Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_9CoE-246-2012.pdf
PDF · 69.58 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoE/246/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v právnej veci výkonu rozhodnutia oprávneného: M. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., R. XXXX/X, proti povinnému: O. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., B. XX, o výkon rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa N. V., nar. XX.XX.XXXX, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č.k. 26Em/3/2012-9 zo dňa 27. apríla 2012, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdzuje.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa ustanovil maloletej N. V. opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave, aby maloleté dieťa zastupoval v právnej veci výkonu rozhodnutia o výchove maloletej. Oprávnená sa v tomto konaní domáha nariadenia výkonu rozhodnutia, a to odňatím dieťaťa povinnému, nakoľko maloletá od 16.02.2012 býva v rozpore s rozsudkom OS Trnava č.k. 24C/96/2007-129 (ktorým bolo rozhodnuté o zverení maloletej oprávnenej) u povinného, pričom oprávnená ju odvtedy videla iba jedenkrát. Nakoľko v tomto konaní existuje medzi rodičmi maloletej kolízia záujmov v zmysle § 31 ods. 2 zákona 36/2005 Z.z. o rodine, ustanovil súd maloletej kolízneho opatrovníka ÚPSVaR v Trnave.
Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie oprávnená a žiadala o jeho zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie súdu prvého stupňa. Uviedla, že ÚPSVaR v Trnave si neplní svoje povinnosti vo veci starostlivosti o maloletú, oprávnená má obavu, že takéto správanie bude pokračovať aj v tomto konaní. V konaní vedenom na Okresnom súde Trnava sp. zn. 37P/21/2011 ÚPSVaR v Trnave nezaložil do spisu dokument o situácii v domácnosti oprávnenej vyhotovený ÚPSVaR v Trenčíne, čo spôsobilo, že v spise sa nachádzali len tvrdenia povinného a maloletá bola predbežným opatrením zverená do starostlivosti otca. ÚPSVaR v Trnave svojou nečinnosťou spôsobil závažné rozhodnutie, ktorým bolo dieťa zverené do starostlivosti povinného. ÚPSVaR v Trnave sa jej nejaví ako vhodný opatrovník, nakoľko má dôvodnú pochybnosť o jeho nezaujatosti vo vzťahu k jej rodine, nakoľko ona aj jej manžel sú moslimovia. Tiež namietala všeobecnú formuláciu petitu napadnutého uznesenia, pretože v rozpore s ustanovením § 192 ods. 2 neuvádza rozsah opatrovníckych práv a povinností.
K odvolaniu oprávnenej sa vyjadril kolízny opatrovník Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave, ktorý ponechal rozhodnutie na zvážení odvolacieho súdu.
K odvolaniu oprávnenej sa vyjadril aj povinný, ktorý žiadal napadnuté uznesenie potvrdiť. Výkon funkcie kolízneho opatrovníka ÚPSVaR v Trnave považoval za riadny, zodpovedný a vykonávaný s plnou vážnosťou, so zachovaním absolútneho odborného a profesionálneho prístupu k maloletému dieťaťu. Žiadosť oprávnenej na zmenu kolízneho opatrovníka (ÚPSVaR v Trenčíne) pokladal za účelovú, bezdôvodnú a zbytočnú, s cieľom robiť prieťahy v konaní o zmene úpravy styku s maloletou N.
vedenej pod sp. zn. 37P/21/2011, v ktorom sa domáha zverenia maloletej do jeho starostlivosti a v ktorom bola predbežným opatrením maloletá dočasne zverená do jeho starostlivosti. Ďalej sa podrobne vyjadroval k veci samej, opisoval dôvody na zmenu výchovného prostredia maloletej, zdôraznil, že oprávnená písomne súhlasila s odovzdaním maloletej do jeho starostlivosti, vyjadril presvedčenie, že jeho domácnosť je miesto, kde sa maloletá cíti výborne a kde chce žiť a vyrastať.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len OSP), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 201, 204 OSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa (§ 212 ods. 2 písm. a) OSP) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.).
Podľa § 31 ods. 2 Zákona o rodine (zákona 36/2005 Z.z.) žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať (ďalej len „kolízny opatrovník“).
V zmysle právnej úpravy zákona o rodine dôvodom na ustanovenie tzv. kolízneho opatrovníka je potenciálna možnosť, že by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičom a maloletým dieťaťom, prípadne medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom. Nevyžaduje sa teda už existujúca kolízia záujmov, stačí možnosť jej existencie. Tá je v zmysle judikatúry daná vždy, ak ide o konanie, v ktorom sú účastníkmi aj rodič, aj maloleté dieťa. Kolízneho opatrovníka možno ustanoviť pre konkrétne konanie alebo pre určitý právny úkon.
V predmetnej veci je nesporné, že maloletej N. V. bolo potrebné pre toto konanie (výkon rozhodnutia o zverení maloletej) ustanoviť kolízneho opatrovníka, nakoľko nemohla byť v konaní zastúpená svojimi zákonnými zástupcami, pretože ako matka tak aj otec sú účastníkmi tohto konania (ako oprávnená a povinný). Oprávnená však v odvolaní namieta ustanovenie ÚPSVaR v Trnave za kolízneho opatrovníka, nakoľko sa domnieva, že tento je voči nej a jej rodine zaujatý z dôvodu, že je moslimka. Odvolací súd nezistil žiadne skutkové okolnosti, ktoré by tomuto nasvedčovali. ÚPSVaR v Trnave je štátny orgán, ktorý musí pristupovať nezaujato ku každému prípadu. Z danej veci nevyplýva, že by niektorí konkrétni zamestnanci ÚPSVaR v Trnave mali akýkoľvek vzťah k predmetnej veci, účastníkom alebo ich zástupcom, ktorý by im bránil vykonávať funkciu kolízneho opatrovníka nestranne. Z tohto dôvodu odvolací súd nevzhliadol dôvod na ustanovenie iného kolízneho opatrovníka a to aj z hľadiska hospodárnosti konania, nakoľko maloletá N. býva toho času (na základe predbežného opatrenia) v H..
Námietku oprávnenej, že výrok napadnutého uznesenia je formulovaný len všeobecne a v rozpore s ustanovením § 192 ods. 2 OSP neuvádza rozsah opatrovníckych práv a povinností, považoval odvolací súd za neopodstatnenú. Predmetný výrok je dostatočne určitý, nakoľko ustanovuje kolízneho opatrovníka pre konkrétne konanie (26Em/3/2012 o výkon rozhodnutia o výchove maloletej) a tento je oprávnený vykonávať všetky úkony v tomto konaní, na ktoré zákon oprávňuje účastníka, ktorého kolízny opatrovník zastupuje. Obmedzenie len na niektoré úkony v konaní by nebolo možné a ani zmysluplné a účelné, nakoľko zastúpený účastník tieto úkony nemôže vykonať sám, nemôže ich vykonať ani jeho zákonný zástupca pre kolíziu záujmov, a teda by bolo potrebné ustanovovať viacerých kolíznych opatrovníkov, čo za danej právnej úpravy nie je ani možné.
Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil.
Poučenie:
Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.