok je obsiahnutá rozhodcovská doložka, ktorá znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak by vystupoval na strane žalovaného, a teda dospel k záveru, že takáto rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( v znení účinnom do 31.12.2007), pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Na základe týchto skutočností súd prvého stupňa v zmysle vyššie citovaných ustanovení exekučné konanie zastavil.
O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa v zmysle § 200 ods.2 Exekučného poriadku tak, že súdnemu exekútorovi trovy exekučného konania nepriznal, nakoľko si tento žiadne neuplatnil.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorým sa domáhal zrušenia napadnutého uznesenia a následného vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, namietajúc pritom predovšetkým nesprávnosť právneho posúdenia veci súdom prvého stupňa.
V podrobných dôvodoch odvolania uviedol, že súd prvého stupňa prekročil rámec preskúmavacej činnosti, ktorý mu zveril zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok v znení neskorších zmien a doplnení), keď dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou. Z ustanovení § 35 zák. č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní ( ďalej len „ZRK“) a § 159 O.s.p. tiež vyplýva, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu SR, a teda je prekážkou pre opätovné prejednanie veci. Takýto rozsudok je rovnako právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie aj vykonateľný, a teda je sám spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie. Ďalej uviedol, že ustanovenie § 45 ods.1,2 ZRK exekučnému súdu neumožňuje skúmať vecnú správnosť rozhodcovského rozhodnutia, teda hodnotiť skutkovú a právnu stránku prípadu a vykonávať k tomu potrebné dokazovanie a vydávať rozhodnutia vo veci samej. Ak by exekučný súd meritórne skúmal, či plnenie, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok je v súlade s hmotným právom, pôsobil by exekučný súd ako súd konajúci o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu, ktoré je exekučným titulom, čiže ako súd tretej inštancie. Rovnako predmetné ustanovenie neumožňuje exekučnému súdu skúmať zákonnosť procesného postupu rozhodcovského súdu. Ani z európskeho práva za súčasného stavu nemožno vyvodzovať záver, podľa ktorého by mal exekučný súd povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. Taktiež namietal, že v období do 31.12.2007 sa vzťahovali ustanovenia § 52 až 54 OZ len na kúpnu zmluvu, zmluvu u dielo a na iné zmluvy upravené v 8. časti OZ, ako aj na zmluvu podľa § 55 OZ, zmluva o úvere bola upravená len v Obchodnom zákonníku (ďalej len „ObZ“) a v Zákone o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. (ďalej len „ ZoSÚ“). V dôsledku toho sa podľa názoru odvolateľa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods.3 OZ, pričom právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej pred 01.01.2008 sa v súlade s § 261 ods.1 písm. b) ObZ teda spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov. Záverom uviedol, že namietaným postupom a rozhodovaním súdu dochádza k neoprávnenému zásahu do základného práva oprávneného na súdnu ochranu a k porušovaniu princípov právnej istoty, čím je oprávnenému znemožňované efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní, ktoré prebieha na podklade právom uznaného exekučného titulu, a zároveň takýto postup môže založiť zodpovednosť štátu za škodu.
K odvolaniu oprávneného sa vyjadril súdny exekútor, ktorý v podstate iba popisoval postup súdneho exekútora a exekučného súdu v zmysle Exekučného poriadku od návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie až po udelenie resp. neudelenie poverenia exekučným súdom pričom uviedol, že on sám nie je oprávnený rozhodovať o hmotnoprávnych nárokoch účastníkov exekučného konania a preto ani nemôže zaujať relevantné stanovisku k námietkam oprávneného.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len OSP), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 201, 204 OSP) proti uzneseniu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 202 OSP), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa (§ 212 ods. 1 a 2 OSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP), a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné a preto je nevyhnutné ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.).
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel totiž k záveru, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav, v dôsledku čoho oprávnenému odňal možnosť konať pred súdom.
Podľa § 157 ods.2 O.s.p. s poukazom na § 167 ods.2 O.s.p. v odôvodnení uznesenia súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Po preskúmaní obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa nemal pri rozhodovaní o zastavení exekúcie k dispozícii relevantné listiny, vychádzal len z rozhodcovského rozsudku, bez ďalších listín a dôkazov, ktoré by umožnili preskúmanie zmluvy o bežnom účte č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.03.2005, rozhodcovského rozsudku a platnosť rozhodcovskej doložky.
Z odôvodnenia preskúmavaného uznesenia vyplýva, že súd prvého stupňa založil odôvodnenie na skutočnosti, ktorá je mu zrejme známa z jeho rozhodovacej činnosti v obdobných prípadoch, kde vystupuje ako oprávnený spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o., a to tým, že zmluva o bežnom účte, ktorá bola uzatvorená medzi účastníkmi exekučného konania ( resp. medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným), ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky, v čl. 4.9 obsahuje rozhodcovskú doložku, ktorá je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( účinného do 31.12.2007), pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa.
Takéto odôvodnenie je však v rozpore so zisteným skutkovým stavom, nakoľko predmetná zmluva o bežnom účte č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.03.2005, ktorú súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia uvádza sa v celom spisovom materiály nenachádza. Preto pokiaľ súd prvého stupňa rozhodol o zastavení exekúcie a rozhodol aj o trovách súdneho exekútora, jeho rozhodnutie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pretože žiadne dokazovanie vo veci nevykonal.
Rozhodnutie o zastavení exekúcie je založené na skutkových zisteniach nemajúcich základ vo vykonanom dokazovaní, uznesenie súdu prvého stupňa je preto nepreskúmateľným a nezákonným, nakoľko nenapĺňa podmienky ustanovenia § 157 ods.2 O.s.p..
Uvedená skutočnosť, že došlo v konaní k procesnej vade podľa § 157 ods.2 O.s.p. ( § 167 ods.2 O.s.p. ) je okolnosťou, pre ktorú musí odvolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované za správne rozhodnutie a odvolací súd svojou činnosťou nemôže nahrádzať činnosť zverenú do výlučnej kompetencie súdu prvého stupňa.
Odvolací súd preto s poukazom na ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., napadnuté rozhodnutie zrušil v celom rozsahu a podľa ust. § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Úlohou súdu prvého stupňa bude v ďalšom konaní si zabezpečiť od súdneho exekútora resp. oprávneného doloženie listín osvedčujúcich existenciu zákonnosti exekučného titulu - rozhodcovskej zmluvy, a to zmluvu o bežnom účte č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 15.03.2005 a následne posúdiť najmä spôsob dojednania rozhodcovskej doložky s prihliadnutím na to, či rozhodnutie rozhodcovského súdu je v súlade s právnym poriadkom SR a či dojednaná rozhodcovská doložka je v súlade so zásadou rovnosti účastníkov. Ďalej bude potrebné náležite zdôvodniť svoje rozhodnutie a to aj pri opätovnom rozhodovaní o nevyhnutných trovách exekúcie, aby mohlo byť dostatočne preskúmateľné v merite, a aby sa mohol odvolací súd ním zaoberať a zaujať právny názor.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.