Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoPr/2/2012

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: R. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX D., zastúpený C.. N. L., K., so sídlom v U. G. U. H., U. E. XX, proti odporcovi: W., E., so sídlom U. G. U. H., L. XXXX/XX, R..: XX XXX XXX, zastúpenému K. L. I., T. K. D. E., so sídlom R., H. XX, o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 15.05.2012, č.k. -57, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu v napadnutej časti výroku o trovách konania m e n í tak, že žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením okresný súd zastavil konanie. Navrhovateľa zaviazal nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 332,54 Eur, k rukám právneho zástupcu odporcu, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. V rozhodnutí konštatoval, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 29.11.2011, doručené 16.12.2011 je neplatné a pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným naďalej trvá. Podaním doručeným súdu dňa 14.05.2012 zobral navrhovateľ svoj návrh v celom rozsahu späť z dôvodu, že medzi účastníkmi došlo k dohode, a preto súd konanie podľa až 3 zastavil. O trovách konania rozhodol podľa veta prvá tak, že navrhovateľa zaviazal zaplatiť odporcovi náhradu trov konania s odôvodnením, že navrhovateľ vzal svoj návrh späť bez zavinenia odporcu, preto z procesného hľadiska platí, že zavinil zastavenie konania. Odporcovi priznal náhradu trov konania v celkovej sume 332,54 Eur.

Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý žiadal, aby odvolací súd uznesenie prvostupňového súdu vo výroku o trovách konania zrušil ako nedôvodné. Poukázal na to, že odporca po zistení, že navrhovateľ podal na okresný súd žalobu o neplatnosť okamžitého zrušenia pracovného pomeru oznámil navrhovateľovi, že je ochotný sa s ním v tejto veci dohodnúť. Z tohto dôvodu začali právni zástupcovia oboch strán konať o uzavretí mimosúdnej dohody a výsledkom týchto konaní bolo, že odporca uznal neplatnosť okamžitého zrušenia pracovného pomeru a následne bolo dohodnuté skončenie tohto pracovného pomeru dohodou. Zároveň sa dohodli i ďalšie náležitosti vyplývajúce z ukončenia pracovného pomeru. Ako deň skončenia pracovnej činnosti dohodou bol vzájomne stanovený deň 01.03.2012. Nakoľko v tento deň neboli splnené všetky ostatné podmienky vyplývajúce z ukončenia pracovného pomeru odporcom, nebolo možné ešte návrh zobrať späť. Z uvedených dôvodov nie je pravdivé tvrdenie odporcu, že o späťvzatí návrhu nemal žiadnu vedomosť, nakoľko práve toto bola ich hlavná požiadavka. Ku konečnému vyporiadaniu, teda k vzájomnej dohode došlo až začiatkom mája 2012, po tomto zobral navrhovateľ návrh na začatie konania späť. Z uvedeného vyplýva, že návrh bol podaný dôvodne a práve zmena správania odporcu, spočívajúca v tom, že súhlasil s ukončením pracovného pomeru dohodou a s vyplatením k tomu prináležiacich náležitostí, viedla k späťvzatiu návrhu. Uviedol, že navrhovateľ sa napadnutým rozhodnutím súdu dostal do paradoxnej situácie spočívajúcej v tom, že napriek tomu, že sa domohol svojich práv - zrušenia pracovného pomeru, ako i k tomu patriacich finančných náležitostí, bol zaviazaný nahradiť odporcovi časť jeho nákladov spojených s týmto uplatňovaním svojho práva, pričom bol zaviazaný zaplatiť odporcovi vyššiu sumu akú od neho obdržal a to napriek tomu, že túto situáciu nezavinil, naopak sa ju snažil i mimosúdne vyriešiť.

