Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11Co-44-2012.pdf
PDF · 73.21 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/44/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Romana Tótha a JUDr. Jozefa Škraba v právnej veci žalobcu: F. W., Q., ul. D. č. XX, IČO: 32 923 694, proti žalovanému: Q. C., bývajúci vo D. č. XXX, zastúpený JUDr. Ladislavom Lukáčom, advokátom, so sídlom v Prešove, ul. Hlavná č. 19, o zaplatenie 120,- eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 12C/87/2011 - 43 zo dňa 23. 2. 2012, jednomyseľne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.
Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému na účet jeho právneho zástupcu trovy odvolacieho konania vo výške 29,08 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh žalobcu a zaviazal ho nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 16,60 eur za zaplatený súdny poplatok a 113,08 eur titulom trov právneho zastúpenia. V dôvodoch tohto rozsudku uviedol, že žalobca sa domáhal proti žalovanému uloženia povinnosti zaplatiť mu 120,- eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný využil podnikateľskú činnosť poskytovanú žalobcom a tento mu poskytol vo februári 2010 na základe ústnej objednávky prepravu, pričom dohoda na cene bola 120,- eur. Ďalej súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania konštatoval skutkový stav, podľa ktorého ústnu zmluvu o preprave nákladu uzatvoril ako objednávateľ so žalobcom syn žalovaného X. C.. Táto skutočnosť vyplynula z množstva listinných dôkazov, ale aj z výsluchu svedkov. Žalovaný potvrdil, že preprava bola vykonávaná pre jeho syna, ten sa dohodol na tejto preprave, žiadal o vykonanie prepravy žalobcu, aj keď miestom vyloženia nákladu bola jeho záhrada. Syn žalovaného X. C. potvrdil tú skutočnosť, že sa dohodol s otcom žalobcu na predmetnej preprave. Súd prvého stupňa vec uzavrel v tom smere, že žalobca nepreukázal svoje tvrdenia, pričom dôkazné bremeno preukázania rozhodujúcich skutočností spočíva primárne na účastníkovi tvrdiacom, že stav zakladajúci jeho právo nastal. Z uvedených dôvodov žalobu súd zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., pričom tieto pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia.
Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol tento zmeniť a jeho návrhu vyhovieť. Súčasne žiadal náhradu trov odvolacieho konania. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v danej veci konal v jeho mene otec, nakoľko tento bol poverený touto činnosťou v rámci podnikateľskej činnosti a teda je daná jeho aktívna legitimácia. Súd nesprávne dospel k záveru, že žalovaný nemá pasívnu legitimáciu. Je nepochybné, že otec žalobcu v minulosti v mene žalobcu konal pri výkone prepravy pre žalovaného. Následne po rozhovore s jeho synom nadobudol presvedčenie, že opäť vykonáva prepravu pre neho a že jeho syn bol len poverený vybaviť uvedenú záležitosť. Zákon pri zmluve o preprave
nevyžaduje písomnú formu, a preto ani pri zastúpení nie je nutné písomné splnomocnenie. Z tejto ústnej objednávky vyplynulo pre jeho otca, že C. mladší koná za svojho otca. Vzhľadom na jeho vek, praktické skúsenosti a okolnosti prípadu sa otec žalobcu mohol oprávnene domnievať, že prepravu si objednal C. starší a tento je aj pasívne legitimovaný v spore. Drevo bolo vyložené na jeho dvore a jeho syn bol len pri prvom dovoze, potom tam bol už len žalovaný. Tento záver vyplynul z výpovede závozníka, ktorý nie je v žiadnom vzťahu k účastníkom konania na rozdiel od svedkov žalovaného, ktorí sú v blízkom príbuzenskom pomere. To, že žalovaný aktívne vykonával činnosť pri skladaní dreva nie je sporné, teda neobstojí jeho tvrdenie, že len poskytol svoj dvor na uskladnenie dreva. Toto možno posúdiť ako schválenie právneho úkonu jeho syna aj v prípade, že tento prekročil svoje plnomocenstvo. V konaní žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, že skutočne on nie je vlastníkom prepravovaného materiálu a že vlastníctvo patrí jeho synovi. Súd oprel svoje rozhodnutie len o výsluchy rodinných príslušníkov žalovaného, ktorí konali jeden za druhého a ich výpovede sú v rozpore nielen s výpoveďami otca žalobcu, ale aj závozníka, ako nestrannej osoby z pohľadu príbuzenských vzťahov. Tento uviedol, že sa vozilo len dva dni, tretí deň sa nevozilo a ak by boli pravdivé tvrdenia žalovaného, že jeho syn platil za tieto dni, je v rozpore s logikou, aby syn žalovaného prišiel ešte platiť nejaké peniaze do domu žalobcu, čo nie je sporné. Táto obrana žalovaného je vnútorne rozporná a zmätočná. Poukázal na to, že pri takýchto prepravách pre fyzické osoby je táto zmluva uzatváraná neformálne. V minulosti žalovaný objednával dopravu aj telefonicky a fyzicky nebol pri nakládke, len oznámil, čo a kde sa má naložiť a potom odviesť. Následne zaplatil za dovoz a tieto veci treba brať do úvahy pri hodnotení prípadu, ako určité obchodné zvyklosti. Vzhľadom na okolnosti prípadu je možné, že zmluva o preprave je neplatná z dôvodu uvedenia jeho otca do omylu pri uzatváraní zmluvy a tento omyl nepochybne bol vyvolaný synom žalovaného. Vtedy došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného, lebo materiál bol uskladnený na jeho pozemku a tento nepreukázal, že jeho vlastníkom je iná osoba.
Žalovaný navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa.
Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 O.s.p. prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal jej preskúmania a dospel k záveru, že jeho odvolanie nie je dôvodné.
Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že došlo k uzavretiu zmluvy o preprave drevného reziva, a to dňa 12. 2. 2010, pričom zmluva bola uzavretá medzi žalobcom a synom žalovaného X. C.. Táto skutočnosť nepochybne vyplýva z výsluchu svedka W. W., otca žalobcu a svedka X. C.. Tento potvrdil, že on bol ten, kto si objednal prepravu drevného reziva. Žalobca nebol prítomný pri uzatvorení tejto dohody a vo svojej výpovedi sám uviedol, že nevie uviesť bližšie okolnosti, za akých došlo k uzavretiu dohody a jej realizácie. Podobne svedok W. W. vo svojej výpovedi potvrdil, že dohodu o preprave v mene žalobcu uzatváral so synom žalovaného X. C., pričom tento pri rozhovore ho požiadal, aby pre neho bola vykonaná preprava. Teda zo žiadnych okolností nevyplýva, že by zmluva o preprave drevného reziva bola uzatváraná medzi žalobcom a žalovaným. Z tohto hľadiska bol preto záver súdu prvého stupňa o neopodstatnenosti návrhu žalobcu správny. Pokiaľ išlo o odvolaciu námietku, podľa ktorej by právny úkon bol neplatným v dôsledku omylu, ktorý vyvolal syn žalovaného, tu je treba zdôrazniť, že na základe neplatného právneho úkonu by bolo došlo k bezdôvodnému obohateniu, ale z okolností vyplýva, že nie na strane žalovaného, ale na strane syna žalovaného. To, že materiál bol uložený na záhrade žalovaného neznamená, že preprava bola uskutočnená pre neho.
Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny.
V odvolacom konaní bol žalovaný úspešný a má preto právo na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré pozostávajú z trov právnej služby, a to za jeden úkon - účasť na odvolacom pojednávaní dňa 27. 11. 2012, pričom pri tarifnej hodnote 120,- eur je tarifná odmena 16,60 eur. K tejto sa pripočítava režijný paušál 7,63 eur a DPH vo výške 4,85 eur, čo je spolu 29,08 eur. V zmysle § 149 O.s.p. je povinnosťou žalobcu túto náhradu trov žalovaného zaplatiť na účet jeho právneho zástupcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.