Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/264/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci navrhovateľky: G. R., bytom R., D.. T. XX, proti odporcovi: N. R., bytom R., D.. T. XX, zast. JUDr. Ivanou Zmekovou, advokátkou, AK Bratislava, Zámocká 30, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode k maloletému N. R., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, na odvolanie odporcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava IV, č.k. -40 zo dňa 04.04.2012, jednohlasne takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozhodnutím rozviedol manželstvo navrhovateľky a odporcu uzavreté XX.XX.XXXX. Maloletého N., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode zveril do striedavej osobnej starostlivosti obom rodičom tak, že navrhovateľka je oprávnená a povinná zabezpečovať osobnú striedavú starostlivosť o maloletého N. prvé dva týždne nasledujúce po právoplatnosti tohto rozhodnutia od nedele od 18.00 hod. do nedele druhého týždňa do 18.00 hod. a odporca je oprávnený a povinný zabezpečovať osobnú striedavú starostlivosť

o maloletého N. nasledujúce dva týždne od nedele 18.00 hod. do nedele druhého týždňa 18.00 hod.. Každý rodič, u ktorého sa končí osobná starostlivosť je povinný v nedeľu o 18.00 hod., kedy začína osobná starostlivosť druhého rodiča odovzdať maloletého syna druhému rodičovi v mieste bydliska rodiča, ktorému začína osobná starostlivosť. Vyživovaciu povinnosť na maloletého N. neurčil. Určil, že obaja rodičia majú právo maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania.

Súd prvého stupňa právne zdôvodnil svoje rozhodnutie ust. § 18, § 19, § 22, § 23, § 24 ods. 1, 2, 4, Zák. o rodine. Súd prvého stupňa mal preukázané, že manželstvo účastníkov je trvale rozvrátené, neplní už žiadnu funkciu rodiny. Z výpovede navrhovateľky mal preukázané, že nemá záujem o obnovenie manželského spolužitia, citove sa odcudzila a nedokázala by už s odporcom žiť. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že medzi účastníkmi boli zrejmé nezhody v intímnej oblasti, vo finančných otázkach a rozdielnych názoroch na výchovu detí, čo zapríčinilo rozvrat manželstva. Navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť, nie je predpoklad obnovenia manželského spolužitia. Súd neakceptoval nesúhlas odporcu s rozvodom, ktorý odôvodňoval nádejou na obnovenie manželstva,

ktoré je niekoľkoročné, pričom poukázal okrem iného aj na skutočnosť, že účastníci dlhodobo spolu nekomunikujú a navrhovateľka prezentovala zásadné citové odcudzenie vo vzťahu k odporcovi. Samotná skutočnosť, že manželstvo je dlhoročné, nedáva perspektívu obnovenia manželského spolužitia. O úprave rodičovských práv a povinností k maloletému synovi vychádzal z návrhu odporcu a vyjadrenia kolízneho opatrovníka rešpektujúc názor maloletého syna, ktorý je vo veku, keď je spôsobilý vyjadriť svoj postoj k otázke zverenia a preto rozhodol o striedavej osobnej starostlivosti. Interval striedania považoval prvostupňový súd za primeraný, odporcom navrhovaný interval by nebol v záujme maloletého. Rodičia budú rovnako zabezpečovať starostlivosť o maloletého syna, preto neurčil vyživovaciu povinnosť, obidvaja rodičia budú zákonnými zástupcami maloletého a budú spravovať jeho majetok. O trovách konaniach rozhodol podľa .

Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie odporca. Nesúhlasil s rozhodnutím súdu prvého stupňa pokiaľ ide o rozvrat manželstva, manželstvo nie je tak narušené,

že by nebolo možné očakávať jeho adekvátnu obnovu, aj keď pripúšťa určité problémy v manželstve, tieto podľa jeho názoru neznamenajú trvalý rozvrat manželstva a pri obojstrannej snahe oboch manželoch sa dajú napraviť a prekonať. Niekoľkokrát žiadal navrhovateľku o obnovenie manželského spolužitia, ona to však odmieta a jej postoj mu nie je zrejmý. Bol ochotný napraviť skutočnosti, ktoré mu vytýkala a niekoľkokrát jej to aj výslovne povedal. Je potrebné prihliadnuť na záujmy detí, ako aj dĺžku trvania manželstva, predovšetkým aj na to, že jeho citový vzťah k navrhovateľke stále trvá. Aj zo zákona vyplýva, že rozvod by mal byť krajnou a poslednou možnosťou riešenia rozvratu vzťahov medzi manželmi a k tejto by mal súd pristúpiť len vtedy, ak sú splnené podmienky uvedené v § 23 Zák. o rodine. V konaní o rozvod súd vedie manželov k odstráneniu príčin rozvratu, usiluje sa o ich zmierenie. § 23 Zák. o rodine predpokladá objektívnu existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie toho ktorého z manželov. Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva, resp. rodiny založenej manželstvom. Súd tiež prihliada na záujem maloletých detí. Žiadal zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa a návrh na rozvod manželstva zamietnuť. Žiadal taktiež zmeniť výrok rozsudku, ktorým bol maloletý N. zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ohľadom intervalu striedania rodičov tak, že navrhovateľka je oprávnená a povinná zabezpečovať striedavú starostlivosť o maloletého každý párny mesiac v roku a on bude zabezpečovať starostlivosť o maloletého každý nepárny mesiac v roku. Tento spôsob úpravy lepšie vyhovuje rodičom aj dieťaťu. Vedia sa dohodnúť na stretávaní sa s dieťaťom počas tohto obdobia.

Kolízny opatrovník navrhol potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti úpravy práv a povinností k maloletému na čas po rozvode.

Navrhovateľka navrhla potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa. Uviedla, že s odporcom nekomunikujú spolu odkedy odišla zo spoločnej domácnosti, t.j. od septembra 2011. Obnova spolužitia z jej strany nie je možná, uvedomuje si následky tohto kroku. S rozsudkom súdu prvého stupňa súhlasí, tento akceptuje aj pokiaľ ide o striedavú starostlivosť o maloletého N.. Pre syna bude lepšie striedať sa

v dvojtýždňových intervaloch, je s tým oboznámený, bude v častejšom styku s oboma rodičmi a so staršou sestrou, ktorá býva u odporcu.

Odvolací súd preskúmal vec podľa , prejednal vec podľa s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa , a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, odvolaniu odporcu nie je možné vyhovieť.

Súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, z ktorého aj vyvodil správny právny záver, svoje rozhodnutie aj riadne zdôvodnil, z odvolania odporcu nevyplynuli žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa.

V zmysle § 23 ods. 1 Zák. o rodine manželstvo možno rozviesť len ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Súd prvého stupňa dôsledne skúmal rozvrat v manželstve, pričom správne konštatoval, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené. Taktiež bola zistená aj skutočnosť, že manželstvo si neplní svoj spoločenský účel. V zmysle § 1 ods. 2 Zák. o rodine účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. V danom prípade uvedené skutočnosti naplnené neboli, keď navrhovateľka už ani nežije s odporcom v spoločnej domácnosti a nemá ani záujem o obnovenie spolužitia. Za danej situácie tiež nie je predpoklad, že by došlo k obnoveniu spolužitia medzi manželmi, pričom nemožno nechať bez povšimnutia, že žiadneho z manželov nemožno nútiť k tomu, aby zotrvával vo vzťahu, ktorý pociťuje ako narušený. Za danej situácie sa vážnosť rozvratu vzťahov medzi manželmi javí ako neodstrániteľný a nenapraviteľný vzťah, vzhľadom na hĺbku a trvalosť rozvratu. Takýto rozvrat sa prejavuje aj v plnení spoločenského účelu manželstva.

Správne súd prvého stupňa rozhodol, ak manželstvo účastníkov rozviedol, správne rozhodol súd prvého stupňa aj pokiaľ ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému na čas po rozvode. Z obsahu spisu vyplýva, že v tomto medzi účastníkmi nebol spor a na uvedenej otázke sa aj vedeli dohodnúť, sporná sa javila len dĺžka intervalu počas, ktorého sa maloletý bude v tom ktorom rodinnom prostredí striedať. Tu prihliadol odvolací súd aj na stanovisko kolízneho opatrovníka, ako aj maloletého, ktorý uviedol, že mu vyhovuje dvojtýždňový interval.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, odvolací súd ho potvrdil podľa .

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s veta prvá .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.