Odporca prostredníctvom právneho zástupcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal uznesenie prvostupňového súdu v napadnutej časti potvrdiť ako vecne správne. Nepoprel, že medzi právnymi zástupcami účastníkov došlo k uskutočneniu mimosúdnych rokovaní, uviedol však, že výlučne zavineným konaním právneho zástupcu navrhovateľa napokon k dohode nedošlo. Poukázal na to, že od počiatku navrhovateľ nemal záujem ďalej pracovať u odporcu, čo preukazuje nielen skutočnosť, že po doručení oznámenia zo dňa 06.03.2012, ktorým odporca vyzval navrhovateľa, aby nastúpil do zamestnania, tento tak neurobil, ale i to, že do zamestnania nenastúpil ani po ukončení práceneschopnosti a naviac začal pracovať u iného zamestnávateľa. Vzhľadom na uvedené právny zástupca odporcu v rámci mimosúdnych rokovaní splnil všetky požiadavky predložené právnym zástupcom navrhovateľa (poskytol navrhovateľovi zápočtový list, vyplatil mu nevyčerpanú dovolenku a aj mzdu za mesiac 11/2011 a pod.) a žiadal, aby došlo k ukončeniu sporu dohodou a následnému späťvzatiu žaloby. Právny zástupca navrhovateľa však nad rámec mimosúdne vyrokovaných podmienok dohody v deň uzatvorenia dohody (deň pred vytýčeným termínom pojednávania) podmieňoval uzatvorenie dohody splnením ďalších požiadaviek, ktoré boli nielen nad rámec uskutočnených mimosúdnych rokovaní, ale aj výrazne nekorektné. Z uvedených dôvodov mimosúdne rokovania skončili neúspešne a k uzatvoreniu dohody medzi účastníkmi konania nedošlo. Tvrdenie navrhovateľa o tom, že návrh navrhovateľa bol podaný dôvodne a k späťvzatiu navrhovateľa došlo pre správanie sa odporcu, teda nie je pravdivé. Považuje za nepochopiteľné, že právny zástupca navrhovateľa zobral návrh späť napriek tomu, že nedošlo k dohode, avšak odporca nepozná pohnútku, ktorá ho k tomu viedla a teda sa k tomuto nevie viac vyjadriť. Vnútorná pohnútka navrhovateľa však navrhovateľa nezbavuje procesnej zodpovednosti na zastavení konania.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. a zistil, že uznesenie okresného súdu je potrebné podľa zmeniť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa , podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu. Výrok uznesenia, ktorým bolo konanie zastavené, nebol napadnutý odvolaním, preto nadobudol právoplatnosť ( ), preto ho odvolací súd nepreskúmaval.

V súvislosti so zastavením konania rozhoduje súd o náhrade trov v zásade podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku.

Ak bolo konanie zastavené v dôsledku späťvzatia návrhu, rozhoduje súd o náhrade trov podľa odseku 2 citovaného zákonného ustanovenia. Podľa prvej vety citovaného zákonného ustanovenia je povinný hradiť trovy konania ten, kto zavinil zastavenie konania. Zastavenie konania sa pritom posudzuje len z procesného hľadiska, pričom podľa doterajšej súdnej praxe v zásade platí, že zastavenie konania zavinil ten, kto vzal návrh na začatie konania späť. Druhá veta citovaného zákonného ustanovenia upravuje postup pri náhrade trov za situácie, ak bol návrh na začatie konania vzatý späť pre správanie sa odporcu, pričom návrh bol podaný dôvodne.

V preskúmavanej veci sa navrhovateľ svojím návrhom domáhal určenia, že okamžité zrušenie pracovného pomeru zo dňa 29.11.2011, doručené mu dňa 16.12.2011 je neplatné, pracovný pomer medzi navrhovateľom a odporcom trvá naďalej a zaplatenia náhrady mzdy odo dňa, keď oznámil odporcovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní až do času, kedy mu odporca umožní pokračovať v práci.

Z obsahu spisu vyplýva, že po tom, čo právny zástupca navrhovateľa písomne oznámil odporcovi, že podal žalobu o určenie neplatnosti okamžitého zrušenia pracovného pomeru, mu odporca listom svojho právneho zástupcu zo dňa 06.03.2012 oznámil, že odporca berie okamžité skončenie pracovného pomeru v celom rozsahu späť a súčasne navrhovateľa vyzýva, aby bezodkladne po doručení oznámenia nastúpil do zamestnania. Zo spisu ďalej vyplýva, že navrhovateľ po doručení tohto oznámenia do pracovného pomeru u odporcu nenastúpil, medzi stranami prebiehali mimosúdne rokovania a po tom, čo odporca navrhovateľovi vyplatil mzdu za mesiac november 2011, preplatil mu nevyčerpanú dovolenku a poskytol mu zápočtový list, navrhovateľ zobral svoj návrh v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ podaním návrhu síce dosiahol, že odporca netrval na skončení pracovného pomeru okamžitým zrušením, ale taktiež nedosiahol účel sledovaný podaním tejto žaloby, a to vydanie rozhodnutia, ktorým by okamžité zrušenie pracovného pomeru bolo určené za neplatné a bola by mu priznaná náhrada mzdy z neplatného rozviazania pracovného pomeru. Ako vyplýva zo spisu, odporca sa uspokojil s vyplatením niektorých, nie však všetkých platových náležitostí, avšak do zamestnania u odporcu napriek jeho výzve nenastúpil a zobral žalobu späť.

Z uvedeného nemožno vyvodiť záver, že by navrhovateľ zobral svoj návrh späť pre správanie sa odporcu, na druhej strane nemožno však ani konštatovať, že by navrhovateľ zobral svoj návrh späť celkom bezdôvodne, keď z obsahu spisu vyplýva, že odporca neplatnosť okamžitého ukončenia pracovného pomeru akceptoval a na tomto netrval. Odvolcí súd preto dospel k záveru, že v danej veci nie je možné o trovách konania rozhodnúť podľa , ale že je namieste aplikácia ust. , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo zastavené.

Preto odvolací súd uznesenie prvostupňového súdu v napadnutej časti zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Z rovnakých dôvodov odvolací súd rozhodol aj o trovách odvolacieho konania, o ktorých rozhodol podľa a tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .