Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_6Co-256-2012.pdf
PDF · 79.78 KB
Case nature
Subarea
6Co/256/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, Údernícka 5, Bratislava, U. V. I. T. J., I., X.: XX XXX XXX, M. X, D., proti odporcovi: A. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom I.. S.. XXX/XX, R.. a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu: U. R. V. V. I. H. so sídlom v N., C. XX, X.: XX XXX XXX, o zaplatenie 98,19 eur s príslušenstvom na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 18. septembra 2012, č.k. 8C/56/2012-34, v senáte jednohlasne, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Uznesením Okresného súdu Prievidza zo dňa 18. septembra 2012, č. k. 8C/56/2012-34, bolo rozhodnuté tak, že podanie navrhovateľa doručené súdu dňa 22.02.2012, ktorým sa navrhovateľ proti odporcovi domáha zaplatenia 98,19 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 13,28 eur od 25.03.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania, sa odmieta.
V odôvodnení uznesenia okresný súd uviedol, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 22.02.2012 proti odporcovi domáhal zaplatenia 98,19 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 13,28 eur od 25.03.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania. Tvrdil, že pohľadávku proti odporcovi nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.03.2011 od I. I., O., ktorá s odporcom dňa 01.02.2007 uzavrela obsahom bližšie nešpecifikovanú zmluvu, na základe ktorej mu poskytla bližšie nešpecifikované peňažné prostriedky, pričom odporca bližšie nešpecifikovaným spôsobom neplnil nešpecifikované splátky a preto I. I., O. od tejto zmluvy nešpecifikovaným spôsobom odstúpila. Z uvedených celkom nešpecifikovaných a všeobecných tvrdení, ktoré netvoria nezameniteľnú jednotu skutkového stavu, navrhovateľ dochádza k záveru, že odporca mu dlhuje čiastku 98,19 eur, zloženú z istiny vo výške 13,28 eur, pričom nie je vôbec zrejmé, akým spôsobom bola výška istiny vypočítaná, z úroku z omeškania vo výške 3,92 eur, pričom nie je vôbec zrejmé, ako bol tento úrok z omeškania vypočítaný, teda z akej sumy, v akej sadzbe a za aké obdobie omeškania a z ostatného príslušenstva vo výške 80,99 eur, pričom vôbec nie je zrejmé, o aké príslušenstvo má ísť. Z uvedených dôvodov okresný súd podľa § 43 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku uznesením zo dňa 30.03.2012, ktoré bolo zástupcovi navrhovateľa doručené dňa 13.04.2012, vyzval navrhovateľa, aby v lehote 10 dní odo dňa doručenia uznesenia svoj návrh na začatie konania doplnil, a to tak, že presne uvedie, akým spôsobom došlo k vzniku žalovanej pohľadávky - v akej výške boli odporcovi poskytnuté peňažné prostriedky, aké úroky a poplatky mu boli v súvislosti s poskytnutím peňažných prostriedkov uložené a v akej výške, ako odporca dlh splácal a ako boli odporcom poskytnuté úhrady započítavané na istinu a príslušenstvo, aby presne uviedol, akým spôsobom bol odporcovi účtovaný úrok z omeškania, či ide o zákonný alebo zmluvný úrok z omeškania, z akej sumy a v akej úrokovej sadzbe, za aké časové obdobie bol účtovaný; presne uvedie spôsob, ktorým došlo ku vzniku omeškania, deň, ktorý je dňom rozhodujúcim pre vznik omeškania, či došlo k omeškaniu so zaplatením celej istiny, alebo len jej časti a nech presne uvedie, čo tvorí časť žalovanej sumy označenej ako „ostatné príslušenstvo". Navrhovateľ
na túto výzvu reagoval tak, že okresnému súdu dňa 31.05.2012 doručil listinu, označenú ako platobná história. Svoje tvrdenia žiadnym iným spôsobom nedoplnil.
