Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_6Co-214-2012.pdf
PDF · 77.61 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/214/2012
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa: Lawyer Partners, a. s., so sídlom v Bratislave, Prievozská 37, IČO: 35 944 471, zastúpený Advokátskou kanceláriou Chabadová s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pri starej prachárni 13, proti odporcovi: U. K., nar. X.X.XXXX, trvale bytom v I. T. H., S. XX, U.. Č.. O.. H., v konaní o zaplatenie 13,94 € s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie, č. k. 14C/249/2010-49 zo dňa 15.3.2012
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o trovách konania účastníkov.
N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi 13,94 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a nahradiť mu trovy konania vo výške 16,50 € na účet navrhovateľa č. 2039362753/0200 vedený vo VÚB a.s. do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Rozhodol tak o návrhu, ktorým sa navrhovateľ domáhal zaplatenia 420,-Sk (13,94 €) titulom nezaplatených koncesionárskych poplatkov voči pôvodnému veriteľovi Slovenskému rozhlasu, ktorý postúpil pohľadávku navrhovateľovi. V podanom návrhu navrhovateľ uviedol, že celkový nepremlčateľný dlh odporcu na koncesionárskych poplatkoch je 420,-Sk, pričom odporcu vyzval pred podaním návrhu na plnenie, avšak ten na výzvu nereagoval. S poukazom na ust. § 3 ods. 1, 2, 3, 4, 6, 8 písm. b, § 4a ods. 2, § 8 ods. 2,3 zák. č. 212/1995 Z.z. o koncesionárskych poplatkoch v znení neskorších predpisov návrhu vyhovel.
O trovách konania rozhodol podľa ust. § 150 ods. 2 O.s.p. a keďže v danom prípade sa jedná o drobný spor, priznal navrhovateľovi náhradu trov konania iba za zaplatený súdny poplatok vo výške 16,50 €. Nepriznal mu náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 81,79 € z dôvodu, že tieto niekoľkonásobne prevyšujú výšku samotnej žalovanej sumy 13,94 €. Zohľadnil pritom aj charakter žalovanej pohľadávky. Navrhovateľ vo veciach koncesionárskych poplatkov podal na príslušný súd hromadné množstvo žalôb na DVD nosiči, čím mal znížené náklady pri ich podaní, nejedná sa o individuálne založenú plnú moc právneho zástupcu pre konkrétny prípad. Jednotlivé podania (žaloby) sú obsahovo jednotné, vykazujú prvky štandardných až automatických postupov, kedy sa mení iba osoba odporcu a výška žalovanej sumy, čo možno považovať za výkon administratívnej agendy, preto zaviazal odporcu zaplatiť iba trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 €.
Proti tomuto rozsudku, čo do výroku o trovách konania, v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ a navrhol rozsudok v napadnutom výroku zmeniť tak, že súd zaviaže odporcu nahradiť mu trovy konania vo výške 81,79 €. Rozhodnutie súdu o znížení trov konania považuje za nesprávne. Aj keď právny poriadok
v súčasnosti umožňuje zníženie náhrady trov konania, žaloba bola podaná v čase, keď možnosť zníženia náhrady trov konania pri drobných sporoch nebola v právnom poriadku obsiahnutá a ak by súd konal riadne a včas, bez zbytočných prieťahov, bol by k rozhodnutiu dospel ešte v čase pred účinnosťou novely Občianskeho súdneho poriadku vykonanou zák. č. 384/2008 Z.z., ktorá nadobudla účinnosť dňa 15.10.2008. Návrh na začatie konania podal navrhovateľ ešte v roku 2006 je teda zrejmé, že začal vymáhanie pohľadávok prostredníctvom súdneho konania za právneho stavu, z ktorého vyplývala iná náhrada trov konania, ako tomu bolo v čase rozhodovania. Ak súd uvádza, žeby zastupovanie bolo pre advokáta zaujímavé aj v prípade, ak by sa