Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Co-401-2012.pdf
PDF · 91.58 KB
Case nature
Area
Subarea
24Co/401/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a členov senátu JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Iveta Jankovičová v právnej veci navrhovateľky: Q. A., nar. XX.X.XXXX, bytom F. K., A. K. XXX/X, zastúpenej advokátom: JUDr. Viera Caková, Trnava, Rázusova 6, proti odporcovi: T. A., nar. X.X.XXXX, bytom C., K. X, o príspevok na výživu rozvedenej manželky, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 29. júna 2012 č.k. 14C/124/2011-79 v časti príspevku pre rozvedenú manželku a v časti náhrady trov konania, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti príspevku pre rozvedenú manželku, včítane výrokov o trovách konania a súdnom poplatku p o t v r d z u j e .
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania v sume 122,48 Eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľky, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť platiť príspevok na výživu navrhovateľky v sume 100,- Eur mesačne od 1.9.2011 do 7.4.2014, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky. Zročné výživné za obdobie od 1.9.2011 do 30.6.2012 v sume 1.000,- Eur povolil odporcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 40,- Eur, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky pod následkom straty výhody splátok počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. Odporcovi tiež uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania v sume 424,32 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právnej zástupkyne navrhovateľky. Navrhovateľke priznal právo na zaplatenie sumy 100,- Eur, ktorú sumu je odporca povinný zaplatiť navrhovateľke do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám jej právnej zástupkyne. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Trnava súdny poplatok 62,- Eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil s použitím ustanovení Zákona o rodine, § 71 ods. 1, 2 a 3 a vecne tým, že z vykonaného dokazovania a z doložených listinných dokladov súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je dôvodný. Navrhovateľka po rozvode nebola schopná a nie je schopná v súčasnej dobe vlastnou prácou zabezpečiť si dostatok finančných prostriedkov na výživu a na uspokojovanie svojich potrieb, preto je odkázaná na príspevok na výživu od odporcu ako bývalého manžela. Dôvody, pre ktoré nie je schopná sa živiť súd videl v potrebe zabezpečovať celodennú a osobnú starostlivosť maloletému synovi C., ktorý sa narodil v manželstve s odporcom a ktorý pre nepriaznivý zdravotný stav ktorého vyžaduje osobitnú starostlivosť navrhovateľky. Tieto skutočnosti súd mal preukázané z posudku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava a zdravotný stav maloletého C. aj správami lekárov. Z týchto totiž vyplynulo, že dieťa nie je spôsobilé na poskytovanie starostlivosti zo strany materskej školy, pretože nekomunikuje zrozumiteľne, rozumie mu iba matka a navyše nie je samostatné ani pre svoje urologické problémy, pre ktoré by sa do predškolského zariadenia nemohol dostať. Navrhovateľka teda nemôže vykonávať prácu, ktorou by si zabezpečila pravidelný zdroj príjmu nie zo subjektívnych dôvodov, ale
z dôvodov na strane jej dieťaťa, ktorému poskytuje starostlivosť. Súd zohľadnil aj dôvody, ktoré boli ustálené ako príčina rozvodu manželstva účastníkov a ktoré spočívali v správaní sa odporcu, ktoré viedlo až k nakazeniu navrhovateľky a maloletého dieťaťa chorobou, ktorá sa dá určiť za príčinu nepriaznivého zdravotného stavu maloletého C.. Poukázal na to, že navrhovateľke už v minulosti bol priznaný príspevok na výživu rozvedeného manžela rozsudkom súdu vo výške 100,- Eur mesačne za obdobie od 7.4.2009 do 4.7.2011 tzn. do troch rokov maloletého C.. Po uplynutí tejto doby si však navrhovateľka návrhom zo dňa 22.8.2011 opätovne uplatnila nárok na vyplácanie tohto príspevku na jej výživu, pre naďalej nutnú osobnú starostlivosť o maloletého. Príspevok žiadala priznať od 1.9.2009 do uplynutia piatich rokov od rozvodu ich manželstva, tzn. do 7.4.2012. Súd tomuto návrhu vyhovel, nakoľko výživné pre rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie po dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.
Výšku výživného posúdil s prihliadnutím na zárobkové možnosti a schopnosti odporcu, u ktorého mal preukázané, že jeho priemerný mesačný príjem dosahuje 988,68 Eur netto. Zohľadnil, že matka je poberateľkou rodičovského príspevku, pričom žije v spoločnej domácnosti so svojou matku a bratom, poberá rodinné prídavky na maloleté deti a okrem toho výživné zo strany otca spolu na maloletú P. V. 100,- Eur mesačne a na maloletého C. 135,- Eur mesačne. U otca mal zistené, že otec obýva byt, ktorý patrí do podielového spoluvlastníctva jemu a jeho bratovi, pričom vlastní motorové vozidlo značky Suzuki Ignis, na ktoré ešte spláca pôžičku, okrem toho spláca pôžičku, resp. úver poskytnutý B. B. v sume 210,- Eur, v ktorej sume je obsiahnutá splátka úveru, ktorý mu bol poskytnutý spoločne s navrhovateľkou ešte za trvania manželstva a úver za zakúpené auto. Ďalšie výdavky má na telefón, internet a navrhovateľke spláca zročné výživné v sume 70,- Eur mesačne, okrem toho má výdavky na stravu a oblečenie. Vzhľadom na tieto okolnosti potom príspevok uplatnený navrhovateľkou vo výške 100,- Eur mesačne považoval za primeraný. Nakoľko súd určil povinnosť odporcovi platiť navrhovateľke príspevok na výživu od 1.9.2011 do rozhodnutia súdu prvého stupňa mu vznikol nedoplatok za obdobie 10 mesiacov vo výške 1.000,- Eur, ktorý potom súd povolil otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 40,- Eur mesačne tak, aby výživné v celej výške splatil v období dvoch rokov od právoplatnosti rozsudku, pričom mesačná splátka zročného výživného je v takej výške, ktorú je odporca schopný popri bežnom výživnom vzhľadom na svoj príjem platiť bez toho, aby bola ohrozená jeho výživa.
V časti rozhodnutia o trovách konania súd rozhodnutie odôvodnil s použitím § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej navrhovateľke priznal náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia v celkovej výške 424,32 Eur (za tri úkony právnej služby) a 121,17 Eur (prevzatie, príprava zastupovania, účasť na pojednávaniach dňa 21.3.2012 a 29.6.2012) a štvrtinový úkon (zastupovanie na pojednávaní 2.5.2012), ktoré bolo odročené bez pojednávania 30,29 Eur a 4x 7,63 Eur režijný paušál 30,52 Eur).
Rozhodnutie v časti povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok odôvodnil tým, že navrhovateľka bola v konaní oslobodená od platenia súdneho poplatku v zmysle § 4 ods. 2 písm. e) zák. č. 71/1992 Zb. Preto súd podľa § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch uložil odporcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok vypočítaný podľa položky 8 Sadzobníka súdnych poplatkov, keď za základ poplatku súd považoval súčet cien všetkých opakujúcich sa plnení za obdobie od 1.9.2011 do 7.4.2014, čo je spolu 3.123,33 Eur.
Napokon súd rozhodnutie o uložení povinnosti odporcovi zaplatiť navrhovateľke 100,- Eur odôvodnil s použitím § 147a ods. 2 a 3 O.s.p., vecne tým, že navrhovateľka si uplatnila právo na zaplatenie uvedenej sumy z dôvodu neospravedlnenej neúčasti odporcu na pojednávaní dňa 2.5.2012, pre ktorú muselo byť pojednávanie odročené bez prejednania veci.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca a namietal, že nesúhlasí s výškou výživného v sume 100,- Eur, nakoľko sa domnieva, že táto výška je vzhľadom k jeho príjmu neprimeraná. Jeho doterajší príjem je priamo závislý na počte odpracovaných nadčasových hodín, ktoré nebudú podľa novej pracovnej politiky firmy akceptované a jeho plat sa zníži zhruba o 120,- Eur mesačne. Nadčasové hodiny im nebudú preplácané, ale budú vyberané formou náhradného voľna. Jeho čistý mesačný príjem sa tak zníži na sumu 840,- Eur. Zdôraznil, že zo svojho príjmu hradí výživné na maloleté deti, spláca úver vo výške 210,- Eur, ktorý bol čerpaný ešte za trvania manželstva s navrhovateľkou, hradí si výdavky spojené
s bývaním 50,- Eur mesačne, 70,- Eur na splácanie zročného výživného na manželku, 40,- Eur na telefón a internet, 50,- Eur na pohonné hmoty do zamestnania 150,- Eur na stravu, 25,- Eur na hygienické potreby a pracie potreby, 30,- Eur na oblečenie. Okrem toho platí podľa možnosti aj nedoplatok na bývaní, ktorý vznikol za rok 2011, pričom táto čiastka sa pohybuje okolo 50,- Eur mesačne. Po sčítaní týchto výdavkov, presahujúcich 910,- Eur a odrátaní peňazí za nadčasové hodiny, ktoré mu nebudú preplácané, jeho plat nebude dosahovať požadovanú výšku. Navrhovateľka v návrhu argumentuje výdavkami, ktoré sa týkajú detí a nie jej samotnej. Maloletý C. potrebuje neustálu starostlivosť, čím navrhovateľka odôvodnila návrh, ale neuviedla, že za starostlivosť môže ďakovať maloletej P. V., svojmu bratovi a matke, s ktorými žije v spoločnej domácnosti, nakoľko ona navštevuje školu, ktorá jej bráni zamestnať sa a kvôli tomu nemá čas sa starať o maloletého C.. Navrhovateľka sa neustále sťažuje na nedostatok prostriedkov, pričom každoročne chodí na dovolenky k moru, na čo prostriedky má, pričom on ani ako zamestnaný si toto dovoliť nemôže. Tiež nesúhlasil, že je povinný platiť trovy právneho zastúpenia navrhovateľky s odôvodnením, že keď navrhovateľka nemá financie na živobytie, odkiaľ vzala prostriedky na právneho zástupcu, ktorého si on ako zamestnaný dovoliť tiež nemôže. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a nárok navrhovateľky zamietol.
Navrhovateľka odvolanie nepodala, k podanému odvolaniu podala prostredníctvom právnej zástupkyne písomné vyjadrenie. Navrhla napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a uplatnila si náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby (napísanie vyjadrenia k odvolaniu 121,17 Eur plus 7,63 Eur režijný paušál, čo je spolu 128,80 Eur). Poukázala na to, že odporca napadol rozsudok odvolaním, kde uviedol dôvody, ktoré nie sú pre rozhodnutie vo veci dôležité. Je irelevantnou námietkou, že jeho príjem sa v budúcnosti zníži. Pokiaľ uvádzal svoje výdavky zhodne ako na pojednávaní, neuvádzal pravdu. Zročné výživné na navrhovateľku platí exekučne, pričom poslednú splátku navrhovateľka obdržala v marci 2012. Nie je pravdou, že platí úver 210,- Eur, ktorý má byť ešte z manželstva. V manželstve bol úver na kúpu vozidla Seat Cordoba, ktoré vozidlo zostalo odporcovi a tento ho predal a úver mal zrejme na vozidlo, ktoré si zobral po rozvode manželstva. Pokiaľ ona argumentuje výdavkami na deti, je logické a pochopiteľné, pretože výdavky, ktoré má, sú spojené aj s výdavkami na deti nad rámec výživného, ktoré odporca na ne platí. Zdôraznila, že jej bráni zamestnať sa starostlivosť o maloletého C., nie ako predpokladá odporca, že by to mala byť návšteva školy. Školu navštevuje počas týždňa, čo jej zaberie minimum času, pretože na skúšky sa učí v nočných hodinách. Je možné si vyžiadať zo školy evidenciu jej dochádzky. Čo sa týka jej zastúpenia advokátom, v konaniach o určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky je nárok na náhradu trov konania, obvykle ich platí odporca a teda neovplyvňujú životnú úroveň navrhovateľky. V odvolaní odporca neuviedol žiadne nové skutočnosti. Výsledky vykonaného dokazovania, ktorými bola preukázaná výška zárobku odporcu nebola spochybnená. Pri poslednej úprave mal odporca príjem 771,- Eur. Súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav a odôvodnil rozhodnutie v súlade s ustanovením § 72 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, teda vo vyhovujúcej časti, včítane závislého výroku o náhrade trov konania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolaniu odporcu nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach je vecne správny
Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav pokiaľ ide o zistené skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľkou uplatneného nároku a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov prvostupňového súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, s poukazom na odvolacie argumenty odporcu, sa potom žiada dodať nasledovné:
Odporca vo svojom odvolaní nenamieta trvanie jeho povinnosti prispievať na výživu odporkyne, ktorá je jeho rozvedenou manželkou, namieta len výšku stanoveného výživného, nakoľko jeho zárobok sa má v dohľadnej dobe pre zmenu spôsobu odmeňovania znížiť a že má aj iné vyživovacie povinnosti a povinnosť splácania iných dlhov.
Súd prvého stupňa pri stanovení výšky príspevku pre rozvedenú manželku zohľadnil nielen výšku jeho aktuálneho príjmu, ale aj jeho vyživovacie povinnosti k maloletým deťom a celkove jeho majetkové, sociálne pomery, ako aj jeho zaťaženosť splátkami a až potom ustálil, že navrhovateľkou požadovaná výška príspevku je primeraná a návrhu vyhovel. S takýmto záverom sa odvolací súd stotožňuje a zdôrazňuje, že plnenie vyživovacej povinnosti má prednosť pred ostatnými odporcom uvádzanými povinnosťami. Pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku (§ 154 ods. 1 O.s.p.), preto argumentácia odporcu o jeho predpokladanom znížení zárobku v budúcnosti pre rozhodnutie vo veci v súčasnosti je irelevantná. Okolnosť zníženia príjmu v budúcnosti nemôže byť akceptovaná na rozhodnutie v súčasnosti, keď sa rozhoduje na základe rozhodných skutočností, ktoré sú aktuálne v čase vyhlásenia rozsudku.
Spätným určením povinnosti platiť príspevok, vznikol odporcovi nedoplatok, ktorý prvostupňový súd vyčíslil sumou 1000,- Eur a povolil zaplatiť v splátkach po 40 Eur mesačne počnúc od právoplatnosti rozsudku, pod následkom straty výhody splátok, ktorý ale osobitne odvolacími dôvodmi napadnutý nebol, preto sa nestal predmetom prieskumu odvolacieho súdu.
Zastúpenie advokátom je právom navrhovateľky, v osobe ktorej ide o osobu práva neznalú a preto argumentácia odporcu, že načo si zvolila advokáta, keď nemá na úhradu jeho služieb, neobstojí. Podstatné je, že navrhovateľka bola v konaní riadne zastúpená advokátom, ktorý v jej mene si návrhom podľa § 151 ods.1 O.s.p. riadne uplatnil náhradu trov konania a vyčíslil jej výšku. Pretože navrhovateľka bola v konaní plne úspešná, bolo dôvodným jej priznať náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva proti odporcovi, ktorý úspech v konaní nemal (§ 142 ods. 1 O.s.p.), tzn. aj trov za jej právne zastúpenie a úkonov advokáta.
Keďže skutkové i právne závery prvostupňového súdu odvolací súd považoval v celom rozsahu za správne i s prihliadnutím na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako plne vecne správny, s použitím ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p., včítane výroku o zročnom výživnom ako aj závislého výroku o náhrade trov konania a povinnosti zaplatiť súdny poplatok, potvrdil.
V odvolacom konaní bola plne úspešná navrhovateľka a preto v zmysle § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. jej vzniklo právo na náhradu trov konania voči v odvolaní plne neúspešnému odporcovi. Trovy navrhovateľa spočívajú v trovách právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby - písomné vyjadrenie k odvolaniu (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z.z. v účinnom znení), ku ktorému v zmysle § 10 ods. 1 prináleží tarifná odmena (vychádzajúc z hodnoty plnenia za obdobie od 1.9.2011 do 7.7.20120 t.j. 3.109 Eur) vo výške 114,85 Eur a v zmysle § 15 písm. a) a § 16 ods. 3 tzv. režijný paušál vo výške 1/100 výpočtového základu, čo v roku 2012 činí 7,63 Eur, t.j. spolu 122,48 Eur (teda v nižšej sume, v akej bola uplatnená právnym zástupcom navrhovateľky). Túto náhradu trov odvolacieho konania súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke k rukám jej právneho zástupcu (§ 149 ods. 1 O.s.p.), do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (§ 160 ods. 1 O.s.p.).
Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.