Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_5Cb-123-2011.pdf
PDF · 102.11 KB
Case nature
Area
Subarea
5Cb/123/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Dunajskej Strede pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v právnej veci navrhovateľa : W. C. X..H..E.., X. X. Š. XX, XXX XX W., G. : XXXXXXXX, zast. Advokátskou kanceláriou SOUKENÍK ŠTRPKA s.r.o., so sídlom Šoltésovej č. 14, Bratislava, proti odporkyni : M. A., A.. XX.XX.D., W. A.. F. Č.. XXXX/XX, t.č. na neznámom mieste, zastúpená súdom ustanoveným opatrovníkom P. T. X., o návrhu na zaplatenie istiny 1.282,25 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd pripúšťa , aby z konania na strane navrhovateľa vystúpila spoločnosť L. P. Y..X.., X. X. W. Č.. X, W., G. XXXXXXXX, a na jeho miesto do konania vstúpila spoločnosť W. C. X..H..E.., X. X. Š. XX, XXX XX W., G. : XXXXXXXX.
Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi istinu 1.252,40 € s úrokom z omeškania 8,5% ročne počnúc od 22.2.2008 až do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a .
Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi trovy konania titulom súdneho poplatku 88,-€ a trovy právneho zastúpenia v sume 274,59 € k rukám AK SOUKENÍK - ŠTRPKA s.r.o., do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Platobným rozkazom vydaným Okresným súdom v Dunajskej Strede dňa 26.7.2010, č.k. XXRob X/ XXXX-XX bola zaviazaná odporkyňa na zaplatenie pohľadávky 1.282,25 € s úrokom z omeškania 8,5% ročne zo sumy 1.282,25 € od 22.2.2008 až do zaplatenia, príslušnej zmluvnej pokuty ako aj k náhrade trov konania na tom právnom základe, ktorý dôvodil navrhovateľ písomným podaním , že medzi pôvodným veriteľom spoločnosťou L. P. a.s., ktorá neskôr pohľadávku postúpila na spoločnosť W. C. na základe rámcovej zmluvy o postúpení uzavretej dňa 30.9.2009, bol poskytnutý odporkyni úver na základe úverovej zmluvy uzavretej dňa XX.X.XXXX F. Č.. XXXXXXXXXX v celkovej výške 995,82 €, s dohodnutým úrokom vo výške 374,83 € s úhradou v mesačných splátkach v počte 36 vo výške 30,08 €, keď mala odporkyňa porušiť podmienky zmluvy, a okrem splátky vo výške 69,71 € uhradením 20.11.2007, ďalšie splátky neuhrádzala. Následne došlo k predčasnému ukončeniu zmluvného vzťahu, a navrhovateľ k dátumu 21.2.2008 sa domáhal zaplatenia celého dlhu , ktorý pozostával z vyššie uvedenej istiny, úroku dojednaného , časti neuhradeného, zmluvnej pokuty vo výške 29,84 € a poplatkov vo výške 35,12 €.
V zmysle § 29 ods. 6 O.s.p., súd ustanovil odporkyni na neznámom mieste opatrovníka pre toto konanie a to P. T. X..
Vo veci bolo vykonané dokazovanie , oboznámením sa listinnými dôkazmi zmluvou o úvere, zo dňa 4.9.2007, platobnou históriou, pred žalobnou upomienkou 5.1.2009, sadzobníka spoločnosti L. P. , na základe ktorých dôkazov súd zistil nasledovný skutkový stav veci :
Medzi účastníkmi konania pôvodným postupcom spoločnosťou L. P. Y..X.., a odporkyňou bola uzavretá zmluva o úvere dňa 14.9.2007, kde spoločnosť L. P. poskytla odporkyni úver vo výške 30.000,-Sk, ktoré mala splácať odporkyňa v počte 36 splátok, vo výške 1.193,-Sk, s dátumom z ktorej splátky 12.10.2007 a dátumom každej ďalšej platby vždy k 12.dňu toho-ktorého mesiaca s dojednanou ročnou percentuálnou mierou nákladov 24,46%. Navrhovateľ ako nebankový subjekt právnická osoba zapísaná v Obchodnom registri E. X. W. X Q. Q.O. XXX/D v rámci svojej podnikateľskej činnosti poskytuje aj úvery ako nebankový subjekt. Odporkyňa v tomto konaní vystupuje ako fyzická osoba - nepodnikateľ.
Podľa platobnej histórii bol vykonaný výber uvedenej hotovosti 14.9.2007, realizovaná platba 21.11.2007 vo výške 2.100,-Sk, keď v ďalšom úhrady zrealizované neboli.
Podľa § 52 ods. 1 až 3 Obč. zákonníka pltného od 1.4.2004 do 31.12.2007 definoval spotrebiteľské zmluvy ako kúpnu zmluvu, zmluva o dielo, alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona, a zmluva podľa § 55 , ak zmluvnými stranami sú na jednej strana dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej činnosti.
S účinnosťou od 1.1.2008 bola prijatá novela Obč. zákonníka č. 477/2008 Z.z., ktorá definoval spotrebiteľské zmluvy v ust. § 52 ods. 1 , že je to každá zmluva bez ohľadu na právnu formu uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V ust. v odseku 2 upravila, že ustanovenie o spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia upravujú právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody , ktorých obsahom alebo účelom je obchádzaný tohto ustanovenia, sú neplatné.
ktorá sa týkala odkúpenia mobilného telefónu, ktorú je možné považovať za kúpnu zmluvu v tejto časti, kde bola poskytnutá zvýhodnená kúpna cena 0,03 € s viazanosťou na 24
Slovenský právny poriadok upravoval postavenie ochranu spotrebiteľa najskôr v zákone č. 634/l992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, ktoré bol účinné od 31.12.l992 do 30.6.2007. Jeho ustanovenie § 23a s účinnosťou od 25.11.2004 do 30.6.2007 definovalo spotrebiteľské zmluvy ako zmluvy uzavreté podľa občianskeho , Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Nadväzne dňom 1.7.2007 nadobudol účinnosť nový zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. ktorý v pôvodnom znení v § 3 ods. 3 zakotvuje, že každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách,
Je nesporné, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 23a Zák.č. 634/l992 Zb. v znení od 25.11.2004, keďže ide o zmluvu, ktoré charakteristickým znakom je, že sa uzatváral vo viacerých prípadoch, a je z nej zrejmé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvnil. Zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda v zmysle právneho poriadku Slovenskej republiky spotrebiteľskou zmluvou.
Podľa § 53 ods. 1 až 4 Obč. zákonníka platného od 1.4.2004 do 31.12.2007 spotrebiteľské zmluvy spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa.
Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1 a 2 Obč. zákonníka zakotvil, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa (Ďalej len neprijateľná podmienka).
To neplatí, ak ide o predmet plnenia , cenu plnenia, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Ustanovenie § 53a sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné (§ 53 ods. 1 až 4 ). Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnu neplatnosť (§ 53 ods. 5 obč. zákona). V prípade predchádzajúci Obč. zákona podľa ods. 4 vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Spotrebiteľ z povahy veci súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby ako zmluvných podmienok mal iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich právnický jazyk, a ich rozsiahlosť, nemá možnosť či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Vždy treba vychádzať zo zásady „právo je umením dobrého a slušného“. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktorý vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba v formulárových zmlúv. ide o zmluvy uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený, a ktorý dodávateľ používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ z pravidla obsah zmluvy nemení. Obchodný zákonník používa v § 273 pojem všeobecné obchodné podmienky.
Podľa § 544 ods. 1 až 3 Obč. zákona, Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).