dohodli na zníženej odmene, nejde o relevantné odôvodnenie a súd nemá právo posudzovať, aká odmena je ešte adekvátna, resp. výhodná, ani skúmať, koľko navrhovateľ advokátovi skutočne zaplatil. Náhrada trov konania, ktorú priznal súd, nepokrýva náklady na služby advokáta, ktoré poskytol do prijatia novely. Pred prijatím novely JUDr. Miroslav Pavelka ako vtedajší právny zástupca navrhovateľa preukázateľne poskytol tieto právne služby podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. : prevzatie a prípravu zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom a podanie žaloby na súd. Poukázal na to, že novela pôsobí retroaktívne, čo je v rozpore so zásadami právneho štátu, keďže ovplyvňuje súdne konania, ktoré boli začaté pred jej prijatím. V dôsledku jej aplikácie súdom dochádza k zásahu do základného práva navrhovateľa na súdnu ochranu, ako aj k zásahu do jeho základného práva na vlastníctvo, a to v zmysle Ústavy Slovenskej republiky, ako aj Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení jeho dodatkov. Zásah spočíva v tom, že právo navrhovateľa, ktoré si uplatňuje v konaní, nebude možné hájiť prostredníctvom advokáta, a to z toho dôvodu, že trovy konania neúspešný odporca nebude musieť nahradiť, resp. v tom, že už uhradené sumy za poskytovanie právnych služieb nebude mať nahradené. Je odôvodnené predpokladať, že z toho dôvodu sa odporcovia budú spoliehať na to, že ich veritelia dlhy v nízkych sumách nebudú vymáhať pre nerentabilnosť vedenia konania. Súdy by takto prispeli k nerešpektovaniu práva a podporili by neplatičov. Ak navrhovateľovi nebude priznaná náhrada trov konania v adekvátnej výške, bude sa domáhať ochrany základných práv pred Ústavným súdom a prípadne aj pred Európskym súdom pre ľudské práva a následne si uplatní náhradu vzniknutej škody voči štátu.
Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie navrhovateľa bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1,3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.
Rozsudok súdu prvého stupňa je v napadnutom výroku o trovách prvostupňového konania vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
V zmysle ust. § 150 ods. 2 O.s.p. v znení novely zák. č. 384/2008 Z.z., účinnej od 15.10.2008, ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.
Podľa ust. § 372p ods. 1 O.s.p. na konanie začaté pred 15.10.2008 sa použijú predpisy účinné od 15.10.2008, ak nie je ďalej ustanovené inak.
V zmysle vyššie citovanej zásady sa nové ustanovenia zákona aplikujú nielen v konaniach, ktoré boli začaté po účinnosti novely, ale aj v konaniach, ktoré boli začaté pred jej účinnosťou, ak nie je ďalej ustanovené inak. Ust. § 150 ods. 2 O.s.p. sa žiadna výnimka z uvedeného intertemporálneho ustanovenia netýka. Preto správne postupoval súd prvého stupňa, keď v čase rozhodovania aplikoval účinný právny predpis, t.j. ust. § 150 ods. 2 O.s.p.. V tomto smere je irelevantné, že trovy konania, o ktorých súd rozhoduje v zmysle tohto zákonného ustanovenia, vznikli ešte pred nadobudnutím účinnosti zák. č. 384/2008 Z.z., teda pred 15.10.2008, ktorým bola zavedená do Občianskeho súdneho poriadku možnosť zníženia náhrady trov konania v drobných sporoch. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že dôvody podľa ust. § 150 ods. 2 O.s.p. mohli byť predmetom aplikácie ust. § 150 ods. 1 O.s.p. pred doplnením citovaného ustanovenia o odsek 2. Z týchto dôvodov je odvolacia námietka ohľadne nemožnosti vzťahovať nové ust. § 150 ods. 2 O.s.p. na rozhodovanie o trovách konania na prejednávanú vec, v ktorej žaloba bola podaná v roku 2006, nedôvodná.
Vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade ide o drobný spor v zmysle ust. § 200ea O.s.p. a navrhovateľom požadované trovy konania vo výške 81,79 € sú neprimerané voči pohľadávke 13,94 €, keďže predstavujú takmer jej 6 násobok, boli splnené zákonné podmienky pre aplikáciu citovaného ust. § 150 ods. 2 O.s.p. súdom prvého stupňa.
Určenie rozsahu trov, ktoré sú primerané voči pohľadávke, je výsledkom úvahy súdu a keďže v prejednávanej veci úvaha nevybočila z medzí a hľadísk určených zákonom, nemožno postupu súdu, ktorým znížil trovy konania na sumu 16,50 €, predstavujúcich zaplatený súdny poplatok, vytknúť vecnú nesprávnosť. Súd totiž posudzoval primeranosť výšky trov konania vo vzťahu k výške navrhovateľom uplatnenej a súdom priznanej pohľadávky, pričom neprimeranosť trov konania v podstate znamená, že ich výška prekračuje hodnotu pohľadávky (viď rozhodnutie Ústavného súdu III. ÚS 125/2010). Touto zásadou sa riadil aj súd prvého stupňa a v tomto smere sú preto odvolacie námietky nedôvodné.
Správne súd prvého stupňa zobral do úvahy aj tú skutočnosť, že navrhovateľom uplatnené trovy konania sú neprimerané aj z dôvodu, že sa jedná o právne nenáročný spor, mnohonásobne typovo sa opakujúci u právneho zástupcu, nejde teda len o vzťah na základe individuálneho plnomocenstva pre predmetnú vec a vzhľadom na totožný právny problém a rovnaké podklady navrhovateľa je aj podľa názoru odvolacieho súdu pracnosť jednotlivých administratívnych prác, ale aj právna náročnosť jednotlivých úkonov právnej pomoci v jednotlivých veciach značne znížená. Vzhľadom na hromadné vybavovanie vecí sú určitým spôsobom znížené aj hotové výdavky. Aj vzhľadom na tieto okolnosti poskytovania právnej pomoci prichádza do úvahy možnosť použitia ust. § 150 ods. 2 O.s.p. a zníženia náhrady trov konania. Trovy súvisiace so zaplatením súdneho poplatku skutočne treba považovať za účelne vynaložené, ktorých zníženie neprichádza do úvahy ani s odvolaním sa na ust. § 150 ods. 2 O.s.p., pretože bez zaplatenia súdneho poplatku by súdne konanie nemohlo prebehnúť, avšak ohľadne ostatných trov vzniklých v tomto konaní je dôvodné ich nepriznanie tak, ako o tom rozhodol súd prvého stupňa.
Pokiaľ navrhovateľ namieta, že ak súd uvádza, žeby zastupovanie bolo pre advokáta zaujímavé aj v prípade, ak by sa dohodli na zníženej odmene a pokiaľ namieta, že súd nemá právo posudzovať, aká odmena je ešte adekvátna, resp. výhodná, ani skúmať koľko navrhovateľ advokátovi skutočne zaplatil, táto odvolacia námietka je nedôvodná, nakoľko prvostupňový súd takýmito dôvodmi zníženie trov konania neodôvodnil. Touto námietkou zrejme navrhovateľ reagoval na nepriznanie náhrady trov konania v súvislosti s iným súdnym konaním.
V prejednávanej veci súd prvého stupňa teda správne využil svoje moderačné právo, keď znížil trovy konania na sumu 16,50 €, pretože priznaním ďalších trov by ich výška nespĺňala požiadavku primeranosti voči pohľadávke.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd v súlade s ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. rozsudok prvostupňového súdu vo výroku o náhrade trov konania účastníkov potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania súd nepriznal, keďže navrhovateľ bol v odvolacom konaní neúspešný a úspešnému odporcovi trovy odvolacieho konania nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal senát jednohlasne ( § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Toto rozhodnutie prijal senát jednohlasne ( § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).