Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_13T-16-2011.pdf
PDF · 123.69 KB
Case nature
Subarea
13T/16/2011
Rozhodnutie
Samosudkyňa Okresného súdu Martin JUDr. Veronika Húšťová na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27. 11. 2012 takto
rozhodol:
obžalovaný
D.. Š. X. J. M. V. M. Z. L. Á. J. , Z.. XX. XX. XXXX v Levoči, trvale bytom X. Č.. XXX, okres Martin (adresa na doručovanie písomností), SZČO,
u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e
dňa 19. 05. 2010 asi okolo 05.40 hod. v obci Rakovo, okres Martin, ako vlastník psa plemena nemecký ovčiak, nezabezpečil opatrenia na zabránenie jeho úteku tak, ako mu to vyplýva zo zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti, pričom tento pes utiekol z objektu firmy Interkovo a na miestnej komunikácii uhryzol X. T. do ľavej dlane a zadnej časti stehna ľavej nohy, čím poškodenému X. T., Z.. XX. XX. XXXX, spôsobil hryznú ranu na dlaňovej ploche ľavej ruky pod palcom a odreninu až povrchovú ranu pod sedacou oblasťou vľavo, ktoré si kvôli povinnej vakcinácii vyžiadali dobu liečenia 8 dní,
t e d a
- inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona,
č í m s p á c h a l
- prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák.
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 158 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/, § 38 ods. 2, 3, § 56 ods. 2, § 57 ods. 1 Tr. zák., na peňažný trest vo výmere 250 € / slovom dvestopäťdesiat eur /.
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, u s t a n o v u j e obžalovanému náhradný trest odňatia slobody na 10 /desať/ dní.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. u k l a d á obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému X. T. Z. K. T. E. H. V. D. , Z.. XX. XX. XXXX v Liptovskom Mikuláši, trvale bytom J. Č.. XX, H. F., škodu v sume 275,41 € /slovom dvestosedemdesiatpäť Eur aj štyridsaťjedna Eurocentov /.
odôvodnenie:
Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného D.. Š. X., Q. X. X. T., Q. P. A., Q. B., K. X. T. F. X., oboznámil sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise a dospel k záverom tak, ako sú uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Obžalovaný D.. Š. X. na hlavnom pojednávaní nechcel konať o dohode o vine a treste. Jeho obhajoba spočívala v tom, že skutok sa nestal. Pokiaľ by aj pes napadol poškodeného, neublížil mu, zranenia, ktoré sú uvedené v obžalobnom návrhu, mohli byť spôsobené v zmysle znaleckého posudku aj iným mechanizmom, než ublížením psa. Navyše podľa obhajoby následkom zranení poškodeného bolo obmedzenie v jeho obvyklom spôsobe života v rozsahu najviac 3 dni. Obžalovaný vyhlásil po zákonnom poučení, že sa cíti nevinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu kladie za vinu. Obžalovaný popísal svoje osobné a majetkové pomery. Je podnikateľom v oblasti kovovýroby s mesačným príjmom cca 1.000,- €. V minulosti nebol súdom potrestaný. Raz bol potrestaný priestupkovo pre poškodenie zámky. Je spoluvlastníkom domu a vlastníkom viacerých vozidiel. Obžalovaný v rámci vyjadrenia sa k veci popísal zhoršené spolunažívanie s poškodeným, a to v období už niekoľko rokov. Poškodený mu údajne dráždi a provokuje psa, ktorý stráži jeho prevádzku v Rakove. Táto prevádzka susedí s pozemkom pána T.. Ten má mať problém s hlučnosťou prevádzky obžalovaného, ako i štekajúcim psom. V kritický deň pripravovali veci na montáž od 05.15 hod. Pes bol v tom čase zatvorený vo dvore, kde sa nachádzali jeho syn K. X. a pracovník F. X.. Okolo 05.30 hod. až 05.35 hod. začul obžalovaný buchot na plechovú bránu, na čo sa rozštekal pes, ktorý bol evidentne vyprovokovaný. Obžalovaný videl, ako pes cez dom vybehol na ulicu. Obžalovaný bežal ihneď za ním. Pes pribehol k poškodenému, ktorý sa zrejme zľakol, zahnal sa na neho taškou, po ktorej pes skočil. Obžalovaný ihneď psa privolal, pes zareagoval, neútočil. Medzitým už otvorili plechovú bránu syn a F. X.. Cez tú pes vošiel dovnútra. Obžalovaný popísal pomoc obžalovanému pri zbieraní vecí vypadnutých z tašky. Na otázku obžalovaného, či sa poškodenému niečo nestalo odpovedal, že nie. Obžalovaný nevidel, že by mal niečo roztrhnuté alebo že by krvácal. V tom čase na ulici nikto