Účastníci konania si dojednali zmluvnú pokutu vo všeobecných obchodných podmienkach , ktoré mal sa stať súčasťou zmluvy a to v zmysle článku IV v prípade predčasného ukončenia úverovej zmluvy ako aj s poukazom na článok II písm. f/ Obchodných podmienok, s poukazom na ust. § 300 a nasl. Obch. zákonníka, a to vo výške 8,30 €, čo predstavuje 250,-Sk pre prípad, že ktorákoľvek mesačná
splátka alebo jej časť nebude zaplatená k dátumu splatnosti. Obchodný zákonník v ust. § 273 ods. 1 až 3 jedná o podmienkach dojednaných s odkazom na Všeobecné obchodné podmienky s tým, že časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na Všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmami organizáciami, alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzatvárajúcim zmluvu známe, alebo k návrhu priložené. Preto Všeobecné obchodné podmienky môžu byť jednak obchodné podmienky , ktoré sú všeobecne známe stranám, sú vypracované odbornými alebo záujmami organizáciami pre jednotlivé druhy tovarov, a sú veľmi rozšírené, zaberajú určitú oblasť, činnosti, ako sú všeobecne zasielateľské podmienky vypracované príslušnými združeniami, zasielateľov, a zásadne sa predpokladá , že pre podnikateľov sú tieto podmienky , kto podniká v tejto oblasti, a sa ho dotýkajú, sú všeobecne známe. Zákon predpokladá pred platnosť všeobecných obchodných podmienok len odkaz v zmluve v prípade takýchto podmienok. Nevyžaduje žiadne vyhlásenie strán zmluve, že všeobecné obchodné podmienky na ktoré sa odkazujú, sú im známe. Tieto podmienky sa nazývajú nepriame zmluvné podmienky. Iné obchodné podmienky , hoci majú ten istý cieľ ako všeobecné obchodné podmienky, t.j. určiť časť obsahu zmluvy, majú iný charakter, preto aj iný režim záväznosti. Iné podmienky uvedené v odseku 1 cit. ustanovenia, nemajú charakter všeobecne známych obchodných podmienok, lebo sa uplatňujú užšie vymedzenom prostredí. Preto odsek 1 vymedzuje podmienky, ich záväznosti prísnejšie, ako pri Všeobecných obchodných podmienkach. Aj tu musia zmluvné strany s týmito obchodnými podmienkami vyjadriť súhlas, ale na to, aby boli pre zmluvné strany záväzné, zákon vyžaduje, aby boli stranami uzavierajúcu zmluvu známe, alebo aby boli priložené v návrhu zmluvy. Preto tu ide o dva rôzne prípady. V prvom prípade zákon vychádza z toho, že aj iné obchodné podmienky , napríklad také, ktoré vypracovala používa iba jedna zmluvná strana, môžu byť dobre známe aj druhej strane, vtedy ak medzi zmluvnými stranami ide o dlhodobý zmluvný vzťah. V taktom prípade stačí, ak zmluva na takéto podmienky odkáže, a tieto sa stanú súčasťou zmluvy. V druhom prípade zákon predpokladá, že pôjde o obchodné podmienky, ktoré nie sú zmluvným stranám známe, a preto ako podmienku v záväznosti požaduje ich priloženie k zmluve. V žiadnom prípade sa tu nevystačí s iným riešením, napríklad s takým, že ich druhá strana dostane na nahliadnutie. V prípade rozporov zákon predpokladá , a uprednostňuje zmluvné dojednania pred obchodnými podmienkami. Pretože obchodné podmienky , ako nepriame zmluvné dojednania majú vo vzťahu k priamemu zmluvnému dojednaniu subscidiárnu povahu, t.j. dispozitívny charakter, a zmluvné strany môžu toto interpetačné pravidlo vylúčiť. Výlučne v obchodnom styku sú stanovené zmluvné formuláre, ako typ tzv. diktovaných zmlúv, na ktoré odkazuje § 273 ods. 3, ktoré môže adresát len prijať, alebo tiež neprijať, pričom sa vystavuje riziku vzniku niektorých nepríjemných následkov, v dôsledku absencie zmluvného vzťahu. Zásadne platí, že kogentnými ustanoveniami sú ods. 1 § 273 a ostatné sú dispozitívne. Vychádzajúc z dikcie ust. § 544 ods. 2 Obč. zákona, ktoré ustanovenia výlučne upravujú zmluvnú pokutu, platí, že zmluvná pokuta môže byť dojednaná len písomne, kde musí byť určená výška pokuty, alebo spôsob určenia. Súd mal za to, že dojednanie zmluvnej pokuty vo Všeobecných obchodných podmienkach , ktoré by mali byť známe účastníkovi spotrebiteľskej zmluvy , ako spotrebiteľovi, nie je písomne uzavretá zmluva na dojednanie zmluvnej pokuty, keď všeobecné zmluvné podmienky neboli podpísané odporkyňou, nie je zrejmé, či s nimi takto mohla byť riadne oboznámená, aj vzhľadom na veľmi drobné písmená Všeobecných obchodných podmienok, ťažko čitateľné, ktoré sťažujú možnosť oboznámenia sa s týmito podmienkami pri uzatváraní zmluvy, na ktoré už existujú rozhodnutie Európskeho súdneho dvora, ktoré považujú takéto zmluvy za neplatné. Keďže nebola riadne splnená podmienka dojednania individuálnej zmluvnej pokuty v zmluve, súd návrh v časti zaplatenia zmluvnej pokuty v celom rozsahu zamietol pre nesplnenie podmienok stanovených v zákone, dojednania zmluvnej pokuty písomne v zmluve. Pokiaľ navrhovateľ skryl dojednanie o zmluvnej pokute do Všeobecných obchodných podmienok bez toho, aby samotnej zmluve osobitne dal možnosť na dojednanie na požadovanie zmluvnej pokuty zúčastnenou osobou, a na to upozornil, nie je možné mu nárok priznať pre rozpor so zásadami podctivého obchodného styku, čo bolo dôvodom na zamietnutie návrhu v tejto časti. Zo všeobecných obchodných podmienok pripojených v spise nie je zrejmé, či sa s nimi odporca oboznámil, keďže nie sú podpísané. Sú zložito formulované malými písmenami písané, kde skryl navrhovateľ dojednanie pre spotrebiteľa, ktoré sú pre spotrebiteľa jednoznačne takto nevýhodné, a už predpokladal , že mu uniknú pozornosti vo všeobecných obchodných podmienkach. Preto takémuto konaniu nie je možné priznať právnu ochranu pre rozpor zo zásadami podstivého obchodného styku (Rozhodnutia E. X. I. N. T. XX.X.XXXX X..N.. XXC XXX/XXXX F.Q. H. Č. XX/XXXX).
Vzhľadom na skutočnosť, že nárok navrhovateľa čo do zaplatenia istiny dojednaného úroku poplatkov bol dôvodný, keď odporkyňa porušila podmienky spotrebiteľskej zmluvy, ktorá spĺňala náležitosti zákona
v rozhodnom čase, súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie jednak istiny ako aj dojednaných úrokov , ktoré boli pevne stanovené v zmluve.
Pokiaľ ide o príslušenstvo pohľadávky súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie úrokov z omeškania s poukazom na § 517 ods. 1 a 2 Obč. zákona v spojitosti s § 3 Nariadenia SNR č. 87/l995 v zmysle novely č. 586/2008 Z.z., ktorý stanovuje výšku úroku z omeškania ako 8percenutálnych bodov vyššiu, než ako je úroková sadzba stanovená Európskou centrálnou bankou v čase omeškania sa dlžníka. Keďže k omeškaniu došlo 22.2.2008, výška úroku z omeškania činila 4,25% x 2 = % = 8,5%.
Podľa § 142 ods. 3 O.s.p. súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania v plnej výške, keďže jeho neúspech spočíval v nepatrnej časti uplatneného nároku čo do zmluvnej pokuty. Trovy konania predstavujú súdny poplatok z návrhu v sume 88,-€ podľa položky 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov, 6% z hodnoty konania, najmenej 16,50 € a trovy právneho zastúpenia za tri úkony právnej pomoci (prevzatie veci 12.12.2008 , spísanie návrhu 15.1.2009, a pred žalobná upomienka 5.1.2009). Jeden úkon právnej pomoci podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov činí 71,37 € x 3 = 214,11 €. Advokát si uplatnil hotové náklady formou režijného paušálu podľa § 15 a § 16 ods. 3 cit. vyhlášky, 1/100-inu z výpočtového základu stanovené podľa § 1 ods. 1 cit. vyhlášky. Výška výpočtového základu v roku 2008 činila 17.850,-Sk z toho 1/100-ina činí 178,- Sk, po prepočítaní na eura 5,9€. Výška výpočtového základu v roku 2009 činila 695,-€ z toho 1/100- ina činí 6,95 €.
Podľa § 18 ods. 1 cit. Vyhlášky si advokát uplatnil daň z pridanej hodnoty( ďalej len DPH) , pričom v prípade úkonov do 31.5.2009 prislúcha daň len z odmeny. DPH. V roku 2009 a 2008 činila 19%, zo sumy 214,11 € 19% činí 40,63€.Celkom trovy právneho zastúpenia 274,59€.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave ( § 204 ods. 1/ O.s.p. ).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O.s.p. ).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1/ O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 12,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože vykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( §205a)
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 205 ods.3/ O.s.p. ).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedia sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( § 251 ods. 2 O.s.p. ).