Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5T-4-2010.pdf
PDF · 75.08 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-5T/4/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V, samosudkyňou Mgr. Marcelou Kosovou , v trestnej veci obž. O.. E. T., pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27.11.2012 v Bratislave, takto
rozhodol:
Podľa § 285 písm. d) Tr. por. súd
obžalovaného
E. T. nar. XX.XX.XXXX/XXXX v Q., trvale bytom Q., H. XX, t.č. v H. A. J.,
sa oslobodzuje
spod obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava V, zo dňa 12.01.2010, sp. zn. 3 Pv 357/09, pre skutok, že
dňa 12.07.1999 v Bratislave na Poloreckého ul. č. 1 na okresnom úrade práce požiadal o sprostredkovanie práce a priznanie podpory v nezamestnanosti, rozhodnutím č. XXXX/ XXXX/OSPT zo dňa 27.07.1999 mu Okresným úradom práce Bratislava V bola priznaná podpora v nezamestnanosti po dobu 9 mesiacov od 12.07.1999, obvinený sa však riadne zamestnal od 01.09.1999 do 13.04.2000 v SOU stavebné, Stará Vajnorská č. 14, Bratislava a v spol. Technické sklo, a. s. Bratislava od 01.05.2000 do 31.12.2000, v spol. Istrochem, a. s. v Bratislave od 16.02.2001 do 31.05.2001, Bratislava, v ktorých poberal mzdu, tieto skutočnosti Okresnému úradu práce zatajil, napriek tomu pri pravidelných hláseniach sa na uvedenom úrade predkladal potvrdenia o návštevách rôznych spoločností za účelom získania zamestnania, naďalej poberal podporu v nezamestnanosti v celkovej výške 1 320,45 € ( 39 780,- Sk), dňa 03.04.2000 požiadal na Okresnom úrade Bratislava V, odbore sociálnych vecí poskytnutie sociálnej pomoci - dávky sociálnej pomoci z dôvodu dočerpania podpory v nezamestnanosti, dňa 13.04.2000 bola priznaná rozhodnutím Okresného úradu Bratislava opakovaná dávka sociálnej pomoci obvinenému pod č. XXXXX/XXXX-I vo výške 1 615,- Sk, so zvýšením na 1 745,- Sk a 1 895,- Sk, tieto poberal do 30.09.2001, v danom čase riadne pracoval a predkladal pracovníkom okresného úradu potvrdenia o návštevách rôznych spoločností za účelom získania zamestnania, dávku poberal v dobe od 01.04.2000 do 30.09.2001 v celkovej výške 1 044,60 € (31 470,- Sk), týmto konaním spôsobil Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/a, Bratislava celkovú škodu vo výške 2 365,06 € (71 250,- Sk),
právne kvalifikovaný ako pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák.,
nakoľko obžalovaný nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava V podal dňa 12.01.2010 pod sp. zn. 3 Pv 357/09 obžalobu na obvineného O.. E. T. pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák.
Okresný súd Bratislava V vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní výsluchom obžalovaného O.. E. T., svedkyne Q. H., svedkyne E. T., svedka C. R., prečítaním znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria vypracovaného na obžalovaného, ako i prečítaním listinných dôkazov.
Obžalovaný O.. E. T. na hlavnom pojednávaní uviedol, že si samozrejme bol vedomý toho, že pokiaľ bol v pracovnom pomere, nemohol zároveň poberať dávky, ale v žiadnom pracovnom pomere nemal istotu stabilného zamestnania a vedel, že aj tak sa znovu bude musieť prihlásiť. Chodil na úrad práce a predkladal potvrdenia o tom, že si hľadá prácu, čo bola pravda, lebo tam, kde bol zamestnaný, vždy to boli spoločnosti, ktoré šli do likvidácie. Keby si našiel stabilnú prácu, bol by to úradu oznámil. Uviedol ďalej, že tým, že pracoval a zároveň poberal dávky si nijako nezvýšil svoj životný štandard. Spoločnosť podľa neho nie je perpetum mobile a o čo viac v spoločnosti figuruje ľudí, ktorí sa na nej priživujú o to viac je v spoločnosti ľudí, ktorí sa o seba musia postarať, aby vyžili. Z trestnoprávneho hľadiska sa necíti byť vinný. Kto dnes podľa neho zaručí človeku právo na prácu a dôstojný život, ktoré mu zaručuje ústava a ktoré boli v minulosti garantované.
Svedkyňa Q. H. na hlavnom pojednávaní uviedla, že skutočnosť, že obžalovaný mal súbeh evidencie a pracovného pomeru zistila na základe toho, že sa v rámci kontrolného programu robila duplicita rodných čísiel. Bolo teda zistené, že obžalovaný od 01.09.1999 do 31.03.2000 bol riadne zamestnaný, pričom v tom období poberal aj podporu v nezamestnanosti, čo úradu neoznámil.
Svedkyňa E. T. na hlavnom pojednávaní uviedla, že bolo zistené, že obžalovaný počas doby, keď poberal dávky v nezamestnanosti a v hmotnej núdzi bol zamestnaný, čo sa v tom čase ešte dopytom na Sociálnu poisťovňu zisťovať nedalo. Svedkyňa vypracovala rozhodnutie o pohľadávke a toto následne postúpila na finančné oddelenie.
Svedok C. R. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaný u neho nikdy reálne nebýval, na jeho adrese mal len prihlásený pobyt kvôli pošte. Poznali sa len zbežne, stretávali sa v jedálni pri obedoch.
S poukazom na obsah písomných podaní obžalovaného, ich formu, ako i s poukazom na správanie sa obžalovaného a jeho vyjadrenia na hlavných pojednávaniach boli súdom do konania pribratí znalci z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria za účelom skúmania duševného stavu obžalovaného O.. E. T.. Z prečítaného znaleckého posudku znalkýň E.. P. J. a E.. D. J. na hlavnom pojednávaní vyplýva, že obžalovaný trpí aj v minulosti trpel závažnou duševnou poruchou v pravom slova zmysle, konkrétne bludovou /paranoidnou/ poruchou. Táto choroba má zásadný vplyv na ovládacie a rozpoznávacie schopnosti, miera ich zníženia je rozsiahla, rovnajúca sa ich vymiznutiu. Obžalovaný nebol schopný rozpoznať nebezpečenstvo a protiprávnosť svojho konania. Obžalovaný nebol ani v čase skutku ani v súčasnosti schopný chápať zmysel trestného konania. Pobyt obžalovaného na slobode nie nebezpečný za podmienky dodržiavania liečebného režimu. Znalkyne konštatovali, že obžalovaný je hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení, po ukončení hospitalizácie odporučili pokračovať v liečbe ambulantnou formou pocitu.
Na základe takto vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že obžalovaný O.. E. T. svojím konaním opísaným v skutkovej vete rozsudku naplnil po objektívnej stránke zákonné znaky prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., avšak je tu absencia subjektívnej stránky, keďže pre svoju duševnú chorobu, ktorou trpel aj v čase spáchania činu inak trestného /prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák./ nemohol rozpoznať jeho protiprávnosť ani ovládať svoje konanie. Okresný súd na základe definovania jeho zdravotného stavu dospel k právnemu záveru, že obžalovaný je nepríčetný, a teda nie je za tento trestný čin trestne zodpovedný.
Okresný súd neuložil obžalovanému ochranné psychiatrické liečenie. Znalkyne v závere znaleckého posudku konštatovali, že obžalovaný je aktuálne hospitalizovaný na psychiatrii, pričom navrhli po jeho ukončení pokračovať v liečbe ambulantnou formou. Zároveň uviedli, že pobyt obžalovaného na slobode nie je nebezpečný za podmienky dodržiavania liečebného režimu.
Obžalovaný aktuálne vykonáva ústavnú psychiatrickú liečbu na základe rozhodnutia Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 1Nt 31/12 zo dňa 02.10.2012.
Podmienkou na obligatórne uloženie ochranného liečenia podľa § 73 ods. 1 Tr. zák. je náležité zistenie, že došlo k spáchaniu činu inak trestného a že jeho páchateľ nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný a jeho pobyt na slobode je nebezpečný. Nebezpečnosť pobytu obžalovaného na slobode treba posudzovať podľa stavu existujúceho v čase súdneho rozhodnutia, pričom je evidentné, že obžalovaný aktuálne vykonáva „vyššiu formu“ psychiatrického liečenie, keďže sa nachádza v súdom nariadenej ústavnej psychiatrickej liečbe. Okrem toho znalkyne v znaleckom posudku uviedli, že jeho pobyt na slobode môže byť nebezpečný v prípade nedodržania liečebného režimu a navrhli pokračovať po prepustení v ambulantnej forme liečenia. Okresný súd má za to, že nariaďovať obžalovanému ambulantnú psychiatrickú liečbu v tomto čase, kedy vykonáva iným súdom nariadenú ústavnú psychiatrickú liečbu by bolo úplne bezpredmetné a formálne rozhodnutie. Nie je možné ani uložiť obžalovanému ambulantnú liečbu tak, ako ju navrhli znalkyne, teda aby táto začala po ukončení liečby ústavnej, keďže súd nemôže uložiť takúto liečbu do budúcna s podmienkou ukončenia predchádzajúcej liečby, odhliadnuc od toho, že znalkyne uviedli, že jeho pobyt na slobode môže byť nebezpečný za určitých podmienok. Tieto podmienky ešte nenastali a ani nie je zrejmé, či niekedy nastanú.
S poukazom na hore uvedené súd oslobodil obžalovaného spod obžaloby pre skutok v nej uvedený, a to pre nedostatok jeho trestnej zodpovednosti bez toho, aby mu uložil ochranné liečenie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.