okrem obžalovaného, poškodeného a syna K. T. F. X. nebol. Okolo obeda mu poškodený telefonoval a chcel potvrdenie od zverolekára. Odmietol mu poškodený uviesť údaje, ktoré si obžalovaný pýtal na vyplnenie potvrdenia. Prepis nahrávky ich rozhovoru obžalovaný namietal, pretože nebol upozornený na to, že ho poškodený nahráva. Zotrval na vyjadrení, že jeho pes poškodenému neublížil. Pes pri úteku musel prekonať podľa obžalovaného štyri uzatvorené dvere a trať v dĺžke 60 - 70 metrov po dvore. Na rozdiel od prípravného konania na hlavnom pojednávaní uviedol, že brána sa otvárala v čase, keď už bolo po incidente psa s pánom poškodeným. Potvrdenie veterinára bolo údajne potrebné odovzdať tam, kde bol poškodený ošetrený, doklady ohľadom psa teda odovzdal F.. A.. Obžalovaný namietal dôvodnosť podania injekcie v čase, keď už lekárka mala potrebné doklady. Ďalej namietal i dĺžku PN poškodeného. Pes si dvere otvára tým spôsobom, že skočí na kľučku a normálne si ich otvorí. Obžalovaný tvrdil, že od poškodeného musel žiadať rodné číslo a ďalšie iniciály, ktoré poškodený mu dať odmietol. Obžalovaný bol so psom na kontrole dňa 21. 05. 2010, kde veterinárka uviedla bez mena poškodeného do papierov, že pes je v poriadku. Druhý raz tam bol dňa 25. 05. 2010, keď sa už nejako dopátral k údajom poškodeného, ktoré veterinárka do potvrdenia vypísala. Poškodený mu údajne neoznámil, do akého času musí byť potvrdenie o neinfekčnosti psa doručené, aby nebolo potrebné podstúpiť špeciálnu liečbu. Obžalovaný spochybňoval, či sa jednalo u poškodeného o hryznú ranu. Pripustil možnosť, že sa porezal pri zbieraní vecí zo zeme, kde mohlo byť rôzne sklo. Namietal možnú manipuláciu záznamov nahrávok ich telefonátov.
Svedok poškodený X. T. si na hlavnom pojednávaní uplatnil škodu z titulu bolestného a z titulu rozdielu mzdy kvôli práceneschopnosti vo výške 275,41 €. Po zákonnom poučení a zložení prísahy na hlavnom pojednávaní popísal nezhody s obžalovaným, ktoré mali už v minulosti, a to kvôli nemeckému vlčiakovi obžalovaného. Tohto mal obžalovaný pri svojej nehnuteľnosti. Mali z neho strach najmä kvôli deťom. Navyše jeho podnikateľská prevádzka bola hlučná a prašná. Poškodený popísal priebeh skutku zo dňa 19. 05. 2010, kedy asi o 06.35 hod. odchádzal z domu do práce. Videl, ako obžalovaný nakladá nejaké veci do svojho vozidla. Z budovy vyšiel von pes na dvor a následne sa mu stratil z dohľadu. Poškodený radšej prešiel na druhú stranu cesty. Následne zbadal, ako pes ku nemu beží. Snažil sa brániť ľavou rukou, v ktorej držal tašku, pes ho uhryzol do ľavého zápästia dlane. Poškodený začal kričať, vyšmykol sa psovi a vzápätí ho pes uhryzol do zadného ľavého
stehna. Na kričanie vybehol obžalovaný z budovy a odvolal psa z útoku. Oslovil ho menom „Brix“. Zo zeme poškodenému podal telefón. Predmetný útok videla pani A., ktorá kráčala od stanice do práce. Pracuje ako riaditeľka v materskej škole Príbovce. Táto mu aj pomáhala zbierať popadané veci zo zeme. V čase, keď obžalovaný zatváral bránu a pani A. poškodenému pomáhala zbierať veci, išla okolo na aute pani B.. Poškodený v práci nahlásil, že musí ísť na ošetrenie. Vrátil sa domov a išiel do nemocnice do Martina. Z úrazovky ho poslali na infekčné oddelenie. Tam mu oznámili, že musí majiteľa upozorniť na vyšetrenie psa veterinárom a doručenie papiera o tom, že pes nie je besný. Preto zavolal po príchode domov pánovi X. a upozornil ho, že nestačí len očkovací preukaz, ale aj nejaké potvrdenie, ktoré k liečbe potrebuje. Toto vydáva veterinár. Obžalovaný mu ho nedoručil ani pred dňom 21. 05. 2010, kedy mal ísť na infekčné oddelenie na injekciu proti besnote. Popísal škodu, ktorá mu vznikla na oblečení, a aj to, že bol na PN asi 8 - 9 dní. Poprel, že by niekedy provokoval psa obžalovaného, a to či už on alebo niekto z jeho rodiny. Že krváca z ruky zistil ešte na mieste samom, stehno si vtedy neuvedomoval. Bolo aj viditeľné, že krváca. Rozhovory s obžalovaným si nahral z dôvodu, že už v minulosti popieral väčšinu debát, ktoré spolu mali. Poškodený poprel, že by búchal na bránu obžalovaného. Syn obžalovaného a pán F. X. incident vôbec nevideli a po celý čas na mieste samom ani neboli. Za nelogické považuje, že by o 05.30 hod. mal búchať na bránu obžalovaného, keďže by pobudil všetkých susedov dookola. Nie je pravdou, čo tvrdí obžalovaný. Pokiaľ obžalovaný tvrdí, že nevidel krvácať poškodeného, tak to ani vidieť nemohol, lebo psa odvolal z útoku, zdvihol poškodenému mobil a hneď zašiel za bránu, ktorú za sebou zavrel. Poškodený bol údajne v prvom okamihu v šoku. Nemal si kde inde ublížiť. Pes obžalovaného ho pohrýzol, o tom svedčí aj čas ošetrenia, kam išiel po tom, čo vec nahlásil v práci. Vrátil sa domov a manželka ho odviezla na úrazovku. Tam chvíľu čakal a následne ho poslali na infekčné oddelenie, kde však ešte v tom čase neordinovali. Vec hlásil polícii hneď v tú stredu. Popísal ďalej zdravotné problémy, ktoré v súvislosti s utrpenými zraneniami mal. V stave, v ktorom sa nachádzal, sa mu nedalo chodiť do práce. V práci svoje zranenia v predmetný deň nahlásil kolegyni D. A., čo je kolegyňa z nočnej služby. Ona zranenia aj videla. Práca výpravcu je sčasti sedavá - on sa nemohol ani poriadne posadiť. Robí dvanástky, celý čas sa stáť nedá, navyše mal bolesti a poranenú ľavú ruku. Iniciály poškodeného obžalovaný poznal. Poškodený od neho žiadal len potvrdenie o bezinfekčnosti psa. Kvôli tomu mu aj opakovane volal. Obžalovaný ho z vlastnej iniciatívy ohľadom tohto skutku nekontaktoval ani raz. Poškodený obžalovaného kontaktoval telefonicky dvakrát, volal z neutajeného mobilného čísla, takže toto obžalovaný poznať musel. Vie kde býva, pracuje, Ak by potreboval ešte nejaký odkaz, či ho kontaktovať, vedel kde to má spraviť, no nespravil to. Nežiadal od neho žiadne konkrétne údaje, ktoré by pre nejaké vystavenie potvrdenia potreboval. Už aj v minulosti, teda pred incidentom sa stalo, že pes obžalovaného behal voľne po obci, dokonca to riešili príslušníci PZ. Poškodený poprel, že by mu niekedy volala manželka obžalovaného. Nie je takéto tvrdenie pravdivé. Potvrdenie mu mohol hodiť obžalovaný do schránky, nemusel mu ho odovzdávať osobne. Poškodený to potreboval kvôli ďalšej liečbe.
Svedkyňa Q. B. po zákonnom poučení a zložení prísahy na hlavnom pojednávaní zhodne ako v prípravnom konaní uviedla, že v predmetný deň asi o 05.30 hod. išla do práce, prechádzala okolo objektu firmy obžalovaného, pričom v strede cesty zbadala hodenú tašku a porozhadzované veci, pričom videla pána T., ktorý si držal ruku, videla, že ju má zranenú a krvavú. Taktiež videla zamestnankyňu MŠ v Príbovciach pani P., ktorej priezvisko nevedela uviesť. Táto bola skrčená a dvíhala zo zeme porozhadzované veci a aktovku. Prechádzala pomaly, nezastavila, pretože si myslela, že ak by potrebovali pomoc, zastavili by ju. Na mieste nekomunikovala s nikým. Okrem pani P. T. X. T. nikoho na danom mieste neregistrovala. Asi po troch alebo štyroch dňoch sa jej ozvala manželka poškodeného, že sa dozvedela o tom, že išla okolo miesta činu autom a či by mohla prísť svedčiť. Ona jej vtedy povedala, že pána T. pohrýzol pes. Žiadneho psa tam ona vtedy nevidela.
Svedkyňa P. A. po zákonnom poučení a zložení prísahy na hlavnom pojednávaní vypovedala zhodne, ako v prípravnom konaní, teda že v ten deň, ako zvyčajne, pricestovala vlakom do obce Príbovce. Príchod vlaku bol niekedy pred 05.45 hod. Na ceste k práci videla ako nejaký pes útočí na osobu. Táto osoba kričala a vydávala zvuky. Z dverí budovy vyšiel obžalovaný, zakričal na psa menom „Brit“ alebo „Rit“, podal poškodenému niečo zo zeme - asi mobil a so psom odišiel za plechové dvere a už nevyšiel. Až keď prišla blízko k tejto uhryznutej osobe, zistila, že sa jedná o pána T.. Pozná ho ako rodiča ich dieťaťa zo škôlky. Pomohla mu pozbierať veci, ktoré mu vypadli z tašky. Medzitým videla ísť na aute pani B.. Na poškodenom videla, ako mu tečie cícerkom krv z ľavej ruky v oblasti dlane. Tiež mu tiekla krv na ľavom stehne. Videla, že mal na nohaviciach v oblasti zranenia fľak po krvi. Následne pokračovala do práce. Cesta zo stanice k miestu činu trvá 1 až 2 minúty. Na poškodeného útočil pes - vlčiak. Iné osoby na mieste činu nevidela. Ona videla len samotný útok psa, nie to, ako sa pes von dostal. V čase
incidentu pána poškodeného poznala len ako otca dieťaťa zo škôlky. Neskôr, keď už sa stal starostom obce Rakovo, potykali si. Tyká si napríklad aj so starostom obec Príbovce.
Svedok K. X. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení a zložení prísahy chcel vypovedať napriek tomu, že obžalovaný je jeho otcom. Ku skutku uviedol, že do práce v ten deň prišiel pred 05.30 hod. a spoločne s kolegom F. X. chystali veci na montáž. Už pred 05.30 hod. počul buchot na bránu a videl psa na nádvorí pri bráne ako breše a reaguje na buchot. Následne zaregistroval jednostranný krik a brechot na ulici, popozeral sa po psovi, ale ten už nebol vo dvore, tak ho išiel pozrieť na ulicu, čo sa deje. Tu videl poškodeného rozhadzovať rukami, pri ňom stál obžalovaný aj pes, následne obžalovaný poslal psa do ohrady. Svedok K. X. mu dal povel, pes poslúchol. Obžalovaný podával poškodenému zo zeme nejakú vec a pýtal sa ho, či sa mu niečo nestalo, na čo poškodený odpovedal, že mu nič nie je, nič sa mu nestalo. Svedok na poškodenom nevidel žiadne poškodenie šatstva, zranenie, ani krvácanie. Následne svedok popisoval zlé susedské vzťahy medzi obžalovaným a poškodeným. Svedok videl, že taška poškodenému vypadla vtedy, keď rozhadzoval rukami, zrejme z dôvodu, aby zahnal psa. Povel pre psa zo strany svedka išiel z dôvodu, aby pes ďalej nešiel, aby sa vrátil do dvora, aby prípadne nedošlo k nejakému poškodeniu na zdraví. Povel dával zvýšeným hlasom, na ktorý pes riadne reagoval a poslúchol. Urobil tak z dôvodu, že pes bol mimo svojho teritória, ktoré má chrániť a bola tam prítomná ďalšia fyzická osoba. Nevedel sa vyjadriť, ako sa pes dostal na ulicu. V čase príchodu svedka na miesto, stál pes medzi otcom svedka a poškodeným. Nebrechal a na nikoho neútočil. Svedok nevedel, ako sa pes dostal na ulicu. Nepamätal si ani to, že by ušiel niekedy v minulosti. Pamätal si len na udalosť po vedenom incidente. Vtedy bola otvorená brána, ktorú si pes sám otvoriť nevie. Keď šiel z dvora svedok, brána bola zavretá. Pes v minulosti nikoho fyzicky nenapadol. Podľa názoru svedka si zranenia poškodený mohol spôsobiť až po udalosti sám resp. pri zbieraní tých vecí. Na mieste tvrdil, že mu nič nie je, nežiadal zabezpečiť prípadný odvoz či ošetrenie. K ďalším udalostiam sa svedok nevedel vyjadriť, nemal vedomosť o tom, že by obžalovaný nechcel poškodenému poskytnúť potvrdenia o očkovaní psa. F. X. bol v čase brechotu psa pri svedkovi. Dobehol cez bránu za ním možno v rozpätí 10 - 20 sekúnd. Pes bol vtedy ešte na ulici. Nevidel okolo prechádzať žiadne auto. Poškodený rozhadzoval rukami napriek tomu, že pes v tom momente stál pokojne medzi poškodeným a obžalovaným, nebrechal. Podľa názoru svedka z dôvodu, že sa asi poškodený zľakol, keď tam stál taký pes. Svedok má vedomosť, že poškodený je chovateľom psa. K spôsobom držania psa sa vyjadrovať nechcel. Poškodeného osobne nevidel, že by psa obžalovaného fyzicky napádal alebo dráždil.
Svedok F. X. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení a zložení prísahy uviedol, že v ten deň prišiel do práce pred piatou hodinou. Chystali materiál s obžalovaným a jeho synom. Pred 05.30 hod. započul hluk - plechový buchot. Vtedy bol obžalovaný s nimi pri nakladaní tovaru. Na ulicu vybehol svedok spoločne s K.Š. X.. Na ulici zbadal obžalovaného, poškodeného a tiež psa obžalovaného. Nešlo mu do hlavy, ako sa tam ten pes vôbec dostal, keď svedok otváral bránu firmy. Vládla tam kľudná atmosféra a známky agresivity nejavil pes a ani obžalovaný. Na zemi boli vypadnuté nejaké veci, asi reďkovky a mobil. Svedok stál pri bráne a pozoroval, ako sa obžalovaný pýtal poškodeného, či je všetko v poriadku. Poškodený povedal, že áno a potom dal obžalovaný psovi pokyn, aby išiel dnu. Nebol si istý, či bránu otvoril on alebo TH. X.. K. X. bol vedľa neho, vybehli spolu a stáli obaja pred bránou. Obžalovaný a poškodený stáli oproti sebe, od brány vzdialení asi 5 metrov, medzi nimi navzájom bola vzdialenosť cca 1 meter. Pes bol v tom čase asi pol metra od obžalovaného, asi po jeho pravom boku. Obžalovaný pomohol poškodenému so zbieraním vecí a až potom dal príkaz psovi, aby išiel dnu. Pes bol pokojný, nejavil známky agresivity. Dôvod na otázku, či je poškodený v poriadku zo strany obžalovaného si domyslel tak, že pes musel utiecť na ulicu a poškodený sa ho asi zľakol. Pes sa mohol dostať von aj cez budovu, v ktorej sa nachádza asi dvoje dverí, do ktorých keby sa pes zaprel, tak by ich mohol otvoriť. Popísal, že viackrát prichytil susedov obžalovaného hádzať kamienky do auta obžalovaného. Zo železničnej stanice k firme to trvá maximálne jednu minútu. Na aute okolo nikto vtedy neprechádzal. V čase, keď vybehli oni pred bránu, mal poškodený v rukách tašku. Nevšimol si nič zvláštne vo vzťahu k nej, nevie v ktorej ruke ju držal. V čase ich príchodu k bráne veci poškodeného už ležali na zemi, a to mobil a reďkovky. Na poškodenom si nevšimol zľaknutie, hystériu a ani stres. Rovnako na ňom nevidel žiadne zranenie.
Súd sa na hlavnom pojednávaní oboznámil aj s listinnými dôkazmi. Z nich zistil nasledovné skutočnosti:
Oznámenie v predmetnej veci podával poškodený X. T. na OO PZ Príbovce dňa 19. 05. 2010. V tomto uviedol skutočnosti v podstate zhodné s tvrdeniami v jeho neskorších výpovediach v rámci trestného konania. Z úradných záznamov spísaných príslušníkmi OO PZ Príbovce vyplynulo, že predmetnú udalosť videla pani P. A., ktorá sa k veci následne vyjadrovala už v konaní samom i v postavení svedkyne. K veci mal byť vyťažený aj vtedajší starosta obce Rakovo D.. P. G., ktorý uviedol, že v minulosti nebol na ich obecnom úrade písomne prejednávaný žiaden priestupok a ani iný delikt ohľadom psa obžalovaného. Ďalej uviedol, že bol telefonicky informovaný manželkou Š. X., že došlo k pohryzeniu osoby jeho psom dňa 19. 05. 2010. Súčasťou spisového materiálu sú i lekárske záznamy, ktoré boli podkladom pre následné vyhotovenie odborného vyjadrenia. V týchto je objektivizovaná hryzná povrchová rana v tvare „V“, poranenie ľavej ruky a ľavého stehna. Odporúčané bolo poškodenému vyšetrenie na ambulancii infekčnej kliniky. Už v týchto záznamoch je uvádzané, že poškodený bol uhryznutý psom svojho suseda do oblasti ľavej ruky a ľavého stehna. Pre nedoručenie podkladov k zdravotnému stavu psa, je započaté s očkovaním poškodeného proti besnote dňa 21. 05. 2010. Záznam je z uvedeného dňa, z 10.34 hod. Očkovanie bolo pôvodne naplánované v šiestich vakcínach. Následne je dňa 27. 05. 2010 konštatované, že veterinárne vyšetrenie psa je negatívne, preto bolo prerušené očkovanie pacienta proti besnote. Poškodený bol podľa záznamu Sociálnej poisťovne PN od 19. 05. 2010 do 31. 05. 2010. Z veterinárneho osvedčenia o vyšetrení zdravotného stavu zvieraťa, ktoré poranilo človeka alebo zviera vyplýva, že vlastníkom psa je D.. Š.K. X.. Pes bol zaočkovaný proti besnote dňa 15. 05. 2010. Poranenou osobou bol X. T.. Je tam uvedená adresa, dátum poranenia a tiež hodina poranenia. Medzi údajmi v predtlači, ktoré majú byť vypísané, je i telefónne číslo poraneného. Toto však v osvedčení vypísané nie je. Osvedčenie bolo vydané dňa 25. 05. 2010. Obdobné veterinárne osvedčenie je i zo dňa 21. 05. 2010 s tým, že v kolónke poranenej osoby je uvedený otáznik, je tam uvedený len dátum a čas poranenia dňa 19. 05. 2010 o 06.00 hod. Ďalšie rovnaké osvedčenie s uvedením osoby poraneného je zo dňa 04. 06. 2010. Poškodený podľa vyjadrenia ŽSR bol práceneschopný od 19. 05. 2010 do 30. 05. 2010. Rozdiel na vyplatenej mzde za mesiac máj 2010 je v čistom 29,59,- Eur. Z dopravného denníka vyplýva príchod vlaku do Príboviec o 05.36 hod. a odchod o 05.37 hod. Súd sa oboznámil i s prepisom telefonického rozhovoru z CD nosiča zo dňa 19. 05. 2010. V tomto poškodený konštatuje, že bol pohryzený psom obžalovaného, ktorý uznáva, že pes na poškodeného naozaj skočil a pýta sa, čo všetko mu urobil. Poškodený obžalovaného upozorňuje, že do piatka musí predložiť na infekčnom oddelení potvrdenie o tom, že pes nie je besný, inak bude musieť chodiť na injekcie. Poškodený informuje obžalovaného, že je potrebné ísť k zverolekárovi a od neho vystaviť osobitné potvrdenie napriek poznačeniu zaočkovania psa v očkovacej knihe. Informuje tiež obžalovaného, že mu zošívali ruku. Ďalej sa k následkom vyjadrovať nechcel. Na otázku obžalovaného, či to poškodený hlásil, poškodený uviedol, že to oznámil, na čo poškodený reaguje tak, že to potrebuje vedieť, aby sa vedel zariadiť. Obžalovaný následne konštatuje, že vie, prečo pes do poškodeného skočil. Súčasťou spisového materiálu je i ďalší prepis telefonického rozhovoru, a to zo dňa 21. 05. 2010. V tomto poškodený informuje obžalovaného, že ide do nemocnice na infekčné oddelenie a pýta obžalovaného sa na potvrdenie. Obžalovaný konštatuje, že sa to rieši vždy trochu inak, nie takým postupom, ako to riešil poškodený. Poškodený trvá na tom, že potrebuje len potvrdenie o neinfekčnosti psa, musí ísť v ten deň do nemocnice. Obžalovaný uvádza, že musí vedieť, kde bol poškodený ošetrený, ako bol ošetrený a potrebuje vedieť nacionálie atď. Poškodený namieta, že obžalovaný nepotrebuje vedieť nič, len mu dať potrebný papier. Obžalovaný na to uvádza, že ak sa takto s ním poškodený mieni baviť, tak on sa s ním bude baviť inak - že mu psa dráždil, že ho štuchal opitý palicou atď. Poškodený opakovane žiada len to, aby mu bol predložený potrebný doklad. Obžalovaný v registri trestov nemá doposiaľ žiaden záznam. Zo správy starostu obce Rakovo zo dňa 30. 09. 2010 vyplýva, že v súvislosti s prevádzkou obžalovaného, ako aj obťažovaním susedov nadmerným brechaním psa, bola riešená na obecnom úrade sťažnosť susedov. Bolo prijaté opatrenie, keď obžalovaný mal postaviť plot z plechových dielcov, čo bolo aj realizované. Tým sa zamedzilo priamemu styku psa so susedmi. Ďalšie podania neevidovali. Vo vzťahu k tejto písomnosti sa obžalovaný vyjadril tak, že skutočne raz mu pes utiekol, keď sa susedovi hárala fena, ale nikomu sa nič nestalo. Na základe úradných záznamov spísaných príslušníkmi OO PZ Príbovce bolo zistené, že útek psa bol evidovaný i dňa 17. 09. 2010 a tiež 22. 10. 2010.
Obžalovaný do spisu predložil svoje písomné vyjadrenie, ktoré v podstate kopíruje jeho obranu v rámci výpovedí podaných v konaní. Z lustráciií v evidencii MS SR bolo zistené, že voči obžalovanému nie je vedené žiadne iné trestné konanie na súdoch SR. Súd sa oboznámil i s fotodokumentáciou, ktorú vyhotovil obžalovaný a zachytáva priestory firmy, pred ktorými malo dôjsť k napadnutiu poškodeného psom obžalovaného. Súčasťou spisového materiálu je i výpis zo zdravotnej dokumentácie poškodeného, vystavený MUDr. F. F.. Tento predložil súdu obžalovaný. Vo výpise je konštatované, že dňa 19. 05. 2010 poškodený X. T. navštívil ambulanciu praktickej lekárky s diagnózou pohryznutie známym psom. Bol ošetrený na úrazovej ambulancii o 06.46 hod. Dňa 19. 05. 2010 mu bola podaná TAT injekcia. Bol odoslaný na infekčnú kliniku, kde odporučili veterinárne vyšetrenie psa. Dňa 21. 05. 2010 bolo začaté očkovanie poškodeného proti besnote. Toto bolo ukončené dňa 27. 05. 2010, nakoľko veterinárne vyšetrenie psa bolo negatívne. Pacientovi bola vystavená PN, pretože udal pracovisko mimo miesta bydliska, kde sa po vakcinácii nemá ako dostať. Práceneschopnosť trvala do 31. 05. 2010. Opakovane ošetrený na chirurgickej ambulancii u MUDr. F. V.. Doporučený mu bol kľudový režim. Zranenie ľahkého charakteru bez trvalých následkov. V odbornom vyjadrení k zraneniam poškodeného znalci konštatujú, že poškodený utrpel hryznú ranu na dlaňovej ploche ľavej ruky pod palcom a odreninu až povrchovú ranu pod sedacou oblasťou vľavo. Tieto si vyžadovali lekárske ošetrenie. K poraneniam došlo v priamej príčinnej súvislosti s pohryznutím psom. Došlo k poškodeniu zdravia X. T.. Zranenia museli byť lekársky ošetrené, najmä pre vykonanie preventívnych opatrení indikovaných v prípade pohryzenia neznámym zvieraťom a kvôli ošetreniu rany. Rana v tvare písmena „V“ na dlaňovej ploche ľavej ruky pod palcom mohla vzniknúť aj pohryznutím od psa, a to zachytením zubami psa a potiahnutím. Povrchové zodretie charakteru až povrchovej rany pod sedacou oblasťou vľavo na ploche 3 x 3 cm mohlo vzniknúť aj priamym pôsobením psa, zachytením a potiahnutím resp. aj pri páde na vozovku a pri zošuchnutí o danú časť tela. Poranenia X. T. zodpovedajú popisovanému útoku psom. Rana na ľavej ploche ruky mohla vzniknúť ako rana hryzná od psa. K povrchovej rane či zodretiu pod sedacou oblasťou vľavo nie je možné sa jednoznačne vyjadriť, ale je potrebné verziu o pôsobení psa pri vzniku poranenia pripustiť ako veľmi pravdepodobnú. Poškodený bol v obvyklom spôsobe života obmedzený počas dvoch až troch dní. Išlo o nevýznamné obmedzenie. Poranenie si vyžadovalo vystavenie PN po dobu cca 10 dní, PN od 19. 05. 2010 do 31. 05. 2010 je adekvátna utrpeným poraneniam. PN bola nutná aj kvôli preventívnym antiinfekčným opatreniam, kým sa neobjasnila bezinfekčnosť psa. Znalec obodoval zranenia poškodeného a tieto finančne vyčíslil na sumu 245,82 €. V doplnení odborného vyjadrenia sa znalec vyjadril k dobe liečenia v prípade poškodeného X. T.. Táto doba predstavovala 8 dní a bola v tomto prípade zhodná s dobou PN. Išlo o poranenie ľavej ruky, ktoré bolo spôsobené uhryznutím psom. Poúrazový zdravotný stav si vyžadoval vystavenie PN 8 dní najmä v súvislosti s okolnosťou prípadu, že išlo o neznámeho psa, ktorého bezinfekčnosť vo vzťahu k besnote nebola potvrdená až do dňa 27. 05. 2010, a teda poškodený sa musel podrobiť povinnej vakcinácii a musel byť v sledovaní infektológa. PN v trvaní do 27. 05. 2010 bola teda adekvátna a opodstatnená. Pokiaľ by poškodený nemusel podstúpiť vakcináciu, adekvátna dĺžka PN len vo vzťahu k charakteru poranenia ľavej ruky, bez ohľadu na pôvod rany a liečbu, by mohla predstavovať aj kratší čas cca 5 - 6 dní.
V súlade s ustanovením § 278 ods. 2 Tr. por. súd pri svojom rozhodnutí prihliadal len na skutočnosti, ktoré boli prebrané na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané.
V súlade s § 2 ods. 12 Tr. por. súd hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Súd na základe takto vykonaného dokazovania dospel k záveru, že obžalovaný inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona, a teda sa dopustil prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák.
Objektom trestného činu podľa § 158 Tr. zák. je ľudské zdravie a predmetom útoku je živý človek. Na naplnenie zákonných znakov tohto trestného činu sa vyžaduje, aby páchateľ inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že poruší dôležitú povinnosť vyplývajúcu z jeho zamestnania, povolania, postavenia alebo
funkcie alebo vyplývajúcu mu zo zákona. V danom prípade išlo o porušenie povinnosti vyplývajúcej obžalovanému zo zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti, keď ako majiteľ psa nezabezpečil opatrenia na zabránenie jeho úteku. Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje nedbanlivosť. Porušením dôležitej povinnosti je porušenie len takej povinnosti, ktorá má za danej situácie spravidla za následok nebezpečenstvo pre ľudský život alebo zdravie, teda keď jej porušením môže ľahko dôjsť k takému následku. Medzi porušením dôležitej povinnosti v tomto zmysle a následkom trestného činu musí byť preukázaná príčinná súvislosť.
Ublížením na zdraví pritom nie je každá porucha zdravia (napr. prechodné bolesti, nevoľnosť, odreniny, nepatrné ranky a pod.), ale len také poškodenie zdravia, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, a počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného. Pracovná neschopnosť je síce dôležitým kritériom pri posudzovaní ublíženia na zdraví, nie je však jediným a ani rozhodujúcim kritériom. Sťaženie obvyklého spôsobu života poškodeného resp. pracovnej neschopnosti, musí trvať najmenej 7 dní, ale pri splnení už uvedených kritérií. Ani okolnosť, že poškodený v takom prípade vykonáva prácu na vlastné riziko nemôže viesť k záveru, že nejde o ublíženie na zdraví (R 21/1984). Je nutné zdôrazniť, že posudzovanie každého prípadu ublíženia na zdraví musí byť komplexné a prísne individuálne (R II/1965).
Obžalovaný popieral spáchanie prečinu, ktorý sa mu kladie za vinu, počas celého trestného konania. Tvrdil, že jeho pes poškodenému neublížil, zranenia si mohol poškodený údajne spôsobiť aj sám. Mal sa poškodeného po skutku pýtať, či mu nič nie je a poškodený tvrdiť, že je v poriadku. Za prirodzené možno považovať to, že poškodený v prvom momente a pod vplyvom zažitého stresu ani nemusel vedieť hneď a dôsledne posúdiť rozsah utrpených zranení po napadnutí psom obžalovaného. V konaní bolo tiež preukázané, že pes obžalovaného opakovane utekal z domu. Toto minimálne v jednom prípade potvrdil aj sám obžalovaný. Popis priebehu skutku obžalovaným súd vyhodnotil ako účelovú obranu. V jeho výpovediach sa vyskytlo viacero rozporov medzi tvrdeniami na hlavnom pojednávaní oproti výpovediam v prípravnom konaní ( napr. možné porezanie sa poškodeného na skle a nie uhryznutie psom, ale i ťažko uveriteľné tvrdenie o prekonaní štyroch uzavretých dverí psom), jeho výpovede navyše nie celkom korešpondovali ani s výpoveďami svedkov K. X. T. F. X., ktorí sa snažili obžalovaného spod trestnoprávnej zodpovednosti vyviniť. Pozornosti súdu neušli ani rozpory vo výpovediach svedka K. X. T. Q. F. X. navzájom. Pochybnosti zostali i nad okolnosťou, či uvedení svedkovia vôbec boli účastní predmetného incidentu. Obžalovaný je usvedčovaný výpoveďami poškodeného, ktoré sú podporené listinami nachádzajúcimi sa v súdnom spise ( záznamy o zraneniach, odborné vyjadrenie, prepis telefonických rozhovorov medzi obžalovaným a poškodeným ), a tiež výpoveďami svedkyne A. a nepriamo i svedkyne B.. Bez ohľadu na to, z ktorej časti nehnuteľnosti sa pes dostal von, je nesporné, že v kritickom čase bol pes obžalovaného na ulici, pričom tam bol len tento jediný pes. Útok na poškodeného je taktiež nepochybný, pričom o následkoch svedčia lekárske podklady. Nebolo možné prehliadnuť konštatovanie znalca z odboru zdravotníctva, že poranenia poškodeného a ich charakter zodpovedajú tvrdeniam poškodeného o jeho pohryznutí psom. Súd nemal dôvod spochybňovať takéto konštatovania znalca. Tvrdenie obžalovaného a svedkov K. X. T. F. X. o búchaní poškodeným T. na kovovú bránu vo včasných ranných hodinách sa súdu javilo ako nelogické. Takýto hluk by bol výrazne rušivý a museli by si ho všimnúť aj iní obyvatelia tejto časti obce. Súd ani nenašiel dôvod pre takéto prípadné správanie poškodeného. Nelogicky znie tiež tvrdenie svedka K. X., že poškodený mával rukami v čase, keď pes stál údajne pokojne pri svojom pánovi a neútočil na neho. Je potrebné ďalej konštatovať, že tvrdenie obžalovaného o tlačive veterinárneho lekára, kde by potreboval uviesť údaje, ktoré nepoznal, sa ukázalo ako nepravdivé. V predtlači tejto písomnosti bolo uvedené len meno, priezvisko, adresa, telefónne číslo a dátum poranenia poškodeného. Tieto všetky údaje boli obžalovanému bez ďalšieho známe. Pri problémových vzťahoch, ktoré medzi obžalovaným a v poškodeným v danom prípade boli preukázané už v období predchádzajúcom skutku, je pochopiteľné, že sa poškodený neuspokojil s tvrdením poškodeného, že pes je riadne očkovaný a trval na predložení potvrdenia od veterinárneho lekára tak, ako to vyžaduje platná legislatíva. Až do predloženia potrebného potvrdenia bolo nevyhnutné psa považovať za psa neznámeho z hľadiska jeho prípadnej infekčnosti. Na tomto mieste je potrebné tiež uviesť, že sám obžalovaný sa mohol vyhnúť v danej veci trestnoprávnej zodpovednosti za svoje konanie, keby vyvinul potrebnú súčinnosť poškodenému pri dokladovaní zaočkovania svojho psa. Doba liečenia sa tým mohla skrátiť tak, že by nebolo potrebné skutok posúdiť ako trestný čin.
Súd sa pri ukladaní trestu ako právneho následku spáchaného trestného činu riadil zákonom stanovenými zásadami. Jeho cieľom bolo zabezpečiť najmä ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že sa mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvoria sa podmienky na jeho výchovu k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život a súčasne sa odradia iní od páchania trestných činov. Trest mal zároveň vyjadriť morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
U obžalovaného D.. Š. X. súd zistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zák., teda že v minulosti žil riadnym a bezúhonným spôsobom života, išlo u neho o prvé pochybenie, keď jeho konanie presiahlo hranicu trestného práva. V zmysle § 38 ods. 3 Tr. zák. súd vzhľadom na prevahu poľahčujúcich okolností znížil hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu, teda na sadzbu do 8 mesiacov trestu odňatia slobody. Súd pri zohľadnení všetkých vyššie uvedených skutočností napokon ukladal obžalovanému peňažný trest vo výške 250,- Eur a náhradný trest odňatia slobody pre prípad úmyselného zmarenia výkonu tohto peňažného trestu vo výmere 10 dní, teda pri samej dolnej hranici zákonom stanovenej výmery peňažného trestu. Súd je presvedčený, že takto uložený trest v plnej miere splní účel trestu tak, ako ho má na mysli Trestný zákon.
Súd poškodenému priznal náhradu škody v ním uplatnenom rozsahu, pretože tento korešpondoval s výškou stanovenou v konaní znalcom z odboru zdravotníctva, ktorý vypracoval k zraneniam poškodeného odborné vyjadrenie, ako i vyčíslením straty na zárobku poškodeného v dôsledku jeho práceneschopnosti.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Martin do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 )
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť.