Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SK-6C/11/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Svidník, samosudca JUDr. Anna Frigová, v právnej veci žalobcu Československá obchodná banka, a.s., Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO: 36 854 140 proti žalovaným 1/ Stanislav O., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. E. XX, XXX XX Q. E., 2/ Mgr. Ján Garaj, so sídlom Floriánova 2, 080 01 Prešov, IČO: 43 341 993, 3/ G.. P. Pališin, nar. X.X.XXXX, bytom X. XXXX/X, F. a 4/ Q. W., nar. XX.X.XXXX, bytom P. XXX/X, XXX XX X., žalovaní 1/, 3/ a 4/ zastúpení JUDr. Jánom Garajom, advokátom, ul. Floriánova č. 2, 080 01 Prešov, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, takto

rozhodol:

Žalobu žalobcu z a m i e t a .

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovaným trovy konania vo výške 1 060,08 eura na účet ich právneho zástupcu JUDr. Jána Garaja, č. ú. 4003109448/7500 do troch dní od právoplatnosti rozsudku

odôvodnenie:

Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 27.2.2012 domáhal určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby podľa v znení neskorších predpisov. Predmetom dražby bol súbor nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX v katastrálnom území X., a to byt č. X/XXXX, vchod č.XX.X.XXXX, na F.posch. bytového domu so súpisným číslom XXX, na parcele registra „C“ č. XXX/X o výmere XXX m2 v celosti a spoluvlastnícky podiel XXXX/XXXXXX k zastavanému pozemku na parcele registra C“ č. XXX/X o výmere XXX m2.

Na pojednávaní dňa 27.11.2012 súd na základe žiadosti žalobcu zo dňa X.XX.XXXX pripustil uznesením zmenu petitu žaloby v tomto znení: Súd určuje dražbu č. D 2/2012 vykonanú žalovaným 2/ dňa 27.1.2012 v Prešove, predmetom ktorej bol súbor nehnuteľností zapísaných na LV č. 2929 v katastrálnom území X., a to byt č. 3, vchod č. 9, na 2. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXX, na parcele registra „C“ č. XXX/X o výmere

XXX m2 v celosti a spoluvlastnícky podiel XXXX/XXXXXX k zastavanému pozemku na parcele registra „C“ č. XXX/X o výmere XXX m2 za neplatnú.

Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 12.7.2005 podal návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Svidník, sp. zn. vydaného dňa 10.5.2005, právoplatného dňa 23.6.2005 a vykonateľného dňa 26.6.2005 súdnemu exekútorovi JUDr. Rastislavovi Horskému so sídlom Priemyselná 6, 821 09 Bratislava.

Podľa upovedomenia o začatí exekúcie Ex 515/06 zo dňa 23.10.2006 bola exekúcia na majetok žalovaného v 4. rade začatá dňa 10.8.2006. Na základe exekučného príkazu na zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosť zapísanú v katastri nehnuteľností zo dňa 5.12.2006 bolo zriadené exekučné záložné právo v prospech žalobcu na nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovaného v 4. rade a to v podiele 1/1, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX v katastrálnom území X., v katastri nehnuteľnosti X. katastra X., a to: byt č. 3, chod č. 9. na 2. posch. bytového domu so súpisným číslom XXX, na parcele registra „C“ č. XXX/X o výmere XXX m2, spoluvlastnícky podiel XXXX/XXXXXX k zastavanému pozemku na parcele registra „C“ č. XXX/X o výmere XXX m2.

Dňa 30.9.2011 doručil súdny exekútor žalobcovi upovedomie o začatí exekúcie predajom vyššie uvedených nehnuteľností zo dňa 26.9.2011. Exekučný príkaz zo dňa 27.9.2011 na vykonanie exekúcie predajom vyššie uvedených nehnuteľností bol žalobcovi doručený dňa 30.9.2011. Po získaní znaleckého posudku vydal súdny exekútor dňa 11.1.2012 vyhlášku o dražbe nehnuteľností. Vyhláškou súdny exekútor oznámil, že dňa 20.2.2012 o 10.00 hod. sa bude konať dražba vyššie uvedených nehnuteľností na uspokojenie pohľadávky žalobcu v priestoroch exekútorského úradu. Vyhláška bola doručená žalobcovi dňa 16.1.2012 a žalovanému v 1. rade ako založnému veriteľovi dňa 17.1.2012. Doručením vyhlášky prostredníctvom súdneho exekútora žalovanému v 1. rade pred uplynutím lehoty podľa si žalobca v zmysle splnil oznamovaciu povinnosť a využil svoje právo začať výkon záložného práva ako prednostný záložný veriteľ.

Žalovaný v 1. rade napriek povinnosti vyplývajúcej z a nasl. neoznámil písomne ani iným spôsobom začatie výkonu záložného práva žalobcovi ani súdnemu exekútorovi. Žalovaný v 2. rade doručil súdnemu exekútorovi dňa 29.12.2011 Oznámenie o dražbe č. D 2/2012 zo dňa 19.12.2011, na základe ktorého vykonal dražbu dňa 27.1.2012, na ktorej boli vydražené vyššie uvedené nehnuteľnosti žalovaným v 3. rade za podanie vo výške 30 000 eur. Z notárskej zápisnice č. N 13/2012, Nz 2986/2012 zo dňa 27.1.2012 osvedčujúcej priebeh dobrovoľnej dražby je zrejmé, že došlo k pochybeniu notárky JUDr. Evy Loumovej, nakoľko v časti III - predmet dražby - časť „C“: Ťarchy nie je vôbec uvedené exekučné záložné právo žalobcu zriadené súdnym exekútorom.

Na základe vyššie uvedených skutočností došlo k porušeniu ustanovení v znení neskorších predpisov (ďalej len ZoDD) a ustanovení nasledujúcim spôsobom:

1. Podľa v prípade, ak vzniklo na zálohu viac záložných práv, záložný veriteľ je povinný písomne oznámiť začatie výkonu záložného práva aj ostatným záložným veriteľom, ktorí sú v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv pred záložným veriteľom vykonávajúcim záložné právo. Na základe vyššie uvedených skutočnosti si žalovaný v 1. rade túto svoju zákonnú povinnosť nesplnil a nedoručil oznámenie o začatí výkonu záložného práva žalobcovi ako prednostnému veriteľovi.

2. Podľa záložný veriteľ vykonávajúci záložné právo môže predať záloh najskôr po uplynutí lehoty 30 dní odo dňa oznámenia o začatí výkonu záložného práva všetkým záložným veriteľom podľa ods. 1. Nakoľko bolo žalobcovi doručené žalovaným v 2. rade dňa 29.12.2011 oznámenie o dražbe, začala plynúť vyššie uvedená tridsaťdňová lehota, ktorá uplynula až 28.1.2012 a výkon záložného práva mohol byť realizovaný najskôr 30.1.2012 a nie 27.1.2012, ako v skutočnosti bol.

3. Podľa boli žalovaní v 1. a 2. rade povinní upustiť od výkonu záložného práva, nakoľko žalobca ako prednostný veriteľ oznámil žalovanému v 1. rade v zákonnej

tridsatdňovej lehote, a to dňa 17.1.2012 začatie výkonu jeho záložného práva doručením vyhlášky žalovanému 1. rade.

4. Podľa § 19 ods. 1 písm. d/ ZoDD bol žalovaný v 2. rade povinný upustiť od dražby, nakoľko podľa § 17 ods. 5 písm. b/ nedoručil oznámenie o dražbe v zákonnej lehote žalobcovi.

Žalovaní vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe navrhli, aby súd zamietol žalobu žalobcu ako nedôvodnú. Uviedli, že v tomto prípade neboli splnené zákonné podmienky na exekučné konanie na záloh, nakoľko žalobca nie je prednostným záložným veriteľom. V zmysle ustanovení , konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na záloh možno viesť iba vtedy, ak oprávneným je záložný veriteľ alebo ak záložný veriteľ s výkonom rozhodnutia súhlasí. V tomto prípade prednostným záložným veriteľom je žalovaný v 1. rade, ktorý nikdy nedal súhlas na exekúciu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s pripojenými spismi tunajšieho súdu sp. zn. a sp. zn. a zistil tento skutkový stav:

Z výsluchu poverenej zástupkyne žalobcu súd zistil, že žalobca trvá na podanej žalobe. Podľa jej názoru je žalobca prednostným záložným veriteľom, nakoľko exekučné záložné právo bolo zriadené dňa 5.12.2006 a záložné právo v prospech žalovaného v 1. rade bolo zriadené dňa 18.1.2011 na základe zmluvy. Exekučné záložné právo je osobitným druhom záložného práva, ktorého vznik ustanovuje . V zmysle Exekučného poriadku je možné zriadiť exekučné záložné právo a to zápisom do katastra nehnuteľností. To vlastne vykonal aj žalobca prostredníctvom súdneho exekútora na základe získaného exekučného titulu. Má za to, že žalobca je prednostným veriteľom a má najsilnejšie postavenie ako záložný veriteľ. Podľa jej názoru slovenský poriadok nerozlišuje medzi exekučným záložným právo a záložným právom na základe zmluvy, ale podstatné je to, kedy bolo záložné právo zriadené. V tomto zmysle žalobca bol ako záložný veriteľ do katastra zapísaný ako prvý. Preto si myslí, že došlo k viacerým pochybeniam zo strany žalovaných a je toho názoru, že žalovaní mali upustiť od dražby, nakoľko im bola v 30 - dňovej lehote doručená vyhláška o dražbe zo strany súdneho exekútora. K predloženým judikátom zo strany žalovaného 2/ a právneho zástupcu ostatných žalovaných uviedla, že žalovaný 2/ si ich vykladá nesprávne, pojednáva sa tam síce o predaji nehnuteľností, na ktoré bolo zriadené záložné právo, ale v týchto prípadoch bolo zriadené exekučné záložné právo neskôr, v tomto prípade sa jedná o exekučné záložné právo zriadené skôr, ako prvé a tam súd konštatuje, že prednostný veriteľ má najsilnejšie postavenie, s čím žalobca súhlasí.

Žalovaný 2/ a zároveň právny zástupca žalovaných 1/, 3/ a 4/ uviedol, že vyjadrenie zástupkyne žalobcu na pojednávaní odporuje tvrdeniam uvedeným v žalobe, nakoľko zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že malo byť upustené od dobrovoľnej dražby z toho dôvodu, že už mal vedomosť záložný veriteľ a záložca o dražobnej vyhláške od súdneho exekútora. V samotnej žalobe sa však tvrdí, že nebolo dodržané ustanovenie , že záložný veriteľ je povinný písomne oznámiť výkon záložného práva aj ostatným záložným veriteľom v 30 - dňovej lehote. Žalobca neuviedol celé znenie tohto paragrafu, kde sa uvádza, že záložný veriteľ je povinný písomne oznámiť začatie výkonu záložného práva aj ostatným veriteľom v 30 - dňovej lehote, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Týmto osobitným zákonom je Zákon o dobrovoľných dražbách, kde sa uvádza, že oznámenie o dražbe, ktoré je zároveň oznámením o začatí výkonu záložného práva, je záložný veriteľ povinný zaslať v 30 - dňovej lehote a nie oznámiť. Predložil súdu doručenky o tom, že oznámenie o dražbe bolo zaslané exekútorskému úradu dňa 23.12.2011, ktorú exekútor prevzal dňa 29.12.2011. Táto podmienka teda splnená bola. Nesúhlasil naďalej s tým, že žalobca ako oprávnený je záložný veriteľ, pretože táto skutočnosť vyplýva jednak aj z odôvodnení nálezov Ústavného súdu, na ktoré poukázal na predchádzajúcom pojednávaní a to z toho dôvodu, že Ústavný súd tam rieši otázku, či vôbec môže byť zapísané exekučné záložné právo, pokiaľ hocijaký záložný veriteľ nedá súhlas so zriadením exekučného záložného práva ako súčasťou výkonu rozhodnutia, t. j. vedenia exekúcie. Tvrdil, že exekučné záložné právo je len accesorickým právom k výkonu rozhodnutia, nemá nič spoločné s ustanoveniami záložného práva podľa , pretože tam nie je nikde uvedené. Poukázal na to, že aj na správe katastra sa nesprávne zapisuje exekučné záložné právo, nakoľko Exekučného poriadku nikde neuvádza, že sa má vykonať zápis, že sa zriaďuje exekučné záložné právo, ale že zápis

sa má vykonať tak, že uvedená nehnuteľnosť sa zexekvováva v prospech pohľadávky z exekučného titulu. Analógiou legis sa dospeje k tomu, a to konkrétne podľa Zákona o konkurze a vyrovnaní, že vyhlásením konkurzu zanikajú všetky exekúcie a vymazujú sa všetky exekučné práva, ktoré nie sú zabezpečovacie práva. Pokiaľ Zákon o konkurze a vyrovnaní uvádza, že zabezpečovacím právom je len záložné právo a jednoznačne hovorí, že exekučné záložné právo je len súčasťou exekúcie a oprávnený v exekúcii, pokiaľ nie je obligačným záložným veriteľom alebo záložným veriteľom na základe Zákona o správe daní a poplatkov, kde Zákon o správe daní a poplatkov priamo odkazuje na záložné právo podľa , tak exekučné záložné právo nikdy nie je riadnym záložným právom, ale len nejakou poznámkou ohľadne vedenia exekučného konania. Na základe exekučného záložného práva nie je možné vykonať dobrovoľnú dražbu, tak exekučné záložné právo nemožno postúpiť na tretiu osobu a z tohto dôvodu širšou interpretáciou práva sa dá vyvodiť záver, že exekučné záložné právo nie je záložným právom. V každom prípade hlavný dôvod žaloby spočíva v nedodržaní ustanovení §

151ma ods. 1 , kde nemala byť dodržaná 30 - dňová lehota na oznámenie výkonu záložného práva ostatným záložným veriteľom. Poukázal tiež na to, že petit žaloby je nevykonateľný, pretože takéto znenie petitu, pokiaľ by aj bol vydaný rozsudok, nemôže byť zapísané v Centrálnom notárskom registri, čo je podmienka vykonateľnosti, kde Notársky poriadok priamo ustanovuje, čo má byť v petite takejto žaloby. Na základe uvedeného navrhol žalobu zamietnuť a priznať žalovaným náhradu trov konania.

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. súd zistil, že súd dňa 5.6.2007 vydal poverenie na vykonanie exekúcie pre oprávneného Československá obchodná banka, a.s., pobočka zahraničnej banky v SR, ul. Michalská 18, Bratislava, IČO: 30 805 066.

Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I oddiel: Sa, vložka č.: 4314/B súd zistil, že dňa 1.1.2008 bol zapísaný do obchodného registra žalobca ako akciová spoločnosť Československá obchodná banka, a.s., ul. Michalská 18, Bratislava, IČO: 36 854 140, ktorá preberala všetky práva a povinnosti Československej obchodnej banky, a.s., pob. zahraničnej banky v SR.

Podľa , a o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa . Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností. Návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do 60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému, ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla.

Ak k prevodu alebo prechodu práv alebo povinností z exekučného titulu dôjde po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, pokračuje exekútor vo vykonávaní exekúcie na základe pôvodného poverenia, ku ktorému priloží originál právoplatného rozhodnutia súdu o pripustení zmeny alebo odpis rozhodnutia. Ak súd zmenu účastníkov konania nepripustí, pokračuje exekútor v konaní s pôvodnými účastníkmi.

Predpokladom, aby fyzická alebo právnická osoba mohla byť účastníkom civilného procesu je, že spĺňa určité právne relevantné vlastnosti, a to tak z hľadiska hmotného ako aj procesného práva. Procesnou podmienkou je spôsobilosť byť účastníkom konania a procesná spôsobilosť. Od podmienok, za ktorých sa osoba stáva účastníkom konania je potrebné odlišovať vecnú legitimáciu účastníka, ktorú žalobca v danom prípade nepreukázal. Na podanie žaloby je oprávnený len aktívne vecne legitimovaný subjekt. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, ktorý v konaní vedie k úspechu alebo neúspechu. Z tohto dôvodu konkrétna právnická osoba môže byť aktívne vecne legitimovaná za predpokladu, že je subjektom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konkrétnom konaní ide. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu znamená, že podľa predpisov

hmotného práva žalobca nie je subjektom tvrdeného práva a z toho dôvodu žaloba nemôže byť úspešná.

Súd zistil, že žalobca dňa 12.7.2005 nepodal návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Svidník súdnemu exekútorovi JUDr. Rastislavovi Horskému, ako tvrdí v žalobe a že následne exekúcia predajom nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného 4/ bola vedená v prospech oprávneného Československá obchodná banka, a.s., pobočka zahraničnej banky v SR, ul. Michalská 18, Bratislava, IČO: 30 805 066 a nie v prospech žalobcu. Žalobca do dnešného dňa neoznámil exekútorovi, príp. exekučnému súdu, že došlo k zmene oprávneného v exekučnom konaní, v dôsledku čoho súd o tejto zmene v zmysle § 37 ods. 3, 4 a 5 Exekučného poriadku nerozhodol. Preto žalobca nie je tou osobou, ktorá by mohla tvrdiť, že porušením ustanovení Zákona o dobrovoľných dražbách zo strany žalovaných bola dotknutá na svojich právach a ktorá by mohla požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Vzhľadom na uvedené skutočnosti musel súd žalobu z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu zamietnuť bez toho, aby sa zaoberal meritom sporu.

Podľa , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia , pretože v konaní mali plný úspech žalovaní. Žalovaným súd priznal náhradu trov konania v sume 1 060, eura, ktoré pozostávajú zo 4 úkonov právnej pomoci (1 úkon 209,97 eura) - prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie zo dňa 4.5.2012, účasť na pojednávaní dňa 28.8.2012, účasť na pojednávaní dňa 27.11.2012, náhrady za stratu času cestou na pojednávanie dňa 28.8.2012 a dňa 27.11.2012 osobným motorovým vozidlom z Prešova do Svidníka - 2 x (1 hod. 2 min. a späť), t. j. 2 x (2 hodiny a 4 min.) = 4 hod. 8 min. = 9 polhodín x 12,35 eura podľa vyhl. č. , spolu 111,15 eura, cestovné osobným motorovým vozidlom z Prešova do Svidníka a späť, t.j. 2 x 111 km = 222 km, podľa o cestovných náhradach: a/ náhrada za km jazdy 222 km x 0,183 eur / km podľa opatrenia MPV a R č. = 40, 63 eura, b/ náhrada za spotrebované pohonné látky dňa 28.8.2012 spotrebovaných 11l/100 km x (55,5 km x 2) x 1,587 eura/l = 19,37 eura a c/ náhrada za spotrebované pohonné látky dňa 27.11.2012 spotrebovaných 11l/100 km x (55,5 km x 2) x 1,518 eura/ l = 18,53 eura, spolu 1 029,56 eura a režijný paušál za rok 2012: 4 x 7,63 eura = 30,52 eura.

Povinnosť žalobcu prisúdené trovy konania zaplatiť právnemu zástupcovi žalovaných vyplýva z ustanovenia

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia písomne v troch vyhotoveniach na Krajský súd v Prešove

cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom

sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha. Musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba

predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže

odvolateľ rozšíriť do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodných skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.