Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_28Vyd-1-2023.pdf
PDF · 72.23 KB
Case nature
Area
Subarea
28Vyd/1/2023
Uznesenie
Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľky: A. B., narodená XX.XX.XXXX, štátna občianka Slovenskej republiky, bytom C. XX proti vlastníkovi podľa katastra nehnuteľnosti: 1/Jozef Bartek, narodený XX.XX.XXXX, zomrl. XX.XX.XXXX, naposledy bytom C. D. XXX a X/XXXX E., narodená XX.XX.XXXX, zomrl. 23.02.1960, naposledy bytom C. D. XXX v konaní o návrhu na vydanie rozhodnutia o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
Súd konanie z a s t a v u j e.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 29.03.2023 domáha, aby súd potvrdil vydržanie jej vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam: parc. č. XXXX orná pôda o výmere 348 m2, zapísaná na LV XXXX, pre katastrálne územie C. D., okres F., obec C. D., parc. č. XXXX orná pôda o výmere 865 m2, zapísaná na LV XXXX, pre katastrálne územie C. D., okres F., obec C. D..
2. Podľa § 7 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (CMP), účastníkom je ten, koho tento zákon za účastníka označuje.
3. Podľa § 359c ods. 2 CMP, účastníkom konania je a) navrhovateľ, b) ten, kto má v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo vecné právo k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka, c) správca lesného pozemku a d) Slovenský pozemkový fond.
4. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
5. Podľa § 161 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
6. Podľa § 61 Civilného sporového poriadku procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
7. Podľa § 62 Civilného sporového poriadku ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
8. Podľa § 10 ods. 1 CMP, Ak sa stal účastníkom ten, o koho právach alebo povinnostiach sa nekoná, súd uznesením konanie vo vzťahu k nemu zastaví.
9. Súd konštatuje, že konanie o potvrdení vydržania je konaním, kde podľa § 7 ods. 1 CMP v spojení s ust. § 359c ods. 2 CMP zákon upravuje, ktoré subjekty sú účastníkmi konania. Potom len subjekty vymenované v tomto ustanovení a žiadne iné môžu byť účastníkmi konania. Navrhovateľkou označené subjekty by formálne spĺňali predpoklady pre to byť účastníkom konania podľa § 359c ods. 2 písm. b/ CMP a Slovenský pozemkový fond by formálne spĺňal predpoklady pre to byť účastníkom konania podľa § 359c ods. 2 písm. d/ CMP, pretože uvedené zákonné ustanovenie s takýmito subjektami ako účastníkmi konania výslovne počíta. Súd však skúmal, či sú dané ostatné zákonné predpoklady pre to, aby súd mohol s týmito subjektmi ďalej konať.
10. Skúmajúc procesné podmienky tohto konania o potvrdení vydržania súd zistil, že navrhovateľkou označení účastníci konania proti ktorým bol podaný návrh na začatie konania a ktorí sú zapísaní na liste vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktorých sa konanie o potvrdení vydržania týka, a teda 1/Jozef E., narodený XX.XX.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom C. D. XXX, teda ešte pred začatím konania a 2/Anna E., narodená XX.XX.XXXX, ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom C. D. XXX teda ešte pred začatím konania. Uvedené mal súd preukázané úmrtnými listami. Fyzická osoba, ktorá nežije, nemá spôsobilosť mať práva a povinnosti v zmysle § 7 Občianskeho zákonníka, a preto nemôže mať procesnú subjektivitu v zmysle § 61 Civilného sporového poriadku, a teda nie je možné, aby bola účastníkom v súdnom konaní. Z tohto dôvodu súd nemôže vo veci konať a rozhodovať. Pre tento neodstrániteľný nedostatok podmienky konania súd predmetné konanie podľa § 62 Civilného sporového poriadku voči tejto osobe zastavil. Majetok po zomretých G. E., narodenom XX.XX.XXXX, zomrl. 27.12.1963 a A. E., narodenej XX.XX.XXXX, zomretej 23.02.1960, ktorí sú zapísaní na predmetných listoch vlastníctva, je potrebné prejednať ako dedičstvo po poručiteľoch. Ak ich dedičia vlastnícke právo navrhovateľky nespochybňujú, je vec možné vyriešiť následne aj mimosúdne.
11. Súd vo vzťahu k G. E. a A. E. uvádza, že títo sú na listoch vlastníctva č. XXXX A. XXXX pre k.ú. C. D. zapísaní ako neznámi vlastníci so správou Slovenského pozemkového fondu. Z vyššie uvedených zistení ale vyplýva, že G. E. a A. E. nie sú neznámymi osobami, ale podarilo sa ich stotožniť X/ XXXXXX E. s osobou, ktorá sa narodila dňa XX.XX.XXXX a zomrela dňa XX.XX.XXXX, X/XXXX E. s osobou, ktorá sa narodila dňa XX.XX.XXXX a zomrela dňa XX.XX.XXXX, po ktorých aj prebehlo dedičské konanie a ktorých úmrtie bolo preukázané riadne úmrtnými listami. Súd tak zistil, že sa jedná o osoby, ktorá sú známe, tieto zomreli a existujú po nich aj známi právni nástupcovia. Za takýchto zistení je potom nutné konštatovať, že G. E. a A. E. (bez ohľadu na zápis na liste vlastníctva) nemožno považovať za neznámych vlastníkov, pretože sa nejedná ani o osoby, ktorá síce existujú, ale nie je známy ich pobyt (§ 8 ods. 1 písm. c/ zák.č. 180/1995 Z.z. ), ale ani o osoby, ktorá nie sú známe vôbec a prípadne nie je ani zrejmé, kto je ich právnym nástupcom (§ 8 ods. 1 písm. d/ zák. č. 180/1995 Z.z. ). Osoby G. E. a A. E. tieto znaky neznámeho vlastníka v zmysle označeného zákona nespĺňajú. V danej veci sa zistilo, že tieto osoby sú známe, identifikovateľné a aj pomocou viacerých znakov aj identifikované s konkrétnymi osobami, ktoré už nežijú, avšak existujú po nich právni nástupcovia, ktorí majú k prejednávanej nehnuteľnosti svoje dedičské nároky. Nie je možné preto ani použiť konštrukciu načrtnutú v rozhodnutí NSSR sp.zn. 8 Cdo/31/2018 a konať s nezisteným, resp. neznámym vlastníkom v zastúpení SPF, pretože osoba vlastníka je identifikovateľná, známa a dohľadaná a ani s neznámym (nezisteným) právnym nástupcom po neznámom (nezistenom) vlastníkovi, nakoľko aj okruh do úvahy prichádzajúcich právnych nástupcov je známy (záleží len od výsledkov dedičského rozhodnutia, kto z nich podiel na predmetných nehnuteľnostiach zdedí). Nepochybne je možné preto konštatovať, že na LV č. XXXX A. XXXX pre k.ú. C. D. sú zapísané osoby nežijúce, po ktorých sporný majetok nebol predmetom dedenia a nie sú neznámi či nezistení vlastníci. Vychádzajúc z týchto úvah preto súd konanie voči nim zastavil.
12. Zhrnúc uvedené, nakoľko konanie bolo zastavené voči subjektom vystupujúcim ako účastníci, súd prvým výrokom tohto uznesenia konanie voči odporcom zastavil.
13. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, keďže nezistil dôvod pre aplikáciu ustanovení § 53 až § 55 CMP. Súd nezistil dôvody, pre ktoré by priznanie trov niektorému z dotknutých účastníkov bolo spravodlivé, napokon, okrem navrhovateľky zvyšné subjekty o podanom návrhu doposiaľ vedomosť nemajú.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.