Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17CoP-126-2012.pdf
PDF · 83.39 KB
Case nature
Subarea
17CoP/126/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne vo veci starostlivosti súdu o maloletého O. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom u otca, dieťa matky O. O., nar. XX.XX.XXXX, t.č. bytom C. N. XX, zastúpenej M.. U. C., advokátkou so sídlom v D. W., P. XXX/XXX a otca O. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX/XX, U. F., zastúpeného N. T. Z., A. Z. XXX/XX, N., za účasti kolízneho opatrovníka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny A. N., pracovisko A., v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 3. októbra 2012, č.k. 6P/90/2012 - 39, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd uložil matke O. O., aby odovzdala maloletého O. O., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti otca O. O.. Návrh otca, aby súd predbežným opatrením uložil matke povinnosť prispievať na výživu maloletého výživným 26,65 Eur mesačne, zamietol. V rozhodnutí konštatoval, že otec maloletého sa návrhom vo veci samej domáha, aby súd maloletého O. zveril do jeho osobnej starostlivosti a matku zaviazal prispievať na jeho výživu minimálnym výživným v sume 26,65 Eur mesačne k rukám otca. V priebehu konania sa otec domáhal nariadenia predbežného opatrenia, ktorým žiadal, aby súd predbežným opatrením nariadil matke odovzdať maloletého do dočasnej starostlivosti otca a aby matku zaviazal prispievať na výživu maloletého minimálnym zákonným výživným. Návrh odôvodnil tým, že matka trpí naďalej popôrodnou psychickou poruchou - laktačnou psychózou, ktorá vyžaduje pravidelné a kontrolované užívanie liekov, pričom otec má podozrenie, že matka po odchode zo spoločnej domácnosti vysadila lieky, na ktoré je odkázaná a nachádza sa v takom zlom psychickom stave, že nie je schopná zabezpečiť riadnu starostlivosť o dieťa, čím je ohrozený fyzický a duševný vývoj maloletého. Súd prvého stupňa oboznámil predložené listinné dôkazy a dospel k záveru, že je v záujme maloletého, aby bol okamžite zverený do dočasnej osobnej starostlivosti otca. Uviedol, že oproti predchádzajúcemu návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré súd zamietol, otec poskytol súdu tvrdenia, ktoré vzbudzujú závažné pochybnosti o schopnosti matky postarať sa o dieťa, najmä pokiaľ ide o jej psychické problémy prameniace z popôrodnej psychickej poruchy. Matka mala ujsť od rodičov z domu, rodičia ju museli hľadať, pričom vôbec nespoznala svojho manžela, keď ju stretol. Lekárske správy ohľadom zdravotného stavu si súd pre krátkosť času nevyžiadal, avšak navrhovateľom tvrdené skutočnosti mal za osvedčené tým, že pracovníci kolízneho opatrovníka vykonali dva pokusy s časovým odstupom 10 dní o prešetrenie domácnosti, v ktorej matka aj s maloletým býva, no ani raz nebol v dome nikto zastihnutý a matka nedvíhala ani telefón, keď jej volali pracovníci kolízneho opatrovníka na telefónne číslo ňou uvedené. Matka sa na pojednávanie nedostavila, k návrhu vo veci samej sa písomne nevyjadrila. Úlohou súdu je chrániť maloletého; v danom prípade, pokiaľ by bol maloletý ponechaný v starostlivosti matky, ktorá sa správa neprimerane v dôsledku duševnej poruchy, neschopnosť matky postarať sa o maloletého by mohla vážne ohroziť zdravie a stabilný vývoj dieťaťa. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 102 ods. 1 a § 76 ods. 1 písm. a/ a b/ O.s.p. Návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia čo do uloženia povinnosti matke platiť na maloletého výživné
v zákonnej minimálnej výške zamietol z dôvodu, že otec v návrhu urgentnosť požiadavky na výživné nijako nezdôvodnil, pričom podľa § 76 ods. 1 písm. a/ O.s.p. súd predbežným opatrením uloží rodičovi povinnosť platiť na maloletého výživné iba v nevyhnutnej miere, a to iba vtedy, ak je výživa maloletého dieťaťa vážne ohrozená. V danom prípade z predložených dôkazov zistil, že výška čistého mesačného príjmu otca zo zamestnania predstavuje 953,89 Eur, z ktorého zárobku otec nepochybne dokáže pokryť všetky základné životné potreby maloletého, preto nie je potrebné, aby súd predbežným opatrením ukladal matke platiť na maloletého výživné, ktoré bude určené vo veci samej.
Proti uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka prostredníctvom právnej zástupkyne, ktorá žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie prvostupňového súdu zrušil. V odvolaní uviedla, že podľa jej vedomostí súd už v danej veci návrh na predbežné opatrenie zamietol, a preto vznáša námietku res iudicatea, nakoľko skutkové okolnosti sa od prvého rozhodnutia nezmenili. Poukázala ďalej na to, že matke dieťaťa do dnešného dňa nebolo súdom doručené ani len uznesenie súdu zo dňa 10.09.2012, ktorým by sa odporkyni ukladalo vyjadriť sa v určitej lehote k návrhu otca. Predvolanie na pojednávanie súd zasielal matke dieťaťa tak, že sa pojednávaní nemohla zúčastniť a aj uznesenie o nariadení predbežného opatrenia bolo doručené matke až na pojednávaní dňa 08.10.1012. Odporkyňa bola v čase od 15.08.2012 do 27.09.2012 hospitalizovaná v NsP A. N., a preto tvrdenia súdu o tom, že sa matka nedostavila na pojednávanie, ani sa nevyjadrila k návrhu, považuje za účelové. Uviedla, že súd prvého stupňa sa absolútne, bez dokazovania a vyjadrenia odporkyne stotožnil s vyjadrením navrhovateľa, ktorý uviedol nepravdivé a zavádzajúce informácie a preto súdom zamlčal i to, že matka maloletého je v nemocnici, hoci o tom vedel. Odporkyni nebolo umožnené uviesť pravdivé informácie, týkajúce sa starostlivosti o maloletého syna, o ktorého sa od narodenia svedomite stará a má k nemu vytvorené silné citové väzby. Uviedla, že predbežné opatrenie bolo vydané v rozpore s potrebami maloletého už aj preto, že v súčasnosti sa otec o dieťa nestará, má ho údajne opatrovateľka, ktorej meno však pred súdom nevedel uviesť a kde sa v súčasnosti maloleté dieťa nachádza, nikto nevie.
Otec v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal uznesenie prvostupňového súdu potvrdiť ako vecne správne. K námietke o existencii prekážky veci právoplatne rozhodnutej uviedol, že vznesená námietka je právne irelevantná, nakoľko skutkové okolnosti sa od prvého rozhodnutia, ktorým bol jeho návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnutý, podstatne zmenili, na čo poukázal vo svojom návrhu vo veci samej, ako aj v novom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. K ďalším tvrdeniam matky uviedol, že o jej zlom zdravotnom stave sa dozvedel sporadicky od ľudí z obce v čase, keď sa opakovane snažil o stretnutie so synom, pričom okolnosti, za ktorých došlo k ďalšiemu stretnutiu s manželkou, sú uvedené priamo v návrhu. Vzhľadom na odmietavé správanie svokrovcov voči nemu, ako aj skutočnosť, že vykonať šetrenie v rodine sa nepodarilo opakovane ani pracovníkom odboru sociálnych vecí a rodiny, mohol sa len domnievať, že zdravotný stav jeho manželky je natoľko vážny, že si vyžaduje ústavnú starostlivosť a túto svoju obavu vyjadril aj v konaní pred súdom. Podotkol, že nikdy nebolo a ani nie je v jeho záujme zneužívať zdravotný stav manželky vo svoj prospech, uvedomuje si, že z hľadiska liečby odporkyne sa jedná o dlhodobý proces, avšak jeho záujmom je zabezpečiť riadnu starostlivosť o maloleté dieťa. Tvrdenie právnej zástupkyne matky, že nikto nevie, kde sa maloleté dieťa v súčasnosti nachádza, označil za paradoxné, nakoľko zabezpečil starostlivosť o dieťa tak, že v čase, keď je v práci, sa o maloleté dieťa stará opatrovateľka, ktorej meno a adresu oznámil súdu, a to z dôvodu, že dohoda, ktorá existovala medzi ním a jeho sestrami, že mu pomôžu so starostlivosťou o dieťa v čase, keď si bude plniť pracovné povinnosti, bola zmarená práve pričinením rodiny odporkyne. Akékoľvek nedostatky v starostlivosti o dieťa zo strany otca neboli zistené a namietané ani pracovníkmi odboru sociálnych vecí. Zdôraznil, že matke umožňuje stretávať sa so synom vždy, keď o to prejaví záujem a taktiež jej nebráni zobrať dieťa do domu jej rodičov, takže dieťa ani v tomto smere nestráda.
Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že šetrením zo dňa 05.10.2012 zistil, že matka spolu s dieťaťom bývala u svojich rodičov v C. N., pričom šetrením bolo zistené, že o maloletého je riadne postarané, dieťa má vytvorené vhodné podmienky pre výchovu a starostlivosť. Matka je psychiatrická pacientka, v čase predošlých návštev nebola ním zastihnuteľná, pretože bola hospitalizovaná pre jej zhoršený zdravotný stav. Toho času je maloletý na základe nariadeného predbežného opatrenia v starostlivosti otca, pričom otec styk matke so synom, na základe ich vzájomnej dohody, umožňuje. Matka býva s dieťaťom v kontakte v týždni a niekedy cez celý víkend v mieste bydliska
svojich rodičov v C. N.. Keďže zamestnanie otca si vyžaduje viac času, v čase jeho neprítomnosti je dieťa v starostlivosti opatrovateľky, alebo sa vo veci starostlivosti dohodne s matkou dieťaťa.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie okresného súdu je potrebné v napadnutej časti výroku, ktorým súd uložil matke, aby odovzdala maloletého O. do osobnej starostlivosti otca, podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu. Výrok uznesenia, ktorým súd návrh otca na uloženie povinnosti matke prispievať na výživu maloletého zamietol, nebol napadnutý odvolaním, a preto nadobudol právoplatnosť.
Predbežné opatrenie možno vydať pred začatím konania (§ 74 O.s.p.) alebo po začatí konania (§ 102 O.s.p.). V oboch prípadoch je možné ho nariadiť z nasledujúcich dvoch dôvodov: jedným je dočasná úprava právnych pomerov účastníkov a druhým je zabezpečenie výkonu súdneho rozhodnutia, ak by mal byť ohrozený. Spoločným znakom oboch typov predbežných opatrení je ich predbežný (dočasný) charakter.
Pred nariadením predbežného opatrenia z dôvodu, že je potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov, súd predovšetkým zisťuje, či bola osvedčená existencia právneho vzťahu medzi účastníkmi, ktorá by si vyžadovala dočasnú úpravu, či táto dočasná úprava je potrebná, či sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav a či sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi, t.j., či účastník nie je obmedzený spôsobom neprimeraným povahe veci.
Potreba dočasnej úpravy pomerov ako predpokladu nariadenia predbežného opatrenia je daná najmä v prípade ochrany porušeného alebo ohrozeného práva. Toto zabezpečenie spočíva vo vytvorení situácie pre efektívne využitie procesných mechanizmov slúžiacich na to, aby sa pokračovalo v konaní bez ďalšieho porušovania alebo ohrozovania práva, o ochranu ktorého sa žiada v prípade, ak výrok predbežného opatrenia zabráni vzniku a rozširovaniu škody, inej ujmy alebo zhoršovaniu právnej pozície navrhovateľa do tej miery, že sa mu ešte oplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu alebo že obsah predbežného opatrenia do rozhodnutia vo veci samej vylúči vznik nenávratného stavu v právnych vzťahoch medzi účastníkmi alebo v nich nenapraviteľnej alebo ťažko nahraditeľnej ujmy. V prípadoch, týkajúcich sa maloletých detí, je úprava rodičovských práv predbežným opatrením opodstatnená v prípade, ak je to potrebné na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa, a to najmä uložením povinnosti do rozhodnutia vo veci samej platiť výživné v nevyhnutnej miere (§ 76 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) a odovzdaním dieťaťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti (§ 76 ods. 1 písm. b/ O.s.p.).
V prejednávanej veci sa otec domáhal nariadenia predbežného opatrenia z dôvodu, že matka maloletého dieťaťa trpí psychickým ochorením, podľa jeho názoru prestala brať potrebné lieky, podľa jeho vedomostí sa nachádza vo veľmi zlom psychickom stave, a preto má obavy, že matka pre svoje psychické ochorenie, ktoré sa vystupňovalo po jej odchode zo spoločnej domácnosti, nielenže nedokáže zabezpečiť dieťaťu plnohodnotnú starostlivosť, ale sama je na poskytnutie starostlivosti zo strany iných odkázaná.
Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že z predložených dôkazov nepochybne vyplýva, že matka maloletého po tom, čo odišla spolu s dieťaťom zo spoločnej domácnosti, objektívne nebola schopná osobne zabezpečovať starostlivosť o maloleté dieťa, keď sama potvrdila, že v období od 15.08. do 27.09.2012 bola hospitalizovaná v Nemocnici s poliklinikou v A. N., na psychiatrickom oddelení, o čom predložila súdu potvrdenie lekára. Svoje tvrdenie, že v súčasnosti je vyliečená, súdu nepreukázala žiadnym lekárskym potvrdením. Za takýchto okolností je odvolací súd toho názoru, že navrhovateľ dostatočne osvedčil svoju obavu z toho, že matka nie je schopná v súčasnej dobe zabezpečovať riadnu osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, ktorá je postačujúca preto, aby bolo nariadené navrhované predbežné opatrenie. Odvolací súd pritom zdôrazňuje, že sa jedná o úpravu iba dočasnú, pričom skúmanie toho, či matka maloletého dieťaťa sa nachádza naozaj v takom zlom zdravotnom stave, že nie je schopná sa o dieťa trvale osobne starať, sa bude zisťovať v konaní vo veci samej, kde si
súd vyžiada o zdravotnom stave matky potrebné lekárske nálezy, prípadne nariadi vo veci na zistenie tejto skutočnosti znalecké dokazovanie. Z uvedených dôvodov rozhodnutie prvostupňového súdu, ktorý vyslovil názor, že do rozhodnutia vo veci samej je v záujme dieťaťa, aby bolo dočasne zverené do osobnej starostlivosti otca, považoval odvolací súd za správne. Treba pritom taktiež poukázať na to, že matka na svojich rodičovských právach nie je ukrátená, otec matke umožňuje pravidelný styk s dieťaťom, čo potvrdila matka, ako aj kolízny opatrovník. V konaní taktiež nebolo preukázané, že by sa otec maloletého nedokázal o dieťa postarať, podľa správy kolízneho opatrovníka je dieťa v čase jeho neprítomnosti, keď otec je v zamestnaní, v starostlivosti opatrovateľky alebo sa otec vo veci starostlivosti dohodne s matkou dieťaťa.
Z uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie matky nepovažoval za dôvodné, a preto napadnuté uznesenie prvostupňového súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. v napadnutej časti potvrdil. Pre úplnosť odvolací súd k vznesenej námietke o prekážke res iudicatea uvádza, že v danom prípade táto námietka matky dieťaťa nebola opodstatnená, nakoľko otec požiadal o nariadenie nového predbežného opatrenia na základe iných skutkových tvrdení ako pri prvom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý bol súdom zamietnutý, keď dôvodom prvého návrhu na nariadenie predbežného opatrenia bola skutočnosť, že matka bránila otcovi vo výkone rodičovských práv a povinností a znemožňovala mu stretnúť sa s maloletým dieťaťom, zatiaľ čo dôvodom pre nariadenie druhého predbežného opatrenia bola obava z toho, že matka nedokáže dieťaťu zabezpečiť riadnu osobnú starostlivosť v dôsledku jej zlého zdravotného stavu.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .