Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_36C-55-2011.pdf
PDF · 102.99 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-36C/55/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II, samosudcom JUDr. Rastislavom Pellom, v právnej veci navrhovateľa: R. T., Q. D.: X.X.XXXX, U.: S. D. Č.. XXX/X, X. - Š., zastúpený advokátom: JUDr. Rastislav Lenart, sídlo: Pollova č. 32, Košice, proti odporkyni: X. T., N. U., Q. D.: X.X.XXXX, U.: S. D. Č.. XXX/X, X. - Š., zastúpená advokátom: JUDr. Jaroslav Bódiš, sídlo: Turistická č. 11, Košice, za účasti maloletej: U. T., Q. D.: XX.XX.XXXX, U.: S. D. Č.. XXX/X, X. - Š., zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, Košice, sídlo: Staničné námestie č. 9, Košice v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode
rozhodol:
I. Manželstvo navrhovateľa R. T., Q. D. X.X.XXXX a odporkyne X. T., N. U., Q. D. X.X.XXXX, uzavreté dňa X.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Mestská časť Košice - Staré mesto, vo zväzku XXX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX, rozvádza.
II. Maloletú U. T., narodenú XX.XX.XXXX zveruje do osobnej starostlivosti odporkyne a odporkyňa bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.
Navrhovateľ sa zaväzuje prispievať na výživu maloletej U. T., narodenej XX.XX.XXXX mesačne čiastkou vo výške 80,00 eur, splatnou vždy mesačne vopred do 15. dňa v mesiaci do rúk odporkyne, počínajúc nadobudnutím právoplatnosti tohto rozsudku.
Navrhovateľ má právo stýkať sa s maloletou U. T., narodenou dňa XX.XX.XXXX nasledovne: V období prvých troch mesiacov od právoplatnosti rozvodu každý párny víkend v mesiaci v čase od 9.00 hod. v sobotu do 16.00 hod. v nedeľu a každú stredu v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod. a po uplynutí 3 mesiacov od právoplatnosti rozvodu každý párny víkend v mesiaci v čase od 18.00 hod. v piatok do 17.00 hod. v nedeľu a každú stredu v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod.. Navrhovateľ si vydvihne maloletú pred bydliskom odporkyne a v určený čas ju odporkyni odovzdá pred jej bydliskom.
III. Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 15.4.2011 doručeným tunajšiemu súdu v rovnaký deň domáhal, aby súd rozviedol jeho manželstvo s odporkyňou. Svoj návrh odôvodnil vážnym narušením manželských vzťahov vyplývajúcim z rozdielnych názorov účastníkov na fungovanie manželstva, konkrétne na výchovu detí (aj spoločnej dcéry) a chod domácnosti. Navrhovateľ uviedol, že nesúlad v názoroch na spoločný život vyústil do ustavičných hádok a rozbrojov aj s rodičmi odporkyne, ktorí bývajú v susednom dome. Ďalej poukázal na to, že uvedené napäté situácie vyústili do takého stavu, že otec odporkyne spolu so svojim synom fyzicky napadli navrhovateľa a z tohto dôvodu bolo aj začaté trestné konanie. Navrhovateľ uviedol, že z uvedených dôvodov v decembri 2010 opustil spoločnú domácnosť a odišiel bývať k rodičom,
respektíve presnejšie bol vyhodený z vlastného domu, na ktorý platí hypotéku. Navrhovateľ žiadal, aby súd na čas po rozvode zveril maloletú dcéru účastníkov Bianku do jeho výchovy a opatery a odporkyňu zaviazať na platenie výživného vo výške primeranej jej možnostiam.
Odporkyňa sa k veci vyjadrila tak, že s navrhovaným rozvodom prejavila svoj súhlas avšak sa nestotožnila s dôvodmi rozvratu manželstva, ktoré vo svojom návrhu uviedol navrhovateľ. Podľa tvrdenia odporkyne bola hlavnou príčinou rozvratu skutočnosť, že začalo dochádzať ku hádkam kvôli deťom, pretože navrhovateľ nadobudol pocit, že sa odporkyňa viac venuje deťom a jeho zanedbáva. Ďalej uviedla, že navrhovateľ trávil v práci celý deň a domácnosť ponechal iba na jej pleciach, pričom jej s deťmi a domácnosťou pomáhali jej rodičia, ktorí sa inak účastníkom do súkromia nestarali. Odporkyňa tiež uviedla, že navrhovateľ sa začal správať agresívne a to nie len voči nej, ale aj voči jej dcéram. Ohľadom fyzického útoku na navrhovateľa zo strany jej otca a brata uviedla, že agresorom bol naopak práve navrhovateľ. Maloletú navrhla zveriť do svojej výchovy a opatery a navrhovateľa navrhla zaviazať na platenie výživného vo výške 100,00 eur. Ohľadom styku maloletej s navrhovateľom uviedla, že súhlasí, aby bol upravený tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 26.9.2011 uviedol nasledovné skutočnosti. Z prieskumu pomerov účastníkov konania v súvislosti s ich činnosťou zistili, že podľa tvrdenia navrhovateľa bolo manželstvo účastníkov konania uzavreté z dôvodu, že odporkyňa otehotnela s navrhovateľom, pričom najprv sa účastníci dohodli na umelom prerušení tehotenstva, avšak odporkyňa sa sama rozhodla ponechať si očakávané dieťa, ktoré sa narodilo dňa 17.11.2007 a účastníci jej dali meno Bianka. Ďalej uviedol, že podľa vyjadrení účastníkov ich spolužitie netrvalo dlho a harmonické bolo iba spočiatku, neskôr začali vznikať spory a to pre nezhody a konflikty s rodičmi odporkyne, ktorí žili v susedstve s účastníkmi konania. Opatrovník uviedol, že pri prieskume v domácnosti odporkyne zistili, že odporkyňa žije s maloletou U. spolu s ďalšími dvoma dcérami odporkyne (Klaudia a X.) v spoločnej domácnosti, ktorú vedú na prízemí rodinného domu, kde obývajú detskú izbu, kuchyňu a spálňu, ktoré sú primerane zariadené. Podľa zistenia opatrovníka bola vstupná časť domu z dôvodu nedokončenej rekonštrukcie zanedbaná - bola neomietnutá a vyskytovali sa tam plesne, na čo bola odporkyňa upozornená a neskôr pri neohlásenej návšteve opatrovník zistil, že tieto nedostatky boli odstránené. Opatrovník tiež uviedol, že pri ich neohlásenej návšteve zistil, že deti boli čisté, upravené, učesané a pokojné. Opatrovník ešte uviedol, že od ošetrujúcej lekárky maloletej Bianky sa dozvedel, že maloletá absolvovala všetky povinné očkovania a výskyt známok zanedbávania maloletej nezaznamenala. Vo veci úpravy práv a povinností k maloletej opatrovník najprv uviedol, že s ohľadom na rozporné stanoviská účastníkov konania (obaja chceli zveriť maloletú do svojej opatery) sa k tomuto nevyjadrujú s tým, že ich stanovisko oznámia až po vykonaní dokazovania vykonaného znalcom z oboru psychológie. Neskôr na pojednávaní dňa 27.11.2012 opatrovník s poukazom na závery znaleckého dokazovania navrhol zveriť maloletú do opatery odporkyne, s tým že styk otca s maloletou bude upravený s možnosťou jeho postupného rozširovania a následne na to môže dôjsť k tomu, že úprava styku bude urobená podľa nového aktuálneho stavu.
Účastníci konania po predchádzajúcej asi trojročnej známosti z dôvodu vzájomnej citovej náklonnosti uzavreli manželstvo dňa 4.7.2009. Hlavným dôvodom na uzavretie manželstva bola skutočnosť, že účastníci mali spoločnú dcéru U., ktorá sa im narodila ešte dňa 17.11.2007. Toto manželstvo je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Mestská časť Košice - Staré mesto, vo zväzku 131, ročník 2009, na strane 79, pod poradovým číslom 218. U navrhovateľa ide o prvé manželstvo a odporkyňa je vydatá už druhýkrát. Tieto skutočnosti sú preukázané sobášnym listom účastníkov, rodným listom maloletej, návrhom na rozvod a výpoveďami účastníkov.
Účastníci konania viedli spoločnú domácnosť do decembra 2010 v rodinnom dome na S. dvore č. XXX/X v X. - T.. Spoločnú domácnosť viedli spolu s ich maloletou dcérou U. a ďalšími dvoma maloletými dcérami odporkyne X. a X.. Navrhovateľ nie je otcom X. a ani X.. Uvedené mal súd preukázané rodným listom maloletej ,výsluchom účastníkov, vyjadrením kolízneho opatrovníka zo dňa 26.9.2011 a Rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 5.1.2012, spisová značka 39C/ 25/2011, ktorým bolo určené, že navrhovateľ nie je otcom maloletej Kristíny T. narodenej dňa XX.X.XXXX.
Účastníci konania nežijú v spoločnej domácnosti od decembra 2010, kedy sa navrhovateľ zo spoločnej domácnosti účastníkov konania odsťahoval, pričom podľa tvrdenia navrhovateľa bol z domu vyhodený odporkyňou a jej rodinou a naopak podľa tvrdenia odporkyne sa navrhovateľ odsťahoval dobrovoľne.
Manželstvo účastníkov bolo harmonické iba spočiatku, neskôr začalo dochádzať k rôznym hádkam a nedorozumeniam, pričom došlo aj ku vzájomným psychickým a aj fyzickým útokom, ktoré sa stali predmetom priestupkového a aj trestného konania. Dôvodom hádok boli rôzne názory na fungovanie manželstva (výchova detí, starostlivosť o domácnosť a pod.) a v neposlednom rade spory medzi navrhovateľom a rodinnými príslušníkmi odporkyne (rodičia a brat odporkyne), ktorí žili v bezprostrednom susedstve s účastníkmi konania. Z vyjadrenia navrhovateľa a aj kolízneho opatrovníka je zrejmé, že príčinou hádok boli aj majetkové spory medzi účastníkmi konania, resp. aj medzi navrhovateľom a rodinnými príslušníkmi odporkyne. Účastníci konania spolu dlhodobo (minimálne od decembra 2010) nevedú riadny manželský život, t.j. nehospodária spoločne, nevedú intímny spoločný život a podobne. Tieto skutočnosti sú preukázané návrhom na rozvod, vyjadrením kolízneho opatrovníka zo dňa 26.9.2011, výpoveďami účastníkov na uskutočnených pojednávaniach, Rozhodnutím o priestupku Obvodného úradu Košice sp. značka A/2011/00618 zo dňa 4.2.2011, Lekárskou správou zo dňa 6.3.2011,
Obaja účastníci konania zhodne navrhujú ich manželstvo rozviesť a považujú svoj vzťah a manželstvo za tak rozvrátené, že v žiadnom prípade nie sú ochotní obnoviť svoje spolužitie. Uvedené je preukázané na základe výpovede účastníkov konania na pojednávaniach.
Maloletá dcéra účastníkov konania U. navštevuje predškolské zariadenie - Materskú škôlku v T. a žije v jednej domácnosti s odporkyňou a jej dvoma dcérami X. a X.. Maloletá U. je zdravá a s jej výchovou a výživou sú spojené iba bežné výdavky detí jej veku. Styk navrhovateľa s maloletou je momentálne problematický a to z dôvodu sporov medzi účastníkmi konania. Uvedené bolo zistené z návrhu na rozvod, zo stanoviska kolízneho opatrovníka zo dňa 26.9.2011, z výpovedí účastníkov na pojednávaniach a tiež zo znaleckého dokazovania vykonaného súdnou znalkyňou Mgr. S. S..
Vo veci bolo na základe Uznesenia konajúceho súdu sp. značka 36C/55/2011 zo dňa 10.5.2011 nariadené znalecké dokazovanie (znalkyňou z odboru Psychológia, odvetvie Klinická psychológia detí/ dospelých) a to za účelom zistenia najvhodnejšieho riešenia úpravy práv a povinností k maloletej pre čas po rozvode. Predmetné dokazovanie vykonala znalkyňa Mgr. S. S., ktorá na súdom položené otázky zodpovedala svojim Znaleckým posudkom č. 32/2011 vyhotoveným ku dňu 3.9.2012. Zo záverov znaleckého dokazovania vyplývajú (okrem iných) nasledovné skutočnosti: 1, Dieťa je citovo naviazané na matku, je na nej ale patologicky citovo závislé. Odlúčenie od matky by momentálne dieťa znášalo ťažko, dekompenzovalo by to jeho emocionalitu. Kontakt s matkou však prináša pre maloletú riziko, menej kvalitné, stimulujúce výchovné prostredie, nezohľadňujúce celú šírku jej potrieb. Vzťah s otcom je t.č. odcudzený, nerealizovaný a cielenou manipuláciou matky negovaný. Autentický postoj maloletej k otcovi však nie je odmietavý, o otca javí záujem a chce sa s ním stretávať a má ho rada. Dieťa je negatívne emocionálne a postojovo programované proti otcovi, čo sa dá prekonať iba realizáciou vzťahu otec - maloletá. 2, Osobnostné a emocionálne charakteristiky matky s ohľadom a predpokladom k výchove maloletej t.č. hodnotí na menej kvalitnej, kompetentnej úrovni, skôr ide o negatívnejší vplyv na dieťa. Matka dieťa málo stimuluje, nezohľadňuje všetky jeho potreby v rámci jeho psychomotorického vývinu, dieťa je t.č. vývinovo zaostalejšie, mentálne zaostávajúce za vekovou normou cca 1 rok, hoci jeho rozumové schopnosti sú intaktné, primerané. Otec sa v rámci svojich psychologických kritérií k realizácii role otca javí ako kvalitná rodičovská postava. 3, Maloletá chce byť zverená matke, čo je pochopiteľný postoj dieťaťa daného veku a pohlavia. Smerom k matke je vytvorená emočná väzba, aj keď z psychologického hľadiska ide o patologickú závislosť, oddelenie od takejto väzby by predstavovalo riziko. Rovnakým rizikom by však vzhľadom k budúcnosti dieťaťa predstavovalo ponechanie dieťaťa v tomto prostredí. Znalkyňa doporučila riešenie postupného rozširovania styku maloletej s otcom, t.č. každý párny víkend v mesiaci v čase od 9.00 hod. v sobotu do 16.00 hod. v nedeľu s postupným rozširovaním od párneho piatku 18.00 hod. do nedele 17.00 hod. a každú stredu na dve hodiny počas rodičovskej dohody. Po takejto postupnej úprave styku (cca 3 mesiace) k rozšírenej forme styku otca s maloletou doporučuje súdu opätovne posúdiť situáciu a opätovne zvážiť otázku úplného zverenia maloletej otcovi, nakoľko otec sa t.č. javí ako vhodnejší, kompetentnejší rodič. 4, Lepšie osobnostné predpoklady pre riadnu výchovu maloletej má otec maloletej. Vhodnejšie s ohľadom na súčasné pomery na strane rodičov bude zveriť maloleté dieťa do výchovy otca, vzhľadom k emočným väzbám maloletej je však nutné urobiť to postupne, ako je to popísané vyššie. 5, V danom konkrétnom prípade striedavá starostlivosť nie je vhodným riešením, pretože je tu predpoklad, že by rodičia nedokázali korektne komunikovať.
Na pojednávaní dňa 27.11.2012 bola vo veci vypočutá ustanovená súdna znalkyňa Mgr. S. S.. Znalkyňa okrem iných skutočností uviedla, že s ohľadom na danú situáciu k dnešnému dňu by z hľadiska maloletej bolo pre ňu ťažké, aby z určitého prostredia, v ktorom doteraz vyrastala a v ktorom žije, bola násilne odňatá a odovzdaná niekomu inému do opatery. Znalkyňa ku dňu svojej výpovede odporučila ponechať maloletú vo výchove odporkyne. Ďalej uviedla, že tak ako uviedla vo svojom posudku, tak navrhovateľ je vhodnejšia osoba z hľadiska výchovy maloletej, avšak toto nie je možné realizovať takým spôsobom, aby k tomu došlo okamžite, preto odporučila postupne rozširovať styk maloletej s otcom, teda robiť to tak, aby maloletá neutrpela nejakú ujmu.
Navrhovateľ je zamestnaný v Armáde Slovenskej republiky a výkon práce momentálne realizuje vo Vojenskom útvare v Rožňave, kde pravidelne dochádza. Pracovná doba navrhovateľa je od 7.00 hod. do 15.00 hod., pričom navrhovateľ nemá problém svoju pracovnú dobu prípadne zmeniť podľa svojich momentálnych potrieb. Príjem navrhovateľa podľa jeho vyjadrenia pred kolíznym opatrovníkom predstavuje čiastku vo výške cca 835,00 eur mesačne. Navrhovateľovi sa dňa 21.7.2012 narodilo ďalšie dieťa Patrik T., ktorého matkou je D. Y.. Podľa vyjadrenia navrhovateľa má mesačne tieto výdavky: 400,00 eur titulom splácania hypotekárneho úveru na zabezpečenie kúpy domu žalobcu v S. dvore, splátka vo výške XXX,XX eur na spotrebný úver, cestovné do práce 150,00 až 200,00 eur, 70,00 eur poplatky za telefón, 70,00 eur príspevok rodičom za bývanie v ich byte a 200,00 eur na stravovanie. Tieto skutočnosti súd zistil z návrhu na rozvod, z vyjadrenia kolízneho opatrovníka zo dňa 26.9.2011 a z podania navrhovateľa zo dňa 24.10.2012.
Odporkyňa je dlhodobo nezamestnaná a jej jediný príjem predstavujú prídavky na deti vo výške 67,00 eur a od otca maloletej Klaudie je jej vyplácané výživné vo výške 66,39 eur. Odporkyňa žije u svojich rodičov spolu so svojimi 3 deťmi (U., X. a X.), rodičia jej pomáhajú pri ich výžive a opatere. Tieto skutočnosti súd zistil z výpovede odporkyne na pojednávaní dňa 28.3.2012 a z podania Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 26.9.2011.
Navrhovateľ za účelom preukázania opodstatnenosti svojho stanoviska ohľadom jeho návrhu na zverenie maloletej do svojej opatery predložil súdu čestné vyhlásenia nižšie uvedených osôb, z obsahu ktorých je zrejmé ich presvedčenie, že navrhovateľ je vhodnejším rodičom na opateru maloletej. Konkrétne predložil nasledovné listiny: list J. K. (priateľka družky navrhovateľa) z 19.4.2012, list F. T. (matka navrhovateľa) z 3.9.2012, list Rudolfa T. (otec navrhovateľa) z 3.9.2012, list D. Y. (súčasná družka navrhovateľa) z 24.10.2012, list Y. R. (sestra navrhovateľa) zo 17.10.2012.
Podľa ustanovenia § 23 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len Zákona o rodine) súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Na základe vyššie uvedených skutočností má súd za preukázané, že manželstvo si riadne neplní všetky svoje spoločenské funkcie a pri postojoch oboch účastníkov konania sa ani nejaví ako reálna nádej na obnovenie spolužitia. Účastníci už dlhšiu dobu žijú oddelene, nehospodária spolu a ani spoločne nevedú intímny život, pričom obaja ani nemajú záujem na obnovení spolužitia. Z uvedeného súd dospel k záveru, že manželstvo v súčasnej dobe už neplní svoje základné spoločenské funkcie a rozvrat manželstva je zrejme nemenný, nakoľko jeho intenzita je značná a navrhovateľ má v súčasnej dobe novú družku, s ktorou má dieťa a mieni si s ňou založiť novú rodinu. Z uvedených dôvodov považoval súd za správne rozhodnúť o návrhu na rozvod tak, že manželstvo účastníkov rozviedol.
V zmysle vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že príčinou rozvratu bolo vzájomné odcudzenie účastníkov vyplývajúce z rozporov a hádok z dôvodu zásadných rozporov účastníkov k otázkam fungovania rodiny ako aj z dôvodu majetkových sporov medzi účastníkmi konania, resp. aj medzi navrhovateľom a rodinnými príslušníkmi odporkyne a s tým súvisiacimi vzájomnými psychickými a zrejme aj fyzickými útokmi účastníkov konania, ktoré majú za následok aj viaceré trestné oznámenia.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 154 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku je pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Zásadne sporným v tomto konaní bolo rozhodnutie o úprave práv a povinností k maloletej U., pretože obaja účastníci požadovali jej zverenie do svojej výchovy a opatery. Za účelom rozhodnutia o tejto spornej otázke súd nariadil znalecké dokazovania súdnou znalkyňou Mgr. S. S.. Zo záverov dokazovania súd zistil, že navrhovateľ je do budúcna vhodnejším na zabezpečovanie opatery a výchovy maloletej, avšak znalkyňa zároveň zistila, že pre maloletú by bolo rizikové a nevhodné, aby bola maloletá navrhovateľovi odovzdaná okamžite. K tomuto záveru dospela z dôvodu silnej (až patologicky nezdravej) citovej väzby k odporkyni. Z uvedeného dôvodu znalkyňa odporučila, aby ku dňu rozvodu bola maloletá zverená do opatery odporkyne, s tým že styk navrhovateľa s maloletou odporučila postupne rozširovať. Po uplynutí nejakého času navrhuje znalkyňa opätovne preskúmať otázku zverenia maloletej do výchovy navrhovateľa.
Na základe odporúčaní vo veci ustanovenou súdnou znalkyňou súd aj s poukazom na znenie § 154 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a § 24 ods. 1 Zákona o rodine rozhodol o tom, že maloletá Bianka je zverená do osobnej starostlivosti odporkyne a styk navrhovateľa s maloletou upravil znalkyňou odporučeným spôsobom. V čase vydania rozsudku je v zmysle vyššie uvedeného pre maloletú jednoznačne vhodnejšie, aby bola ponechaná u odporkyne. V súvislosti so záverom ustanovenej znalkyne v tom zmysle, že navrhovateľ je vhodnejším rodičom na opateru maloletej, súd poznamenáva, že podľa § 163 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku je možné rozsudok o výchove a výžive maloletých detí zmeniť, ak sa zmenia pomery, čo by v tomto prípade podľa znalkyne prichádzalo do úvahy po uplynutí určitého času postupným rozširovaním a prehlbovaním kontaktu maloletej s navrhovateľom.
Listinné dôkazy predložené navrhovateľom (t.j. list J. K. z 19.4.2012, list F. T. z 3.9.2012, list N. T. z 3.9.2012, list D. Y. z 24.10.2012 a list Y. R. zo 17.10.2012), súd nepovažoval v danom prípade za rozhodujúce pre určenie, komu bude maloletá zverená. Všetky tieto listy vyhotovili osoby v blízkom príbuzenskom vzťahu s navrhovateľom (resp. jeho družka a dlhoročná priateľka družky navrhovateľa), t.j. autori týchto písomností sú vo veci zjavne jednostranne zaujatí. Súd pri svojom rozhodnutí vychádzal z odborného stanoviska vo veci nezaujatej psychologičky.
Podľa § 62 ods. 1 a 2 Zákona o rodine: „(1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov."
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine: „Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť."
Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine: „Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie."
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine: „Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu."
Navrhovateľ ako rodič maloletej má podľa § 62 Zákona o rodine voči maloletej Bianky vyživovaciu povinnosť, ktorá bude trvať až do času, kým sa maloletá nebude vedieť uživiť sama. Toto výživné má navrhovateľ podľa § 76 Zákona o rodine povinnosť platiť vždy mesačne dopredu. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti navrhovateľa súd s poukazom na znenie § 75 a § 62 ods. 5 Zákona o rodine zobral do úvahy možnosti navrhovateľa, tiež odôvodnené potreby maloletej, pričom platenie výživného uprednostnil ostatnými výdavkami navrhovateľa. Sumu 80,00 eur mesačne súd určil s poukazom na
zistenú priemernú výšku mesačného príjmu navrhovateľa ako aj na jeho výdavky, pričom predmetná suma je podľa názoru súdu primeranou aj s ohľadom na odôvodnené potreby maloletej. Maloletá má momentálne 5 rokov a navštevuje materskú škôlku, s jej výživou nie sú spojené žiadne mimoriadne výdavky (špeciálne lieky a pod.), t.j. pre maloletú je potrebné zabezpečiť hlavne stravu a ošatenie.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 144 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod.
V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Ďalšie dokazovanie navrhovaným výsluchom svedkov nebolo vykonané z dôvodu, že súd považoval zistený skutkový stav veci (nesporný rozvrat manželstva a oprávnené záujmy maloletej) za dostatočný na vydanie tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II. Odvolanie musí popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) obsahovať údaje o tom, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť iba nasledovnými skutočnosťami: 1, v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. ( 1 ) O.s.p., 2, konanie má inú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, 3, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, 4, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, 5, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli doteraz uplatnené (§ 205a O.s.p.), 6, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť uvedenú vo výrokovej časti tohto rozsudku, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.