Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

60Cb/86/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Pikulovou v právnej veci navrhovateľa AUTOCENTRUM BYSTRIANSKY, spol. s r.o., so sídlom vo Veľkom Krtíši, Š. Tučeka 230, IČO: 31 641 377, zastúpeného JUDr. Vladimírom Zvarom, advokátom, so sídlom vo Veľkom Krtíši, SNP 1/A proti odporcovi Partner - Autoprofit, s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Cesta k nemocnici 1, IČO: 36 059 391, zastúpenému JUDr. Jankou Kmeťovou, advokátkou, so sídlom v Banskej Bystrici, ul. Prof. Sáru č. 44, o zaplatenie 9 628,61 Eur s prísl., takto

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

O trovách konania r o z h o d n e súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaným návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným tunajšiemu súdu dňa 09. 11. 2007 domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 290 071,40 Sk (9 628,61 Eur) s príslušenstvom.

Vo veci bol v skrátenom konaní vydaný platobný rozkaz tunajšieho súdu č. k. -26 zo dňa 30. 11. 2007, ktorý bol však uznesením tunajšieho súdu č. k. -32 zo dňa 14. 02. 2008 zrušený pre nemožnosť jeho doručenia odporcovi do vlastných rúk.

Po vykonaní dokazovania v neprítomnosti odporcu vydal tunajší súd rozsudok č. k. -50 zo dňa 28. 07. 2009, na základe ktorého zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 9 628,61 Eur s 15 % úrokom z omeškania ročne a to zo sumy 3 346,54 Eur od 12. 11. 2004 do zaplatenia, zo sumy 5 716,41 Eur od 15. 12. 2004 do zaplatenia, zo sumy 565,65 Eur od 22. 12. 2004 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Súd návrh v prevyšujúcej časti príslušenstva pohľadávky zamietol. Zároveň zaviazal odporcu nahradiť navrhovateľovi trovy konania a trovy právneho zastúpenia spolu vo výške 1 639,56 Eur k rukám jeho právneho zástupcu, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Proti tomuto rozsudku podal odporca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne v zákonnej lehote odvolanie.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením č. k. -69 zo dňa 10. 02. 2010 vyššie citovaný rozsudok tunajšieho súdu v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ síce v konaní tvrdil, že medzi účastníkmi konania

došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy podľa a nasl. a že dodal odporcovi tovar v hodnote, ktorú vyfakturoval v žalobe uvedenými tromi faktúrami, avšak v konaní tieto svoje tvrdenia vierohodne nepreukázal. Navrhovateľ k faktúram nepriložil žiadny relevantný dôkaz o tom, že tovar, ktorý sa zaviazal odporcovi na základe jeho objednávky dodať, mu skutočne odovzdal a že na odporcu prešlo vlastnícke právo k veciam, cenu ktorých je povinný navrhovateľovi zaplatiť. Na počítačovej zostave faktúry č. 104 740, ktorá bola splatná 14. 12. 2004 na sumu 618 284,70 Sk sa síce nachádza pečiatka a nečitateľný podpis odporcu, obchodné meno ktorého bolo aktuálne v čase vystavenia faktúry dňa 30. 11. 2004, avšak z tohto údaju nevyplýva, že by bol navrhovateľ tovar, cenu ktorého vyfakturoval touto faktúrou, odporcovi reálne dodal. Dodávka tovaru nevyplýva ani z údajov na faktúre č. 104 652 vystavenej dňa 28. 10. 2004 a ani z faktúry č. 104 748 vystavenej dňa 07. 12. 2004. V tejto súvislosti uviedol, že pečiatka a podpis na jednej z troch faktúr nemôže sama o sebe byť v žiadnom prípade dôkazom o prevzatí tovaru odporcom.

Odvolací súd ďalej uviedol, že nie je pravdou ani tvrdenie a ani odôvodnenie navrhovateľa o tom, že mu odporca na faktúru č. 104 740 splatnú 14. 12. 2004 na sumu 618 284,70 Sk zaplatil sumu 446 072,10 Sk, pretože podľa výpisu z účtu navrhovateľa tak, ako je založený spise na č. l. 19 jednoznačne vyplýva, že variabilný symbol, ktorý uviedol odporca na prevodnom príkaze nie je 104 740 ako č. faktúry, ale č. faktúry 104 734. Nie je preto možné považovať toto čiastočné plnenie ani za uznanie záväzku odporcom, v dôsledku čoho nie je tvrdenie navrhovateľa o dodaní fakturovaného tovaru a o oprávnenosti fakturovania kúpnej ceny preukázané.

Podľa odvolacieho súdu, okresný súd bude musieť v ďalšom konaní zistiť, či zo strany navrhovateľa došlo reálne k dodaniu tovaru, kúpnu cenu ktorého vyfakturoval v návrhu uvedenými faktúrami a či vzniklo navrhovateľovi právo deklarovanú kúpnu cenu odporcovi reálne vyfakturovať. Bez predloženia dôkazov na jeho tvrdenia o dodaní odporcom objednaného tovaru a bez toho, že by boli navrhovateľom uvedené a preukázané bližšie okolnosti, na základe ktorých došlo k objednaniu tovaru, či existovala len ústna objednávka alebo aj písomná a bez toho, že by preukázal, že tovar odporcovi skutočne dodal, je rozhodnutie okresného súdu predčasné. Až po doplnení dokazovania bude môcť okresný súd vo veci opätovne rozhodnúť, a to nielen o tom, či vznikla odporcovi povinnosť zaplatiť kúpnu cenu, ale aj o tom, či sa dostal do omeškania s úhradou kúpnych cien, za aké obdobie a v akej výške navrhovateľovi patrí úrok z omeškania, pokiaľ nebol medzi stranami dohodnutý. Podľa je súd prvého stupňa právnym názorom odvolacieho súdu viazaný.

Súd vykonal vo veci dokazovanie v intenciách zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -69 zo dňa 10. 02. 2010 výsluchom účastníkov konania, svedkov L. C., C. F., H. N. a po oboznámení sa s obsahom spisu zistil tento skutkový stav veci:

Právny zástupca navrhovateľa zotrval v konaní na písomne podanej žalobe doručenej tunajšiemu súdu dňa 09. 11. 2007. Ako vyplynulo zo žaloby, v rámci výkonu podnikateľskej činnosti navrhovateľ prostredníctvom svojej prevádzky v Lučenci, Gemerská ul. č. 2 odpredal odporcovi tovar - automobilové súčiastky, ktoré odporca od neho aj prevzal. Šlo o opakovanú obchodnú transakciu, pričom ale odporca nevyrovnal všetky svoje záväzky týkajúce sa zaplatenia kúpnej ceny za zakúpený tovar. Podľa názoru právneho zástupcu navrhovateľa, uvedený zmluvný vzťah je potrebné posudzovať podľa ustanovení a nasl. , podľa ktorých ustanovení predávajúci sa zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec - tovar a previesť na neho vlastnícke právo k odpredanej veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu. Táto povinnosť kupujúceho je zdôraznená aj v ustanovení . Pri každom jednotlivom nákupe tovaru obe strany dojednali aj lehotu splatnosti kúpnej ceny. Podľa tvrdenia právneho zástupcu navrhovateľa, odporca neuhradil tieto kúpne ceny pri jednotlivých nákupoch:

- Faktúru č. 104 652 splatnú dňa 11. 11. 2004 v sume 100 818 Sk (3 346,54 Eur)

- Faktúru č. 104 740 splatnú dňa 14. 12. 2004 v sume 618 284,70 Sk, z ktorej však odporca uhradil dňa 30. 11. 2004 sumu 446 072,10 Sk a neuhradená ku dňu podania žaloby na súd zostala sumu 172 212,60 Sk (5 716,41 Eur) a

- Faktúru č. 104 748 splatnú dňa 21. 12. 2004 v sume 17 040,80 Sk (565,65 Eur).

Spolu potom dlhuje odporca navrhovateľovi sumu 290 071,40 Sk (9 628,61 Eur). Keďže sa odporca dostal do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku, uplatnil si navrhovateľ popri istine 290 071,40 Sk, t.j. 9 628,61 Eur i 15 % úrok z omeškania ročne, a to zo sumy 100 818 Sk, t.j. 3 346,54 Eur od 12. 11. 2004 do zaplatenia, zo sumy 172 212,60 Sk, t.j. 5 716,41 Eur od 15. 12. 2004 do zaplatenia a zo sumy 17 040,80 Sk, t.j. 565,65 Eur od 22. 12. 2004 do zaplatenia. Úrok z omeškania nebol medzi účastníkmi konania zmluvne dohodnutý, tento si uplatnil navrhovateľ podľa v úrokovej sadzbe 5 % + 10% ročne, pretože v predmetných veciach došlo k omeškaniu v mesiacoch november a december 2004, takže rozhodujúca je úroková sadzba ku dňu 30. júna 2004.

Svedok L. C. na pojednávaní dňa 19. 06. 2012 vypovedal, že u navrhovateľa pracuje asi od roku 1998 doposiaľ na pozícii predajcu náhradných dielov. Odporca odoberal náhradné diely v roku 2004 a neuhradené zostali tie faktúry, ktoré sú predmetom tohto súdneho konania, ostatné faktúry odporca uhradil. Tovar u navrhovateľa za odporcu objednával a aj preberal Branislav Chochula alebo sa stalo, že aj posielal inú osobu, koho mal na ceste. Objednávky buď posielal faxom alebo priniesol so sebou. Svedok tiež uviedol, že ako skladník tento tovar podľa objednávok pripravil, vystavil len faktúru a tá sa vystavila buď vtedy, keď si bral tovar alebo sa poslala poštou, ale to už robila iná kolegyňa. Svedok si pamätal, že tie dve faktúry na nižšie sumy boli odporcovi zaslané poštou, avšak nepamätal si, či odporca ten tovar prebral osobne, resp. že by on tento tovar bol odporcovi vydával. Svedok s určitosťou uviedol, že odporca si osobne prevzal tovar, ktorý mu bol fakturovaný faktúrou znejúcou na najvyššiu sumu, pretože to bolo veľa vecí, ktoré spolu s odporcom preberali, keď si to nakladal. Nevedel však uviesť, či Branislav Chochula prijal tento tovar oproti podpisu, myslel si, že nie, síce bol tam osobne, tú faktúru určite zobral, ale či ju podpisoval, to už svedok nevedel. Svedok si nepamätal, či sa mu Branislav Chochula preukázal zaplatením dodaného tovaru, tovar mu však na základe objednávky vydal, ale faktúru vystavovala kolegyňa. Až následne sa zistilo, že faktúra znela na nejakú malú sumu za tovar, potom sa urobila suma aj s maržou, aj s DPH, o čom pán Chochula vedel, že má doplatiť zvyšnú sumu, v ten deň sa mu to povedalo a telefonovala mu nielen kolegyňa, ale aj on sám s pánom Chochulom určite telefonoval.

Svedkyňa C. F., ktorá u navrhovateľa pracovala 5 rokov, asi v rokoch 2002 až 2007, v sklade ako účtovníčka, na pojednávaní dňa 19. 06. 2012 tvrdila, že v jej pracovnej náplni bolo vystavovať faktúry, prijímať objednávky, komunikovať s dodávateľmi, preberať tovar a pod. Náhradné diely vydávali iní kolegovia, ona vystavovala len faktúry, ktoré odberateľom doručovala podľa konkrétnej situácie buď pri odbere tovaru alebo poštou. Pamätala sa na situáciu ohľadne faktúry znejúcej na sumu 618 284,70 Sk, kedy si po tovar prišiel osobne Branislav Chochula, ktorý tovar prevzal a vyplatil čiastku 446 072,10 Sk. Túto čiastku vyplatil mimo firmy navrhovateľa a vrátil sa s tým, že sumu 446 072,10 Sk zaplatil. Po jeho návrate - po zaplatení čiastky 446 072,10 Sk si podľa tvrdenia svedkyne ešte v jeho prítomnosti všimli, že táto faktúra bola pôvodne vystavená bez DPH, tak sa dohodli, že túto faktúru navrhovateľ opraví s DPH. Pán Chochula vedel o tom, že takto opravená faktúra sa mu bude zasielať. Svedkyňa si tiež spomenula, že po vystavení opravenej faktúry, v ktorej už bola zahrnutá aj príslušná DPH, na druhý deň prišiel opravenú faktúru vyzdvihnúť kamarát pána Chochulu, ktorého meno uviesť nevedela, ktorý faktúru prevzal, pričom použil pečiatku odporcu. To znamená, že opravená faktúra už nebola odporcovi zasielaná poštou, keďže na základe súhlasu pána Chochulu bola prevzatá jeho kamarátom, ktorého k navrhovateľovi poslal. Svedkyňa podľa jej vyjadrenia niekoľkokrát telefonovala pánovi Chochulovi, ktorý jej doslova sľuboval, že faktúry vyplatí, pretože tovar zobral. V závere svoje výpovede svedkyňa dodala, že spočiatku chodil pán Chochula osobne a aj platil v hotovosti, takže si získal u navrhovateľa dôveru, ale neskôr to už robil telefonicky s tým, že pošle nejakého kamaráta a že žiada tú faktúru zaslať po ňom.

Svedok H. N., ktorý u navrhovateľa pracuje od roku 1990 doposiaľ na rôznych pracovných pozíciách, bol v inkriminovanom období vedúci servisu, vedúci prevádzky vo Veľkom Krtíši aj v Lučenci. Spomínal si na tú skutočnosť, že v roku 2004 prišiel za odporcu ako obchodného partnera nejaký pán, ktorého meno a priezvisko si nepamätal, stretol sa s ním len raz, na ktorom stretnutí si dohodli podmienky vzájomného obchodu. Mal vedomosť, že firma odporcu brala párkrát tovar a že aj skladníci boli spokojní. Neskôr sa však niečo stalo, hneď sa o tom nedozvedel, z akých dôvodov pustili zamestnanci túto firmu bez peňazí.

Viac o záležitostiach firmy odporcu nevedel uviesť, dodal len, že tovar odporcovi zo skladu navrhovateľa dodali.

Právna zástupkyňa odporcu navrhla v konaní návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu, že navrhovateľ nepreukázal prevzatie tovaru, ktoré prevzatie tovaru odporca popiera a uvedené pochybnosti sa nepodarilo preukázať ani svedeckými výpoveďami. Pri všetkých troch žalobou uplatnených faktúrach namietala, že odporca tovar nielenže neprevzal, ale ani jedna z faktúr mu nebola doručená a tieto faktúry sa nenachádzajú ani v účtovníctve odporcu. Uviedla tiež, že odporca sumu 446 072,10 Sk navrhovateľovi uhradil prevodom z účtu na účet a túto sumu uhradil pod iným variabilným symbolom ako tým, ktorým si navrhovateľ uplatňuje v tomto súdnom konaní. Podľa jej názoru sa nejedná o opravenú faktúru č. 104 740, ale ide o úplne inú faktúru, než ktorú odporca uhradil vo výške 446 072,10 Sk. Odporca túto sumu uhradil podľa pôvodne vystavenej faktúry pod iným číslom, nie pod týmto číslom, ktoré si teraz navrhovateľ uplatňuje. Za nepravdivé považovala tvrdenia svedkyne, že by bol odporca niekoho poslal na prevzatie faktúry, poprela podpis konateľa spoločnosti odporcu na faktúre č. 104 740 a tvrdila, že konateľ nikoho nesplnomocnil a neposkytol pre cudziu osobu svoju firemnú pečiatku na používanie. Aj zo svedeckých výpovedí vyplynulo, že podľa zaužívanej praxe u navrhovateľa by tovar v takej vysokej sume neposkytli bez toho, aby faktúry neboli uhradené, či už v hotovosti alebo na pošte alebo bankovým prevodom.

Právny zástupca navrhovateľa považoval v konaní obranu odporcu za vysoko účelovú. Uviedol pritom, že odporca opomína uznať dobropisy k faktúre č. 104 740. V pôvodnej faktúre č. 104 734 navrhovateľ opomenul účtovať DPH a neúčtoval ani tzv. obchodnú maržu, ktorú mali medzi sebou dohodnutú. V dôsledku toho boli vystavované postupne dobropisy k faktúre č. 104 734 a neskôr, keď sa opravovala faktúra o DPH aj dobropis k faktúre č. 104 735, podpis odporcu, resp. potvrdenie prevzatia tovaru na tejto faktúre je nesporné. Na faktúre č. 104 740 je potvrdené prevzatie faktúry, všetky následné faktúry, ktoré súvisia s faktúrou č. 104 734, na ktorý variabilný symbol odporca zaplatil, obsahujú presný zoznam tých istých zakúpených vecí vrátane počtu a druhu, čiže ide o súbor faktúr, pričom právny zástupca navrhovateľa uznal, že na strane navrhovateľa došlo k určitým účtovným zmätkom, ale tieto boli vyvolané predovšetkým spôsobom obchodovania, ktoré zaviedol navrhovateľ a tiež odporca. Podľa názoru právneho zástupcu navrhovateľa, všetky okolnosti sú preukázané, najmä pokiaľ sa týka toho, že došlo k oprave faktúry, ktorá takisto v základe tvorí tú istú sumu, čo vo faktúre 104 734. Ide teda o opravné faktúry a samotný odporca uznal, že prevzal všetky položky, ktoré sú uvedené na faktúre č. 104 734, 104 735 a 104 740 rovnako, čiže nesporné je, že tovar mu ako taký dodaný bol.

Právna zástupkyňa odporcu v reakcii na právneho zástupcu navrhovateľa poukázala na to, že citované dobropisy č. 104 734 a č. 104 735, ani faktúry neboli nikým prevzaté, nemajú ani náležitosti účtovného dokladu, boli vyhotovené v eurách, aj keď v roku 2004 sa používali slovenské koruny, takže mala za to, že to bolo ex post vytlačené zo systému duplicitne. Tvrdila tiež, že odporca uhradil faktúru č. 104 734 tak ako odporca tovar prevzal, avšak faktúra č. 104 740 nebola nikdy odporcom prevzatá, aj keď sa na nej nachádza pečiatka odporcu a nečitateľný podpis. Odporca nemá voči navrhovateľovi žiadne podlžnosti a ani v jeho účtovníctve sa nenachádzajú žiadne neuhradené faktúry.

Štatutárny zástupca odporcu Branislav Chochula neuznal v konaní žalobou uplatnený nárok s tým, že tovar, ktorý prevzal, bol uhradený. Pri faktúre č. 104 740 uviedol, že podpis na nej nie je jeho, pečiatku by z ruky nedal nikomu a pri takej výške sumy, aká sa na tejto faktúre nachádza, by riešením nepoveril ďalšiu osobu, takúto pohľadávku by riešil automaticky sám. Všetky veci, ktoré od navrhovateľa bral, uzavrel vtedy hneď automaticky, ako sa tovar prevzal, určite žiadnu podlžnosť voči navrhovateľovi nemá, lebo to, čo prevzal, to aj zaplatil. Potvrdil tú skutočnosť, že sumu 446 072,10 Sk zaplatil prostredníctvom banky na variabilný symbol faktúry, ktorú hradil. Na svedkyňu C. F. si vôbec nepamätal a takisto si nepamätal ani ďalšie okolnosti súdeného prípadu, vzhľadom na časový odstup.

Právny zástupca navrhovateľa vo svojom záverečnom prednese žiadal návrhu v plnom rozsahu vyhovieť, pretože podľa jeho názoru, je jednoznačne preukázané, že odporca prevzal tovar, ktorý je vyfakturovaný vo faktúre č. 104 740, dôkazom čoho je aj pečiatka na predmetnej faktúre. Túto faktúru prevzal po vzájomnej konzultácii so zamestnancami navrhovateľa pri riešení nesprávnosti vystavenia

pôvodnej faktúry č. 104 734. Podľa striktného právneho hodnotenia by mal odporca navrhovateľovi dlhovať sumu, ktorá bola vo faktúre č. 104 740 vyúčtovaná vo výške 618 284,70 Sk, pretože prevzatie tejto faktúry ako tovaru je podľa jeho názoru na faktúre vyznačené, avšak navrhovateľ uznáva platbu 446 072,10 Sk, ktorá je presne určená v dokladoch, ako úhradu na túto faktúru, hoci ju odporca uhradil s variabilným symbolom na faktúru č. 104 734, ktorá však v účtovníctve navrhovateľa nefiguruje, pretože bola stornovaná na základe vzájomných dokladov. Právny zástupca navrhovateľa tvrdil, že navrhovateľ preukázal predaj tovaru formou svedeckých dôkazov a z ustanovení nevyplýva povinnosť vystavovať dodacie listy a pojmovým znakom kúpnej zmluvy je odovzdanie tovaru a zaplatenie kúpnej ceny. Odovzdanie tovaru preukázal navrhovateľ svedkami a žiadal, aby súd takto zhodnotil tie dôkazy a následne vychádzajúc z ustanovení zaviazal odporcu k úhrade nedoplatku.

Právna zástupkyňa odporcu vo svojom záverečnom prednese v plnom rozsahu poprela návrh navrhovateľa s tým, že na základe podanej žaloby navrhovateľ nepreukázal prevzatie toho tovaru, ktorý deklaruje a taktiež nepreukázal, že by faktúry boli odporcom prevzaté. Návrh navrhovateľa považovala za nedôvodný a tento žiadala v celom rozsahu zamietnuť.

Podľa , kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú veci (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

Podľa , dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

Podľa v znení účinnom do 31. 07. 2005, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10 % vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pre prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu, sa použije počas celého tohto polroka.

Z vykonaného dokazovania, na základe vyššie zisteného skutkového stavu veci nemal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy v zmysle ustanovenia a nasl. tak, ako si podanou žalobou uplatnil navrhovateľ.

Z predložených listinných dôkazov, a to z faktúry č. 104 652 vystavenej dňa 28. 10. 2004, splatnej dňa 11. 11. 2004 vo výške 100 818 Sk, v prepočte 3 346,54 Eur, ani z faktúry č. 104 748 vystavenej dňa 07. 12. 2004, splatnej dňa 21. 12. 2004 vo výške 17 040,80 Sk, v prepočte 565,65 Eur nemal súd preukázané, že navrhovateľ ako predávajúci dodal odporcovi ako kupujúcemu tento tovar. Aj keď navrhovateľ nepredložil k takto vyúčtovanej kúpnej cene príslušné dodacie listy, mohol dodanie tovaru preukázať aj svedeckými výpoveďami, čo sa mu však nepodarilo. Ani jeden zo svedkov hodnoverným spôsobom nedeklaroval dodanie tohto konkrétneho tovaru na základe vyššie uvedených faktúr odporcovi, resp. jednoznačné prevzatie tovaru odporcom. Ani svedok L. C. v pozícii skladníka u navrhovateľa si nepamätal, či odporca ten tovar prebral osobne, resp. že by on tento tovar bol odporcovi vydával. Svedkyňa C. F. sa k prevzatiu tovaru odporcom ani nemohla relevantne vyjadriť, keďže pracovala v sklade ako účtovníčka a v jej pracovnej náplni bolo vystavovať faktúry, prijímať objednávky, komunikovať s dodávateľmi, preberať tovar a pod. Náhradné diely vydávali iní kolegovia, ona vystavovala len faktúry, ktoré odberateľom doručovala podľa konkrétnej situácie buď pri odbere tovaru alebo poštou. A napokon svedok H. N. neprišiel do kontaktu s konateľom odporcu, na ktorého meno a priezvisko si ani nespomenul, viac ako jedenkrát, aj to pri prvotnom uzatváraní obchodného kontraktu. Podľa jeho vyjadrenia, viac o záležitostiach firmy odporcu nevedel, síce uviedol, že tovar odporcovi zo skladu navrhovateľa dodali, ale nepreukázal svoju vedomosť, kedy a akým spôsobom. Súd bol toho názoru, že navrhovateľ pri vyúčtovaní kúpnej ceny tovaru faktúrami č. 104 652 a č. 104 748 neuniesol dôkazné bremeno a nevznikol

mu teda nárok na zaplatenie kúpnej ceny tovaru, ktorého prevzatie odporcom hodnoverným spôsobom nepreukázal. A nepreukázal ani tú skutočnosť, že odporcovi vyššie citované faktúry aj doručil.

Ďalej bol súd toho názoru, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno ani pri dodaní tovaru odporcovi, resp. prevzatie tovaru odporcom, ktorého kúpnu cenu mu vyúčtoval faktúrou č. 104 740 vystavenou dňa 30. 11. 2004, splatnou dňa 14. 12. 2004 vo výške 618 284,70 Sk. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že odporca zaplatil navrhovateľovi kúpnu cenu prevzatého tovaru, ktorá mu bola zo strany navrhovateľa vyúčtovaná faktúrou č. 104 734 vystavenou dňa 30. 11. 2004, splatnou dňa 14. 12. 2004 vo výške 446 072,10 Sk. Túto skutočnosť mal súd preukázanú výpisom z účtu navrhovateľa zo dňa 30. 11. 2004, podľa ktorého odporca zaplatil prevodom z účtu sumu 446 072,10 Sk na VS: 104 734 a číslo zákazky B 11667, ktoré údaje korešpondujú s údajmi na faktúre č. 104 734. Táto skutočnosť nebola ani medzi účastníkmi konania sporná a potvrdila ju aj svedkyňa C. F. ako účtovníčka. Medzi účastníkmi konania nebolo tiež sporné, že odporca tovar v tejto hodnote aj prevzal, čo jednoznačne potvrdil svedok L. C. ako skladník. Keďže odporca si svoju povinnosť zaplatiť navrhovateľovi kúpnu cenu na základe faktúry č. 104 734 splnil (pretože tovar v tejto hodnote aj reálne prevzal), nemôže byť na jeho ťarchu následné konanie a správanie sa navrhovateľa po tom, čo zistil, že si opomenul pripočítať príslušnú DPH, prípadne obchodnú maržu a začal si uplatňovať voči odporcovi zaplatenie zvyšku faktúry č. 104 740 vo výške 172 212,60 Sk, v prepočte 5 716,41 Eur. Na tejto skutočnosti nič nemení ani účtovné vystavenie dobropisu navrhovateľa k faktúre č. 104 734, ktorého doručenie odporcovi navrhovateľ nepreukázal a takisto nepreukázal ani, že na základe tohto dobropisu vrátil odporcovi aj finančné prostriedky. Takéto dôkazy navrhovateľ v konaní neprodukoval. A neprodukoval ani dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, že to malo byť na základe vzájomných dokladov. Pokiaľ navrhovateľ v konaní tvrdil, že faktúra č. 104 740, nie však prevzatie tovaru podľa tejto faktúry, je opatrená pečiatkou a podpisom odporcu, tak toto jeho tvrdenie nebolo preukázané, keďže odporca tieto skutočnosti popieral a navrhovateľ nepreukázal, že osoba na tejto faktúre podpísaná, ktorej meno a priezvisko ani nevedel uviesť, bola odporcom na takýto úkon (prevzatie faktúry, nie tovaru) splnomocnená.

Napokon, vzhľadom na to, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, že odporcovi reálne dodal tovar, ktorého zaplatenia kúpnej ceny sa v súdnom konaní domáhal, súd návrhy právneho zástupcu navrhovateľa na vykonanie ďalšieho dokazovania zamietol. Jednalo sa o presne nešpecifikované dôkazy, ktorými chcel navrhovateľ preukázať, že spolupráca s odporcom bola väčšieho rozsahu než toho, čoho sa v tomto súdnom konaní domáhal a tiež o zistenie, z ktorej pobočky zaplatil odporca sumu 446 072,10 Sk, aj keď týmito dôkazmi chcel podporiť svoje tvrdenia, že sa to takto dialo v obchodnej spoločnosti navrhovateľa a že odporca prevzal tovar uvedený na faktúre č. 104 740. Takto navrhnuté dôkazy, z časti aj nešpecifikované, nepovažoval súd za potrebné vykonať, pretože tieto už konkrétne nemali vplyv na súdený prípad, keďže mal súd dostatočným spôsobom preukázané, že navrhovateľ reálne nedodal odporcovi tovar, ktorého zaplatenia kúpnej ceny sa podanou žalobou domáhal.

Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu veci, s poukazom na citované zákonné ustanovenia, ako aj na právny názor odvolacieho súdu, ktorým je prvostupňový súd viazaný, považoval súd žalobu za nedôvodnú a túto voči odporcovi zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa tak, že o týchto rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, a to písomne vo vyhotovení dvojmo na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.