Okresný súd poukázal na znenie ustanovenia § 43 ods. 1, 2 a § 79 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Podľa názoru okresného súdu aj po doplnení návrhu nie je z neho zrejmé, akým spôsobom bola výška pohľadávky vypočítaná, akým spôsobom a v akej výške odporca dlh plnil a ako bolo toto plnenie na jednotlivé zložky dlhu započítané, ktorý deň navrhovateľ považuje za deň rozhodujúci pre vznik omeškania (a teda aj pre určenie úrokovej sadzby zákonného úroku z omeškania), či došlo k omeškaniu so zaplatením celej istiny, alebo len jej časti a na základe akej skutočnosti došlo k vzniku omeškania, či ide v prípade v rámci žalovanej sumy vyčísleného úroku z omeškania o zákonný, alebo zmluvný úrok z omeškania a ani čo tvorí časť pohľadávky označenú ako „ostatné príslušenstvo“ a na akom skutkovom základe sa tejto časti pohľadávky navrhovateľ domáha. Okresný súd poukázal na to, že obligatórnou náležitosťou každého návrhu na začatie konania nie je len to, kto, čo a od koho žiada, teda riadne označenie účastníkov konania a toho, čoho sa navrhovateľ domáha. Obligatórnou a rovnako dôležitou náležitosťou každého návrhu je aj pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, teda toho, čo má súd pred rozhodnutím o návrhu navrhovateľa považovať za preukázané, teda to, čo navrhovateľ považuje za skutkový stav veci. Podľa názoru okresného súdu návrh navrhovateľa neobsahuje úplný skutkový stav veci, obsahuje len všeobecné tvrdenia o uzavretí obsahom nešpecifikovanej zmluvy s nepodstatným označením tejto zmluvy číslom, všeobecné tvrdenia o neplnení nešpecifikovaných splátok nešpecifikovaným spôsobom s celkom zbytočnou citáciou právnych predpisov. Tieto všeobecné tvrdenia nemožno považovať za dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností, keďže takéto všeobecné tvrdenia sú zameniteľné s neurčitým počtom akýchkoľvek iných prípadov, pričom je zrejmé, že navrhovateľ v návrhu takto postupuje cielene z toho dôvodu, aby na podobné prípady mohol opakovane používať rovnakú neúplnú šablónu návrhu. Aj keby si okresný súd osvojil všetky tvrdenia navrhovateľa, nemohol by tieto tvrdenia pre ich všeobecnosť právne posúdiť a tak dospieť k rozhodnutiu vo veci. Povinnosť navrhovateľa pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti nemožno suplovať ani tým, že súd bude z dôkazov predložených navrhovateľom bez jasného návrhu zisťovať tie tvrdenia, ktoré majú byť obsahom návrhu a tým vlastne nahradzovať základnú povinnosť navrhovateľa spočívajúcu v pravdivom a úplnom tvrdení skutkového stavu a tak vlastne pre navrhovateľa zisťovať to, čo sa navrhovateľovi tvrdiť z dôvodu použitia šablónového návrhu, nechcelo. Návrh navrhovateľa je podľa názoru okresného súdu aj po výzve podľa § 43 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku neúplný, keďže tvrdenia v ňom obsiahnuté, nemožno právne posúdiť. Preto rozhodol tak, že neúplné podanie navrhovateľa podľa § 43 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odmietol.
Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu z dôvodu, že okresný súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Poukázal na znenie ustanovení § 43 ods. 1, 2, 3, § 79 ods. 1, 2, § 18, § 172 ods. 1 O. s. p., a čl. 47 ods. 2, 3 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa jeho názoru z návrhu, ktorý podal, je zrejmé, že sa domáha zaplatenia pohľadávky, ktorá vznikla na základe zmluvy o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby zo dňa 01.02.2007 v znení dodatkov. Z návrhu je zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Absencia presnej špecifikácie jednotlivých peňažných nárokov tvoriacich žalovanú sumu, nemá za následok, že súd nemá dostatok údajov pre vymedzenie predmetu konania po skutkovej stránke. Navrhovateľ poukázal na to, že riadne označil dôkazy a pre prípad, že by v niektorej časti neuniesol dôkazné bremeno, súd má možnosť v tejto časti návrh zamietnuť. Pokiaľ v odôvodnení uznesenia okresný súd nespochybnil dôvodnosť požadovanej istiny, navrhovateľ má za to, že súd mal o istine rozhodnúť podľa § 172 ods. 1 O. s. p. a zostávajúcu časť peňažného nároku vylúčiť na samostatné konanie. Preto navrhol zrušiť uznesenie okresného súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Navrhovateľ si zároveň uplatnil trovy prvostupňového konania, ako aj odvolacieho konania a trovy právneho zastúpenia, ktoré písomne vyčísli.
Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie okresného súdu je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. f), i) O.s.p. zrušiť z týchto dôvodov:
Z vyššie citovaného odvolania odvolací súd podľa obsahu vyvodil, že navrhovateľ namieta odňatie práva konať pred súdom postupom súdu a neexistenciu dôvodov na vydanie uznesenia okresného súdu. Na základe preskúmania veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie je v celom rozsahu dôvodné.
Podľa názoru odvolacieho súdu podanie navrhovateľa v prejednávanej veci, označené ako návrh na začatie konania, doručené okresnému súdu dňa 22.02.2012, spĺňa náležitosti návrhu na začatie konania podľa § 79 ods. 1 O. s. p., nakoľko obsahuje zákonom požadované označenie účastníkov, opísanie rozhodných skutočností, označenie dôkazov a je z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha, pričom navrhovaný petit nie je v rozpore s požiadavkou procesnej vykonateľnosti v prípade vyhovenia návrhu. Pokiaľ okresný súd vyslovil názor, že predmetné podanie navrhovateľa neobsahuje obligatórnu náležitosť, a to pravdivé a úplné opísanie rozhodných skutočností, podľa názoru odvolacieho súdu v zmysle § 43 ods. 2 O. s. p. z hľadiska posúdenia tejto otázky je potrebné skúmať, či absencia opísania rozhodujúcich skutočností vytvára procesnú prekážku vôbec ďalej konať o veci.
Odvolací súd poukazuje na to, že zmyslom zákonom požadovaného úplného opísania rozhodujúcich skutočností už v návrhu na začatie podľa § 79 ods. 12 O. s. p. je to, aby bolo súdu už hneď na začiatku konania umožnené usmerniť jeho priebeh z hľadiska zistenia skutkového stavu veci a v záujme hospodárnosti. Z tohto hľadiska by procesnou prekážkou postupu konania mohlo byť napríklad neuvedenie žiadnych rozhodujúcich skutočností alebo nezrozumiteľné uvedenie takýchto skutočností, ktoré by súdu bránilo v identifikácii skutkových okolností prejednávaného prípadu z hľadiska miesta času a právnych skutočností, vzťahujúcich sa k uplatnenému nároku. Návrh na začatie konania, ktorý by síce obsahoval opísanie rozhodných skutočností, nie však všetkých, nie je možné považovať za dôvod na odmietnutie podania, ktoré by mohlo byť návrhom na začatie konania podľa § 43 ods. 2 O. s. p., a to ani v prípade, že by ho navrhovateľ na výzvu súdu nedoplnil, nakoľko jeho dodatočné doplnenie môže byť dosiahnuté v priebehu konania, najmä v rámci vykonávania dokazovania. V súvislosti s opísaním rozhodných skutočností v návrhu odvolací súd poukazuje aj na to, že od procesnej nemožnosti konať je potrebné odlišovať nedostatočné odôvodnenie petitu z hľadiska hmotného práva, ktorý nedostatok nemôže viesť k odmietnutiu podania podľa § 43 ods. 2 O. s. p., ale len k zamietnutiu návrhu.
Z predmetného podania navrhovateľa, označeného ako návrh na začatie konania, vyplýva, že navrhovateľ jasne a jednoznačne odvodzuje navrhovaný petit z právneho vzťahu, založeného zmluvou o poskytnutí balíka produktov a služieb pre Fyzické osoby zo dňa 01.02.2007, ktorej kópiu pripojil k návrhu. Preto podľa názoru odvolacieho súdu z hľadiska čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nie je v danom prípade možné dospieť k záveru, že by okresný súd z takéhoto opísania rozhodných skutočností nebol objektívne schopný identifikovať udalosti v mieste a čase, na preukázanie ktorých má v zmysle § 120 ods. 1 O. s. p. zamerať dokazovanie za účelom objasnenia a preukázania opodstatnenosti navrhovaného petitu.
S poukazom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že uznesením okresného súdu sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, neexistovali, ako aj k záveru, že postupom okresného súdu sa navrhovateľovi odňala možnosť konať pred súdom. Preto podľa § 221 ods. 1 písm. i), f) O. s. p. zrušil uznesenie okresného súdu a podľa § 221 ods. 2 O. s. p. vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Po vrátení veci bude úlohou okresného súdu prejednať návrh navrhovateľa a rozhodnúť o ňom.
Odvolací súd v prejednávanom prípade nerozhodoval o navrhovateľom uplatnenom nároku na náhradu trov v odvolaní s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 1 O. s. p., v zmysle ktorého o povinnosti nahradiť trovy konania sa v zásade rozhoduje v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, pričom v prejednávanej veci nejde o také rozhodnutie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .